Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 440/2014
PDF · 177.77 KB
No categories available
II. ÚS 440/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júla 2014 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca spravodajca)
a Lajosa Mészárosa prerokoval sťažnosť R. H., vo veci namietaného porušenia základných
práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky uznesením
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 To 56/2013 z 29. apríla 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť R. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júna 2014
doručená sťažnosť R. H., (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia
základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.
3 To 56/2013 z 29. apríla 2014.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu (ďalej aj
„okresný súd“) Bratislava II sp. zn. 1 T 113/2009 z 19. februára 2013 uznaný za vinného
zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok podľa § 172 ods. 1 písm. d) a ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Odvolanie sťažovateľa
krajský súd uznesením sp. zn. 3 To 56/2013 z 29. apríla 2014 zamietol.
Sťažovateľ predložil ústavnému súdu aj rozsudok krajského súdu sp. zn.
2 Ntc 6/2013 z 22. augusta 2013, ktorým krajský súd rozhodol, že uznáva a vykonáva
rozsudok Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň sp. zn. 31 Hv 38/10y z 30. apríla 2010
v spojení s rozsudkom Vrchného krajinského súdu Viedeň (ďalej aj „krajinský súd“)
sp. zn. 17 Bs 255/10i z 20. októbra 2010, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2 Urto 5/2013 z 22. augusta 2013, ktorým zmenil rozhodnutie krajského
súdu sp. zn. 2 Ntc 6/2013 z 22. augusta 2013 tak, že sťažovateľa na výkon trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Výrok v časti
o vine a dĺžke trestu ponechal nezmenený.
Podľa názoru sťažovateľa uznesením krajského súdu sp. zn. 3 To 56/2013
z 29. apríla 2014 došlo k porušeniu jeho práva nebyť trestaný za to isté dvakrát, pretože
napriek tomu, že už bol rozsudkom Vrchného krajinského súdu Viedeň sp. zn.
17 Bs 255/10i z 20. októbra 2010 za drogovú trestnú činnosť raz odsúdený, krajský súd
napadnutým uznesením zamietol jeho odvolanie proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II sp. zn. 1 T 113/2009 z 19. februára 2013, ktorým bol uznaný za vinného
zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, hoci na rozhodnutie krajinského súdu poukázal.
Sťažovateľ sa domáha, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva
zaručeného v čl. 17 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 5 ústavy uznesením krajského súdu sp. zn.
3 To 56/2013 z 29. apríla 2014.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne
neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto
možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,
IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Ústavný súd v súvislosti s preskúmavaním sťažnosťami napádaných rozhodnutí
všeobecných súdov v súlade so svojou konštantnou judikatúrou opakovane zdôrazňuje, že
nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym
orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní svojej právomoci ústavný súd preto v zásade
nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať skutkové závery ani právne názory
všeobecného súdu. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým
predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa
obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou
alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách.
Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného
súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil,
boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii
zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa
tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel
a význam (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).
Vychádzajúc z uvedených východísk, ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie
krajského súdu, v ktorého odôvodnení sa predovšetkým uvádza:
„... rozsudkom okresný súd obžalovaného R. H. uznal za vinného z obzvlášť
závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov... podľa § 172 ods. 1 písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že
dňa 29. 02. 2008 v čase o 17.00 hod. v Bratislave... mal bez oprávnenia v osobnom
vozidle... pod krytkou v strede volantu 1 ks alobalovej skladačky s obsahom hnedého prášku
a v ponožke mal 2 ks plastovej zatavenej striekačky s obsahom látky, pričom expertíznym
skúmaním Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave bolo zistené, že
alobalová skladačka obsahovala heroín s prímesou kofeínu a paracetamolu s hmotnosťou
4201mg o koncentrácii účinnej látky... a uvedeného skutku sa dopustil napriek tomu, že bol
rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12. 05. 2005, sp. zn. 4 T/144/2004,
právoplatným dňa 04. 10. 2005, odsúdený pre trestný čin nedovolenej výroby a držby
omamnej látky, psychotropnej látky a jedu a prekurzora a obchodovanie s nimi podľa § 187
ods. 1 písm. c/, d/ Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005...
Za tento čin okresný súd obžalovanému uložil podľa § 172 ods. 2, § 38 ods. 2, § 37
písm. m/ a § 36 písm. 1/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov. ...
Proti tomuto rozsudku podal... odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch
odvolania uviedol, že okresný súd pri rozhodovaní o treste, nevzal do úvahy skutočnosť, že
toho času vykonáva trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov, ktorý mu bol uložený
rozsudkom rakúskeho súdu za trestnú činnosť, ktorá súvisí s trestnou činnosťou, za ktorú je
stíhaný v danej veci. Podľa jeho názoru, právoplatné odsúdenie súdom iného členského
štátu Európskej únie je možné zohľadniť, lebo rozsudok nadobudol právoplatnosť
pred 01. 01. 2013 a vedie sa konanie o jeho uznanie súdom Slovenskej republiky. Považoval
za nespravodlivé, aby za súbežné trestné činy, ktoré časovo úzko spolu súvisia, mu boli
uložené dva veľmi vysoké tresty. Žiadal, aby odvolací súd znovu vyhodnotil tieto skutočnosti
a vzhľadom na rozsudok rakúskeho súdu, upustil od uloženia ďalšieho trestu. Alternatívne
navrhol, aby mu bol uložený súhrnný trest...
Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por...
