Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 425/2014
PDF · 156.3 KB
No categories available
I. ÚS 425/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská produkčná, a. s.,
Brečtanová 1, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Ďurčekom, Advokátska
kancelária Bugala – Ďurček, s. r. o., Drotárska cesta 102, Bratislava, vo veci namietaného
porušenia základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu
Bratislava III sp. zn. 45 C 57/2012 z 24. októbra 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská produkčná, a. s., o d m i e t a pre
nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
7. novembra 2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská produkčná, a. s.,
(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva nebyť odňatý
zákonnému sudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného
súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 45 C 57/2012 z 24. októbra 2013.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 45 C 57/2012
konal okresný súd najprv o návrhu z 18. júna 2012, ktorým sa navrhovatelia domáhali
vydania predbežného opatrenia, ktorým by okresný súd uložil sťažovateľke povinnosť
zdržať sa verejného prenosu audiovizuálnych diel tvoriacich druhú sériu televízneho seriálu
„Dr. Ludsky“. Uvedené predbežné opatrenie okresný súd vydal 17. júla 2012
a navrhovateľom súčasne uložil, aby do 30 dní od právoplatnosti predbežného opatrenia
podali proti sťažovateľke návrh vo veci samej. Navrhovatelia podali návrh na začatie
konania vo veci samej 17. septembra 2012, ktorému okresný súd pridelil identickú spisovú
značku, akú mal aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, t. j. sp. zn. 45 C 57/2012
a na prerokovanie a rozhodnutie bol tento návrh pridelený identickej sudkyni okresného
súdu, ktorá rozhodovala aj o návrhu na vydanie predbežného opatrenia.
Na pojednávaní nariadenom okresným súdom vo veci samej na 4. apríl 2013,
sťažovateľka vzniesla námietku nezákonného sudcu prerokovávajúceho danú vec dôvodiac
tým, že návrh na začatie konania vo veci samej nebol pridelený pomocou technických
prostriedkov náhodným výberom zákonnému sudcovi okresného súdu a nebola mu
pridelená nová spisová značka, ale bol iba bez ďalšieho priradený pod spisovú značku
konania, predmetom ktorého bolo prerokovanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia
tej istej sudkyni okresného súdu bez náhodného výberu. Z dôvodu uvedenej námietky
sťažovateľky okresný súd pojednávanie konané 4. apríla 2013 odročil na neurčito, avšak
následne podľa tvrdenia sťažovateľky bez toho, aby bolo o jej námietke akýmkoľvek
spôsobom rozhodnuté, okresný súd nariadil vo veci nové pojednávanie na 17. október 2013,
žiadosti sťažovateľky o odročenie ktorého nevyhovel, pričom na tomto pojednávaní bola
sťažovateľka oboznámená so stanoviskom predsedu okresného súdu, podľa ktorého
„... vzhľadom na uplynutie zákonnej lehoty nie je možné spis preradiť do inej spisovej
kancelárie...“, ktoré okresný súd považoval za rozhodnutie o námietke sťažovateľky vo veci
nezákonného sudcu, a následne napádaným uznesením sp. zn. 45 C 57/2012
z 24. októbra 2013 okresný súd rozhodol o pripustení zmeny žalobného návrhu.
Podľa sťažovateľky napádané uznesenie sp. zn. 45 C 57/2012 z 24. októbra 2013 je
neústavné a arbitrárne, pretože bolo vydané sudcom, ktorého v danej veci nie je možné
považovať za zákonného sudcu, pretože „...Návrh vo veci samej nebol pridelený sudcovi
náhodným výberom, ale účelovým konaním pracovníkov prvostupňového súdu a zároveň
o procesnom návrhu žalovaných, ktorý sa bezprostredne dotýkal práv sťažovateľky rozhodol
napadnutým rozhodnutím nezákonný sudca. ...
Sťažovateľka namieta, že nakoľko v prejednávanej veci nešlo o vydanie Predbežného
opatrenia v konaní vo veci samej, ale pred začatím konania vo veci samej, je potrebné na
oba návrhy žalobcov prihliadať ako na samostatné písomné podania, ktoré majú vyvolať
účinky začatia konania. ...
Po prijatí podania sa vždy zároveň založí nový súdny spis a pridelí sa mu nová
spisová značka (§ 170 ods. 1 Spravovacieho poriadku) s tým, že pridelenie zákonného sudcu
sa. realizuje náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových
prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky tak, aby bola
vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. ...
Na základe uvedených skutočností má sťažovateľka za to, že nepridelením novej
spisovej značky Návrhu vo veci samej, ktorá by bola odlišná od spisovej značky konania
o vydanie Predbežného opatrenia a nepridelenie Návrhu vo veci samej prostredníctvom
náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov zákonnému sudcovi,
došlo zo strany okresného súdu ku konaniu, ktoré vzbudzuje dôvodné pochybnosti o
možnom ovplyvňovaní prideľovania vecí v rozpore s právom sťažovateľky nebyť odňatý
zákonnému sudcovi.
