Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 160/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. septembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu

Rudolfa Tkáčika o sťažnosti J. K., zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Juričkovou,

Drieňová 14, Bratislava, pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. J. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 500 € (slovom

štyritisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť J. K. trovy konania

v sume 417,98 € (slovom štyristosedemnásť eur a deväťdesiatosem centov) na účet

advokátky JUDr. Kataríny Juričkovej, Drieňová 14, Bratislava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 zo 4. marca 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť J. K. (ďalej

len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Následne ústavný súd 14. apríla 2014 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej

stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 23. júna 2014. V jeho

prílohe sa nachádzal súdny spis a vyjadrenie predsedníčky okresného súdu s chronológiou

úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto

podstatné skutočnosti:

„07.07.2003 - doručený návrh na začatie konania,

15.07.2003 - výzva na zaplatenie súdneho poplatku do 7 dní od doručenia výzvy,

22.07. 2003 - výzva na zaplatenie súdneho poplatku doručená sťažovateľovi,

07.12.2004 - uznesenie o zastavení konania z dôvodu nezaplatenia súdnych poplatkov

04.01.2005 - doručené podanie navrhovateľa - zmena petitu návrhu,

02.02.2005 - uznesenie, ktorým bolo zrušené uznesenie č. k. -24,

02.02.2005 - uznesenie o zastavení konania v časti istiny 207.688,- Sk,

24.03.2005 - doručené vyjadrenie odporcov k návrhu navrhovateľa,

14.11.2005 – pojednávanie,

23.11.2005 - doručené písomné vyjadrenie odporcov,

07.12.2005 - doručené písomné podanie navrhovateľa,

11.01.2006 - pojednávanie, pojednávanie odročené z dôvodu práceneschopnosti zákonnej

sudkyne,

23.01.2006 - pojednávanie, pojednávanie odročené z dôvodu neprítomnosti zákonnej

sudkyne,

10.04.2006 - pojednávanie vo veci samej (konalo sa),

24.04.2006 - doručené písomné podanie odporcov - oznámenie adries svedkov,

29.05.2006 - pojednávanie (konalo sa),

20.06.2006 - doručené písomné podanie navrhovateľa - ospravedlnenie neúčasti

na pojednávaní, žiadosť o odročenie,

20.06.2006 - úradný záznam č. l. 158 (žiadosť odporcov o odročenie pojednávania),

21.06.2006 - pojednávanie odročené,

27.09.2006 - pojednávanie (konalo sa),

20.10.2006 - pojednávanie - pojednávanie odročené (doručenie podania navrhovateľa

a následne odročenie pojednávania),

25. a 27.10.2006 - doručené písomné podanie odporcov,

19.02.2007 doručená žiadosť odporcov o vytýčenie pojednávania,

11.04.2007 - pojednávanie (konalo sa),

13.04.2007 - pojednávanie (konalo sa),

18.05.2007 -pojednávanie (konalo sa),

01.06.2007 - pojednávanie (konalo sa),

22.06.2007 - pojednávanie (konalo sa),

09.07.2007 - pojednávanie (konalo sa),

24.07.2007- doručené podanie odporcov- doručenie otázok na znalca,

17.08.2007 - uznesenie ustanovenie znalca,

04.03.2008 - doručenie vypracovaného znaleckého posudku znalcom,

07.07.2008 - doručené písomné podanie navrhovateľa - vyjadrenie sa k znaleckému

posudku,

11.07.2008 - doručené písomné podanie odporcov- vyjadrenie sa k znaleckému posudku,

16.07.2008 - pojednávanie (konalo sa),

25.08.2008 - pojednávanie (konalo sa),

03.10.2008 - pojednávanie odročené pre neprítomnosť odporcov,

22.04.2009 - pojednávanie (konalo sa),

18.05.2009 - doručená žiadosť navrhovateľa o odročenie pojednávania z dôvodu jeho

práceneschopnosti,

18.05.2009 - pojednávanie, pojednávanie odročené z dôvodu práceneschopnosti

navrhovateľa (nekonalo sa),

22.05.2009 - oznámenie o zmene právneho zástupcu navrhovateľa - žiadosť o odročenie

pojednávania,

24.06.2009 - pojednávanie odročené (nekonalo sa),

02.11.2009 - pojednávanie (konalo sa),

24.11.2009 - doručené písomné podanie - čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľom

09.12.2009 - pojednávanie (konalo sa),

14.12.2009 - doručené písomné podanie odporcov - oznámenie adresy svedka,

29.01.2010 - doručené písomné podanie odporcov - žiadosť právnej zástupkyne odporcov

o odročenie pojednávania z dôvodu čerpania dovolenky,

01.02.2010 - pojednávanie odročené z dôvodu neprítomnosti právnej zástupkyne odporcov

