Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 280/2014
PDF · 204.06 KB
No categories available
III. ÚS 280/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júla 2014 v senáte
zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jany Baricovej a Rudolfa Tkáčika
o sťažnosti M. K., zastúpenej advokátom JUDr. Antonom Kupšom, Advokátska kancelária,
Moyzesova 34, Čadca, pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom
pod sp. zn. 10 C 49/2007 takto
rozhodol:
1. Základné právo M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 49/2007 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 10 C 49/2007 konal bez zbytočných prieťahov.
3. M. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto
eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť M. K. trovy konania v sume
331,68 € (slovom tristotridsaťjeden eur a šesťdesiatosem centov) na účet advokáta
JUDr. Antona Kupša, Advokátska kancelária, Moyzesova 34, Čadca, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 280/2014-9 z 24. apríla 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť M. K. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 10 C 49/2007.
Následne ústavný súd 19. mája 2014 vyzval okresný súd, aby sa vyjadril k vecnej
stránke prijatej sťažnosti a oznámil, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania
o prijatej sťažnosti.
Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 30. mája 2014. V jeho
prílohe sa nachádzal súdny spis a vyjadrenie predsedníčky okresného súdu s chronológiou
úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto
podstatné skutočnosti:
„18.10.2007- doručený návrh o vydanie bezdôvodného obohatenia, sp. zn.
10C/49/2007, 23.10.2007 - právny zástupca navrhovateľky predložil súdu doklady
5.11.2007- výzva na zaplatenie súdneho poplatku
13.11.2007 - súdny poplatok zaplatený
31.1.2008 - právna zástupkyňa odporcu požiadala o zrušenie termínu pojednávania
za účelom. mimosúdneho usporiadania veci
1.2.2008 - sudca zrušil termín pojednávania, nový termín 19.3.2008
19.3.2008 - právny zástupca navrhovateľky požiadal o zrušenie termínu
pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní na OS Čadca a OS Žilina 19.3.2008 -
pojednávanie, odročené na deň 9.4.2008
4.4.2008 - právna zástupkyňa odporcu požiadala o zrušenie termínu pojednávania
z dôvodu kolízie pojednávania na Krajskom súde v Žiline 13.5.2008 - nový termín
pojednávania na deň 4.6.2008
4.6.2008 - pojednávanie, nedostavila sa navrhovateľka, pojednávanie odročené na
neurčito za účelom pripojenia spisu 11C/68/2008, právnemu zástupcovi navrhovateľky bolo
uložené, aby v lehote 7 dní sa oboznámil s obsahom spisu, aby predložil písomné stanovisko
k procesnému návrhu právnej zástupkyne odporcu na prerušenie konania (10C/68/2008 -
I. C. c/a M. N. o určenie vecí patriacich do dedičstva po poručiteľovi J. O.)
19.6.2008 - právna zástupkyňa odporcu doručila kópiu potvrdenia o súdnom konaní
a žiadosť o doručenie kópie zápisnici z pojednávania zo dňa 4.6.2008 (5P/120/2008 – J. O.,
vyhlásenie za mŕtveho)
3.9.2008 - uznesenie konanie prerušené (časť nároku vylúčený na samostatné
konanie a tam prerušenie konania, vo zvyšnej časti návrh na prerušenie konania
zamietnutý, pozn.)
10.10.2008 - sudca vytýčil termín pojednávania na deň 5.11.2008
4.11.2008 - právny zástupca navrhovateľky požiadal o odročenie termínu
pojednávania z dôvodu práceneschopnosti
5.11.2008 - pojednávanie, odročené na 17.12.2008
11.11.2008 - právny zástupca navrhovateľky doručil súdu lekárske potvrdenie
17.12.2008 - pojednávanie, pojednávanie odročené na 28.1.2009 za účelom
mimosúdnej dohody
28.1.2009 - pojednávanie, pojednávanie odročené na neurčito, právnej zástupkyni
odporcu bolo uložené, aby v lehote 3týždňov predložila súdu zmluvu uzavretú medzi
Slovenským pozemkovým fondom ako aj kópie ďalších zmlúv, ktoré má odporca uzavreté
s ďalšími fyzickými osobami, ďalej bol vyzvaný právny zástupca na navrhovateľky, aby
predložil stanovisko navrhovateľky k jej osobným a majetkovým pomerom - oslobodenie
od súdneho poplatku, zváženie znaleckého dokazovania
6.2.2009 - vyjadrenie navrhovateľky
10.6.2009 - uznesenie - nariadené znalecké dokazovanie
7.7.2009 - podanie právneho zástupcu navrhovateľky - do konania namiesto
navrhovateľky vstupuje jej dcéra M. K.
