Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 393/2014
PDF · 146.6 KB
No categories available
I. ÚS 393/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júla 2014
predbežne prerokoval sťažnosť T. D., zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Horanským,
Trebatice, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 v spojení
s čl. 1, čl. 48 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 35 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky, základných
práv podľa čl. 36 ods. 1 v spojení s čl. 38 ods. 1 a 2, čl. 37 ods. 3 a čl. 26 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd, práv podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 13 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu
o občianskych a politických právach uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3 Obo 70/2012, 3 Obo 71/2012 z 29. novembra 2012 a postupom mu
predchádzajúcim, ako aj uzneseniami Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 K 262/99-2838
zo 16. augusta 2010 a č. k. 4 K 262/99-2915 z 20. septembra 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť T. D. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
20. marca 2013 doručená sťažnosť T. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1, čl. 48 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 35
ods. 1 Ústavy slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základných práv podľa čl. 36 ods. 1
v spojení s čl. 38 ods. 1 a 2, čl. 37 ods. 3 a čl. 26 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
(ďalej len „listina“), práv podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného
paktu o občianskych a politických právach (ďalej len „pakt“) uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Obo 70/2012, 3 Obo 71/2012
z 29. novembra 2012 a postupom mu predchádzajúcim, ako aj uzneseniami Krajského súdu
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 4 K 262/99-2838 zo 16. augusta 2010 a č. k.
4 K 262/99-2915 z 20. septembra 2010 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).
2. Po podrobnom opise skutkových a právnych východísk sťažovateľa
v posudzovanom konaní najvyššieho súdu a krajského súdu sťažovateľ ústavný súd žiadal,
aby najskôr odložil vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí a následne aby vyslovil
porušenie v bode 1 označených práv, zrušil napadnuté rozhodnutia a priznal mu náhradu
trov konania.
3. Vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 11949/2013 bolo ústavnému súdu 6. júna 2013
doručené podanie označené ako „Návrh na spojenie konania pred ústavným súdom...“ tohto
znenia:
„... sťažovateľ [D. M.] predložil Ústavnému súdu SR sťažnosť zo dňa 16. 3. 2013
proti porušovaniu sťažovateľových základných práv súdmi pri konaní a rozhodovaní
o novom (druhom) odvolacom uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obo 70/2012
a 3 Obo 71/2012 z 29. 11. 2012 v spojení s prvostupňovými uzneseniami konkurzného
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 K 262/99-2838 zo 16. 8. 2010 a sp. zn.
4 K 262/99 2915 z 20. 9. 2010.
Pritom konanie pred Najvyšším súdom SR sp. zn. 3 Obo 70/2012 a 3 Obo 71/2012
malo dvoch účastníkov konania, medzi ktorých patril predovšetkým D. M. [terajší
sťažovateľ], ale zároveň ďalším účastníkom toho istého konania pred Najvyšším súdom SR
bol správca konkurznej podstaty úpadcu T. D., trvalým pobytom...
Vzhľadom na túto skutočnosť právny zástupca sťažovateľa [D. M.] zisťoval a zistil,
že nielen sťažovateľ [D. M.] predložil Ústavnému súdu SR sťažnosť zo 16. 3. 2013, ale
taktiež T. D. [správca konkurznej podstaty úpadcu, trvalým pobytom...] zaslal Ústavnému
súdu SR dňa 18. 3. 2013 sťažnosť proti porušovaniu jeho základných práv súdmi pri konaní
a rozhodovaní o novom (druhom) odvolacom uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3 Obo 70/2012 a 3 Obo 71/2012 z 29. 11. 2012 v spojení s prvostupňovými uzneseniami
konkurzného Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 K 262/99-2838 zo 16. 8. 2010 a sp. zn.
4 K 262/99-2915 z 20. 9. 2010.
Keďže z informácií, ktoré získal právny zástupca sťažovateľa [D. M.], vyplýva, že
predmet sťažnosti sťažovateľa D. M. zo 16. 3. 2013 a taktiež predmet sťažnosti iného
sťažovateľa [T. D.] je podľa všetkého vo svojej podstate rovnaký (v oboch sťažnostiach ide
o to isté konanie a rozhodovanie všeobecných súdov, respektíve Najvyššieho súdu SR), tak
sťažovateľ D. M. (prostredníctvom svojho právneho zástupcu) týmto predkladá Ústavnému
súdu SR návrh, aby Ústavný súd Slovenskej republiky spojil konania o sťažnosti sťažovateľa
D. M. zo 16. 3. 2013 s konaním pred Ústavným súdom SR o sťažnosti iného sťažovateľa
[T. D.] zaslanej Ústavnému súdu SR dňa 18. 3. 2013.“
4. Následne sudca spravodajca predložil do pléna ústavného súdu návrh na spojenie
oboch vecí (sp. zn. Rvp 11949/2013 a sp. zn. Rvp 11950/2013), ktorý v pléne 21. mája 2014
neprešiel, keďže nezískal potrebný počet hlasov.
II.
5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu
bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd
skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých
nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
7. Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný
súd v tej istej veci koná.
8. V rámci predbežného prerokovania sťažností ústavný súd zistil, že sťažovateľom
napádané rozhodnutia najvyššieho súdu a krajského súdu (pozri bod 1) v rozsahu takmer
identických námietok je predmetom prieskumu už aj v skôr začatom konaní vedenom
ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 11949/2013. Ústavný súd poznamenáva, že sťažnosti
vedené pod sp. zn. Rvp 11949/2013 a sp. zn. Rvp 11950/2013 sú identického obsahu (až na
označených sťažovateľov a ich procesné postavenie v konkurznom konaní). Navyše,
predmetom obidvoch sťažnosti je návrh sťažovateľa na odloženie vykonateľnosti
napadnutých rozhodnutí.
9. Keďže plénum ústavného súdu odmietlo spojiť obe veci na spoločné konanie
(bod 3 a 4) a vzhľadom na – v predchádzajúcom bode uvedenú – litispendenciu, ústavný
súd konštatuje, že uvedený účel, t. j. vyslovenie porušenia v bode 1 označených práv
a zrušenie napadnutých rozhodnutí, je v prípade úspechu v konaní pred ústavným súdom
možné dosiahnuť už aj v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 11949/2013,
v ktorom môže navrhovateľ vystupovať ako vedľajší účastník konania (§ 31a zákona
o ústavnom súde v spojení s § 93 OSP). K obdobným záverom už ústavný súd dospel vo
veci sp. zn. I. ÚS 302/2014.
10. Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť
sťažovateľa je neprípustná a po predbežnom prerokovaní ju podľa § 25 ods. 2 v spojení
s § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde odmietol, tak ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.
11. Z dôvodu odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu rozhodovať
o návrhoch sťažovateľov na vydanie dočasného opatrenia o odloženie vykonateľnosti
napadnutých súdnych rozhodnutí.
12. Nad rámec veci ústavný súd dodáva, že senát IV. ÚS vo veci
sp. zn. Rvp 11949/2013 (teraz IV. ÚS 355/2014) 1. júla 2014 sťažnosť proti napadnutým
rozhodnutiam najvyššieho súdu prijal na ďalšie konanie a proti rozhodnutiam krajského
súdu a návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí sťažnosti nevyhovel.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júla 2014