Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 321/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júna 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja

Kohuta (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

WM Consulting & Communication, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, zastúpenej

advokátom JUDr. Romanom Kvasnicom, Advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica,

advokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o.,

o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. novembra

2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o.,

Sad A. Kmeťa 24, Piešťany (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie

z 19. marca 2001 prebieha na okresnom súde namietané exekučné konanie, v ktorom sa

oprávnený Slovenská sporiteľňa, a. s. (ďalej len „oprávnený“), domáha vymoženia svojej

peňažnej pohľadávky v sume 1 814,38 € s príslušenstvom, judikovanej právoplatným

platobným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. z 9. decembra 1996.

Zmluvou o postúpení pohľadávky z 15. decembra 2010 (ďalej len „zmluva

o postúpení pohľadávky“) postúpil oprávnený pohľadávku, ktorá je predmetom exekučného

konania, sťažovateľke.

V dôsledku tejto skutočnosti sťažovateľka doručila súdnemu exekútorovi

vykonávajúcemu exekúciu (ďalej len „poverený súdny exekútor“) 11. februára 2011 „návrh

na zmenu účastníka konania“, ktorý bol povereným súdnym exekútorom doručený

okresnému súdu.

Keďže poverenému súdnemu exekútorovi a ani sťažovateľke nebolo doručené žiadne

rozhodnutie okresného súdu týkajúce sa jej návrhu, sťažovateľka zaslala 16. októbra 2012

okresnému súdu opätovnú žiadosť o rozhodnutie o jej návrhu. Keďže okresný súd

na opätovnú žiadosť sťažovateľky nereagoval, sťažovateľka podala 13. mája 2013

predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Podpredsedníčka okresného

súdu sa vo svojom stanovisku k sťažnosti z 28. mája 2013 ospravedlnila za vzniknuté

prieťahy v konaní spôsobené objektívnymi okolnosťami a zároveň uviedla, že vzhľadom

na to, že o návrhu sťažovateľky na zmenu účastníka konania okresný súd rozhodol

17. mája 2013, nebolo potrebné prijímať žiadne ďalšie opatrenia na odstránenie zistených

nedostatkov.

Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti ďalej uviedla:

„Súčasný protiprávny stav spočíva v tom, že Okresný súd, do dnešného dňa

nerozhodol o návrhu na zmenu účastníka konania zo dňa 11. 02. 2011, čím sa sťažovateľ

dostal do právneho stavu neistoty, z dôvodu prieťahov v konaní spôsobenými

prvostupňovým Okresným súdom. Táto skutočnosť má za následok aj stav, kedy exekútor

nemôže ďalej vykonávať úkony potrebné na vymoženie pohľadávky v prospech skutočného

veriteľa, ktorým je aktuálne sťažovateľ...

Sťažovateľ sa aktívne domáhal urýchlenia postupu v predmetnom konaní a vyčerpal

všetky adekvátne prostriedky, na nastolenie právnej istoty svojho postavenia v predmetnom

spore, majúc na mysli vyššie uvedenú opätovnú žiadosť zo dňa 16. 10. 2012, a následnú

sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 10. 05. 2013. Do dňa podania tejto sťažnosti

na ústavný súd, t. j. do dňa 14. 11. 2013, ubehlo už celkom 33 mesiacov, t. j. vyše dvoch

rokov od prvotného úkonu sťažovateľa, ktorým sa domáhal rozhodnutia o svojom

nástupníctve a s tým spojenej možnosti uspokojenia svojej pohľadávky...

Zo súdneho spisu vedeného pod sp. zn.: má sťažovateľ za preukázané,

že odo dňa podania návrhu na zmenu účastníka konania nevykonal Okresný súd žiadny

procesný úkon.

... Okresný súd svojou nečinnosťou spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, v dôsledku

ktorých dochádza k sústavnému porušovaniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa

a k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote v zmysle čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tento stav má za následok

právnu neistotu sťažovateľa, týkajúcu sa najmä jeho postavenia v predmetnom spore

a následného úspešného vymoženia svojej pohľadávky.“

Sťažovateľka na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v namietanom konaní, prikázal okresnému súdu v tejto veci

konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume

1 000 € a náhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii o Ústavnom súde Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný

súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ku ktorému malo

dôjsť tým, že okresný súd nerozhodol o návrhu na zmenu účastníka konania.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

1. Ústavný súd zo zapožičaného spisu okresného súdu sp. zn. zistil, že

poverený súdny exekútor doručil 24. augusta 2011 okresnému súdu návrh sťažovateľky

na zmenu účastníka konania. Okresný súd následne listom z 20. decembra 2011 vyzval

povereného súdneho exekútora, aby predložil zmluvu o postúpení pohľadávky spolu

so zoznamom pohľadávok, ktoré sú predmetom postúpenia. Sťažovateľka 2. mája 2012

doručila okresnému súdu zmluvu o postúpení pohľadávky s prílohou. V priebehu konania

sťažovateľka podala 13. mája 2013 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v namietanom konaní. Okresný súd uznesením sp. zn. zo 17. mája 2013

rozhodol o pripustení zmeny oprávneného v namietanom exekučnom konaní. Predmetné

uznesenie okresného súdu bolo sťažovateľke doručené 3. decembra 2013 a poverenému

súdnemu exekútorovi 4. decembra 2013.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ), že účelom práva

účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je

poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený

porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Z uvedeného vyplýva, že konanie o návrhu povereného súdneho exekútora trvalo

pred okresným súdom jeden a trištvrte roka, pričom podanie sťažnosti predsedovi okresného

súdu sa v danom prípade ukázalo účinným prostriedkom nápravy. Na základe

sťažovateľkou podanej sťažnosti okresný súd o jej návrhu rozhodol 17. mája 2013, pričom

o tejto skutočnosti upovedomil sťažovateľku v upovedomení o vybavení sťažnosti

z 28. mája 2013. Podľa názoru ústavného súdu nemožno považovať označený postup

okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

.

2. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo

(napr. , , ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému

súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ) bez ohľadu

na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie ().

Namietané konanie o pripustení zmeny účastníka bolo na okresnom súde skončené

(aj keď nie právoplatne) uznesením zo 17. mája 2013. Sťažovateľka sa napriek tomu

na ústavný súd obrátila so svojou sťažnosťou doručenou 21. novembra 2013 (podanou

na poštovú prepravu 18. novembra 2013), t. j. v čase, keď porušenie označeného základného

práva na súde, ktorý sťažovateľka označila za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jej

sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd

poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (mutatis mutandis ).

Pretože sťažovateľka sa v predmetnej veci domáhala ochrany svojho základného

práva podľa a práva podľa dohovoru v čase, keď

v označenom exekučnom konaní namietané porušenie práva už netrvalo, a teda bola

odstránená jej právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie predmetnej sťažnosti aj

z tohto dôvodu pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25

ods. 2 tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2014