Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

dojednanej odmeny, resp. odstupného, a poukázal na uznesenie ústavného súdu č. k. I. ÚS 423/2014 z 30. septembra 2014 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalejrozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 123/2009 a ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 423/2014, krajský súd vyhodnotil ako čiastočne dôvodné a uviedol: „... súd sa v svojomnevysporiadal s rozsudkom NS SR 1 Cdo/123/2009, ani s uznesením ÚS SR sp. zn. I. ÚS 423/2014, ale odvolací súd sa nestotožňuje s tým, že súd jasne v bode 58. nevyslovil

nevyplateniu). V tejto súvislosti sa odvolával a poukazoval aj na uznesenie ÚS SR č. I. ÚS 423/2014 z 13.8.2014. Súd v danom prípade sa s takýmto chápaním vzniknutej škody žalobcoviuznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR") sp. zn. I. ÚS 423/2014 z 13. augusta 2014 a citoval z neho právny názor. Podľa právneho názoru ÚSrozsudku NS SR sp. zn. 1Cdo/123/2009 z 20.12.2010 i uznesenia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 423/2014 z 13.8.2014, od ktorých sa súd v rozsudku bez náležitého odôvodnenia odchýlil

ktorý bolo možné očakávať pri pravidelnom behu vecí nebyť škodnej udalosti (I. ÚS 423/2014). 29. Podľa ustálenej judikatúry za ušlý zisk je preto potrebné považovať

takýchto príjmov vynaložiť a na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 423/2014 ako ustálenú rozhodovaciu prax, od ktorej sa odvolací súd mal odkloniť. 27

súvisiacu škodu odôvodňuje rozhodnutiami sp. zn. 4Cdo/319/2008, 3Cdo/191/2017, I. ÚS 423/2014, I. ÚS 478/2017 a obdobne aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky