Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 425/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská produkčná, a. s.,

Brečtanová 1, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Ďurčekom, Advokátska

kancelária Bugala – Ďurček, s. r. o., Drotárska cesta 102, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1

a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Bratislava III sp. zn. z 24. októbra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská produkčná, a. s., o d m i e t a pre

nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

7. novembra 2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská produkčná, a. s.,

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva nebyť odňatý

zákonnému sudcovi zaručeného v (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného

súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 24. októbra 2013.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn.

konal okresný súd najprv o návrhu z 18. júna 2012, ktorým sa navrhovatelia domáhali

vydania predbežného opatrenia, ktorým by okresný súd uložil sťažovateľke povinnosť

zdržať sa verejného prenosu audiovizuálnych diel tvoriacich druhú sériu televízneho seriálu

„Dr. Ludsky“. Uvedené predbežné opatrenie okresný súd vydal 17. júla 2012

a navrhovateľom súčasne uložil, aby do 30 dní od právoplatnosti predbežného opatrenia

podali proti sťažovateľke návrh vo veci samej. Navrhovatelia podali návrh na začatie

konania vo veci samej 17. septembra 2012, ktorému okresný súd pridelil identickú spisovú

značku, akú mal aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, t. j. sp. zn.

a na prerokovanie a rozhodnutie bol tento návrh pridelený identickej sudkyni okresného

súdu, ktorá rozhodovala aj o návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Na pojednávaní nariadenom okresným súdom vo veci samej na 4. apríl 2013,

sťažovateľka vzniesla námietku nezákonného sudcu prerokovávajúceho danú vec dôvodiac

tým, že návrh na začatie konania vo veci samej nebol pridelený pomocou technických

prostriedkov náhodným výberom zákonnému sudcovi okresného súdu a nebola mu

pridelená nová spisová značka, ale bol iba bez ďalšieho priradený pod spisovú značku

konania, predmetom ktorého bolo prerokovanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia

tej istej sudkyni okresného súdu bez náhodného výberu. Z dôvodu uvedenej námietky

sťažovateľky okresný súd pojednávanie konané 4. apríla 2013 odročil na neurčito, avšak

následne podľa tvrdenia sťažovateľky bez toho, aby bolo o jej námietke akýmkoľvek

spôsobom rozhodnuté, okresný súd nariadil vo veci nové pojednávanie na 17. október 2013,

žiadosti sťažovateľky o odročenie ktorého nevyhovel, pričom na tomto pojednávaní bola

sťažovateľka oboznámená so stanoviskom predsedu okresného súdu, podľa ktorého

„... vzhľadom na uplynutie zákonnej lehoty nie je možné spis preradiť do inej spisovej

kancelárie...“, ktoré okresný súd považoval za rozhodnutie o námietke sťažovateľky vo veci

nezákonného sudcu, a následne napádaným uznesením sp. zn.

z 24. októbra 2013 okresný súd rozhodol o pripustení zmeny žalobného návrhu.

Podľa sťažovateľky napádané uznesenie sp. zn. z 24. októbra 2013 je

neústavné a arbitrárne, pretože bolo vydané sudcom, ktorého v danej veci nie je možné

považovať za zákonného sudcu, pretože „...Návrh vo veci samej nebol pridelený sudcovi

náhodným výberom, ale účelovým konaním pracovníkov prvostupňového súdu a zároveň

o procesnom návrhu žalovaných, ktorý sa bezprostredne dotýkal práv sťažovateľky rozhodol

napadnutým rozhodnutím nezákonný sudca. ...

Sťažovateľka namieta, že nakoľko v prejednávanej veci nešlo o vydanie Predbežného

opatrenia v konaní vo veci samej, ale pred začatím konania vo veci samej, je potrebné na

oba návrhy žalobcov prihliadať ako na samostatné písomné podania, ktoré majú vyvolať

účinky začatia konania. ...

Po prijatí podania sa vždy zároveň založí nový súdny spis a pridelí sa mu nová

spisová značka (§ 170 ods. 1 Spravovacieho poriadku) s tým, že pridelenie zákonného sudcu

sa. realizuje náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových

prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky tak, aby bola

vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. ...

Na základe uvedených skutočností má sťažovateľka za to, že nepridelením novej

spisovej značky Návrhu vo veci samej, ktorá by bola odlišná od spisovej značky konania

o vydanie Predbežného opatrenia a nepridelenie Návrhu vo veci samej prostredníctvom

náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov zákonnému sudcovi,

došlo zo strany okresného súdu ku konaniu, ktoré vzbudzuje dôvodné pochybnosti o

možnom ovplyvňovaní prideľovania vecí v rozpore s právom sťažovateľky nebyť odňatý

zákonnému sudcovi.

