Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 442/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júla 2014

predbežne prerokoval sťažnosť A. K., zastúpenej advokátom Mgr. Antonom Čahojom,

Advokátska kancelária, Ulica 29. augusta 19, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v exekučných konaniach

vedených pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. a jeho uzneseniami zo 14. februára 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. apríla 2014

doručená sťažnosť A. K. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v exekučných konaniach vedených

pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. a jeho uzneseniami zo 14. februára 2014 (ďalej len „napadnutý

postup“ a „napadnuté uznesenia“).

Napadnutými uzneseniami okresný súd zamietol námietky sťažovateľky proti

exekúcii v označených konaniach sťažovateľky. Podstatou námietok sťažovateľky

v konaniach pred okresným súdom bolo tvrdenie, že jej exekučné tituly (platobné výmery

za komunálny odpad, pozn.) nikdy neboli doručené, preto boli formálne nevykonateľné,

čo malo byť podľa sťažovateľky dôvodom na zastavenie exekúcie.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla dôvody s náležitou právnou argumentáciou

na vec vzťahujúcich sa predpisov a tvrdila, že exekučné tituly, na základe ktorých

prebiehajú napadnuté konania, teda platobné výmery za komunálny odpad, nikdy

nenadobudli právoplatnosť, a tým aj vykonateľnosť, a že na exekučných tituloch je

nesprávne vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. Okresnému súdu vytýkala,

že sa „pri rozhodovaní o podaných námietok nezaoberal existenciou exekučného titulu ani

neskúmal, či platobné výmery boli skutočne doručené“. Na základe uvedeného sťažovateľka

formulovala petit svojej sťažnosti, v ktorom sa domáhala vyslovenia porušenia označených

práv napadnutým postupom a napadnutými uzneseniami okresného súdu, žiadala, aby

ústavný súd zrušil napadnuté uznesenia okresného súdu a veci im vrátil na ďalšie konania,

ako aj finančného zadosťučinenia v sume 2 000 € a náhrady trov konania pred ústavným

súdom v sume 337,68 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd úvodom konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky bolo potrebné odmietnuť

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

V je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd

môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba

vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že

ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,

prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym

orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci

na jej prerokovanie (napr. m. m. , , , ,

, ). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ).

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

Pokiaľ ide o napadnutý postup okresného súdu a ním vydané uznesenia o zamietnutí

námietok sťažovateľky, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že

v napadnutých konaniach konal a rozhodoval vyšší súdny úradník, a preto proti týmto

uzneseniam bolo možné podať odvolania ako riadny opravný prostriedok, čo sťažovateľka

zrejme nevyužila. Napadnuté uznesenia okresného súdu, ako aj sťažovateľkou namietaný

postup, ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, bol na základe odvolania preskúmateľný

zákonným sudcom v uvedenej veci podľa Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) v spojení s ,

keďže, ako to z kópií napadnutých uznesení vyplýva, o námietkach proti exekúciám

rozhodoval poverený vyšší súdny úradník, proti rozhodnutiam ktorého je v zmysle skôr

uvedeného ustanovenia vždy prípustné odvolanie.

S prihliadnutím na to bolo preto potrebné túto sťažnosť odmietnuť pre nedostatok

právomoci ústavného súdu podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júla 2014