Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 338/2014
PDF · 96.43 KB
No categories available
II. ÚS 338/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júna 2014 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej
a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť D. B., zastúpeného advokátom
JUDr. Tomášom Zbojom, Advokátska kancelária, Kuzmányho 4, Martin, pre namietané
porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v konaniach vedených Okresným súdom Bratislava IV
pod sp. zn. 25 P 131/2011 a Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 11 CoP 60/2013
a takto
rozhodol:
Sťažnosť D. B. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. februára
2014 doručená sťažnosť D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaniach vedených Okresným
súdom Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 25 P 131/2011 a Krajským
súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 11 CoP 60/2013. Sťažnosť bola
odovzdaná na poštovú prepravu 12. februára 2014.
Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že rozsudkom okresného
súdu č. k. 25 P 131/2011-308 z 5. decembra 2012 bola zvýšená vyživovacia povinnosť
sťažovateľa na plnoletého syna zo sumy 1 500 Sk (49,79 €) na sumu 300 € mesačne od
1. augusta 2012 s tým, že zročné výživné za obdobie od 1. augusta 2011 do 5. decembra
2012 vo výške 4 211,68 € je sťažovateľ povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Zároveň bol zamietnutý návrh sťažovateľa na zníženie výživného. Rozsudkom
krajského súdu č. k. 11 CoP 60/2013-391 z 22. novembra 2013 bol rozsudok okresného
súdu potvrdený.
Podľa názoru sťažovateľa okresný súd rozhodol v rozpore s vykonanými dôkazmi,
keď sťažovateľ svoje majetkové pomery a zdravotný stav preukázal, no i napriek tomu sa
v rozsudku uvádza opak. Ide o svojvoľný postup. Ďalej nie je rozsudok ani dostatočne
zdôvodnený, pretože rozsah priznaného výživného (ktorý je zhodný so žalobnou
požiadavkou) nemá oporu v odôvodnení. Okresný súd totiž len vo všeobecnosti konštatuje
odôvodnenosť potrieb dieťaťa s odkazom na niekoľko príkladmo uvedených životných
nákladov a výdavkov na zvýšenú životnú úroveň. Ďalej došlo k tomu, že bez zohľadnenia
zlej finančnej situácie sťažovateľa a bez akceptácie jeho zlého zdravotného stavu sa
rozhodlo o úhrade dlžného výživného vo výške 4 211,68 € v celosti, pričom sa vôbec
neprihliadlo na možnosť priznania splátok. V odôvodnení rozsudku nie je vôbec zmienka
o tom, prečo bol zamietnutý návrh sťažovateľa na zníženie výživného. Krajský súd i napriek
obsiahlejšiemu zdôvodneniu rozhodoval tendenčne a v jednej línii právnych názorov
prevzatých z rozsudku okresného súdu bez reflexie na právne argumenty odvolania. To má
za následok nepresvedčivosť rozhodnutia. Aj rozsudok krajského súdu je v danej rovine
nepreskúmateľný.
Sťažovateľ napokon uvádza, že proti rozsudku krajského súdu č. k. 11 CoP 60/2013-
391 z 22. novembra 2013 podal dovolanie, o ktorom nebolo do dňa spísania sťažnosti
žiadnym spôsobom rozhodnuté.
Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených
článkov ústavy a dohovoru v konaniach vedených okresným súdom pod sp. zn.
25 P 131/2011 a krajským súdom pod sp. zn. 11 CoP 60/2013 s tým, aby boli oba rozsudky
zrušené a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Požaduje tiež priznanie
finančného zadosťučinenia vo výške 6 000 € od okresného súdu a 2 000 € od krajského
súdu, ako aj náhradu trov konania v sume 284,08 € spoločne a nerozdielne od okresného
súdu a krajského súdu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Na rozhodnutie o sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.
Ako to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu
poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,
keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.
V súvislosti s tou časťou sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému okresným
súdom pod sp. zn. 25 P 131/2011, treba z pohľadu ústavného súdu uviesť, že proti rozsudku
okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, a preto právomoc
poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa v súvislosti s namietanými
pochybeniami okresného súdu mal krajský súd v rámci odvolacieho konania. Tým je
zároveň v uvedenom rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu. K tomu treba
poznamenať, že sťažovateľ využil právo podať odvolanie.
Pokiaľ ide o tú časť sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému krajským
súdom pod sp. zn. 11 CoP 60/2013, ako podstatné sa javí (sťažovateľ to sám uvádza), že
proti rozsudku krajského súdu podal dovolanie, o ktorom v čase spísania sťažnosti nebolo
ešte rozhodnuté. Aj tu preto platí, že v súčasnom období má právomoc poskytnúť ochranu
označeným právam sťažovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci dovolacieho
konania. I tým je v súčasnom štádiu konania vylúčená právomoc ústavného súdu.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. júna 2014