Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 442/2014
PDF · 114.94 KB
No categories available
III. ÚS 442/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júla 2014
predbežne prerokoval sťažnosť A. K., zastúpenej advokátom Mgr. Antonom Čahojom,
Advokátska kancelária, Ulica 29. augusta 19, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v exekučných konaniach
vedených pod sp. zn. 52 Er 9660/2013, sp. zn. 52 Er 9661/2013, sp. zn. 52 Er 9662/2013
a sp. zn. 52 Er 9663/2013 a jeho uzneseniami zo 14. februára 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. apríla 2014
doručená sťažnosť A. K. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v exekučných konaniach vedených
pod sp. zn. 52 Er 9660/2013, sp. zn. 52 Er 9661/2013, sp. zn. 52 Er 9662/2013
a sp. zn. 52 Er 9663/2013 a jeho uzneseniami zo 14. februára 2014 (ďalej len „napadnutý
postup“ a „napadnuté uznesenia“).
Napadnutými uzneseniami okresný súd zamietol námietky sťažovateľky proti
exekúcii v označených konaniach sťažovateľky. Podstatou námietok sťažovateľky
v konaniach pred okresným súdom bolo tvrdenie, že jej exekučné tituly (platobné výmery
za komunálny odpad, pozn.) nikdy neboli doručené, preto boli formálne nevykonateľné,
čo malo byť podľa sťažovateľky dôvodom na zastavenie exekúcie.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla dôvody s náležitou právnou argumentáciou
na vec vzťahujúcich sa predpisov a tvrdila, že exekučné tituly, na základe ktorých
prebiehajú napadnuté konania, teda platobné výmery za komunálny odpad, nikdy
nenadobudli právoplatnosť, a tým aj vykonateľnosť, a že na exekučných tituloch je
nesprávne vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. Okresnému súdu vytýkala,
že sa „pri rozhodovaní o podaných námietok nezaoberal existenciou exekučného titulu ani
neskúmal, či platobné výmery boli skutočne doručené“. Na základe uvedeného sťažovateľka
formulovala petit svojej sťažnosti, v ktorom sa domáhala vyslovenia porušenia označených
práv napadnutým postupom a napadnutými uzneseniami okresného súdu, žiadala, aby
ústavný súd zrušil napadnuté uznesenia okresného súdu a veci im vrátil na ďalšie konania,
ako aj finančného zadosťučinenia v sume 2 000 € a náhrady trov konania pred ústavným
súdom v sume 337,68 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd úvodom konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky bolo potrebné odmietnuť
pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd
môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba
vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.
Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky
nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že
ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ
môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,
prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym
orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci
na jej prerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05,
IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných
orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal
popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov
ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní
o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
Pokiaľ ide o napadnutý postup okresného súdu a ním vydané uznesenia o zamietnutí
námietok sťažovateľky, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že
v napadnutých konaniach konal a rozhodoval vyšší súdny úradník, a preto proti týmto
uzneseniam bolo možné podať odvolania ako riadny opravný prostriedok, čo sťažovateľka
zrejme nevyužila. Napadnuté uznesenia okresného súdu, ako aj sťažovateľkou namietaný
postup, ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, bol na základe odvolania preskúmateľný
zákonným sudcom v uvedenej veci podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) v spojení s § 251 ods. 4 OSP,
keďže, ako to z kópií napadnutých uznesení vyplýva, o námietkach proti exekúciám
rozhodoval poverený vyšší súdny úradník, proti rozhodnutiam ktorého je v zmysle skôr
uvedeného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku vždy prípustné odvolanie.
S prihliadnutím na to bolo preto potrebné túto sťažnosť odmietnuť pre nedostatok
právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími
požiadavkami sťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. júla 2014