Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 428/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júla 2014

predbežne prerokoval sťažnosť M. K., S., E. G., B., L. V., B., a H. K., B., zastúpených

advokátom Mgr. Miroslavom Gašparíkom, Podzámska 66, Sereď, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského

súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. K., E. G., L. V. a H. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. marca 2014

doručená sťažnosť M. K., S., E. G., B., L. V., B., a H. K., B. (ďalej len „sťažovatelia“),

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Galanta (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Sťažovatelia v sťažnosti poukázali na to, že ich predchádzajúcu sťažnosť, ktorou

namietali porušenie totožných práv postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , ústavný súd v minulosti uznesením č. k. -13

zo 14. septembra 2011 odmietol pre neprípustnosť, keďže „za situácie, že sťažnosť bola

ústavnému súdu doručená 28. júla 2011 a sťažnosť na prieťahy adresovaná predsedníčke

okresného súdu jej bola doručená 30. mája 2011, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti

na prieťahy podľa zákona o súdoch iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať

účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predsedníčka okresného súdu

dostala primeranú lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom

konaní“, pričom poukázal na to, že sťažovatelia do už prebiehajúceho súdneho konania

vstúpili až 16. apríla 2010, a teda účastníkmi predmetného konania (ku dňu podania

sťažnosti) sú len 15 mesiacov, čo by nepochybne malo právny význam pri vecnom posúdení

podanej sťažnosti.

Následne 5. decembra 2012 okresný súd vydal uznesenie č. k. -433

o zastavení konania, proti ktorému 20. decembra 2012 podali sťažovatelia odvolanie.

Dňa 30. januára 2004 krajský súd uznesením č. k. -458 napadnuté uznesenie

súdu prvého stupňa potvrdil; toto rozhodnutie bolo doručené právnemu zástupcovi

sťažovateľov 27. februára 2014.

Sťažovatelia uviedli, že „trvajú na svojom prvom podaní“, keďže „občianske súdne

konanie trvalo od 10/2007 do 2/2014“, avšak svojich práv sa v riadnom občianskom

súdnom konaní nedomohli, „pričom výsledkom činnosti súdov nebolo po siedmych rokoch

vydané meritórne rozhodnutie o nároku vo veci bezdôvodného obohatenia“. K dôvodom

zastavenia konania „sa sťažovatelia nebudú vyjadrovať, nakoľko tieto rozoberú v rámci

mimoriadneho opravného prostriedku – dovolania. Aj tieto závery však považujú

za pochybné slúžiace rôznym záujmom a špekuláciám na úkor oprávnených záujmov

vlastníka pôdy...“.

Sťažovatelia v petite žiadajú, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd

v konaní vedenom pod sp. zn. a krajský súd v konaní vedenom

pod sp. zn. porušili ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a aby každému z nich priznal finančné zadosťučinenie

v sume 10 000 € „so spôsobom platby bezhotovostne na účet ich právneho zástupcu

Mgr. Miroslava Gašparíka...“, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 358,02 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania.

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že podstatou, účelom a cieľom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte

mohlo trvať (napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,

ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie o takejto

sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd

poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (m. m. a rozhodnutím aj Európskeho súdu pre ľudské

práva vo veci Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti

č. 16970/05 z 3. marca 2009).

Z príloh pripojených k sťažnosti vyplýva, že uznesenie okresného súdu

č. k. -433 z 5. decembra 2012, ktorým konanie o žalobe sťažovateľov zastavil,

v spojení s uznesením krajského súdu č. k. -458 z 30. januára 2014, ktorým

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, nadobudli právoplatnosť

27. februára 2014. To znamená, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (28. marca

2014) k zbytočným prieťahom, a teda ani k namietanému porušeniu označených práv

sťažovateľov týmito súdmi nemohlo dochádzať. Keďže v danom prípade ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označených práv sťažovateľov, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd však predmetnú sťažnosť mohol odmietnuť aj z dôvodu nesplnenia

zákonom predpísaných náležitostí.

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a uplatňovať v záujme

klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady (). Nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce

z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži

inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná

judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (, ,

, ).

Preskúmaním danej sťažnosti ústavný súd nadobudol dojem, že ide o „samostatnú

akciu“ advokáta, čo vyplýva zo znenia ním koncipovaného petitu, v ktorom žiada,

aby ústavný súd každému zo sťažovateľov priznal finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €

„so spôsobom platby bezhotovostne na účet ich právneho zástupcu Mgr. Miroslava

Gašparíka...“, avšak bez toho, aby k sťažnosti pripojil splnomocnenie, z ktorého by bolo

zrejmé, že mu ho sťažovatelia udelili pre účely ich zastupovania pred ústavným súdom

vo veci sťažnosti pre namietané porušenie označených práv v označených konaniach

okresného súdu a krajského súdu ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2014