31.7.2009 - právny zástupca navrhovateľky doručil potvrdenie o úhrade trov
na znalecké dokazovanie
5.3.2009 - súdny znalec vzniesol námietku zaujatosti
2.2.2013 - sudca vytýčil termín pojednávania na deň 19.3.2013
1.3.2013 - právna zástupkyňa odporcu požiadala o zmenu termínu pojednávania
4.3.2013 - sudca zrušil termín pojednávania 25.6.2013 -nový termín pojednávania
na deň 18.9.2013
13.9.2013 - právny zástupca navrhovateľky opätovne požiadal o odročenie
pojednávania za účelom mimosúdnej dohody
16.9.2013 - sudca zrušil termín, nový termín 23.10.2013
17.9.2013 - právna zástupkyňa odporcu požiadala o zrušenie termínu pojednávania
z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní
21.10.2013 - právny zástupca navrhovateľky doručil súdu darovacej zmluvy M. N.
voči M. K. a zároveň oznámil, že k dohode medzi účastníkmi nedošlo
23.10.2013 - pojednávanie odročené na neurčito (po právoplatnom rozhodnutí súdu
o procesnom návrhu navrhovateľky na pripustenie zmeny účastníka na strane navrhovateľa
súd určí vo veci ďalší procesný postup)
25.10.2013 - právny zástupca navrhovateľky doručil súdu prehlásenia M. N.
o oznámení týkajúceho sa právneho nástupníctva
9.4.2014 - uznesenie - súd pripustil zmenu účastníka na strane navrhovateľa
9.4.2014 - uznesenie - určený súdny znalec bol vylúčený z podania znaleckého
posudku, ustanovený nový znalec.“
Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,
ktorý mu bol zapožičaný a doručený 30. mája 2014, zistil aj ústavný súd.
Predsedníčka okresného súdu k postupu okresného súdu uviedla:
„V čase keď bol konajúcim sudcom Mgr. Golis (do 7. januára 2014, pozn.)
konštatujem prieťahy v konaní.
... Mám za to, že k prieťahom v konaní prispeli i samotní účastníci konania svojím
konaním (žiadosti o odročenie viacerých pojednávaní).“
Predsedníčka okresného súdu v závere svojho vyjadrenia vyjadrila súhlas
s upustením od ústneho pojednávania vo veci.
Právny zástupca sťažovateľky v oznámení doručenom ústavnému súdu 12. júna 2014
zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v sťažnosti a vyjadril súhlas s upustením
od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ
ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno
v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota
osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza
zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje,
aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola
rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,
postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými
sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho
konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje
aj povahu prerokúvanej veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľka
navrhovateľom (o zaplatenie 12 647,50 Sk s prísl.) z titulu bezdôvodného obohatenia,
ústavný súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende
všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej
náročnosti prerokovávanej veci.
2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto súdneho
konania. Ústavný súd konštatuje, že nezistil závažné okolnosti na strane sťažovateľky, ktoré
by relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania, hoci je na mieste
konštatovať, že dvakrát z dôvodu na strane právneho zástupcu sťažovateľky došlo
k odročeniu pojednávania a dvakrát sťažovateľka sama žiadala o odročenie termínu
pojednávania z dôvodu rokovaní o mimosúdnej dohode. Uvedené skutočnosti ústavný súd
zohľadnil pri stanovení výšky finančného zadosťučinenia.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.
Ústavný súd v úvode konštatuje, že postup okresného súdu v napadnutom konaní,
ktoré začalo podaním žaloby koncom roka 2007, pričom vec ešte nie je ani v štádiu
ukončenia dokazovania v konaní na prvom stupni, indikuje, že vec nebola prerokovaná
v súlade s označeným základným právom sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právom
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Samotná
skutočnosť, že konanie na jednom stupni v takejto veci trvá viac ako šesť rokov (do podania
tejto sťažnosti, pozn.), postačuje na to, aby ústavný súd bez ďalšieho skúmania vyslovil
porušenie označených práv sťažovateľky. Napriek uvedenému ústavný súd preskúmal
postup okresného súdu a identifikoval jedno obdobie bezprecedentnej nečinnosti.
Týmto obdobím neodôvodnenej nečinnosti je obdobie v trvaní 48 mesiacov
od vznesenia námietky zaujatosti ustanoveným znalcom (5. marca 2009) až do prvej
relevantnej aktivity súdu, čím bolo určenie termínu pojednávania na 19. marec 2013.
V uvedenom období bol okresný súd nečinný bez toho, aby mu bránila akákoľvek prekážka
v prebiehajúcom v konaní.
Ústavný súd na základe uvedeného dospel k jednoznačnému záveru, že okresný súd
v napadnutom konaní nepostupoval v súlade so základným právom sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právom
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
preto konštatuje, že doterajším postupom okresného súdu v konaní, ktoré je vedené
pod sp. zn. 10 C 49/2007, došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného
práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1
výroku nálezu).
Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 10 C 49/2007 konal
bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného
súdu o sťažnosti sťažovateľky právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume
10 000 €, ktoré odôvodnila intenzitou zásahov do jej práv, ako aj dĺžkou ich trvania.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho
neodôvodnenú nečinnosť v trvaní štyroch rokov, berúc do úvahy predmet konania
na okresnom súde, správanie sťažovateľky a všetky okolnosti daného prípadu ústavný súd
považoval priznanie sumy 1 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4
zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca
sťažovateľky si uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 331,68 €.
Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)
v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.
Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná
mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2014
v sume 804 €. Právny zástupca je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto
sa odmena a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty.
Sťažovateľkou uplatnená náhrada trov konania neprevyšuje sumu, ktorú vyrátal ústavný
súd, preto ústavný súd priznal sťažovateľke požadovanú sumu v plnej výške, t. j. 331,68 €.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP)
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom
jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. júla 2014