V danom prípade odvolací súd nezistil v postupe konania, ktoré rozsudku
predchádzalo chyby, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť. Súdom prvého stupňa boli
na hlavnom pojednávaní vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy, v záujme zistenia
skutkového stavu veci, v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto okresný súd
správne vyhodnotil tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu
nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo
obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou
starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré
svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu
spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy
získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle
od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Krajský súd si osvojuje skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach
odkazuje na vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku v intenciách § 168 ods. 1
Skutkovým zisteniam zodpovedá aj právna kvalifikácia skutku ako obzvlášť
závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d/, ods. 2 písm. a/
Tr. zák.
Skutkové závery prvostupňového súdu a právna kvalifikácia skutku, neboli odvolaním
obžalovaného napadnuté. Obžalovaný sa odvolaním domáhal, aby skutkové okolnosti boli
zohľadnené v treste, pretože úzko súvisia s trestnou činnosťou, za ktorú mu bol uložený
súdom Rakúskej republiky trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov.
Ako z obsahu spisu vyplýva, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
2 Ntc/6/2013 zo dňa 22. 08. 2013 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2 Urto/5/2013 zo dňa 04. 02. 2014 bol podľa § 17 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní
a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody
v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení
neskorších predpisov uznaný rozsudok Krajinského sudu pre trestné veci Viedeň sp. zn.
31 Hv 38/10y zo dňa 30. 04. 2010 v spojení s rozsudkom Vrchného krajinského súdu Viedeň
sp. zn. 17 Bs 255/10i zo dňa 20. 10. 2010, ktorým bol občan Slovenskej republiky R. H.
uznaný za vinného
v bode A. /I./ z prečinu pozbavenia osobnej slobody podľa § 99 ods. 1 Trestného
zákonníka Rakúskej republiky,
v bode A. /II./ z prečinu nátlaku podľa § 105 ods. 1 Trestného zákonníka Rakúskej
republiky,
v bode B. /I./ zo zločinu obchodovania s omamnými látkami, z časti ako nahovárač
podľa § 28a ods. 1, 2 a 3. prípad, ods. 4, číslo 3 Zákona o omamných látkach Rakúskej
republiky, § 12 2. prípad Trestného zákonníka Rakúskej republiky,
v bode B. /II./ zo zločinu obchodovania s omamnými latkami podľa § 28a, ods. 1,
5. prípad, odsek 4, číslo 3 Zákona o omamných látkach Rakúskej republiky,
v bode C z prečinu krivej dôkaznej výpovede podľa § 288 ods. 1 Trestného zákonníka
Rakúskej republiky...
Ak na základe návrhu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky bol podľa
§ 384a Tr. por. súdom Slovenskej republiky uznaný odsudzujúci rozsudok cudzozemského
súdu, nemá taký rozsudok na území Slovenskej republiky účinky vyhláseného odsudzujúceho
rozsudku súdu prvého stupňa v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák. a preto nie je možné vo vzťahu
k nemu ukladať súhrnný trest resp. upustiť od uloženia súhrnného trestu (judikát
č. 43/2000).
Pokiaľ sa obžalovaný odvolaním domáhal uloženia súhrnného trestu, je potrebné
uviesť, že v prípade rozsudku Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň v spojení
s rozsudkom Vrchného krajinského súdu Viedeň, ide o odsudzujúce rozsudky
cudzozemského súdu a rozsudkom Slovenskej republiky by uložením súhrnného trestu,
prípadne upustením od súhrnného trestu došlo k zasahovaniu do súdnej jurisdikcie cudzieho
štátu, lebo by musel byť zrušený rozsudok Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň sp. zn.
31 Hv 38/104 zo dňa 30. 04. 2010 vo výroku o treste. Nejde teda o súbeh trestných činov
a pre uloženie súhrnného trestu, prípadne upustenia od uloženia súhrnného trestu, neboli
splnené podmienky.
Správne a v súlade so zákonom postupoval okresný súd, keď obžalovanému uložil
samostatný trest odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák.
pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu
a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti
a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Okresný súd pri ukladaní trestu vychádzal zo všeobecných zásad uvedených
v ustanovení § 34 ods. 1, § 34 ods. 4 Tr. zák. a zohľadnil predovšetkým závažnosť činu
pre spoločnosť, spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútky, priťažujúce
i poľahčujúce okolnosti a s prihliadnutím na osobu obžalovaného jeho pomery a možnosti
nápravy v súlade so zákonom obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 10 rokov na dolnej hranici trestnej sadzby.
Aj podľa názoru krajského súdu takto uložený trest zodpovedá jeho účelu z hľadiska
individuálnej i generálnej prevencie...“
Vychádzajúc z citovaného, ústavný súd zastáva názor, že napadnuté uznesenie
krajského súdu je ústavne akceptovateľným a udržateľným spôsobom odôvodnené, keďže
zrozumiteľne reaguje na kľúčovú odvolaciu námietku sťažovateľa založenú na tvrdení, že
mu mal byť okresným súdom uložený súhrnný trest odňatia slobody, pričom ide zároveň
o námietku, ktorú uplatnil aj v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu, namietajúc, že bol
„odsúdený 2 x za ten istý skutok“.
Právna argumentácia, na základe ktorej krajský súd zamietol odvolanie sťažovateľa,
podľa názoru ústavného súdu nevyvoláva ústavné pochybnosti, napadnuté uznesenie
krajského súdu nie je arbitrárne a ani zjavne neodôvodnené. Za týchto okolností niet
dôvodov na to, aby ústavný súd do záverov krajského súdu zasiahol. Skutočnosť, že právne
závery krajského súdu nekorešpondujú s právnym názorom sťažovateľa, sama osebe
nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia sťažovateľom označených základných práv.
Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,
že medzi napadnutým uznesením krajského súdu a obsahom základných práv, ktorých
vyslovenia porušenia sa sťažovateľ domáha, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe
ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru
o ich porušení. Ústavný súd preto sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. júla 2014