(nekonalo sa),

22.03.2010 - pojednávanie odročené z dôvodu neprítomnosti odporcov v 1. a 2. rade, ktorí

neboli na pojednávanie predvolaní (nekonalo sa),

22.04.2010 - doručené písomné podanie odporcov - žiadosť o odročenie pojednávanie

z dôvodu neprítomnosti ich právneho zástupcu,

26.04.2010 - pojednávanie odročené (nekonalo sa),

28.05.2010 - doručené písomné podanie odporcov - žiadosť o odročenie pojednávania,

31.05.2010 - pojednávanie odročené (nekonalo sa),

14.06.2010 - doručené písomné podanie odporcov - ospravedlnenie neúčasti

na pojednávaní - žiadosť o odročenie pojednávania, plánovaná dovolenka,

18.06.2010 - úradný záznam ospravedlnenie svedka, jeho neúčasti na pojednávaní,

30.06.2010 - pojednávanie - pojednávanie odročené (nekonalo sa),

09.08.2010 - pojednávanie (konalo sa),

13.10.2010 - pojednávanie (konalo sa),

29.10.2010 - doručené písomné podanie odporcov,

01.12.2010 - pojednávanie odročené z dôvodu doručovania vyjadrenia odporcov krátkou

cestou (doručeného súdu 29.10.2010),

17.12.2010 - pojednávanie (konalo sa),

17.05 a 07.2011 - doručené písomné podania - žiadosti navrhovateľa o vytýčenie termínu

pojednávania,

26.09.2011 - pojednávanie odročené bez uvedenia dôvodu, (nekonalo sa),

31.10.2011 – pojednávanie, ukončenie dokazovania, odročené za účelom vyhlásenia

rozsudku,

21.11.2011- úradný záznam - odročenie pojednávania,

11.01.2012 - doručené podanie navrhovateľa - žiadosť o rozhodnutie vo veci,

23.02.2012 - doručené podanie navrhovateľa - žiadosť o rozhodnutie vo veci,

31.05.2012 - doručené podanie navrhovateľa - žiadosť o rozhodnutie vo veci,

06.05.2013 - pojednávanie - vyhlásený rozsudok,

26.03.2014 – expedované písomné vyhotovenie rozsudku,

14.04.2014 - odvolanie navrhovateľa proti rozsudku,

15.04.2014 - odvolanie odporcu proti rozsudku.“

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,

ktorý mu bol zapožičaný a doručený s vyjadrením okresného súdu, zistil aj ústavný súd.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k veci uviedla, že

„po oboznámení sa s obsahom sťažnosti a súdneho spisu uvádzam, že sa jedná o skutkovo

a právne náročnú vec, v ktorej súd prejednáva zmluvu o dielo uzavretú medzi účastníkmi

konania a naviac práce vyhotovené odlišne od dohodnutého predmetu zmluvy, čo malo

za následok navýšenie ceny diela.

Napriek uvedenému však musím konštatovať, že v konaní vznikli prieťahy spôsobené

súdom. Vec bola niekoľkokrát prešetrovaná aj zo strany predsedu súdu, bola zaradená

do režimu sledovania je pravdou, že rozhodnutie vo veci bolo vyhlásené dňa 06.05.2014,

pričom rozsudok bol expedovaný účastníkom konania až dňa 26.03.2014.“. K postupu

účastníkov konania sa predsedníčka okresného súdu nevyjadrila. Predsedníčka okresného

súdu v závere svojho vyjadrenia vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania

vo veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v stanovisku doručenom ústavnému súdu

11. júla 2014 zotrvala na svojich tvrdeniach v sťažnosti, nad ich rámec uviedla, že „predmet

konania ako taký nepredstavuje vec právne ani skutkovo tak zložitú, ktorá by odôvodňovala

dĺžku konania na prvom stupni v trvaní 10,5 rokov“. Zároveň vo svojom podaní ústavnému

súdu oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného a práva podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej

veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ žalobcom

o zaplatenie sumy 9 161,22 € s príslušenstvom, ústavný súd konštatuje, že obdobné spory

vzniknuté zo zmluvy o dielo možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva,

preto jeho zložitosť po právnej stránke hodnotí ako priemernú, hoci k jeho doterajšej dĺžke

prispeli aj početné návrhy účastníkov na dokazovanie a potreba znaleckého dokazovania.

Pokiaľ ide o tvrdenie predsedníčky okresného súdu týkajúce sa skutkovej zložitosti veci,

ústavný súd pripúšťa istú mieru zložitosti, ale táto sama osebe nemôže ospravedlniť

doterajšiu dĺžku napadnutého konania.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho

konania. Ústavný súd zistil a konštatuje, že okolnosti na strane sťažovateľa čiastočne

prispeli k celkovej dĺžke konania. Za takúto okolnosť ústavný súd považuje nesplnenie

poplatkovej povinnosti sťažovateľa pri podaní návrhu a jeho zaplatenie až po vydaní

uznesenia o zastavení konania, čo zapríčinilo predĺženie konania v trvaní približne rok

a pol. Z dôvodov na strane sťažovateľa bolo tiež potrebné trikrát odročiť pojednávania

(21. júna 2006, 18. mája 2009 a 24. júna 2009), ktoré čiastočne prispeli k doterajšej dĺžke

napadnutého konania, tieto skutočnosti ústavný súd vzal do úvahy pri určení finančného

zadosťučinenia.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd konštatuje, že samotná skutočnosť, že napadnuté konanie v čase

doručenia sťažnosti trvalo desať a pol roka na jednom stupni, prima facie naznačuje, že

konanie neprebiehalo v súlade s označenými právami sťažovateľa. Z predloženého súdneho

spisu zistil a už uvedenej chronológie úkonov identifikoval niekoľko období neodôvodnenej

nečinnosti. Aj napriek vysokému počtu pojednávaní (uskutočnených celkom 19) ústavný

súd identifikoval obdobie nečinnosti od pojednávania konaného 17. decembra 2010

do pojednávania konaného 31. októbra 2011. Počas uvedeného obdobia okresný súd iba raz

nariadil pojednávanie, ktoré v zapätí bezdôvodne odročil. Ďalším obdobím bezprecedentnej

nečinnosti okresného súdu bolo obdobie od pojednávania konaného 31. októbra 2011,

na ktorom okresný súd ukončil dokazovanie a odročil pojednávanie pre účely vyhlásenia

rozsudku vo veci samej, do uskutočnenia pojednávania, na ktorom vyhlásil samotný

rozsudok (6. marca 2013). V nadväznosti po vyhlásení rozsudku na pojednávaní

uskutočnenom 6. marca 2013 došlo k ďalšiemu prieťahu v trvaní takmer jedenástich

mesiacov, keď okresný súd expedoval jeho písomné vyhotovenie účastníkom konania.

Ústavný súd tak konštatuje, že celková dĺžka neodôvodnených prieťahov v konaní

prekročila 36 mesiacov.

Ústavný súd ďalej pri hodnotení postupu okresného súdu vychádzal aj zo svojej

konštantnej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené

nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, resp.

nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu

právnej neistoty (, , ).

Ústavný súd v súvislosti so skutočnosťou, že dokazovanie na súde prvého stupňa

trvalo vyše desať a pol roka, aj napriek veľkému počtu pojednávaní konštatuje, že táto

skutočnosť sama osebe svedčí o nesústredenej činnosti okresného súdu. Za nesústredený

postup okresného súdu možno označiť nedostatok aktivity po vyrubení a nezaplatení

súdneho poplatku sťažovateľom po podaní návrhu. Takisto za nesústredený postup

okresného súdu možno označiť pochybenie pri predvolaní účastníkov na nariadený termín

pojednávania, doručovanie vyjadrení účastníkov, ktoré mal okresný súd k dispozícii dlhší

čas až na pojednávaniach, prípadne bezdôvodné odročovania pojednávaní, ktoré mali za

následok predĺženie konania ako takého.

Ústavný súd na základe všetkých uvedených skutočností dospel k záveru, že okresný

súd v napadnutom konaní nepostupoval v súlade so základným právom sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj právom

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

preto konštatuje, že doterajším postupom okresného súdu v konaní, ktoré je vedené

pod sp. zn. , došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru

(bod 1 výroku nálezu).

Ústavný súd napriek svojmu zisteniu, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, mu neprikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov, keďže v čase rozhodovania ústavného súdu vec už bola

okresným súdom rozhodnutá a okresný súd už aj doručil rozsudok vo veci samej

účastníkom, dokonca súčasťou súdneho spisu už boli aj odvolania účastníkmi konania proti

rozsudku vo veci samej.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

21 000 €, ktoré odôvodnil intenzitou zásahov do svojich práv, ako aj dĺžkou ich trvania.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho

neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup, berúc do úvahy predmet konania

na okresnom súde, správanie sťažovateľa a všetky okolnosti daného prípadu, ako aj

skutočnosť, že sťažovateľ už disponuje rozsudkom vo veci samej, proti ktorému už aj podal

odvolanie, považoval ústavný súd priznanie sumy 4 500 € za primerané finančné

zadosťučinenie podľa (bod 2 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa

sťažovateľa si uplatnila trovy konania, ktoré vyčíslila v celkovej sume 785,22 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2012

v sume 781 € a v prvom polroku 2013 v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi

( ) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby

vykonané v roku 2013 (príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti)

po 130,16 € a za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2014 (stanovisko) po 134 €.

Ďalej má právna zástupkyňa sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu dvakrát

po 7,81 € a raz po 8,04 € za jeden úkon podľa vyhlášky. Náhrada trov konania, ktorú

ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje teda sumu 417,98 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 3 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2014