Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 531/2014
PDF · 138.11 KB
No categories available
I. ