Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 465/2014
PDF · 143.46 KB
No categories available
II. ÚS 465/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júla 2014 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, konajúcou prostredníctvom
konateľa a advokáta doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., vedené pod sp. zn.
Rvp 2461/2014, sp. zn. Rvp 2462/2014, sp. zn. Rvp 2464/2014, sp. zn. Rvp 2465/2014,
sp. zn. Rvp 2466/2014 a sp. zn. Rvp 2467/2014, ktorými namieta porušenie svojich
základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva
podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8 Co 468/2013 zo 17. septembra
2013, a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.
Rvp 2461/2014, sp. zn. Rvp 2462/2014, sp. zn. Rvp 2464/2014, sp. zn. Rvp 2465/2014,
sp. zn. Rvp 2466/2014 a sp. zn. Rvp 2467/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude
ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 2461/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako
neprípustné.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 17. marca 2014
doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva
podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uzneseniami Krajského súdu v Bratislave (ďalej
len „krajský súd“) sp. zn. 8 Co 468/2013 zo 17. septembra 2013 (ďalej aj „napadnuté
uznesenie“).
Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka je žalobkyňou v konaniach
vedených Okresným súdom Bratislava III (ďalej len „okresný súd“), predmetom ktorých
je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
resp. nesprávnym úradným postupom okresného súdu, ktorý je teda súčasne súdom, ktorý
sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovú ujmu spôsobil. Na základe uvedeného
sťažovateľka očakávala, že dôjde k vylúčeniu okresného súdu a spory budú prikázané
inému vecne príslušnému súdu v obvode krajského súdu.
Na základe skutočností uvedených sťažovateľkou v žalobných návrhoch okresný súd
svojimi uzneseniami sp. zn. 43 C 65/2012 z 5. októbra 2012, sp. zn. 43 C 68/2012
z 5. októbra 2012, sp. zn. 43 C 76/2012 z 5. októbra 2012, sp. zn. 43 C 78/2012 z 5. októbra
2012, sp. zn. 43 C 82/2012 z 5. októbra 2012 a sp. zn. 43 C 89/2012 z 5. októbra 2012
(ďalej len „uznesenia okresného súdu“) zaviazal sťažovateľku na zaplatenie súdneho
poplatku za vznesené námietky zaujatosti. Na základe odvolaní podaných sťažovateľkou,
podstatou ktorých bolo jej tvrdenie o nepodaní námietky zaujatosti, krajský súd napadnutým
uznesením potvrdil prvostupňové rozhodnutia ako vecne správne.
Sťažovateľka argumentuje tým, že napadnutým uznesením krajský súd porušil ňou
označené práva, keď:
„a) rozhodol nad rámec zverenej právomoci;
b) rozhodol bez návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný;
c) svoje rozhodnutie oprel o neexistujúce právne skutočnosti;
d) svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho právneho posúdenia veci
a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva;
e) svojím rozhodnutím porušil bez uvedenia dôvodov ustálenú rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu SR...“
Podľa sťažovateľky krajský súd napadnuté uznesenie založil na nesprávnom
právnom posúdení návrhov podaných sťažovateľkou ako námietok zaujatosti, hoci tieto
podania neboli dostatočne určité a nespĺňali náležitosti námietky zaujatosti upravené v § 15a
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„OSP“). Napriek uvedenému okresný súd aj krajský súd prejavy vôle sťažovateľky
obsiahnuté v podaných žalobách vyhodnotili ako námietky zaujatosti.
Sťažovateľka v sťažnostiach tiež poukázala na rozhodnutia iných všeobecných
súdov, ktoré v skutkovo a právne zhodných veciach rozhodli o zrušení uznesenia súdu
prvého stupňa.
Rovnako tak sťažovateľka nesúhlasí s tým, ako krajský súd v napadnutom uznesení
vymedzil rozsah vecného oslobodenia od súdnych poplatkov podľa § 4 zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).
Namietané porušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1
dodatkového protokolu odôvodňuje sťažovateľka tým, že okresný súd jej uložil povinnosť
poskytnúť finančné plnenie štátu bez práva štátu na takéto plnenie, čím došlo
k nedôvodnému zníženiu jej majetku, pričom krajský súd toto pochybenie nenapravil.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom
vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým uznesením, zruší
napadnuté uznesenie krajského súdu, veci vráti na ďalšie konanie a prizná jej finančné
zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania. Sťažovateľka tiež navrhuje, aby ústavný súd
rozhodol o „odklade vykonateľnosti“ napadnutého uznesenia krajského súdu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.1 K bodu 1 výroku tohto uznesenia
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí na spoločné
konanie, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy primerane použiť na prípadné spojenie vecí § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 2461/2014, sp. zn. Rvp 2462/2014, sp. zn. Rvp 2464/2014, sp. zn. Rvp 2465/2014,
sp. zn. Rvp 2466/2014 a sp. zn. Rvp 2467/2014, z ktorých vyplýva ich právna a skutková
súvislosť, a prihliadajúc taktiež na totožnosť v osobe sťažovateľky a to, že vo svojich
sťažnostiach sťažovateľka napáda totožné uznesenie krajského súdu, rozhodol ústavný súd,
aplikujúc § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 112 ods. 1 OSP, tak, ako to je
uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
II.2 K bodu 2 výroku tohto uznesenia
Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46
ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu
napadnutým uznesením krajského súdu, ktorým krajský súd potvrdil uznesenia okresného
súdu.
Podľa § 24 zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak
a) sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých
sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli
splnené,
b) ústavný súd v tej istej veci koná,
c) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.
Ak ústavný súd zistí, že sťažnosť sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol,
odmietne ju ako neprípustnú už po jej predbežnom prerokovaní.
Ústavný súd zistil, že sťažovateľka namieta porušenie základných práv podľa čl. 20
ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1
dodatkového protokolu napadnutým uznesením krajského súdu aj v sťažnostiach vedených
pod sp. zn. Rvp 3294/2014 až sp. zn. Rvp 3299/2014. Ústavný súd uznesením sp. zn.
I. ÚS 308/2014 z 11. júna 2014 spojil konanie o týchto sťažnostiach, ktoré bolo ďalej
vedené pod sp. zn. Rvp 3292/2014, a tieto sťažnosti odmietol ako zjavne neopodstatnené.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosti
sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde ako
neprípustné.
Vzhľadom na odmietnutie sťažností bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd
zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. júla 2014