Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 321/2014
PDF · 148.66 KB
No categories available
II. ÚS 321/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júna 2014 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja
Kohuta (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti
WM Consulting & Communication, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, zastúpenej
advokátom JUDr. Romanom Kvasnicom, Advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica,
advokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, vo veci namietaného porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní
vedenom pod sp. zn. 7 Er 934/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o.,
o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. novembra
2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o.,
Sad A. Kmeťa 24, Piešťany (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er 934/2009 (ďalej aj „namietané konanie“).
Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie
z 19. marca 2001 prebieha na okresnom súde namietané exekučné konanie, v ktorom sa
oprávnený Slovenská sporiteľňa, a. s. (ďalej len „oprávnený“), domáha vymoženia svojej
peňažnej pohľadávky v sume 1 814,38 € s príslušenstvom, judikovanej právoplatným
platobným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 9 C 32/96 z 9. decembra 1996.
Zmluvou o postúpení pohľadávky z 15. decembra 2010 (ďalej len „zmluva
o postúpení pohľadávky“) postúpil oprávnený pohľadávku, ktorá je predmetom exekučného
konania, sťažovateľke.
V dôsledku tejto skutočnosti sťažovateľka doručila súdnemu exekútorovi
vykonávajúcemu exekúciu (ďalej len „poverený súdny exekútor“) 11. februára 2011 „návrh
na zmenu účastníka konania“, ktorý bol povereným súdnym exekútorom doručený
okresnému súdu.
Keďže poverenému súdnemu exekútorovi a ani sťažovateľke nebolo doručené žiadne
rozhodnutie okresného súdu týkajúce sa jej návrhu, sťažovateľka zaslala 16. októbra 2012
okresnému súdu opätovnú žiadosť o rozhodnutie o jej návrhu. Keďže okresný súd
na opätovnú žiadosť sťažovateľky nereagoval, sťažovateľka podala 13. mája 2013
predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Podpredsedníčka okresného
súdu sa vo svojom stanovisku k sťažnosti z 28. mája 2013 ospravedlnila za vzniknuté
prieťahy v konaní spôsobené objektívnymi okolnosťami a zároveň uviedla, že vzhľadom
na to, že o návrhu sťažovateľky na zmenu účastníka konania okresný súd rozhodol
17. mája 2013, nebolo potrebné prijímať žiadne ďalšie opatrenia na odstránenie zistených
nedostatkov.
Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti ďalej uviedla:
„Súčasný protiprávny stav spočíva v tom, že Okresný súd, do dnešného dňa
nerozhodol o návrhu na zmenu účastníka konania zo dňa 11. 02. 2011, čím sa sťažovateľ
dostal do právneho stavu neistoty, z dôvodu prieťahov v konaní spôsobenými
prvostupňovým Okresným súdom. Táto skutočnosť má za následok aj stav, kedy exekútor
nemôže ďalej vykonávať úkony potrebné na vymoženie pohľadávky v prospech skutočného
veriteľa, ktorým je aktuálne sťažovateľ...
Sťažovateľ sa aktívne domáhal urýchlenia postupu v predmetnom konaní a vyčerpal
všetky adekvátne prostriedky, na nastolenie právnej istoty svojho postavenia v predmetnom
spore, majúc na mysli vyššie uvedenú opätovnú žiadosť zo dňa 16. 10. 2012, a následnú
sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 10. 05. 2013. Do dňa podania tejto sťažnosti
na ústavný súd, t. j. do dňa 14. 11. 2013, ubehlo už celkom 33 mesiacov, t. j. vyše dvoch
rokov od prvotného úkonu sťažovateľa, ktorým sa domáhal rozhodnutia o svojom
nástupníctve a s tým spojenej možnosti uspokojenia svojej pohľadávky...
Zo súdneho spisu vedeného pod sp. zn.: 7 Er 934/2009 má sťažovateľ za preukázané,
že odo dňa podania návrhu na zmenu účastníka konania nevykonal Okresný súd žiadny
procesný úkon.
... Okresný súd svojou nečinnosťou spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, v dôsledku
ktorých dochádza k sústavnému porušovaniu základného práva sťažovateľa
na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
a k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote v zmysle čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tento stav má za následok
právnu neistotu sťažovateľa, týkajúcu sa najmä jeho postavenia v predmetnom spore
a následného úspešného vymoženia svojej pohľadávky.“
Sťažovateľka na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v namietanom konaní, prikázal okresnému súdu v tejto veci
konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume
1 000 € a náhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii o Ústavnom súde Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný
súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er 934/2009, ku ktorému malo
dôjsť tým, že okresný súd nerozhodol o návrhu na zmenu účastníka konania.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom...
Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 55/98,
1. Ústavný súd zo zapožičaného spisu okresného súdu sp. zn. 7 Er 934/2009 zistil, že
poverený súdny exekútor doručil 24. augusta 2011 okresnému súdu návrh sťažovateľky
na zmenu účastníka konania. Okresný súd následne listom z 20. decembra 2011 vyzval
povereného súdneho exekútora, aby predložil zmluvu o postúpení pohľadávky spolu
so zoznamom pohľadávok, ktoré sú predmetom postúpenia. Sťažovateľka 2. mája 2012
doručila okresnému súdu zmluvu o postúpení pohľadávky s prílohou. V priebehu konania
sťažovateľka podala 13. mája 2013 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy
v namietanom konaní. Okresný súd uznesením sp. zn. 7 Er 934/2009 zo 17. mája 2013
rozhodol o pripustení zmeny oprávneného v namietanom exekučnom konaní. Predmetné
uznesenie okresného súdu bolo sťažovateľke doručené 3. decembra 2013 a poverenému
súdnemu exekútorovi 4. decembra 2013.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 56/08), že účelom práva
účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je
poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený
porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Z uvedeného vyplýva, že konanie o návrhu povereného súdneho exekútora trvalo
pred okresným súdom jeden a trištvrte roka, pričom podanie sťažnosti predsedovi okresného
súdu sa v danom prípade ukázalo účinným prostriedkom nápravy. Na základe
sťažovateľkou podanej sťažnosti okresný súd o jej návrhu rozhodol 17. mája 2013, pričom
o tejto skutočnosti upovedomil sťažovateľku v upovedomení o vybavení sťažnosti
z 28. mája 2013. Podľa názoru ústavného súdu nemožno považovať označený postup
okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle
2. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.
Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola
na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo
(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému
súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť
odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu
na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).
Namietané konanie o pripustení zmeny účastníka bolo na okresnom súde skončené
(aj keď nie právoplatne) uznesením zo 17. mája 2013. Sťažovateľka sa napriek tomu
na ústavný súd obrátila so svojou sťažnosťou doručenou 21. novembra 2013 (podanou
na poštovú prepravu 18. novembra 2013), t. j. v čase, keď porušenie označeného základného
práva na súde, ktorý sťažovateľka označila za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jej
sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd
poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).
Pretože sťažovateľka sa v predmetnej veci domáhala ochrany svojho základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v čase, keď
v označenom exekučnom konaní namietané porušenie práva už netrvalo, a teda bola
odstránená jej právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie predmetnej sťažnosti aj
z tohto dôvodu pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. júna 2014