Sťažovateľka namieta, že okresný súd rovnako pochybil aj pri prejednávaní Návrhu
vo veci samej, nakoľko napriek vznesenej námietke zákonného sudcu pokračoval
v prejednávaní veci bez toho, aby o predmetnej námietke riadne rozhodol a navyše vydal
procesné rozhodnutie (napadnuté rozhodnutie), ktoré je spôsobilé zasiahnuť do práv
sťažovateľky.“.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby po prijatí jej sťažnosti na ďalšie
konanie ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo spoločnosti Slovenská. produkčná, a.s., so sídlom Brečtanová 1,
831 01 Bratislava, IČO: 35 843 624, právo podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, právo na prejednanie veci súdom zriadeným zákonom,
uznesením Okresného súdu Bratislava III, sp. zn: 45 C/57/2012 - 449 z 24.10.2013,
porušené bolo.
2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III, sp. zn: 45 C/57/2012 - 449 z
24.10.2013, sa a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie a
rozhodnutie.
3. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť spoločnosti Slovenská produkčná,
a.s., so sídlom Brečtanová 1, 831 01 Bratislava, IČO: 35 843 624, trovy právneho
zastúpenia vo výške 323,50 EUR na účet Advokátskej kancelárie Bugala - Ďurček, s.r.o.,
do pätnásť dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľkou namietané porušenie
základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1
ústavy a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením
okresného súdu sp. zn. 45 C 57/2012 z 24. októbra 2013, k porušeniu ktorých malo dôjsť
tým, že okresný súd, resp. jeho nezákonný sudca vydal napádané uznesenie aj napriek
nerozhodnutiu o sťažovateľkou vznesenej námietke nezákonného sudcu, ktorú uplatnila
z dôvodu, že návrh na konanie vo veci samej nebol podľa nej konajúcej sudkyni okresného
súdu pridelený pomocou technických elektronických prostriedkov náhodným výberom.
V súvislosti s postupom okresného súdu, ktorý vyústil do vydania napádaného
uznesenia, ústavný súd poukazuje v prvom rade na skutočnosť, že ústavné súdnictvo
a právomoc ústavného súdu sú vybudované predovšetkým na zásade prieskumu vecí
právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno napraviť iným spôsobom, teda
predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi z príslušných procesných noriem
[zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OSP“)]. Ide o jeden zo základných princípov, ktoré ovládajú konanie pred ústavným
súdom, a to o princíp subsidiarity.
Vzhľadom na princíp subsidiarity („ak nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva
z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu
právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická
osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi
orgánmi Slovenskej republiky.
Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľkou označeného práva alebo slobody
oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jej sťažnosť už po
predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.
Podľa relevantnej časti § 205 ods. 2 písm. a) OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť aj tým, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, pričom podľa § 221 ods. 1 písm. g) OSP je jedným
z takýchto dôvodov aj to, že rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
V danom prípade sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom síce napáda uznesenie
procesnej povahy (bola ním pripustená zmena žalobného petitu, pozn.) vydané v konaní
vedenom pod sp. zn. 45 C 57/2012, pretože sa domnieva, že bolo vydané nezákonným
sudcom (sudkyňou) okresného súdu z dôvodu, že jej predmetná vec nemala byť pridelená
náhodným výberom, avšak v tejto súvislosti je nutné poznamenať, že aj napriek tomu, že
proti napádanému procesnému uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok,
dôsledky tohto procesného rozhodnutia v danom konaní je možné zvrátiť aj podaním
riadneho opravného prostriedku (odvolanie) proti meritórnemu rozhodnutiu v danej veci,
t. j. proti rozsudku okresného súdu, ktorý v danej veci podľa zistenia ústavného súdu ešte
nerozhodol. Inými slovami, ak sa sťažovateľka domnieva, že v jej veci koná a rozhoduje
nezákonný sudca (sudkyňa) okresného súdu, t. j. ak sa domnieva, že okresný súd je
nesprávne obsadený, má možnosť domáhať sa v tomto smere zjednania nápravy aj podaním
riadneho opravného prostriedku (odvolania) proti meritórnemu rozhodnutiu v danej veci.
V dôsledku využitia tohto opravného prostriedku sa odvolací súd (príslušný krajský súd,
pozn.) v rozsahu svojho preskúmavacieho oprávnenia odvolacieho súdu bude musieť
vysporiadať v podstate s rovnakými skutkovými a právnymi argumentmi, aké sťažovateľka
uvádza aj v konaní pred ústavným súdom.
Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany
ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou
vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), ústavný
súd sťažnosť sťažovateľky z uvedených dôvodov už po jej predbežnom prerokovaní
odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení procesného
rozhodnutia okresného súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní úhrady trov konania je viazané
na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy),
ústavný súd o tých častiach sťažnosti, ktorými sa sťažovateľka domáhala ich priznania, už
nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. augusta 2014