Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 433/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD.,

Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod

sp. zn. a ; sp. zn. ,

až , a ; sp. zn. ;

sp. zn. a , až ,

Rvp 22426/2013 a a sp. zn. vo veci namietaného

porušenia jej základných práv podľa a Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a namietaného porušenia a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva zaručeného v čl. 47 Charty

základných práv Európskej únie postupom a uzneseniami Okresného súdu Košice I

sp. zn. z 25. novembra 2011 a sp. zn. z 27. júna 2012,

Okresného súdu Rožňava sp. zn. z 18. apríla 2011, sp. zn.

z 18. júla 2012, sp. zn. z 9. augusta 2012, sp. zn.

z 20. júna 2012, sp. zn. z 20. júna 2012, sp. zn.

zo 7. augusta 2012, sp. zn. zo 14. augusta 2012, sp. zn.

z 30. júla 2012, sp. zn. zo 14. augusta 2012, sp. zn.

zo 7. augusta 2012, sp. zn. z 21. decembra 2012, Okresného súdu

Michalovce sp. zn. zo 4. marca 2013, Okresného súdu Spišská Nová Ves

sp. zn. z 22. novembra 2012, sp. zn. z 15. novembra 2012,

sp. zn. z 15. augusta 2012, sp. zn. z 23. augusta 2012,

sp. zn. zo 14. novembra 2012, sp. zn. z 15. augusta 2012,

sp. zn. z 12. júna 2013 a Okresného súdu Košice okolie

sp. zn. z 25. apríla 2013, ako aj postupom a uzneseniami Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. z 30. januára 2013, sp. zn.

z 28. augusta 2013, sp. zn. z 30. januára 2013, sp. zn.

z 20. februára 2013, sp. zn. z 12. februára 2013, sp. zn.

z 25. februára 2013, sp. zn. z 26. februára 2013, sp. zn.

z 21. februára 2013, sp. zn. zo 14. februára 2013,

sp. zn. z 28. februára 2013, sp. zn. z 12. februára 2013,

sp. zn. z 11. marca 2013, sp. zn. z 20. júna 2013,

sp. zn. z 20. júna 2013, sp. zn. z 18. júla 2013,

sp. zn. z 31. júla 2013, sp. zn. z 28. júna 2013,

sp. zn. z 30. júla 2013, sp. zn. z 30. júla 2013,

sp. zn. z 2. júla 2013, sp. zn. z 30. júla 2013,

sp. zn. z 9. septembra 2013 a sp. zn. z 30. júla 2013

a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené

pod sp. zn. a ; sp. zn. ,

až , a ; sp. zn. ;

sp. zn. a , až ,

Rvp 22426/2013 a a sp. zn. s p á j a na spoločné

konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. mája 2013,

27. mája 2013, 14. októbra 2013, 31. októbra 2013, 4. novembra 2013 a 18. novembra 2013

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,

Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn.

a ; sp. zn. , až ,

Rvp 22190/2013 a ; sp. zn. ; sp. zn.

a , až ,

a a sp. zn. , ktorými namieta porušenie svojich základných

práv podľa a (ďalej len „“)

a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a porušenie

a čl. 14 dohovoru, ako aj práva zaručeného v čl. 47 Charty základných práv Európskej únie

(ďalej len „charta“) postupom a uzneseniami Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 25. novembra 2011 a sp. zn. z 27. júna 2012,

Okresného súdu Rožňava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 18. apríla 2011,

sp. zn. z 18. júla 2012, sp. zn. z 9. augusta 2012,

sp. zn. z 20. júna 2012, sp. zn. z 20. júna 2012,

sp. zn. zo 7. augusta 2012, sp. zn. zo 14. augusta 2012,

sp. zn. z 30. júla 2012, sp. zn. zo 14. augusta 2012,

sp. zn. zo 7. augusta 2012, sp. zn. z 21. decembra 2012,

Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

zo 4. marca 2013, Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 22. novembra 2012, sp. zn. z 15. novembra 2012,

sp. zn. z 15. augusta 2012, sp. zn. z 23. augusta 2012,

sp. zn. zo 14. novembra 2012, sp. zn. z 15. augusta 2012,

sp. zn. z 12. júna 2013 a Okresného súdu Košice okolie (ďalej len „okresný

súd“) (spolu aj „okresné súdy“) sp. zn. z 25. apríla 2013

(spolu aj „napadnuté uznesenia okresných súdov“), ako aj postupom a uzneseniami

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 30. januára 2013, sp. zn. z 28. augusta 2013, sp. zn.

