Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 385/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej

a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. E. H., zastúpenej advokátom

Mgr. Ľubomírom Škulom, Advokátska kancelária, Viničky 15, Nitra, vo veci namietaného

porušenia v konaniach vedených Prezídiom

Policajného zboru, národnou kriminálnou agentúrou, národnou jednotkou finančnej polície,

expozitúrou Západ pod sp. zn. PPZ-500/NKA-FP-ZA-2013, Krajskou prokuratúrou v Nitre

pod sp. zn. KV 50/2013/4400 a Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky pod sp. zn.

IV/3 GPt 53/14/1000 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. E. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. mája 2014

doručená sťažnosť JUDr. E. H. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

(ďalej len „“) v konaniach vedených

Prezídiom Policajného zboru, národnou kriminálnou agentúrou, národnou jednotkou

finančnej polície, expozitúrou Západ (ďalej len „polícia“) pod sp. zn. PPZ-500/NKA-FP-

ZA-2013, Krajskou prokuratúrou v Nitre (ďalej len „krajská prokuratúra“) pod sp.

zn. KV 50/2013/4400 a Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“) pod sp. zn. IV/3 GPt 53/14/1000. Sťažnosť bola odovzdaná na

poštovú prepravu 19. mája 2014.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je advokátka a zároveň je aj konateľkou

a spoločníčkou obchodnej spoločnosti(...).

Na základe splnomocnenia z 9. októbra 2013 sťažovateľka prevzala obhajobu

obvineného R. A. (ďalej len „obvinený“) stíhaného za zločin neodvedenia dane a poistného

podľa a . Trestné konanie vedie polícia v tejto veci pod

sp. zn. PPZ-500/NKA-FP-ZA-2013. Obvinený je jej synom. Obhajuje ho od okamihu, keď

bol ako podozrivý zadržaný, a bola prítomná pri všetkých vykonaných vyšetrovacích

úkonoch.

Dňa 13. novembra 2013 bolo sťažovateľke doručené predvolanie svedka, na základe

ktorého mala byť 18. novembra 2013 vypočutá políciou ako svedkyňa v trestnej veci

obvineného.

Za existujúceho skutkového a právneho stavu výpoveď sťažovateľky ako svedkyne

neprichádzala do úvahy, a preto 10. decembra 2013 v zmysle ustanovenia § 210 Trestného

poriadku požiadala dozorujúceho prokurátora, aby postup polície preskúmal.

Prípisom krajskej prokuratúry č. k. -96 z 13. januára 2014 bolo

sťažovateľke oznámené, že polícia ju môže vypočúvať.

Sťažovateľka s týmto právnym názorom krajskej prokuratúry nesúhlasila a prípisom

z 21. januára 2014 požiadala generálnu prokuratúru o preskúmanie vybavenia jej podania

zo strany krajskej prokuratúry. Generálna prokuratúra vo svojej odpovedi č. k.

IV/3 GPt 415/13/1000-25 zo 6. februára 2014 uviedla, že podľa jej názoru podnet nie je

dôvodný. Napokon prípisom generálnej prokuratúry č. k. IV/3 GPt 53/14/1000-10

z 11. marca 2014 na základe opakovaného podnetu bolo sťažovateľke oznámené, že postup

pri vybavení podnetu bol správny.

Dňa 17. februára 2014 bola obvinenému doručená písomnosť z 12. februára 2014

označená ako „Upovedomenie – zmena obhajoby“, podľa ktorej zvolená obhajkyňa

(sťažovateľka) nemôže ďalej vykonávať svoje práva obhajoby, a preto si má obvinený

zvoliť iného obhajcu.

Podľa názoru sťažovateľky týmto postupom sa vytvoril precedens, resp. prostriedok,

ktorý umožňuje orgánom činným v trestnom konaní v ktoromkoľvek štádiu trestného

konania „nevyhovujúcich“ obhajcov jednoducho a najmä účelovo vylúčiť z obhajoby, a tým

hrubým spôsobom zasiahnuť nielen do jej práva na podnikanie.

Základom sťažnosti je námietka o neústavnom obmedzení práva podnikať podľa

postupom orgánov činných v trestnom konaní. Ak by sa uvedený postup

stal zaužívanou praxou orgánov činných v trestnom konaní, dôvera klienta vo zvoleného

obhajcu, resp. v inštitút zvoleného obhajcu by stratila na význame a orgány činné v trestnom

konaní by mohli tento inštitút špekulatívne obchádzať len za jediným účelom, a to zbaviť sa

nepohodlného advokáta.

Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označeného článku v konaniach vedených políciou pod sp. zn. PPZ-500/NKA-FP-

ZA-2013, krajskou prokuratúrou pod sp. zn. KV 50/2013/440 a generálnou prokuratúrou

pod sp. zn. IV/3 GPt 53/14/1000 s tým, aby bolo upovedomenie generálnej prokuratúry

z 11. marca 2014 zrušené. Ďalej žiada zakázať polícii, krajskej prokuratúre a generálnej

prokuratúre pokračovať v porušovaní jej základných práv a priznať jej primerané finančné

zadosťučinenie v sume 100 000 € za nemajetkovú ujmu a v sume 5 000 € za majetkovú

ujmu. Napokon sa domáha trov konania a právneho zastúpenia.

II.

Z predvolania svedka sp. zn. PPZ-500/NKA-FP-ZA-2013 z 8. novembra 2013

zaslaného políciou a doručeného sťažovateľke 13. novembra 2013 vyplýva, že sa má

18. novembra 2013 dostaviť na políciu, pričom predmetom svedectva má byť výsluch

vo veci obvineného.

Z prípisu krajskej prokuratúry č. k. -96 z 13. januára 2014

doručeného sťažovateľke 17. januára 2014 vyplýva, že jej žiadosť z 10. decembra 2013

o preskúmanie postupu policajta v súvislosti s predvolaním svedka nepovažuje za dôvodnú.

Sťažovateľka postup polície namietala s tým, že v tej istej trestnej veci plní povinnosti

zvoleného obhajcu obvineného, pričom podľa obhajca

nemôže byť vypočúvaný ako svedok o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri výkone

obhajoby. Výpoveďou by totiž došlo k porušeniu zákonom uloženej povinnosti mlčanlivosti

advokáta. Podľa názoru krajskej prokuratúry bola sťažovateľka prokuristkou obchodnej

spoločnosti, ktorej konateľom bol obvinený. Vzhľadom na právomoci vyplývajúce

z inštitútu prokúry ako najširšieho splnomocnenia, ako aj blízky vzťah sťažovateľky

k obvinenému možno predpokladať, že by mohla mať vedomosť o skutočnostiach

týkajúcich sa činnosti obchodnej spoločnosti. Práve z uvedených dôvodov polícia rozhodla

o predvolaní sťažovateľky ako svedkyne. To má za dôsledok, že sťažovateľka už nemôže

ďalej vykonávať práva zvoleného obhajcu. Na túto skutočnosť mal byť pred vykonaním

výsluchu v dostatočnom časovom predstihu upozornený obvinený tak, aby si prípadne

mohol zvoliť iného obhajcu (napriek tomu, že nejde o prípad povinnej obhajoby).

V priebehu vykonávania výsluchu bude povinnosťou polície pri kladení otázok dôsledne

rozlišovať medzi skutočnosťami, o ktorých sa sťažovateľka dozvedela, resp. mohla

dozvedieť pri výkone funkcie prokuristu, a skutočnosťami, o ktorých sa dozvedela pri

výkone obhajoby.

Z prípisu generálnej prokuratúry č. k. IV/3 GPt 53/14/1000-10 z 11. marca 2014

doručeného sťažovateľke 24. marca 2014 vyplýva, že opakovaný podnet nie je dôvodný.

Stanovisko generálnej prokuratúry nie je arbitrárne a je dostatočne odôvodnené.

Z prípisu polície č. k. PPZ-500/NKA-FP-ZA-2013 z 12. februára 2014 adresovaného

obvinenému a doručeného (aj) sťažovateľke 17. februára 2014 označeného ako „zmena

obhajoby – upovedomenie“ vyplýva, že v konaní bude ako svedok predvolaná

a vypočúvaná sťažovateľka. Z uvedeného dôvodu polícia upovedomuje obvineného o tom,

že sťažovateľka ako obvineným zvolená obhajkyňa nemôže ďalej vykonávať svoje práva

obhajoby, ako aj o tom, že obvinený má právo zvoliť si iného obhajcu, ktorý by ho v konaní

zastupoval tak, aby neboli porušené jeho práva na obhajobu.

Z predvolania svedka sp. zn. PPZ-500/MKA-FP-ZA-2013 z 9. apríla 2014

adresovaného políciou a doručeného sťažovateľke 22. apríla 2014 vyplýva, že sťažovateľka

je predvolaná na výsluch na 17. apríl 2014 vo veci obvineného.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť v častiach smerujúcich pre porušenie proti konaniam

vedeným políciou pod sp. zn. PPZ-500/NKA-FP-ZA-2013 a krajskou prokuratúrou pod

sp. zn. KV 50/2013/4400 treba považovať za neprípustnú.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Tak proti postupu polície, ako aj proti postupu krajskej prokuratúry mala

sťažovateľka možnosť účinne sa brániť zákonnými procesnými prostriedkami, ktoré aj

využila, a preto neprichádza do úvahy, aby správnosť postupu polície a krajskej prokuratúry

v rámci princípu subsidiarity svojej právomoci skúmal ústavný súd. To zakladá

neprípustnosť sťažnosti v týchto častiach.

Zvyšnú časť sťažnosti treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

Jadrom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky ako

advokátky podnikať, teda slobodne vykonávať advokátske povolanie. Podľa jej názoru do

tohto jej základného práva bolo zasiahnuté tým, že sa jej v rozpore so zákonom znemožnil

ďalší výkon obhajoby obvineného.

Z pohľadu ústavného súdu sa už na prvý pohľad javí zrejmé, že neexistuje

bezprostredná príčinná súvislosť medzi namietaným zásahom a označeným základným

právom.

Sťažovateľka tvrdí, že k zásahu do základného práva došlo tým, že generálna

prokuratúra v rámci opakovaného podnetu odobrila právny názor polície, krajskej

prokuratúry a generálnej prokuratúry konajúcej o podnete, podľa ktorého sťažovateľka

môže byť vypočúvaná ako svedkyňa.

Zo skutkového stavu veci je zrejmé, že bezprostrednou príčinou, ktorá znemožnila

sťažovateľke ďalší výkon obhajoby obvineného, bol prípis polície z 12. februára 2014

označený ako „zmena obhajoby – upovedomenie“, ktorým bolo obvinenému (a zároveň

doručením rovnopisu aj sťažovateľke) oznámené, že sťažovateľka nemôže ďalej vykonávať

svoje práva obhajoby, keďže bude vo veci vypočutá ako svedok.

Vychádzajúc z uvedeného, je sťažnosť pre nedostatok príčinnej súvislosti v tejto časti

zjavne neopodstatnená.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2014