Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 432/2014
PDF · 214.52 KB
No categories available
I. ÚS 432/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD.,
Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené
pod sp. zn. Rvp 15077/2013 a Rvp 15078/2013, Rvp 21684/2013 až Rvp 21686/2013,
Rvp 21736/2013, Rvp 22204/2013 až Rvp 22210/2013, Rvp 22427/2013 a Rvp 22713/2013
až Rvp 22716/2013; sp. zn. Rvp 15079/2013, Rvp 21680/2013 až Rvp 21683/2013,
Rvp 22203/2013 a Rvp 22706/2013 až Rvp 22712/2013; sp. zn. Rvp 15080/2013 až
Rvp 15082/2013 a Rvp 21 679/2013; sp. zn. Rvp 15083/2013 a Rvp 15084/2013,
Rvp 22216/2013 a Rvp 22217/2013 a Rvp 22428/2013; sp. zn. Rvp 21687/2013
a Rvp 21688/2013 a Rvp 22211/2013 a sp. zn. Rvp 22212/2013 až Rvp 22215/2013 vo veci
namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva
zaručeného v čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom a uzneseniami
Okresného súdu Humenné sp. zn. 10 Er 116/2005 z 28. februára 2012, sp. zn. 10 Er 79/2004
z 5. marca 2012, sp. zn. 8 Er 250/2007 z 8. augusta 2012, sp. zn. 5 Er 90/2006
z 3. novembra 2011, sp. zn. 12 Er 726/2009 zo 16. januára 2012, sp. zn. 12 Er 828/2009
z 2. mája 2012, sp. zn. 12 Er 1156/2009 z 2. apríla 2012, sp. zn. 17 Er 138/2004 z 8. augusta
2012, sp. zn. 10 Er 1064/2008 z 31. mája 2012, sp. zn. 10 Er 256/2005 z 28. februára 2012,
sp. zn. 12 Er 982/2009 zo 16. januára 2012, sp. zn. 17 Er 492/2009 zo 14. októbra 2011,
sp. zn. 17 Er 492/2009 zo 14. októbra 2011, sp. zn. 2 Er 281/2003 z 8. augusta 2012,
sp. zn. 15 Er 339/2006 zo 4. apríla 2012 a sp. zn. 8 Er 304/2003 z 28. novembra 2011;
Okresného súdu Bardejov sp. zn. 6 Er 113/2009 zo 16. augusta 2012, sp. zn. 4 Er 109/2007
zo 14. novembra 2012, sp. zn. 4 Er 87/2005 z 19. apríla 2012, sp. zn. 4 Er 443/2003
zo 6. novembra 2012, sp. zn. 4 Er 485/2005 z 20. novembra 2012, sp. zn. 1 Er 474/2008
z 15. novembra 2012, sp. zn. 1 Er 139/2008 z 12. decembra 2012, sp. zn. 1 Er 19/2005
z 22. októbra 2012, sp. zn. 2 Er 595/2007 z 21. novembra 2012, 4 Er 96/2005 z 19. apríla
2012, sp. zn. 5 Er 377/2006 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 2 Er 595/2007 z 21. novembra 2012
a sp. zn. 1 Er 54/2004 zo 17. októbra 2012; Okresného súdu Prešov sp. zn. 26 Er 3978/2004
zo 17. apríla 2012, sp. zn. 23 Er 3082/2005 zo 17. apríla 2012, sp. zn. 6 Er 1941/2003
zo 14. mája 2012 a sp. zn. 23 Er 2913/2006 z 23. júla 2012; Okresného súdu Vranov
nad Topľou sp. zn. 6 Er 348/2004 z 10. júla 2012, sp. zn. 7 Er 431/2004 z 28. júna 2012,
sp. zn. 8 Er 568/2005 z 1. februára 2013 a sp. zn. 6 Er 918/2006 z 30. januára 2013;
Okresného súdu Poprad sp. zn. 17 Er 302/2004 z 9. augusta 2012, sp. zn. 17 Er 151/2005
z 10. októbra 2012 a sp. zn. 7 Er 127/2005 z 18. júla 2012 a Okresného súdu Svidník
sp. zn. 5 Er 345/2004 z 1. júna 2012, sp. zn. 5 Er 178/2004 zo 14. júna 2012, sp. zn.