z 30. januára 2013, sp. zn. z 20. februára 2013, sp. zn.

z 12. februára 2013, sp. zn. z 25. februára 2013, sp. zn.

z 26. februára 2013, sp. zn. z 21. februára 2013, sp. zn.

zo 14. februára 2013, sp. zn. z 28. februára 2013,

sp. zn. z 21. februára 2013, sp. zn. z 11. marca 2013,

sp. zn. z 20. júna 2013, sp. zn. z 20. júna 2013,

sp. zn. z 18. júla 2013, sp. zn. z 31. júla 2013,

sp. zn. z 28. júna 2013, sp. zn. z 30. júla 2013,

sp. zn. z 30. júla 2013, sp. zn. z 2. júla 2013,

sp. zn. z 30. júla 2013, sp. zn. z 9. septembra 2013

a sp. zn. z 30. júla 2013 (ďalej len „napadnuté uznesenia krajského súdu“).

2. Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv o úvere sťažovateľka

poskytla dlžníkom úver, pričom poskytnuté peňažné prostriedky boli dlžníci povinní vrátiť

podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Na zabezpečenie úverov bola

priamo v úverových zmluvách dojednaná buď rozhodcovská doložka, ktorou bola v prípade

sporu medzi zmluvnými stranami úverovej zmluvy založená právomoc Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., Bratislava (ďalej len

„rozhodcovský súd“), alebo na zabezpečenie úveru dlžníci priamo v úverových zmluvách

splnomocnili tam sťažovateľkou menovite uvedenú tretiu osobu (splnomocnenca), ktorá

v prípade, ak dlžník svoje povinnosti z úverovej zmluvy nesplnil, mala oprávnenie podpísať

v mene dlžníka notársku zápisnicu o uznaní dlhu dlžníkom, ktorá mala mať povahu

exekučného titulu.

3. Z dôvodu, že dlžníci svoje záväzky vyplývajúce im z predmetných úverových

zmlúv dobrovoľne neplnili, tieto sa voči sťažovateľke stali splatnými a v nadväznosti

na uvedené sťažovateľka v prípadoch, kde bolo udelené splnomocnenie na spísanie

notárskej zápisnice, na podklade tohto exekučného titulu (notárskej zápisnice) iniciovala

začatie exekučných konaní, a v prípadoch, kde bola dojednaná rozhodcovská doložka, na jej

podklade začala rozhodcovské konania pred zmluvnými stranami zvoleným rozhodcovským

súdom, ktorého rozhodcovské rozsudky sa tak stali exekučnými titulmi, na podklade

ktorých sťažovateľka iniciovala začatie exekučných konaní.

4. Po tom, ako v začatých exekučných konaniach okresné súdy poverili

sťažovateľkou zvolených exekútorov vykonaním exekučných konaní, napadnutými

uzneseniami okresných súdov tieto exekučné konania ex offo zastavili.

Krajský súd v dôsledku odvolaní podaných sťažovateľkou proti napadnutým

rozhodnutiam okresného súdu tieto napadnutými uzneseniami (okrem iných častí výroku)

ako vecne správne potvrdil.

5. V sťažnostiach podaných ústavnému súdu sťažovateľka v obšírnej argumentácii

namieta, že postupom a napadnutými uzneseniami okresných súdov a krajského súdu boli

porušené ňou označené základné práva a práva zaručené v ústave, dohovore, dodatkovom

protokole a v charte, pričom k ich porušeniu malo dôjsť predovšetkým tým, že zastavením

už riadne začatého a prebiehajúceho exekučného konania, na vykonanie ktorého okresný

súd už raz udelil súdnemu exekútorovi poverenie, došlo k prekročeniu právomoci okresného

súdu ako súdu exekučného, v kompetencii ktorého podľa sťažovateľky nie je vecné

preskúmavanie exekučného titulu. Podľa sťažovateľky okresné súdy rozhodli nad rámec

svojej právomoci, keď bez návrhu rozhodli o zastavení exekúcií, čím mali sťažovateľke

odňať možnosť konať pred súdom, pretože sa nemala možnosť k veci vyjadriť aj napriek

tomu, že toto rozhodnutie v konečnom dôsledku zásadným spôsobom ovplyvnilo jej právne

postavenie, pretože podľa sťažovateľky má síce v tom-ktorom prípade k dispozícii

exekučný titul, a to rozhodcovský rozsudok alebo notársku zápisnicu, avšak tento je

nevykonateľný. Uvedené pochybenia okresných súdov podľa sťažovateľky nenapravil ani

krajský súd.

