Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 366/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja

Kohuta (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť D. B., zastúpenej advokátkou

JUDr. Tatianou Vorobelovou, Advokátska kancelária, Bajzova 2, Košice, ktorou namieta

porušenie základných práv podľa a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 10

Listiny základných práv a slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Košice-okolie

č. k. -14 z 20. augusta 2012 a uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 29. novembra 2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca

2014 doručená sťažnosť D. B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 10 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)

postupom a uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 CoE

90/2013 z 29. novembra 2013 a konaním, ktoré mu predchádzalo na Okresnom súde

Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. .

Sťažovateľka v podstatnej časti sťažnosti uviedla, že v exekučnej veci vedenej

na okresnom súde pod č. k. -14, v ktorej vystupuje ako povinná, podala

13. júna 2012 návrh na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor proti nej vedie exekúciu podľa

upovedomenia o začatí exekúcie z 29. apríla 2008 na vymoženie istiny 745,60 € (22 462 Sk)

s príslušenstvom, trovy súdneho konania, trovy právneho zastúpenia, poplatku za vydanie

poverenia, ako aj na vymoženie odmeny súdneho exekútora.

Pohľadávka oprávnenej proti nej vznikla z jej podnikateľskej činnosti v roku 1996.

Podnikanie ukončila pre platobnú neschopnosť. Po ukončení podnikateľskej činnosti má

príjem len zo starobného dôchodku, ktorý po odčítaní zrážok v rámci exekúcií, jej Sociálna

poisťovňa vypláca dôchodok vo výške 223,40 €.

Sťažovateľka v ďalšom uviedla:

„Zo sumy, ktorá je proti mne súdnym exekútorom vymáhaná podľa upovedomenia

o začatí exekúcie je zrejme, že ja vo veku 61 rokov pri poberaní minimálneho starobného

dôchodku už nie som schopná splatiť vymáhanú pohľadávku, ktorá úrokmi z omeškania, ako

aj neustálych výdavkov súdneho exekútora, neúmerne narastá. Nadobudnúť majetok

dedením neprichádza v úvahu, pretože práve poľnohospodárska pôda bola predmetom

dedičstva po mojich rodičoch.

Okresný súd Košice - okolie uznesením z 20. 8. 2012 č. k. -15 zamietol

môj návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že Exekučný poriadok v § 70 ods. 1 mi

garantuje právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti tým, že stanovuje nepostihnuteľnú časť,

ktorá nepodlieha zrážkam z príjmu, ide o sumu určenú na úhradu najnevyhnutnejších

potrieb povinného. Súd poukázal na to, že som zodpovedná za vznik dlhov, tieto neboli včas

splatené a oprávnená má právo vlastniť majetok...

V zákonom stanovenej lehote som podala proti uzneseniu odvolanie s tým, že súdny

exekútor vedie exekúcie len na môj starobný dôchodok, poľnohospodársku pôdu nepredal,

podľa situácie na trhu s nehnuteľnosťami sú spoluvlastnícke podiely nepredajné. Auto je

vedené v Centrálnom registri záložných práv v prospech iného veriteľa. V odvolaní som

uviedla, že starobný dôchodok vyplácaný v sume mi nepostačuje na jedlo, oblečenie,

kultúru, nepostačuje mi na lieky, platenie médií a musím si požičiavať od príbuzných.

Zotrvala som na zastavení exekúcie s poukazom na sociálnu situáciu a výšku vymáhanej

pohľadávky, na majetok, ktorý by nepostačoval ani na odmenu exekútora.

Krajský súd v Košiciach... uznesením č. k. -24 z 29. 4. 2013 odmietol

odvolanie, ktoré som podala proti uznesenie OS Košice - okolie č. k. -14

z dôvodu, že z ust. § 58 ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že odvolanie je prípustné iba

proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až

h) a k). Odvolanie proti iným rozhodnutiam nie je prípustné.

