Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 456/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júla 2014

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti U-Shin Slovakia s. r. o., K letisku, Budova

1329, Košice, zastúpenej advokátskou kanceláriou IURISTICO s. r. o., Štefánikova 26,

Košice, za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. Matej Kukura, PhD., vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a 2

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd upovedomením Krajského súdu v Košiciach

č. k. -38 zo 14. apríla 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti U-Shin Slovakia s. r. o. o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. apríla 2014

doručená sťažnosť spoločnosti U-Shin Slovakia s. r. o., K letisku, Budova 1329, Košice

(ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a 2 (ďalej len „“)

a práva spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) upovedomením Krajského súdu v Košiciach

(ďalej len „krajský súd“) č. k. -38 zo 14. apríla 2014.

Z podania a jeho príloh vyplynulo, že sťažovateľka je navrhovateľkou v konaní

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Národného inšpektorátu práce (ďalej len „žalovaný)

č. S/2014/00387-2.1 O-267/2013 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) z 20. januára 2014,

ktoré je vedené na krajskom súde pod sp. zn. . Sťažovateľka požiadala o odklad

výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia do právoplatného ukončenia konania vo veci

samej. Krajský súd upovedomením č. k. -38 zo 14. apríla 2014 sťažovateľke

oznámil, že jej žiadosti o odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného sa nevyhovuje.

Podľa sťažovateľky týmto upovedomením, ktoré „má povahu rozhodnutia“, krajský

súd zasiahol do jej základných práv najmä z dôvodu, že upovedomenie malo mať formu

riadneho súdneho rozhodnutia (uznesenia) a súd v ňom mal vysvetliť, z akých dôvodov

nevyhovel žiadosti o odklad vykonateľnosti rozhodnutia. Inak je jeho rozhodnutie

nepreskúmateľné a arbitrárne.

V sťažnosti ďalej uvádza:

„O žiadosti alebo návrhu je treba vždy rozhodnúť, a to uznesením buď

vykonateľnosť napadnutého správneho rozhodnutia odložiť alebo žiadosť alebo návrh

na odklad vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu zamietnuť. Nie je možné

bez rozhodnutia o veci žalobcu alebo navrhovateľa iba upovedomiť, že jeho žiadosti alebo

návrhu nebude vyhovené. Posledná veta totiž hovorí len o tom, komu

sa má doručovať rozhodnutie v prípade zamietnutia žiadosti alebo návrhu, a to že

sa nedoručuje žalovanému, resp. odporcovi a prípadným ďalším účastníkom konania,

ale len žalobcovi, resp. navrhovateľovi. Z tohto ustanovenia nemožno vyvodiť opačné

závery, aké platia podľa všeobecne platných princípov, a totiž, že o každom návrhu

(žiadosti) sa má rozhodnúť, a to prípadne aj negatívne.

Vzhľadom na ústavný rozmer poskytovania súdnej ochrany a okolnosť, že sa jedná

o základné právo účastníka na súdnu ochranu, na odklad vykonateľnosti je právny nárok,

ak sú na odklad vykonateľnosti splnené zákonom stanovené predpoklady, nakoľko ochrana

poskytovaná súdmi (o. i. aj v správnom súdnictve) predstavuje ústavný nárok jednotlivcov

na súdnu ochranu podľa článku 46 . Táto ochrana (a odklad

vykonateľnosti je jej súčasťou) nemôže byť ponechaná na voľnom uvážení žiadneho

štátneho orgánu, teda ani súdu. Voľná úvaha totiž vylučuje právo.

K rovnakému záveru možno dospieť aj pri zdôraznení účelu a funkcie, ktorú inštitút

odkladu vykonateľnosti v právnom poriadku plní. Princíp prevencie je základným

princípom ovládajúcim právny poriadok Slovenskej republiky uplatňujúcim sa vo všetkých

odvetviach práva. Pokiaľ teda súd zistí, že môže prevenčné zasiahnuť (že sú na takýto zásah

splnené predpoklady), musí tak urobiť.

Vzhľadom na úpravu obsiahnutú v ustanovení druhej vete opravný

prostriedok voči upovedomeniu nie je prípustný.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci jej sťažnosti

vydal tento nález:

„Základné právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46

ods. 1 a 2 a na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené v konaní

pred Krajským súdom v Košiciach, sp. zn. .

Upovedomenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14. apríla 2014,

č. k. , sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

Spoločnosti U-Shin Slovakia s. r. o. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia

v sume 340,90 €, ktorú je Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť na účet Advokátskej

kancelárie IURISTICO s. r. o. so sídlom Štefánikova 26, 040 01 Košice, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až 56 vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podstatou námietok sťažovateľky sú jej tvrdenia o porušení jej základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa a 2 a práva na spravodlivé konanie

podľa čl. 6. ods. 1 dohovoru tým, že krajský súd nerozhodol o jej žiadosti o odklad

vykonateľnosti žalobou napadnutého správneho rozhodnutia formou uznesenia

a neodôvodnil, prečo nevyhovel žiadosti sťažovateľky o odklad vykonateľnosti rozhodnutia

žalovanej.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

V zmysle súčasného platného práva môže nespokojný účastník správneho konania

rozhodnutie správneho orgánu napadnúť odvolaním podľa

o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Z obsahu

sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka využila možnosť opravného prostriedku v správnom

konaní. Zároveň mohla sťažovateľka požiadať o odloženie vykonateľnosti napadnutého

rozhodnutia podľa § 75 ods. 1 Správneho poriadku. Z textu sťažnosti nevyplýva, či

sťažovateľka o takéto odloženie výkonu rozhodnutia správny orgán požiadala.

Nespokojná sťažovateľka sa ďalej bránila žalobou v správnom súdnictve podľa piatej

časti (ďalej aj „OSP“). Keďže podľa

žaloba samotná nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia správneho orgánu,

sťažovateľka v žalobe zároveň požiadala o odklad vykonateľnosti správneho rozhodnutia.

Odklad právoplatného rozhodnutia správneho orgánu má mimoriadny charakter, keďže súd

v ňom prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu. Správny súd o ňom

rozhodne v prípade, že posúdi existenciu závažnej ujmy, ktorá je v príčinnej súvislosti

s okamžitým výkonom správneho rozhodnutia (nie s výkonom ako takým). Reálnosť hrozby

závažnej ujmy posudzuje súd v medziach správnej úvahy, ktorej možnosť vyplýva

z formulácie , podľa ktorej predseda senátu môže uznesením odložiť

vykonateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy. Z ustanovenia tiež

vyplýva, že ak súd vyhovie žiadosti účastníka konania, rozhodne o tom uznesením.

Zo znenia uvedeného ustanovenia však nevyplýva, že súd

by mal vydať zamietavé rozhodnutie (uznesenie), keďže v

druhej vete § 250c ods. 1 uvádza, že ak predseda senátu nevyhovie žiadosti, upovedomí o

tom účastníka. Takáto formulácia bola v záujme ochrany princípu právnej istoty účastníkov

konania do ustanovenia doplnená , ktorý týmto

poskytol účastníkom konania právo na oboznámenie sa s nesúhlasným posúdením žiadosti

o odklad vykonateľnosti správneho rozhodnutia formou upovedomenia.

Ústavný súd konštatuje, že krajský súd ako príslušný súd dospel prostredníctvom

postupu predsedu senátu k záveru vyjadrenému v upovedomení na základe postupu

upraveného v zákone v medziach svojich právomocí, a preto ústavný súd nemá dôvod

zasahovať do jeho postupu. Krajský súd aplikáciou a výkladom relevantných ustanovení

neodoprel sťažovateľke právo na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a 2 , resp. podľa dohovoru.

Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre zdôrazňuje, že postup a rozhodnutie

všeobecného súdu, ktoré vychádza z aplikácie konkrétnej zákonnej procesnoprávnej úpravy,

v zásade nemožno hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd (napr. ,

). Za daných okolností považoval ústavný súd postup krajského súdu, v rámci

ktorého nevyhovel žiadosti sťažovateľky o odklade vykonateľnosti rozhodnutia správneho

orgánu, o čom ju upovedomil v súlade s ustanoveniami procesného práva za ústavne

akceptovateľný a udržateľný a na tomto základe dospel k záveru, že nemohlo dôjsť

k porušeniu sťažovateľkou označených základných práv, čo zakladá dôvod na odmietnutie

sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júla 2014