4 Er 128/2005 z 28. júna 2012 a sp. zn. 3 Er 75/2007 z 30. októbra 2012, ako aj postupom
a uzneseniami Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 CoE 143/2012 z 19. decembra 2012,
sp. zn. 10 CoE 77/2012 z 11. januára 2013, sp. zn. 19 CoE 15/2013 zo 14. marca 2013,
sp. zn. 11 CoE 52/2012 z 28. mája 2013, sp. zn. 14 CoE 92/2012 a 14 CoE 93/2012
z 21. marca 2013, sp. zn. 19CoE 146/2012 a 19 CoE 147/2012 z 26. februára 2013,
sp. zn. 14 CoE 79/2012 a sp. zn. 14 CoE 80/2012 z 21. marca 2013, sp. zn. 5 CoE 15/2013
zo 14. marca 2013, sp. zn. 6 CoE 18/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 13 CoE 78/2012
z 26. februára 2013, sp. zn. 14 CoE 90/2012 a 14 CoE 91/2012 z 21. marca 2013,
sp. zn. 14 CoE 77/2012 z 21. júna 2013, sp. zn. 13 CoE 24/2013 zo 6. júna 2013,
sp. zn. 25 CoE 4/2013 z 11. júla 2013, sp. zn. 3 CoE 64/2013 z 28. augusta 2013,
sp. zn. 7 CoE 203/2012 z 24. januára 2013, sp. zn. 8 CoE 114/2013 z 27. júna 2013,
sp. zn. 8 CoE 107/2013 z 27. júna 2013, sp. zn. 7 CoE 107/2013 z 27. júna 2013,
sp. zn. 3 CoE 102/2013 z 28. júna 2013, sp. zn. 20 CoE 62/2013 z 31. mája 2013,
sp. zn. 16 CoE 125/2013 z 25. júla 2013, sp. zn. 14 CoE 36/2013 zo 4. júla 2013,
sp. zn. 17 CoE 125/2013 z 1. augusta 2013, sp. zn. 15 CoE 21/2013 zo 7. augusta 2013,
sp. zn. 3 CoE 143/2013 z 28. augusta 2013, sp. zn. 17 CoE 125/2013 z 1. augusta 2013,
sp. zn. 5 CoE 116/2013 z 27. augusta 2013, sp. zn. 7 CoE 4/2013 z 24. januára 2013,
sp. zn. 7 CoE 3/2013 z 24. januára 2013, sp. zn. 2 CoE 156/2012 z 31. januára 2013,
sp. zn. 23 CoE 50/2013 z 21. júna 2013; sp. zn. 17 CoE 1/2013 z 22. januára 2013,
sp. zn. 26 CoE 1/2013 z 29. januára 2013, sp. zn. 2 CoE 123/2013 z 18. júla 2013,
sp. zn. 5 CoE 77/2013 z 18. júna 2013, sp. zn. 26 CoE 2/2013 z 22. mája 2013,
sp. zn. 21 CoE 75/2013 z 31. mája 2013, sp. zn. 24 CoE 28/2013 z 31. júla 2013,
sp. zn. 23 CoE 10/2013 z 31. mája 2013, sp. zn. 23 CoE 91/2012 z 31. mája 2013,
sp. zn. 1 CoE 78/2013 z 13. júna 2013 a sp. zn. 21 CoE 78/2013 z 31. mája 2013 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené
pod sp. zn. Rvp 15077/2013 a Rvp 15078/2013, Rvp 21684/2013 až Rvp 21686/2013,
Rvp 21736/2013, Rvp 22204/2013 až Rvp 22210/2013, Rvp 22427/2013 a Rvp 22713/2013
až Rvp 22716/2013; sp. zn. Rvp 15079/2013, Rvp 21680/2013 až Rvp 21683/2013,
Rvp 22203/2013, Rvp 22706/2013 až Rvp 22712/2013; sp. zn. Rvp 15080/2013 až
Rvp 15082/2013 a Rvp 21 679/2013; sp. zn. Rvp 15083/2013 a Rvp 15084/2013,
Rvp 22216/2013 a Rvp 22217/2013 a Rvp 22428/2013; sp. zn. Rvp 21687/2013
a Rvp 21688/2013 a Rvp 22211/2013 a sp. zn. Rvp 22212/2013 až Rvp 22215/2013 s p á j a
