Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 427/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014

predbežne prerokoval sťažnosť A. B. vo veci namietaného porušenia základného práva

na obhajobu zaručeného v postupom Okresného

súdu Bánovce nad Bebravou v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

zo 16. októbra 2012 a postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. B. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd) bola 8. januára 2014

doručená sťažnosť A. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného

práva na obhajobu zaručeného v (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 16. októbra 2012

a postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2013.

Zo sťažnosti vyplýva, že okresný súd napadnutým rozhodnutím zamietol návrh

sťažovateľa na povolenie obnovy v jeho trestnej veci. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvého

stupňa podal sťažovateľ opravný prostriedok (sťažnosť), ktorý však krajský súd uznesením

sp. zn. z 31. mája 2013 zamietol.

Sťažovateľ v sťažnosti podanej ústavnému súdu uviedol, že „zásadne s tvrdeniami

a rozhodnutiami“ okresného súdu a krajského súdu nesúhlasí a došlo nimi k zásahu do jeho

základného práva na obhajobu zaručeného v .

Podľa názoru sťažovateľa „obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám, alebo prostredníctvom obhajcu. Toto

moje vyhlásenie opieram o skutočnosť, že navrhovaní svedkovia, o ktorých nemal

v pôvodnom konaní obvinený a ani orgány činné v trestnom konaní a ani súd žiadnu

vedomosť, neboli ani len vypočutí a napriek tomu bol návrh na povolenie obnovy konania

hneď zamietnutý. Taktiež následne podaná sťažnosť na Kraj. súd v Trenčíne.

Na základe týchto závažných dôvodov tvrdím, že postup a rozhodnutia okr. súdu

v Bánovciach n/Beb. a Krajs. súdu v Trenčíne boli nezákonné, čím mi boli porušené moje

základné práva a slobody podľa SR.“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd „vyslovil, že uznesením

okr. súdu Bánovce n/Beb. č. -71 zo dňa 16. 10. 2012 a uznesením Kraj. súdu

v Trenčíne č. -87 zo dňa 31. 5. 2013, bolo porušené právo na obhajobu

v zmysle článku 50 ods. 3 SR a zároveň, aby Ústavný súd SR zrušil obe napadnuté

právoplatné uznesenia... a vec vrátil na ďalšie konanie“.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania je namietané porušenie základného práva na obhajobu

zaručeného v postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením zo 16. októbra 2012 a postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2013, v rámci

ktorých všeobecné súdy rozhodovali o návrhu sťažovateľa na povolenie obnovy trestného

konania.

Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Ústavný súd už mnohokrát vo svojej judikatúre uviedol, že jednou zo základných

podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej

v . Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť

od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu,

pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol

o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným

dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje

zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. ,

, ).

Sťažovateľom označené konania boli právoplatne skončené 31. mája 2013, t. j.

vydaním konečného rozhodnutia ̶uznesenia krajského súdu sp. zn.

z 31. mája 2013, v spojení s ktorým nadobudlo právoplatnosť aj rozhodnutie okresného

súdu sp. zn. zo 16. októbra 2012. Podľa zistenia ústavného súdu toto

druhostupňové rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené 14. júna 2013 a jeho obhajcovi

12. júna 2013, čo je bez akýchkoľvek pochybností viac ako dva mesiace pred podaním

sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu 8. januára 2014 (podané na poštovú prepravu

3. januára 2014).

Sťažnosť bola teda podaná zjavne po uplynutí dvojmesačnej zákonnej lehoty

ustanovenej v , a preto ju ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní odmietol podľa z dôvodu, že bola podaná

oneskorene.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho významu

rozhodovať o ďalších požiadavkách sťažovateľa uvedených v sťažnosti (zrušiť namietané

rozhodnutia všeobecných súdov a vrátiť vec na ďalšie konanie).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014