Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 160/2014
PDF · 226.25 KB
No categories available
III. ÚS 160/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. septembra 2014
v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu
Rudolfa Tkáčika o sťažnosti J. K., zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Juričkovou,
Drieňová 14, Bratislava, pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní
vedenom pod sp. zn. 9 C 38/2003 takto
rozhodol:
1. Základné právo J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C/38/2003 p o r u š e n é
b o l i .
2. J. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 500 € (slovom
štyritisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť J. K. trovy konania
v sume 417,98 € (slovom štyristosedemnásť eur a deväťdesiatosem centov) na účet
advokátky JUDr. Kataríny Juričkovej, Drieňová 14, Bratislava, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 160/2014-10 zo 4. marca 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť J. K. (ďalej
len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 9 C 38/2003 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Následne ústavný súd 14. apríla 2014 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej
stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania
o prijatej sťažnosti.
Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 23. júna 2014. V jeho
prílohe sa nachádzal súdny spis a vyjadrenie predsedníčky okresného súdu s chronológiou
úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto
podstatné skutočnosti:
„07.07.2003 - doručený návrh na začatie konania,
15.07.2003 - výzva na zaplatenie súdneho poplatku do 7 dní od doručenia výzvy,
22.07. 2003 - výzva na zaplatenie súdneho poplatku doručená sťažovateľovi,
07.12.2004 - uznesenie o zastavení konania z dôvodu nezaplatenia súdnych poplatkov
04.01.2005 - doručené podanie navrhovateľa - zmena petitu návrhu,
02.02.2005 - uznesenie, ktorým bolo zrušené uznesenie č. k. 9C/38/2003-24,
02.02.2005 - uznesenie o zastavení konania v časti istiny 207.688,- Sk,
24.03.2005 - doručené vyjadrenie odporcov k návrhu navrhovateľa,
14.11.2005 – pojednávanie,
23.11.2005 - doručené písomné vyjadrenie odporcov,
07.12.2005 - doručené písomné podanie navrhovateľa,
11.01.2006 - pojednávanie, pojednávanie odročené z dôvodu práceneschopnosti zákonnej
sudkyne,
23.01.2006 - pojednávanie, pojednávanie odročené z dôvodu neprítomnosti zákonnej
sudkyne,
10.04.2006 - pojednávanie vo veci samej (konalo sa),
24.04.2006 - doručené písomné podanie odporcov - oznámenie adries svedkov,
29.05.2006 - pojednávanie (konalo sa),
20.06.2006 - doručené písomné podanie navrhovateľa - ospravedlnenie neúčasti
na pojednávaní, žiadosť o odročenie,
20.06.2006 - úradný záznam č. l. 158 (žiadosť odporcov o odročenie pojednávania),
21.06.2006 - pojednávanie odročené,
27.09.2006 - pojednávanie (konalo sa),
20.10.2006 - pojednávanie - pojednávanie odročené (doručenie podania navrhovateľa
a následne odročenie pojednávania),
25. a 27.10.2006 - doručené písomné podanie odporcov,
19.02.2007 doručená žiadosť odporcov o vytýčenie pojednávania,
11.04.2007 - pojednávanie (konalo sa),
13.04.2007 - pojednávanie (konalo sa),
18.05.2007 -pojednávanie (konalo sa),
01.06.2007 - pojednávanie (konalo sa),
22.06.2007 - pojednávanie (konalo sa),
09.07.2007 - pojednávanie (konalo sa),
24.07.2007- doručené podanie odporcov- doručenie otázok na znalca,
17.08.2007 - uznesenie ustanovenie znalca,
04.03.2008 - doručenie vypracovaného znaleckého posudku znalcom,
07.07.2008 - doručené písomné podanie navrhovateľa - vyjadrenie sa k znaleckému
posudku,
11.07.2008 - doručené písomné podanie odporcov- vyjadrenie sa k znaleckému posudku,
16.07.2008 - pojednávanie (konalo sa),
25.08.2008 - pojednávanie (konalo sa),
03.10.2008 - pojednávanie odročené pre neprítomnosť odporcov,
22.04.2009 - pojednávanie (konalo sa),
18.05.2009 - doručená žiadosť navrhovateľa o odročenie pojednávania z dôvodu jeho
práceneschopnosti,
18.05.2009 - pojednávanie, pojednávanie odročené z dôvodu práceneschopnosti
navrhovateľa (nekonalo sa),
22.05.2009 - oznámenie o zmene právneho zástupcu navrhovateľa - žiadosť o odročenie
pojednávania,
24.06.2009 - pojednávanie odročené (nekonalo sa),
02.11.2009 - pojednávanie (konalo sa),
24.11.2009 - doručené písomné podanie - čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľom
09.12.2009 - pojednávanie (konalo sa),
14.12.2009 - doručené písomné podanie odporcov - oznámenie adresy svedka,