6. V doplneniach sťažností doručených ústavnému súdu 25. júla 2013

a v sťažnostiach podaných po tomto dátume sťažovateľka poukazuje na rozsudok Súdneho

dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai a spol. C-472/11 z 21. februára 2013,

z ktorého má vyplývať, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS

z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať

v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej

podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať, či

spotrebiteľ informovaný o svojich právach navrhne, aby uvedená podmienka bola zrušená,

avšak zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý

konštatoval v rámci preskúmavania ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky,

informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili

spôsobom, ktorý na tento účel ustanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy.

7. Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd nálezom

konštatoval, že napadnutými uzneseniami tak okresného súdu, ako aj krajského súdu došlo

k porušeniu sťažovateľkou označených základných práv a práv zaručených v ústave,

dohovore, dodatkovom protokole a charte, aby tieto uznesenia zrušil a veci vrátil okresnému

súdu na nové konanie a rozhodnutie, aby jej priznal v každom jednotlivom prípade finančné

zadosťučinenie v sume po 1 000 € (v prípadoch, kde bol exekučným titulom rozhodcovský

rozsudok, pozn.) alebo po 600 € (v prípadoch, kde bola exekučným titulom notárska

zápisnica, pozn.), a napokon, aby jej priznal úhradu trov konania.

Okrem toho sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd vydal v každom prípade aj

dočasné opatrenie, ktorým by odložil vykonateľnosť napadnutých uznesení krajského súdu.

II.

8. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

Aj keď nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, tak

odvolávajúc sa na ustanovenie možno aj v konaní o sťažnosti

podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane ustanovenie

.

9. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod v záhlaví

označenými spisovými značkami a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť

a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, ako aj okresného súdu a krajského

súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd aplikujúc citované právne

normy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Predmetom sťažností je tvrdenie sťažovateľky o porušení ňou označených práv

zaručených , dohovorom, dodatkovým protokolom a chartou postupom

napadnutými uzneseniami okresného súdu, ako aj postupom a napadnutými uzneseniami

krajského súdu.

K namietanému porušeniu označených práv postupom a rozhodnutiami

okresného súdu

12. V súvislosti s napadnutými rozhodnutiami a postupom okresného súdu ústavný

súd v prvom rade poukazuje na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý

vyplýva z citovaného , podľa ktorého môže ústavný súd poskytnúť

ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa

ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní

pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľkou označených práv alebo slobôd

oprávnený konať alebo rozhodovať iný (všeobecný) súd, ústavný súd jej sťažnosť už

po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

13. Podľa ústavného súdu sťažovateľka mala možnosť domáhať sa preskúmania

napadnutých uznesení okresného súdu, a to podaním riadneho opravného prostriedku

(odvolania), ktoré napokon, tak ako to vyplýva zo samotných sťažností, sťažovateľka aj

účinne využila. Na základe sťažovateľkou podaných odvolaní sa krajský súd ako súd

odvolací v odvolacích konaniach musel v podstate vysporiadať s identickými námietkami

proti rozhodnutiam okresného súdu, aké sťažovateľka proti týmto rozhodnutiam uvádza aj

v konaní pred ústavným súdom, preto ústavný súd sťažnosti sťažovateľky v tejto časti už

po ich predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci (§ 25 ods. 2

).

K namietanému porušeniu označených práv postupom a rozhodnutiami

krajského súdu

14. Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľky v príčinnej súvislosti

s rozhodnutiami krajského súdu, námietky sťažovateľky možno sumarizovať do štyroch

základných východiskových rovín. Sťažovateľka v prvom rade namieta, že a) krajský súd

nenapravil pochybenie okresného súdu, ktorý ako exekučný súd podľa sťažovateľky nad

rámec svojich kompetencií vecne preskúmaval exekučné tituly po tom, ako už raz tieto

exekučné tituly preskúmal pri vydávaní poverení exekútorovi na vykonanie exekúcií.

