Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 427/2014
PDF · 139.47 KB
No categories available
I. ÚS 427/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014
predbežne prerokoval sťažnosť A. B. vo veci namietaného porušenia základného práva
na obhajobu zaručeného v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Nt 16/2011 a jeho uznesením
zo 16. októbra 2012 a postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom
pod sp. zn. 23 Tos 125/2012 a jeho uznesením z 31. mája 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. B. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd) bola 8. januára 2014
doručená sťažnosť A. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného
práva na obhajobu zaručeného v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Nt 16/2011 a jeho uznesením zo 16. októbra 2012
a postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 23 Tos 125/2012 a jeho uznesením z 31. mája 2013.
Zo sťažnosti vyplýva, že okresný súd napadnutým rozhodnutím zamietol návrh
sťažovateľa na povolenie obnovy v jeho trestnej veci. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvého
stupňa podal sťažovateľ opravný prostriedok (sťažnosť), ktorý však krajský súd uznesením
sp. zn. 23 Tos 125/2012 z 31. mája 2013 zamietol.
Sťažovateľ v sťažnosti podanej ústavnému súdu uviedol, že „zásadne s tvrdeniami
a rozhodnutiami“ okresného súdu a krajského súdu nesúhlasí a došlo nimi k zásahu do jeho
základného práva na obhajobu zaručeného v čl. 50 ods. 3 ústavy.
Podľa názoru sťažovateľa „obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť
na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám, alebo prostredníctvom obhajcu. Toto
moje vyhlásenie opieram o skutočnosť, že navrhovaní svedkovia, o ktorých nemal
v pôvodnom konaní obvinený a ani orgány činné v trestnom konaní a ani súd žiadnu
vedomosť, neboli ani len vypočutí a napriek tomu bol návrh na povolenie obnovy konania
hneď zamietnutý. Taktiež následne podaná sťažnosť na Kraj. súd v Trenčíne.
Na základe týchto závažných dôvodov tvrdím, že postup a rozhodnutia okr. súdu
v Bánovciach n/Beb. a Krajs. súdu v Trenčíne boli nezákonné, čím mi boli porušené moje
základné práva a slobody podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy SR.“.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd „vyslovil, že uznesením
okr. súdu Bánovce n/Beb. č. 2 Nt/16/2011-71 zo dňa 16. 10. 2012 a uznesením Kraj. súdu
v Trenčíne č. 23 Tos/125/2012-87 zo dňa 31. 5. 2013, bolo porušené právo na obhajobu
v zmysle článku 50 ods. 3 Ústavy SR a zároveň, aby Ústavný súd SR zrušil obe napadnuté
právoplatné uznesenia... a vec vrátil na ďalšie konanie“.
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...
Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom konania je namietané porušenie základného práva na obhajobu
zaručeného v čl. 50 ods. 3 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 Nt 16/2011 a jeho uznesením zo 16. októbra 2012 a postupom krajského súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Tos 125/2012 a jeho uznesením z 31. mája 2013, v rámci
ktorých všeobecné súdy rozhodovali o návrhu sťažovateľa na povolenie obnovy trestného
konania.
Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť
na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.
Ústavný súd už mnohokrát vo svojej judikatúre uviedol, že jednou zo základných
podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej
v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť
od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu,
pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol
o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným
dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje
zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03,
Sťažovateľom označené konania boli právoplatne skončené 31. mája 2013, t. j.
vydaním konečného rozhodnutia ̶uznesenia krajského súdu sp. zn. 23 Tos 125/2012
z 31. mája 2013, v spojení s ktorým nadobudlo právoplatnosť aj rozhodnutie okresného
súdu sp. zn. 2 Nt 16/2011 zo 16. októbra 2012. Podľa zistenia ústavného súdu toto
druhostupňové rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené 14. júna 2013 a jeho obhajcovi
12. júna 2013, čo je bez akýchkoľvek pochybností viac ako dva mesiace pred podaním
sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu 8. januára 2014 (podané na poštovú prepravu
3. januára 2014).
Sťažnosť bola teda podaná zjavne po uplynutí dvojmesačnej zákonnej lehoty
ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, a preto ju ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná
oneskorene.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho významu
rozhodovať o ďalších požiadavkách sťažovateľa uvedených v sťažnosti (zrušiť namietané
rozhodnutia všeobecných súdov a vrátiť vec na ďalšie konanie).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. augusta 2014