na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 15077/2013.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. mája 2013,
14. októbra 2013, 15. októbra 2013, 31. októbra 2013, 4. novembra 2013 a 18. novembra
2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,
Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. uvedenými v záhlaví tohto
rozhodnutia, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“) a porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru, ako aj práva
zaručeného v čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom
a uzneseniami Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 10 Er 116/2005
z 28. februára 2012, sp. zn. 10 Er 79/2004 z 5. marca 2012, sp. zn. 8 Er 250/2007
z 8. augusta 2012, sp. zn. 5 Er 90/2006 z 3. novembra 2011, sp. zn. 12 Er 726/2009
zo 16. januára 2012, sp. zn. 12 Er 828/2009 z 2. mája 2012, sp. zn. 12 Er 1156/2009
z 2. apríla 2012, sp. zn. 17 Er 138/2004 z 8. augusta 2012, sp. zn. 10 Er 1064/2008
z 31. mája 2012, sp. zn. 10 Er 256/2005 z 28. februára 2012, sp. zn. 12 Er 982/2009
zo 16. januára 2012, sp. zn. 17 Er 492/2009 zo 14. októbra 2011, sp. zn. 17 Er 492/2009
zo 14. októbra 2011, sp. zn. 2 Er 281/2003 z 8. augusta 2012, sp. zn. 15 Er 339/2006
zo 4. apríla 2012 a sp. zn. 8 Er 304/2003 z 28. novembra 2011; Okresného súdu Bardejov
(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 6 Er 113/2009 zo 16. augusta 2012, sp. zn. 4 Er 109/2007
zo 14. novembra 2012, sp. zn. 4 Er 87/2005 z 19. apríla 2012, sp. zn. 4 Er 443/2003
zo 6. novembra 2012, sp. zn. 4 Er 485/2005 z 20. novembra 2012, sp. zn. 1 Er 474/2008
z 15. novembra 2012, sp. zn. 1 Er 139/2008 z 12. decembra 2012, sp. zn. 1 Er 19/2005
z 22. októbra 2012, sp. zn. 2 Er 595/2007 z 21. novembra 2012, 4 Er 96/2005
z 19. apríla 2012, sp. zn. 5 Er 377/2006 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 2 Er 595/2007
z 21. novembra 2012 a sp. zn. 1 Er 54/2004 zo 17. októbra 2012; Okresného súdu Prešov
(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 26 Er 3978/2004 zo 17. apríla 2012, sp. zn.
23 Er 3082/2005 zo 17. apríla 2012, sp. zn. 6 Er 1941/2003 zo 14. mája 2012 a sp. zn.
23 Er 2913/2006 z 23. júla 2012; Okresného súdu Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný
súd“) sp. zn. 6 Er 348/2004 z 10. júla 2012, sp. zn. 7 Er 431/2004 z 28. júna 2012,
sp. zn. 8 Er 568/2005 z 1. februára 2013 a sp. zn. 6 Er 918/2006 z 30. januára 2013;
Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 17 Er 302/2004 z 9. augusta 2012,
sp. zn. 17 Er 151/2005 z 10. októbra 2012 a sp. zn. 7 Er 127/2005 z 18. júla 2012
a Okresného súdu Svidník (ďalej len „okresný súd“) (spolu aj „okresné súdy“) sp. zn.
5 Er 345/2004 z 1. júna 2012, sp. zn. 5 Er 178/2004 zo 14. júna 2012, sp. zn. 4 Er 128/2005
z 28. júna 2012 a sp. zn. 3 Er 75/2007 z 30. októbra 2012 (ďalej len „napadnuté uznesenia
okresných súdov“), ako aj postupom a uzneseniami Krajského súdu v Prešove (ďalej len
„krajský súd“) sp. zn. 2 CoE 143/2012 z 19. decembra 2012, sp. zn. 10 CoE 77/2012
z 11. januára 2013, sp. zn. 19 CoE 15/2013 zo 14. marca 2013, sp. zn. 11 CoE 52/2012
z 28. mája 2013, sp. zn. 14 CoE 92/2012 a 14 CoE 93/2012 z 21. marca 2013,
sp. zn. 19CoE 146/2012 a 19 CoE 147/2012 z 26. februára 2013, sp. zn. 14 CoE 79/2012
a sp. zn. 14 CoE 80/2012 z 21. marca 2013, sp. zn. 5 CoE 15/2013 zo 14. marca 2013,
sp. zn. 6 CoE 18/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 13 CoE 78/2012 z 26. februára 2013,
sp. zn. 14 CoE 90/2012 a 14 CoE 91/2012 z 21. marca 2013, sp. zn. 14 CoE 77/2012
z 21. júna 2013, sp. zn. 13 CoE 24/2013 zo 6. júna 2013, sp. zn. 25 CoE 4/2013 z 11. júla
2013, sp. zn. 3 CoE 64/2013 z 28. augusta 2013, sp. zn. 7 CoE 203/2012 z 24. januára 2013,
sp. zn. 8 CoE 114/2013 z 27. júna 2013, sp. zn. 8 CoE 107/2013 z 27. júna 2013,
sp. zn. 7 CoE 107/2013 z 27. júna 2013, sp. zn. 3 CoE 102/2013 z 28. júna 2013,
sp. zn. 20 CoE 62/2013 z 31. mája 2013, sp. zn. 16 CoE 125/2013 z 25. júla 2013,
sp. zn. 14 CoE 36/2013 zo 4. júla 2013, sp. zn. 17 CoE 125/2013 z 1. augusta 2013,
sp. zn. 15 CoE 21/2013 zo 7. augusta 2013, sp. zn. 3 CoE 143/2013 z 28. augusta 2013,
sp. zn. 17 CoE 125/2013 z 1. augusta 2013, sp. zn. 5 CoE 116/2013 z 27. augusta 2013,
sp. zn. 7 CoE 4/2013 z 24. januára 2013, sp. zn. 7 CoE 3/2013 z 24. januára 2013,
sp. zn. 2 CoE 156/2012 z 31. januára 2013, sp. zn. 23 CoE 50/2013 z 21. júna 2013;
sp. zn. 17 CoE 1/2013 z 22. januára 2013, sp. zn. 26 CoE 1/2013 z 29. januára 2013,
sp. zn. 2 CoE 123/2013 z 18. júla 2013, sp. zn. 5 CoE 77/2013 z 18. júna 2013,
sp. zn. 26 CoE 2/2013 z 22. mája 2013, sp. zn. 21 CoE 75/2013 z 31. mája 2013,
sp. zn. 24 CoE 28/2013 z 31. júla 2013, sp. zn. 23 CoE 10/2013 z 31. mája 2013,
sp. zn. 23 CoE 91/2012 z 31. mája 2013, sp. zn. 1 CoE 78/2013 z 13. júna 2013
a sp. zn. 21 CoE 78/2013 z 31. mája 2013 (ďalej len „napadnuté uznesenia krajského
súdu“).
2. Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti
zaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv o úvere sťažovateľka
poskytla dlžníkom úver, pričom poskytnuté peňažné prostriedky boli dlžníci povinní vrátiť
podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Na zabezpečenie úverov bola
priamo v úverových zmluvách dojednaná buď rozhodcovská doložka, ktorou bola v prípade
sporu medzi zmluvnými stranami úverovej zmluvy založená právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., Bratislava (ďalej len
„rozhodcovský súd“), alebo na zabezpečenie úveru dlžníci priamo v úverových zmluvách
splnomocnili tam sťažovateľkou menovite uvedenú tretiu osobu (splnomocnenca), ktorá
v prípade, ak dlžník svoje povinnosti z úverovej zmluvy nesplnil, mala oprávnenie podpísať
v mene dlžníka notársku zápisnicu o uznaní dlhu dlžníkom, ktorá mala mať povahu
exekučného titulu.
3. Z dôvodu, že dlžníci svoje záväzky vyplývajúce im z predmetných úverových
zmlúv dobrovoľne neplnili, tieto sa voči sťažovateľke stali splatnými a v nadväznosti
na uvedené sťažovateľka v prípadoch, kde bolo udelené splnomocnenie na spísanie
notárskej zápisnice, na podklade tohto exekučného titulu (notárskej zápisnice) iniciovala
začatie exekučných konaní, a v prípadoch, kde bola dojednaná rozhodcovská doložka, na jej
podklade začala rozhodcovské konania pred zmluvnými stranami zvoleným rozhodcovským
súdom, ktorého rozhodcovské rozsudky sa tak stali exekučnými titulmi, na podklade
ktorých sťažovateľka iniciovala začatie exekučných konaní.
4. Po tom, ako v začatých exekučných konaniach okresné súdy poverili
sťažovateľkou zvolených exekútorov vykonaním exekučných konaní, napadnutými
uzneseniami okresných súdov tieto exekučné konania ex offo zastavili.
Krajský súd v dôsledku odvolaní podaných sťažovateľkou proti napadnutým
rozhodnutiam okresného súdu tieto napadnutými uzneseniami (okrem iných častí výroku)
ako vecne správne potvrdil.
5. V sťažnostiach podaných ústavnému súdu sťažovateľka v obšírnej argumentácii
namieta, že postupom a napadnutými uzneseniami okresných súdov a krajského súdu boli
porušené ňou označené základné práva a práva zaručené v ústave, dohovore, dodatkovom
protokole a v charte, pričom k ich porušeniu malo dôjsť predovšetkým tým, že zastavením
už riadne začatého a prebiehajúceho exekučného konania, na vykonanie ktorého okresný
súd už raz udelil súdnemu exekútorovi poverenie, došlo k prekročeniu právomoci okresného
súdu ako súdu exekučného, v kompetencii ktorého podľa sťažovateľky nie je vecné
preskúmavanie exekučného titulu. Podľa sťažovateľky okresné súdy rozhodli nad rámec
svojej právomoci, keď bez návrhu rozhodli o zastavení exekúcií, čím mali sťažovateľke
odňať možnosť konať pred súdom, pretože sa nemala možnosť k veci vyjadriť aj napriek
tomu, že toto rozhodnutie v konečnom dôsledku zásadným spôsobom ovplyvnilo jej právne
postavenie, pretože podľa sťažovateľky má síce v tom-ktorom prípade k dispozícii
exekučný titul, a to rozhodcovský rozsudok alebo notársku zápisnicu, avšak tento je
nevykonateľný. Uvedené pochybenia okresných súdov podľa sťažovateľky nenapravil ani
krajský súd.
6. V doplneniach sťažností doručených ústavnému súdu 25. júla 2013
a v sťažnostiach podaných po tomto dátume sťažovateľka poukazuje na rozsudok Súdneho
dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai a spol. C-472/11 z 21. februára 2013,
z ktorého má vyplývať, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle,
že vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí
na to, aby mohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ informovaný
o svojich právach navrhne, aby uvedená podmienka bola zrušená, avšak zásada
kontradiktórnosti vo všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci
preskúmavania ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať účastníkov
konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý
na tento účel stanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy.
7. Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd nálezom
konštatoval, že napadnutými uzneseniami tak okresného súdu, ako aj krajského súdu došlo
k porušeniu sťažovateľkou označených základných práv a práv zaručených v ústave,
dohovore, dodatkovom protokole a charte, aby tieto uznesenia zrušil a veci vrátil okresnému
súdu na nové konanie a rozhodnutie, aby jej priznal v každom jednotlivom prípade finančné
zadosťučinenie v sume po 1 000 € (v prípadoch, kde bol exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok, pozn.) alebo po 600 € (v prípadoch, kde bola exekučným titulom notárska
zápisnica, pozn.), a napokon, aby jej priznal úhradu trov konania.
Okrem toho sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd vydal v každom prípade aj
dočasné opatrenie, ktorým by odložil vykonateľnosť napadnutých uznesení krajského súdu.
II.
8. Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon
neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom
primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OSP“).
Podľa § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Aj keď zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí,
odvolávajúc sa na ustanovenie § 31a zákona o ústavnom súde možno aj v konaní o sťažnosti
podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane ustanovenie § 112 ods. 1
OSP.
9. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod v záhlaví
označenými spisovými značkami a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť
a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, ako aj okresného súdu a krajského
súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd aplikujúc citované právne
normy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
III.
10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
11. Predmetom sťažností je tvrdenie sťažovateľky o porušení ňou označených práv
zaručených ústavou, dohovorom, dodatkovým protokolom a chartou postupom
a napadnutými uzneseniami okresného súdu, ako aj postupom a napadnutými uzneseniami
krajského súdu.
K namietanému porušeniu označených práv postupom a rozhodnutiami
okresného súdu
12. V súvislosti s napadnutými rozhodnutiami a postupom okresného súdu ústavný
súd v prvom rade poukazuje na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý
vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého môže ústavný súd poskytnúť
ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa
ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní
pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.
Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľkou označených práv alebo slobôd
oprávnený konať alebo rozhodovať iný (všeobecný súd), ústavný súd jej sťažnosť už
po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.
13. Podľa ústavného súdu sťažovateľka mala možnosť domáhať sa preskúmania
napadnutých uznesení okresného súdu, a to podaním riadneho opravného prostriedku
(odvolania), ktoré napokon, tak ako to vyplýva zo samotných sťažností, sťažovateľka aj
účinne využila. Na základe sťažovateľkou podaných odvolaní sa krajský súd ako súd
odvolací v odvolacích konaniach musel v podstate vysporiadať s identickými námietkami
proti rozhodnutiam okresného súdu, aké sťažovateľka proti týmto rozhodnutiam uvádza aj
v konaní pred ústavným súdom, preto ústavný súd sťažnosti sťažovateľky v tejto časti už
po ich predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci (§ 25 ods. 2
K namietanému porušeniu označených práv postupom a rozhodnutiami
krajského súdu
14. Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľky v príčinnej súvislosti
s rozhodnutiami krajského súdu, námietky sťažovateľky možno sumarizovať do štyroch
základných východiskových rovín. Sťažovateľka v prvom rade namieta, že a) krajský súd
nenapravil pochybenie okresného súdu, ktorý ako exekučný súd podľa sťažovateľky
nad rámec svojich kompetencií vecne preskúmaval exekučné tituly po tom, ako už raz tieto
exekučné tituly preskúmal pri vydávaní poverení exekútorovi na vykonanie exekúcií.
Okrem toho sťažovateľka namieta, že b) krajský súd nenapravil ani pochybenie okresného
súdu, ktorý pri vecnom prieskume exekučných titulov (rozhodcovské rozsudky a notárske
zápisnice) aplikoval smernicu Rady, ktorá podľa sťažovateľky nie je prameňom práva,
okrem toho sťažovateľka namieta, že c) krajský súd a pred ním tiež okresný súd neprerušili,
hoci tak mali urobiť, exekučné konania, na účely podania výkladu označenej smernice Rady
a nepredložili Súdnemu dvoru na posúdenie prejudiciálnu otázku, a to, či sa majú jej
ustanovenia aplikované v danom prípade vykladať tak, že za každých okolností zakazuje
rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky
prostredníctvom rozhodcovských súdov, alebo otázku, prečo splnomocnenie udelené
v zmluve o úvere, ktorým dlžník splnomocní tretiu osobu na uznanie dlhu v notárskej
zápisnici, ktorá je exekučným titulom, je považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Napokon sťažovateľka namieta d), že krajský súd a ani okresný súd nenariadili v daných
veciach pojednávanie tak, ako im to ukladalo ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku,
čím jej mali odňať právo konať pred súdom.