29.01.2010 - doručené písomné podanie odporcov - žiadosť právnej zástupkyne odporcov
o odročenie pojednávania z dôvodu čerpania dovolenky,
01.02.2010 - pojednávanie odročené z dôvodu neprítomnosti právnej zástupkyne odporcov
(nekonalo sa),
22.03.2010 - pojednávanie odročené z dôvodu neprítomnosti odporcov v 1. a 2. rade, ktorí
neboli na pojednávanie predvolaní (nekonalo sa),
22.04.2010 - doručené písomné podanie odporcov - žiadosť o odročenie pojednávanie
z dôvodu neprítomnosti ich právneho zástupcu,
26.04.2010 - pojednávanie odročené (nekonalo sa),
28.05.2010 - doručené písomné podanie odporcov - žiadosť o odročenie pojednávania,
31.05.2010 - pojednávanie odročené (nekonalo sa),
14.06.2010 - doručené písomné podanie odporcov - ospravedlnenie neúčasti
na pojednávaní - žiadosť o odročenie pojednávania, plánovaná dovolenka,
18.06.2010 - úradný záznam ospravedlnenie svedka, jeho neúčasti na pojednávaní,
30.06.2010 - pojednávanie - pojednávanie odročené (nekonalo sa),
09.08.2010 - pojednávanie (konalo sa),
13.10.2010 - pojednávanie (konalo sa),
29.10.2010 - doručené písomné podanie odporcov,
01.12.2010 - pojednávanie odročené z dôvodu doručovania vyjadrenia odporcov krátkou
cestou (doručeného súdu 29.10.2010),
17.12.2010 - pojednávanie (konalo sa),
17.05 a 07.2011 - doručené písomné podania - žiadosti navrhovateľa o vytýčenie termínu
pojednávania,
26.09.2011 - pojednávanie odročené bez uvedenia dôvodu, (nekonalo sa),
31.10.2011 – pojednávanie, ukončenie dokazovania, odročené za účelom vyhlásenia
rozsudku,
21.11.2011- úradný záznam - odročenie pojednávania,
11.01.2012 - doručené podanie navrhovateľa - žiadosť o rozhodnutie vo veci,
23.02.2012 - doručené podanie navrhovateľa - žiadosť o rozhodnutie vo veci,
31.05.2012 - doručené podanie navrhovateľa - žiadosť o rozhodnutie vo veci,
06.05.2013 - pojednávanie - vyhlásený rozsudok,
26.03.2014 – expedované písomné vyhotovenie rozsudku,
14.04.2014 - odvolanie navrhovateľa proti rozsudku,
15.04.2014 - odvolanie odporcu proti rozsudku.“
Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,
ktorý mu bol zapožičaný a doručený s vyjadrením okresného súdu, zistil aj ústavný súd.
Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k veci uviedla, že
„po oboznámení sa s obsahom sťažnosti a súdneho spisu uvádzam, že sa jedná o skutkovo
a právne náročnú vec, v ktorej súd prejednáva zmluvu o dielo uzavretú medzi účastníkmi
konania a naviac práce vyhotovené odlišne od dohodnutého predmetu zmluvy, čo malo
za následok navýšenie ceny diela.
Napriek uvedenému však musím konštatovať, že v konaní vznikli prieťahy spôsobené
súdom. Vec bola niekoľkokrát prešetrovaná aj zo strany predsedu súdu, bola zaradená
do režimu sledovania je pravdou, že rozhodnutie vo veci bolo vyhlásené dňa 06.05.2014,
pričom rozsudok bol expedovaný účastníkom konania až dňa 26.03.2014.“. K postupu
účastníkov konania sa predsedníčka okresného súdu nevyjadrila. Predsedníčka okresného
súdu v závere svojho vyjadrenia vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania
vo veci.
Právna zástupkyňa sťažovateľa v stanovisku doručenom ústavnému súdu
11. júla 2014 zotrvala na svojich tvrdeniach v sťažnosti, nad ich rámec uviedla, že „predmet
konania ako taký nepredstavuje vec právne ani skutkovo tak zložitú, ktorá by odôvodňovala
dĺžku konania na prvom stupni v trvaní 10,5 rokov“. Zároveň vo svojom podaní ústavnému
súdu oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu
týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,
ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby
v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola
rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,
postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03,
IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup
samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej
veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ žalobcom
o zaplatenie sumy 9 161,22 € s príslušenstvom, ústavný súd konštatuje, že obdobné spory
vzniknuté zo zmluvy o dielo možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva,
preto jeho zložitosť po právnej stránke hodnotí ako priemernú, hoci k jeho doterajšej dĺžke
prispeli aj početné návrhy účastníkov na dokazovanie a potreba znaleckého dokazovania.
Pokiaľ ide o tvrdenie predsedníčky okresného súdu týkajúce sa skutkovej zložitosti veci,
ústavný súd pripúšťa istú mieru zložitosti, ale táto sama osebe nemôže ospravedlniť
doterajšiu dĺžku napadnutého konania.
2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho
konania. Ústavný súd zistil a konštatuje, že okolnosti na strane sťažovateľa čiastočne
prispeli k celkovej dĺžke konania. Za takúto okolnosť ústavný súd považuje nesplnenie
poplatkovej povinnosti sťažovateľa pri podaní návrhu a jeho zaplatenie až po vydaní
uznesenia o zastavení konania, čo zapríčinilo predĺženie konania v trvaní približne rok
a pol. Z dôvodov na strane sťažovateľa bolo tiež potrebné trikrát odročiť pojednávania
(21. júna 2006, 18. mája 2009 a 24. júna 2009), ktoré čiastočne prispeli k doterajšej dĺžke
napadnutého konania, tieto skutočnosti ústavný súd vzal do úvahy pri určení finančného
zadosťučinenia.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.
Ústavný súd konštatuje, že samotná skutočnosť, že napadnuté konanie v čase
doručenia sťažnosti trvalo desať a pol roka na jednom stupni, prima facie naznačuje, že
konanie neprebiehalo v súlade s označenými právami sťažovateľa. Z predloženého súdneho
spisu zistil a už uvedenej chronológie úkonov identifikoval niekoľko období neodôvodnenej
nečinnosti. Aj napriek vysokému počtu pojednávaní (uskutočnených celkom 19) ústavný
súd identifikoval obdobie nečinnosti od pojednávania konaného 17. decembra 2010
do pojednávania konaného 31. októbra 2011. Počas uvedeného obdobia okresný súd iba raz
nariadil pojednávanie, ktoré v zapätí bezdôvodne odročil. Ďalším obdobím bezprecedentnej
nečinnosti okresného súdu bolo obdobie od pojednávania konaného 31. októbra 2011,
na ktorom okresný súd ukončil dokazovanie a odročil pojednávanie pre účely vyhlásenia
rozsudku vo veci samej, do uskutočnenia pojednávania, na ktorom vyhlásil samotný
rozsudok (6. marca 2013). V nadväznosti po vyhlásení rozsudku na pojednávaní
uskutočnenom 6. marca 2013 došlo k ďalšiemu prieťahu v trvaní takmer jedenástich
mesiacov, keď okresný súd expedoval jeho písomné vyhotovenie účastníkom konania.
Ústavný súd tak konštatuje, že celková dĺžka neodôvodnených prieťahov v konaní
prekročila 36 mesiacov.
Ústavný súd ďalej pri hodnotení postupu okresného súdu vychádzal aj zo svojej
konštantnej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené
nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, resp.
nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu
právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Ústavný súd v súvislosti so skutočnosťou, že dokazovanie na súde prvého stupňa
trvalo vyše desať a pol roka, aj napriek veľkému počtu pojednávaní konštatuje, že táto
skutočnosť sama osebe svedčí o nesústredenej činnosti okresného súdu. Za nesústredený
postup okresného súdu možno označiť nedostatok aktivity po vyrubení a nezaplatení
súdneho poplatku sťažovateľom po podaní návrhu. Takisto za nesústredený postup
okresného súdu možno označiť pochybenie pri predvolaní účastníkov na nariadený termín
pojednávania, doručovanie vyjadrení účastníkov, ktoré mal okresný súd k dispozícii dlhší
čas až na pojednávaniach, prípadne bezdôvodné odročovania pojednávaní, ktoré mali za
následok predĺženie konania ako takého.
Ústavný súd na základe všetkých uvedených skutočností dospel k záveru, že okresný
súd v napadnutom konaní nepostupoval v súlade so základným právom sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právom
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
preto konštatuje, že doterajším postupom okresného súdu v konaní, ktoré je vedené
pod sp. zn. 9 C 38/2003, došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného
práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
(bod 1 výroku nálezu).
Ústavný súd napriek svojmu zisteniu, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu
základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, mu neprikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 9 C 38/2003 konal
bez zbytočných prieťahov, keďže v čase rozhodovania ústavného súdu vec už bola
okresným súdom rozhodnutá a okresný súd už aj doručil rozsudok vo veci samej
účastníkom, dokonca súčasťou súdneho spisu už boli aj odvolania účastníkmi konania proti
rozsudku vo veci samej.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume
21 000 €, ktoré odôvodnil intenzitou zásahov do svojich práv, ako aj dĺžkou ich trvania.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho
neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup, berúc do úvahy predmet konania
na okresnom súde, správanie sťažovateľa a všetky okolnosti daného prípadu, ako aj
skutočnosť, že sťažovateľ už disponuje rozsudkom vo veci samej, proti ktorému už aj podal
odvolanie, považoval ústavný súd priznanie sumy 4 500 € za primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa
sťažovateľa si uplatnila trovy konania, ktoré vyčíslila v celkovej sume 785,22 €.
Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)
v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.
Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná
mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2012
v sume 781 € a v prvom polroku 2013 v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi
(§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby
vykonané v roku 2013 (príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti)
po 130,16 € a za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2014 (stanovisko) po 134 €.
Ďalej má právna zástupkyňa sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu dvakrát
po 7,81 € a raz po 8,04 € za jeden úkon podľa vyhlášky. Náhrada trov konania, ktorú
ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje teda sumu 417,98 €.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP)
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 3 výroku nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom
jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. septembra 2014