Nesúhlasím s postupom porušovateľa, že je prípustné odvolanie len proti

rozhodnutiam, ktorým sa exekúcia zastavuje, pretože z toho vyplýva, že odvolanie môže

podať len oprávnený, keďže povinný odvolanie nepodá proti uzneseniu, ktorým sa návrhu

na zastavenie exekúcie vyhovuje, naproti tomu proti uzneseniu, ktorým sa návrhu na

zastavenie exekúcie nevyhovuje, povinný už odvolanie nemôže podať, čím je podľa môjho

názoru porušená zásada rovnosti účastníkov konania vyjadrená v základných

ustanoveniach , 2, 3 ako aj moje právo na spravodlivý

proces zakotvené v čl. 6 Dohovoru. Odmietnutím odvolania porušovateľ mi odňal súdnu

ochranu, ktorú mi zaručuje v ...

Výkonom exekúcie proti mne za situácie, kedy mi neostáva na živobytie, dochádza

k porušovaniu môjho ústavného práva, a to práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti

zakotvenej v SR. Všeobecné súdy právny predpis nesprávne vykladali,

čím postupovali v rozpore s právnymi predpismi.

SR mi poskytuje širšiu ochranu ako zákon a preto sa jej dovolávam. Takisto

aj medzinárodný dokument, ktorý je Slovenská republika viazaná, a to Listina základných

práv a slobôd (Zbierka zákonov, roč. 1991, čiastka 6) mi zaručuje v čl. 10 právo

na zachovanie svojej ľudskej dôstojnosti.

Súd prvého stupňa v uznesení z 20. 8. 2012 č. k. vyslovil, že oprávnený

má právo vlastniť majetok a realizácia môjho práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti musí

na to reflektovať. Súd neporovnal tieto práva s tým, ktoré právo má prednosť. Každé právo

jednej osoby je v svojej podstate konfliktné k právu inej osoby. Uplatnením práva jedného

sa obmedzuje dostupnosť iného práva pre osobu, ktorej sa právo priznáva. Konflikt práv sa

v právnom štáte rieši prostredníctvom požiadavky spravodlivej rovnováhy, ktorá sa

na rozhraní protikladných práv má nastoliť tak, aby ani jedno z konfliktných práv nebolo

nadmerne obmedzené kvôli inému právu. Požiadavky spravodlivej rovnováhy je súčasťou

opatrení slúžiacich pri obmedzovaní práva na splnenie ústavnej podmienky dbať

na podstatu a zmysel obmedzovaného práva.

Proti uzneseniu porušovateľa, ktoré som prevzala dňa 16. 1. 2014, podávam ústavnú

sťažnosť, pretože mimoriadny opravný prostriedok, dovolanie, nie je prípustný.

Porušovateľ mi odoprel súdnu ochranu a jeho postup nie je namieste, ak ide

o rozhodnutia a postupy, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd. Odmietnuť prístup

k súdu v súvislosti s požadovanou ochranou ústavne zaručených práv a slobôd znamená

odmietnuť spravodlivosť ako takú...

Ako sťažovateľka namietam porušenie základného práva na súdnu ochranu

(spravodlivý proces) podľa SR a Dohovoru. Namietam, že boli

porušené moje základné ústavné práva zakotvené v SR, Listiny

základných práv a slobôd.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. uznesením

z 29. 11. 2013 č. k. -24, ktorým odmietol odvolanie proti uzneseniu

Okresného súdu Košice - okolie 20. 8. 2012 č. k. -14 porušil právo

sťažovateľky na súdnu ochranu podľa , SR, právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a čl. 10 Listiny základných práv a slobôd

2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. -24 a uznesenie

Okresného súdu Košice - okolie č. k. -14 z 20. 8. 2012 sa v plnom rozsahu

zrušujú a vec sa vracia na nové konanie a rozhodnutie.

3. Sťažovateľke sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia.“

II.

Podľa každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 10 listiny každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním

do súkromného a rodinného života.

V odôvodnení namietaného uznesenia krajský súd uviedol:

„Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie povinnej proti

výroku o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa v rozsahu danom ustanovením ,

a dospel k záveru, že odvolanie povinnej je podané proti rozhodnutiu, proti ktorému

nie je prípustné.