Sťažovateľka namieta, že okresný súd rovnako pochybil aj pri prejednávaní Návrhu

vo veci samej, nakoľko napriek vznesenej námietke zákonného sudcu pokračoval

v prejednávaní veci bez toho, aby o predmetnej námietke riadne rozhodol a navyše vydal

procesné rozhodnutie (napadnuté rozhodnutie), ktoré je spôsobilé zasiahnuť do práv

sťažovateľky.“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby po prijatí jej sťažnosti na ďalšie

konanie ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo spoločnosti Slovenská. produkčná, a.s., so sídlom Brečtanová 1,

831 01 Bratislava, IČO: 35 843 624, právo podľa ,

nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, právo na prejednanie veci súdom zriadeným zákonom,

uznesením Okresného súdu Bratislava III, sp. zn: - 449 z 24.10.2013,

porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III, sp. zn: - 449 z

24.10.2013, sa a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie a

rozhodnutie.

3. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť spoločnosti Slovenská produkčná,

a.s., so sídlom Brečtanová 1, 831 01 Bratislava, IČO: 35 843 624, trovy právneho

zastúpenia vo výške 323,50 EUR na účet Advokátskej kancelárie Bugala - Ďurček, s.r.o.,

do pätnásť dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľkou namietané porušenie

základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1

a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v dohovoru uznesením

okresného súdu sp. zn. z 24. októbra 2013, k porušeniu ktorých malo dôjsť

tým, že okresný súd, resp. jeho nezákonný sudca vydal napádané uznesenie aj napriek

nerozhodnutiu o sťažovateľkou vznesenej námietke nezákonného sudcu, ktorú uplatnila

z dôvodu, že návrh na konanie vo veci samej nebol podľa nej konajúcej sudkyni okresného

súdu pridelený pomocou technických elektronických prostriedkov náhodným výberom.

V súvislosti s postupom okresného súdu, ktorý vyústil do vydania napádaného

uznesenia, ústavný súd poukazuje v prvom rade na skutočnosť, že ústavné súdnictvo

a právomoc ústavného súdu sú vybudované predovšetkým na zásade prieskumu vecí

právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno napraviť iným spôsobom, teda

predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi z príslušných procesných noriem

[ v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“)]. Ide o jeden zo základných princípov, ktoré ovládajú konanie pred ústavným

súdom, a to o princíp subsidiarity.

Vzhľadom na princíp subsidiarity („ak nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva

z citovaného , môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu

právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická

osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi

orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľkou označeného práva alebo slobody

oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jej sťažnosť už po

predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Podľa relevantnej časti odvolanie proti rozsudku, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť aj tým, že v konaní došlo k vadám

uvedeným v , pričom podľa je jedným

z takýchto dôvodov aj to, že rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

V danom prípade sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom síce napáda uznesenie

procesnej povahy (bola ním pripustená zmena žalobného petitu, pozn.) vydané v konaní

vedenom pod sp. zn. , pretože sa domnieva, že bolo vydané nezákonným

sudcom (sudkyňou) okresného súdu z dôvodu, že jej predmetná vec nemala byť pridelená

náhodným výberom, avšak v tejto súvislosti je nutné poznamenať, že aj napriek tomu, že

proti napádanému procesnému uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok,

dôsledky tohto procesného rozhodnutia v danom konaní je možné zvrátiť aj podaním

riadneho opravného prostriedku (odvolanie) proti meritórnemu rozhodnutiu v danej veci,

t. j. proti rozsudku okresného súdu, ktorý v danej veci podľa zistenia ústavného súdu ešte

nerozhodol. Inými slovami, ak sa sťažovateľka domnieva, že v jej veci koná a rozhoduje

nezákonný sudca (sudkyňa) okresného súdu, t. j. ak sa domnieva, že okresný súd je

nesprávne obsadený, má možnosť domáhať sa v tomto smere zjednania nápravy aj podaním

riadneho opravného prostriedku (odvolania) proti meritórnemu rozhodnutiu v danej veci.

V dôsledku využitia tohto opravného prostriedku sa odvolací súd (príslušný krajský súd,

pozn.) v rozsahu svojho preskúmavacieho oprávnenia odvolacieho súdu bude musieť

vysporiadať v podstate s rovnakými skutkovými a právnymi argumentmi, aké sťažovateľka

uvádza aj v konaní pred ústavným súdom.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (, ), ústavný

súd sťažnosť sťažovateľky z uvedených dôvodov už po jej predbežnom prerokovaní

odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení procesného

rozhodnutia okresného súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní úhrady trov konania je viazané

na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľky ( prvá veta ),

ústavný súd o tých častiach sťažnosti, ktorými sa sťažovateľka domáhala ich priznania, už

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014