Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 338/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júna 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej

a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť D. B., zastúpeného advokátom

JUDr. Tomášom Zbojom, Advokátska kancelária, Kuzmányho 4, Martin, pre namietané

porušenie a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v konaniach vedených Okresným súdom Bratislava IV

pod sp. zn. a Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť D. B. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. februára

2014 doručená sťažnosť D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaniach vedených Okresným

súdom Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. a Krajským

súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. . Sťažnosť bola

odovzdaná na poštovú prepravu 12. februára 2014.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že rozsudkom okresného

súdu č. k. -308 z 5. decembra 2012 bola zvýšená vyživovacia povinnosť

sťažovateľa na plnoletého syna zo sumy 1 500 Sk (49,79 €) na sumu 300 € mesačne od

1. augusta 2012 s tým, že zročné výživné za obdobie od 1. augusta 2011 do 5. decembra

2012 vo výške 4 211,68 € je sťažovateľ povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. Zároveň bol zamietnutý návrh sťažovateľa na zníženie výživného. Rozsudkom

krajského súdu č. k. -391 z 22. novembra 2013 bol rozsudok okresného

súdu potvrdený.

Podľa názoru sťažovateľa okresný súd rozhodol v rozpore s vykonanými dôkazmi,

keď sťažovateľ svoje majetkové pomery a zdravotný stav preukázal, no i napriek tomu sa

v rozsudku uvádza opak. Ide o svojvoľný postup. Ďalej nie je rozsudok ani dostatočne

zdôvodnený, pretože rozsah priznaného výživného (ktorý je zhodný so žalobnou

požiadavkou) nemá oporu v odôvodnení. Okresný súd totiž len vo všeobecnosti konštatuje

odôvodnenosť potrieb dieťaťa s odkazom na niekoľko príkladmo uvedených životných

nákladov a výdavkov na zvýšenú životnú úroveň. Ďalej došlo k tomu, že bez zohľadnenia

zlej finančnej situácie sťažovateľa a bez akceptácie jeho zlého zdravotného stavu sa

rozhodlo o úhrade dlžného výživného vo výške 4 211,68 € v celosti, pričom sa vôbec

neprihliadlo na možnosť priznania splátok. V odôvodnení rozsudku nie je vôbec zmienka

o tom, prečo bol zamietnutý návrh sťažovateľa na zníženie výživného. Krajský súd i napriek

obsiahlejšiemu zdôvodneniu rozhodoval tendenčne a v jednej línii právnych názorov

prevzatých z rozsudku okresného súdu bez reflexie na právne argumenty odvolania. To má

za následok nepresvedčivosť rozhodnutia. Aj rozsudok krajského súdu je v danej rovine

nepreskúmateľný.

Sťažovateľ napokon uvádza, že proti rozsudku krajského súdu č. k. 11 CoP 60/2013-

391 z 22. novembra 2013 podal dovolanie, o ktorom nebolo do dňa spísania sťažnosti

žiadnym spôsobom rozhodnuté.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených

článkov a dohovoru v konaniach vedených okresným súdom pod sp. zn.

a krajským súdom pod sp. zn. s tým, aby boli oba rozsudky

zrušené a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Požaduje tiež priznanie

finančného zadosťučinenia vo výške 6 000 € od okresného súdu a 2 000 € od krajského

súdu, ako aj náhradu trov konania v sume 284,08 € spoločne a nerozdielne od okresného

súdu a krajského súdu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Na rozhodnutie o sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

V súvislosti s tou časťou sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému okresným

súdom pod sp. zn. , treba z pohľadu ústavného súdu uviesť, že proti rozsudku

okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, a preto právomoc

poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa v súvislosti s namietanými

pochybeniami okresného súdu mal krajský súd v rámci odvolacieho konania. Tým je

zároveň v uvedenom rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu. K tomu treba

poznamenať, že sťažovateľ využil právo podať odvolanie.

Pokiaľ ide o tú časť sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému krajským

súdom pod sp. zn. , ako podstatné sa javí (sťažovateľ to sám uvádza), že

proti rozsudku krajského súdu podal dovolanie, o ktorom v čase spísania sťažnosti nebolo

ešte rozhodnuté. Aj tu preto platí, že v súčasnom období má právomoc poskytnúť ochranu

označeným právam sťažovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci dovolacieho

konania. I tým je v súčasnom štádiu konania vylúčená právomoc ústavného súdu.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2014