Podľa ustanovenia odvolací súd odmietne odvolanie,

ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Podľa ustanovenia odvolanie nie je prípustné ani proti

uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon

neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa

osobitného zákona.

Z citovaného zákonného ustanovenia ( ) vyplýva zásada, v zmysle

ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku

odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené v tomto predpise, že odvolanie

je prípustné.

V danom prípade exekučný súd zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie.

Možnosť podania odvolania proti rozhodnutiam o zastavení exekúcie je upravená

v ustanovení § 58 ods. 5 Exekučného poriadku tak, že proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1

písm. a), b), f) až h) a k) je prípustné odvolanie.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak

a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí

exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným,

f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,

g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý

exekúciu nemožno vykonať,

h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný

na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu.

Z vyššie citovaného ustanovenia § 58 ods. 5 Exekučného poriadku je zrejmé, že

odvolanie je prípustné iba proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených

v § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) a k) Exekučného poriadku, avšak nie je prípustné proti

iným rozhodnutiam, týkajúcim sa zastavenia exekúcie.

Odvolanie nie je prípustné ani proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na zastavenie

exekúcie. Vzhľadom na znenie ustanovenia nie je možné rozširovať

prípady prípustnosti podania odvolania aj na iné rozhodnutia, než sú výslovne uvedené

v Exekučnom poriadku. Exekučný poriadok taxatívne vypočítava prípady, kedy je možné

proti uzneseniu o zastavení exekúcie podať odvolanie.

Keďže v danom prípade bolo podané odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí

návrhu zastavenie exekúcie, ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému

Exekučný poriadok odvolanie nepripúšťa, a z tohto dôvodu odvolaciemu súdu neostala iná

možnosť len odvolanie odmietnuť podľa ..“

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Vo vzťahu k okresnému súdu ústavný súd konštatuje, že uznesenie okresného súdu

sp. zn. z 20. augusta 2012 nadobudlo právoplatnosť ešte 7. septembra 2012,

pričom proti tomuto uzneseniu odvolanie nebolo prípustné.

Podľa ustanovenia jednou z podmienok prijatia

sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa

sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. ,

). neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty

odpustiť (napr. ).

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je voči okresnému súdu podaná oneskorene,

pretože sťažovateľka ňou napáda konanie, ktoré právoplatne skončilo 7. septembra 2012.

Z toho dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol ako oneskorene podanú.

2. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu treba sťažnosť považovať za

zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Sťažovateľka v sťažnosti namietala, že krajský súd tým, že nepripustil odvolanie

s odôvodnením, že „z ust. § 58 ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že odvolanie je

prípustné iba proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1

písm. a), b), f) až h) a k). Odvolanie proti iným rozhodnutiam nie je prípustné“, porušil jej

základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa a právo

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd konštatuje, že rozhodnutie krajského súdu v namietanom konaní nemôže

byť predmetom kritiky ústavného súdu, pretože krajský súd pri rozhodovaní o odvolaní

sťažovateľky správne aplikoval príslušné ustanovenia Občiansky

súdny poriadok, keď s poukazom na ustanovenie § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku, podľa ktorého proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní podľa Exekučného

poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené v tomto predpise

rozhodol, že odvolanie je prípustné.

Závery, ktorými sa krajský súd vo svojom rozhodovaní riadil, nie sú zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. Podľa názoru ústavného súdu treba argumentáciu krajského

súdu v napadnutom uznesení považovať za dostatočnú a presvedčivú, preto bolo potrebné

sťažnosť v tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

3. Sťažovateľka napokon namietala aj porušenie svojho základného práva na ochranu

cti a ľudskej dôstojnosti podľa a listiny napadnutým uznesením

krajského súdu.

Ústavný súd konštatuje, že zo skutočností, ktoré sťažovateľka vo svojej sťažnosti

uviedla, nevyplýva žiadna možnosť porušenia uvedených práv, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a sťažovateľka neuviedla žiadne relevantné

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o porušení jej označených práv, preto bolo

potrebné sťažnosť aj v tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2014