15. V súvislosti s uvedenými námietkami sťažovateľky ústavný súd po preskúmaní
predmetu týchto sťažností dospel k záveru, že z dôvodu, že sťažovateľkou použitá
argumentácia v týchto sťažnostiach je v podstate identická s jej právnou argumentáciou,
ktorú už použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd v uplynulom
období už zaoberal, vo svojej argumentácii k odmietnutiu sťažností v tejto časti ako zjavne
neopodstatnených odkazuje, čo sa týka odôvodnenia, na svoje rozhodnutie
č. k. II. ÚS 78/2013-16 zo 7. februára 2013 (v prípadoch, kde bol exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok, pozn.) alebo na svoje rozhodnutie č. k. II. ÚS 79/2013-13
zo 7. februára 2013 (v prípadoch, kde bola exekučným titulom notárska zápisnica, pozn.).
16. Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej
právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov
všeobecných súdov, ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke sú
známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny názor
ústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti od predmetu napadnutých
rozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je
potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia.
17. Súvislosti s doplňujúcou argumentáciou sťažovateľky týkajúcou sa porušenia
práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces zaručeného čl. 47 charty
a z neho vyplývajúcej zásady kontradiktórnosti konania tým, že konajúci krajský súd
pred rozhodnutím o posúdení zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky) ako nekalej
nedal účastníkom konania príležitosť vyjadriť sa k týmto dôvodom, tak ako to sťažovateľka
odvodzuje z rozsudku Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai a spol.
C-472/11 z 21. februára 2013, ústavný súd pripomína, že sťažovateľka mala možnosť
oboznámiť sa s dôvodmi zastavenia exekučného konania a neprípustnosti exekúcie
z uvádzaných dôvodov už z uznesení okresného súdu, proti ktorým podala aj odvolania,
v ktorých sa k týmto dôvodom vyjadrila. Obdobne aj povinní z exekúcií, ktorí majú
v zmluvnom vzťahu so sťažovateľkou postavenie spotrebiteľov, mali po doručení uznesení
prvostupňového súdu možnosť vyjadriť sa (príp. podať odvolanie proti uzneseniu okresného
súdu), že si neprajú, aby bolo v ich prípadoch vylúčené uplatnenie nekalej zmluvnej
podmienky. Sťažovateľkou uplatnenými argumentmi sa krajský súd v napadnutých
uzneseniach náležite zaoberal a objasnil svoje závery, pre ktoré považoval uznesenia
okresného súdu za vecne správne.
Pre ústavnú udržateľnosť napadnutého postupu a uznesenia postačuje, aby
bola zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (v posudzovanom prípade
v konaní na oboch stupňoch). Presadzovanie názoru, že na každom stupni súdnictva musí
byť uvedená zásada dodržaná bez výnimky, by podľa názoru ústavného súdu odvolaciemu
súdu v zásade prisúdilo len funkciu kasačného orgánu, bez reálnej možnosti konvalidovať
prípadné procesné nedostatky vlastným postupom. Na základe uvedeného preto ústavný súd
dospel k záveru, že postupom krajského súdu a jeho uzneseniami bol v daných veciach
princíp kontradiktórnosti súdneho konania, ktorý je obsahom práv zaručených čl. 46 ods. 1
ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty, dodržaný, v dôsledku čoho k porušeniu
označených práv sťažovateľky nedošlo.
18. Pretože sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch
sťažovateľky uplatnených v sťažnostiach už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. augusta 2014