Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 393/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júla 2014

predbežne prerokoval sťažnosť T. D., zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Horanským,

Trebatice, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 v spojení

s , a 2, a , základných

práv podľa čl. 36 ods. 1 v spojení s čl. 38 ods. 1 a 2, čl. 37 ods. 3 a čl. 26 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd, práv podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 13 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. , z 29. novembra 2012 a postupom mu

predchádzajúcim, ako aj uzneseniami Krajského súdu v Bratislave č. k. -2838

zo 16. augusta 2010 a č. k. -2915 z 20. septembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť T. D. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. marca 2013 doručená sťažnosť T. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základných práv podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1, čl. 48 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 35

ods. 1 (ďalej len „“), základných práv podľa

v spojení s čl. 38 ods. 1 a 2, čl. 37 ods. 3 a čl. 26 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“), práv podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného

paktu o občianskych a politických právach (ďalej len „pakt“) uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. ,

z 29. novembra 2012 a postupom mu predchádzajúcim, ako aj uzneseniami Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -2838 zo 16. augusta 2010 a č. k.

-2915 z 20. septembra 2010 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).

2. Po podrobnom opise skutkových a právnych východísk sťažovateľa

v posudzovanom konaní najvyššieho súdu a krajského súdu sťažovateľ ústavný súd žiadal,

aby najskôr odložil vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí a následne aby vyslovil

porušenie v bode 1 označených práv, zrušil napadnuté rozhodnutia a priznal mu náhradu

trov konania.

3. Vo veci vedenej pod sp. zn. bolo ústavnému súdu 6. júna 2013

doručené podanie označené ako „Návrh na spojenie konania pred ústavným súdom...“ tohto

znenia:

„... sťažovateľ [D. M.] predložil Ústavnému súdu SR sťažnosť zo dňa 16. 3. 2013

proti porušovaniu sťažovateľových základných práv súdmi pri konaní a rozhodovaní

o novom (druhom) odvolacom uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn.

a z 29. 11. 2012 v spojení s prvostupňovými uzneseniami konkurzného

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -2838 zo 16. 8. 2010 a sp. zn.

z 20. 9. 2010.

Pritom konanie pred Najvyšším súdom SR sp. zn. a

malo dvoch účastníkov konania, medzi ktorých patril predovšetkým D. M. [terajší

sťažovateľ], ale zároveň ďalším účastníkom toho istého konania pred Najvyšším súdom SR

bol správca konkurznej podstaty úpadcu T. D., trvalým pobytom...

Vzhľadom na túto skutočnosť právny zástupca sťažovateľa [D. M.] zisťoval a zistil,

že nielen sťažovateľ [D. M.] predložil Ústavnému súdu SR sťažnosť zo 16. 3. 2013, ale

taktiež T. D. [správca konkurznej podstaty úpadcu, trvalým pobytom...] zaslal Ústavnému

súdu SR dňa 18. 3. 2013 sťažnosť proti porušovaniu jeho základných práv súdmi pri konaní

a rozhodovaní o novom (druhom) odvolacom uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn.

a z 29. 11. 2012 v spojení s prvostupňovými uzneseniami

konkurzného Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -2838 zo 16. 8. 2010 a sp. zn.

-2915 z 20. 9. 2010.

Keďže z informácií, ktoré získal právny zástupca sťažovateľa [D. M.], vyplýva, že

predmet sťažnosti sťažovateľa D. M. zo 16. 3. 2013 a taktiež predmet sťažnosti iného

sťažovateľa [T. D.] je podľa všetkého vo svojej podstate rovnaký (v oboch sťažnostiach ide

o to isté konanie a rozhodovanie všeobecných súdov, respektíve Najvyššieho súdu SR), tak

sťažovateľ D. M. (prostredníctvom svojho právneho zástupcu) týmto predkladá Ústavnému

súdu SR návrh, aby Ústavný súd Slovenskej republiky spojil konania o sťažnosti sťažovateľa

D. M. zo 16. 3. 2013 s konaním pred Ústavným súdom SR o sťažnosti iného sťažovateľa

[T. D.] zaslanej Ústavnému súdu SR dňa 18. 3. 2013.“

4. Následne sudca spravodajca predložil do pléna ústavného súdu návrh na spojenie

oboch vecí (sp. zn. a sp. zn. ), ktorý v pléne 21. mája 2014

neprešiel, keďže nezískal potrebný počet hlasov.

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu

bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

7. Podľa návrh nie je prípustný, ak ústavný

súd v tej istej veci koná.

8. V rámci predbežného prerokovania sťažností ústavný súd zistil, že sťažovateľom

napádané rozhodnutia najvyššieho súdu a krajského súdu (pozri bod 1) v rozsahu takmer

identických námietok je predmetom prieskumu už aj v skôr začatom konaní vedenom

ústavným súdom pod sp. zn. . Ústavný súd poznamenáva, že sťažnosti

vedené pod sp. zn. a sp. zn. sú identického obsahu (až na

označených sťažovateľov a ich procesné postavenie v konkurznom konaní). Navyše,

predmetom obidvoch sťažnosti je návrh sťažovateľa na odloženie vykonateľnosti

napadnutých rozhodnutí.

9. Keďže plénum ústavného súdu odmietlo spojiť obe veci na spoločné konanie

(bod 3 a 4) a vzhľadom na – v predchádzajúcom bode uvedenú – litispendenciu, ústavný

súd konštatuje, že uvedený účel, t. j. vyslovenie porušenia v bode 1 označených práv

a zrušenie napadnutých rozhodnutí, je v prípade úspechu v konaní pred ústavným súdom

možné dosiahnuť už aj v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. ,

v ktorom môže navrhovateľ vystupovať ako vedľajší účastník konania (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ). K obdobným záverom už ústavný súd dospel vo

veci sp. zn. .

10. Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť

sťažovateľa je neprípustná a po predbežnom prerokovaní ju podľa § 25 ods. 2 v spojení

s odmietol, tak ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

11. Z dôvodu odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu rozhodovať

o návrhoch sťažovateľov na vydanie dočasného opatrenia o odloženie vykonateľnosti

napadnutých súdnych rozhodnutí.

12. Nad rámec veci ústavný súd dodáva, že senát IV. ÚS vo veci

sp. zn. (teraz ) 1. júla 2014 sťažnosť proti napadnutým

rozhodnutiam najvyššieho súdu prijal na ďalšie konanie a proti rozhodnutiam krajského

súdu a návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí sťažnosti nevyhovel.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2014