Okrem toho sťažovateľka namieta, že b) krajský súd nenapravil ani pochybenie okresného

súdu, ktorý pri vecnom prieskume exekučných titulov (rozhodcovské rozsudky a notárske

zápisnice) aplikoval smernicu Rady, ktorá podľa sťažovateľky nie je prameňom práva,

okrem toho sťažovateľka namieta, že c) krajský súd a pred ním tiež okresný súd neprerušili,

hoci tak mali urobiť exekučné konania na účely podania výkladu označenej smernice Rady

a nepredložili Súdnemu dvoru na posúdenie prejudiciálnu otázku, a to, či sa majú jej

ustanovenia aplikované v danom prípade vykladať tak, že za každých okolností zakazuje

rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky

prostredníctvom rozhodcovských súdov, alebo otázku, prečo splnomocnenie udelené

v zmluve o úvere, ktorým dlžník splnomocní tretiu osobu na uznanie dlhu v notárskej

zápisnici, ktorá je exekučným titulom, je považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Napokon sťažovateľka namieta d), že tak krajský súd a ani okresný súd nenariadili v daných

veciach pojednávanie tak, ako im to ukladalo ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku,

čím jej mali odňať právo konať pred súdom.

15. V súvislosti s uvedenými námietkami sťažovateľky ústavný súd po preskúmaní

predmetu týchto sťažností dospel k záveru, že z dôvodu, že sťažovateľkou použitá

argumentácia v týchto sťažnostiach je v podstate identická s jej právnou argumentáciou,

ktorú už použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd v uplynulom

období zaoberal, vo svojej argumentácii k odmietnutiu sťažností v tejto časti ako zjavne

neopodstatnených odkazuje, čo sa týka odôvodnenia, na svoje rozhodnutie

č. k. -16 zo 7. februára 2013 (v prípadoch, kde bol exekučným titulom

rozhodcovský rozsudok, pozn.) alebo na svoje rozhodnutie č. k. -13

zo 7. februára 2013 (v prípadoch, kde bola exekučným titulom notárska zápisnica, pozn.).

16. Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej

právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov

všeobecných súdov, ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke sú

známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny názor

ústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti od predmetu napadnutých

rozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je

potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia.

17. Súvislosti s doplňujúcou argumentáciou sťažovateľky týkajúcou sa porušenia

práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces zaručeného čl. 47 charty

a z neho vyplývajúcej zásady kontradiktórnosti konania tým, že konajúci krajský súd

pred rozhodnutím o posúdení zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky) ako nekalej

nedal účastníkom konania príležitosť vyjadriť sa k týmto dôvodom, tak ako to sťažovateľka

odvodzuje z rozsudku Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai a spol.

C-472/11 z 21. februára 2013, ústavný súd pripomína, že sťažovateľka mala možnosť

oboznámiť sa s dôvodmi zastavenia exekučného konania a neprípustnosti exekúcie

z uvádzaných dôvodov už z uznesení okresného súdu, proti ktorým podala aj odvolania,

v ktorých sa k týmto dôvodom vyjadrila. Obdobne aj povinní z exekúcií, ktorí majú

v zmluvnom vzťahu so sťažovateľkou postavenie spotrebiteľov, mali po doručení uznesení

prvostupňového súdu možnosť vyjadriť sa (príp. podať odvolanie proti uzneseniu okresného

súdu), že si neprajú, aby bolo v ich prípadoch vylúčené uplatnenie nekalej zmluvnej

podmienky. Sťažovateľkou uplatnenými argumentmi sa krajský súd v napadnutých

uzneseniach náležite zaoberal a objasnil svoje závery, pre ktoré považoval uznesenia

okresného súdu za vecne správne.

Pre ústavnú udržateľnosť napadnutého postupu a uznesenia postačuje, aby bola

zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (v posudzovanom prípade v konaní

na oboch stupňoch). Presadzovanie názoru, že na každom stupni súdnictva musí byť

uvedená zásada dodržaná bez výnimky, by podľa názoru ústavného súdu odvolaciemu súdu

v zásade prisúdilo len funkciu kasačného orgánu, bez reálnej možnosti konvalidovať

prípadné procesné nedostatky vlastným postupom. Na základe uvedeného preto ústavný súd

dospel k záveru, že postupom krajského súdu a jeho uzneseniami bol v daných veciach

princíp kontradiktórnosti súdneho konania, ktorý je obsahom práv zaručených čl. 46 ods. 1

, dohovoru a charty, dodržaný, v dôsledku čoho k porušeniu

označených práv sťažovateľky nedošlo.

18. Pretože sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky uplatnených v sťažnostiach už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014