Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 419/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júla 2014

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav

Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo 14. novembra 2012

a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. februára

2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

zo 14. novembra 2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie krajského

súdu“).

Zo sťažnosti sťažovateľky vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej

činnosti zaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla

na základe zmluvy o úvere uzavretej v sťažnosti konkretizovaným dlžníkom úver, ktorý bol

povinný jej vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverovej zmluve. Vzhľadom

na skutočnosť, že dlžník dobrovoľne nepristúpil k úhrade svojich záväzkov, jeho

pohľadávka voči sťažovateľke sa stala splatnou a v nadväznosti na podmienky dojednané

v úverovej zmluve obsahujúce aj rozhodcovskú doložku bolo sťažovateľkou začaté

rozhodcovské konanie pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom – spoločnosťou

Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava. Rozhodcovský rozsudok tohto súdu bol

exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor na základe poverenia udeleného

okresným súdom Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) začal nútený výkon rozhodnutia,

t. j. exekúciu.

V priebehu exekučného konania okresný súd uznesením sp. zn.

z 29. marca 2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Krajský súd svojím

napadnutým rozhodnutím zrušil označené uznesenie okresného súdu v časti, v ktorej

vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

a v časti, ktorej okresný súd návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol, napadnutým

rozhodnutím odmietol. Krajský súd druhým výrokom napadnutého rozhodnutia návrh

na prerušenie konania zamietol.

Sťažovateľka v predostretej argumentácii atakovala právne závery v rozhodovacej

činnosti okresného súdu a krajského súdu, ktorým vytkla ich nesprávnosť z hľadiska

právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych

predpisov na predmetnú právnu vec sa vzťahujúcich a zároveň poskytla ústavnému súdu

na zváženie vlastnú interpretáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na jej právnu vec.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru postupom

a napadnutým rozhodnutím krajského súdu, zruší napadnuté rozhodnutie krajského súdu

a veci vráti na ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu

trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru postupom a napadnutým rozhodnutím krajského

súdu, konkrétne jeho prvým výrokom, keďže v sťažnosti nie je zmienka ani náležitá

argumentácia o tom, že sťažovateľka svoju sťažnosť smeruje aj proti druhému výroku

napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

Ústavný súd vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej prílohy – napadnutého rozhodnutia

krajského súdu konštatuje, že sťažovateľka pri svojej argumentácii, ktorá smeruje proti

protizákonnému a protiústavnému zastaveniu exekučného konania z dôvodu jeho

neprípustnosti, opomenula fakt vyplývajúci z prvého výroku napadnutého rozhodnutia

krajského súdu, ktorý znie: „Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu

Bratislava IV, č. k. -19 zo dňa 29.03.2012 v časti, v ktorej súd exekúciu

vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie,

v časti, v ktorej súd návrh na zmenu exekútora zamietol, odmieta.“ Krajský súd jej návrhu

na zrušenie odvolaním napadnutého výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej

zastavenie vlastne vyhovel. Čo sa týka druhej časti výroku, ktorým krajský súd odmietol

odvolanie smerujúce proti výroku okresného súdu o zamietnutí návrhu sťažovateľky

na zmenu súdneho exekútora, k uvedenému výroku ústavný súd poukazuje na tú časť

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu, v ktorej sťažovateľke odôvodnil

svoju právnu úvahu, že „rozhodovanie súdu o návrhu na zmenu exekútora upravuje § 44

ods. 8 a ods. 9 Exekučného poriadku. Rozhodnutie súdu o návrhu na zmenu exekútora je

preto rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V ustanovení

§ 44, ale ani v žiadnom inom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase

rozhodovania súdu prvého stupňa sa výslovne neuvádzala prípustnosť odvolania proti

takémuto rozhodnutiu. Vzhľadom na uvedenú zásadu odvolanie proti nemu nebolo

prípustné.

Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Podľa , odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu

v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje

inak...“.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že podľa vtedy platných a účinných

právnych predpisov odvolanie proti takémuto zamietnutiu návrhu na zmenu súdneho

exekútora nebolo prípustné, preto konštatuje, že krajský súd túto časť výroku náležite

a ústavne konformne odôvodnil.

Ústavný súd v nadväznosti na svoje zistenia poukazuje na svoju konštantnú

judikatúru, podľa ktorej o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď

namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne

napr. , , ).

Ústavný súd tak dospel k záveru, že predmetnú sťažnosť sťažovateľky je potrebné

odmietnuť podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti

(výrok rozhodnutia).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nej uplatnenej nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2014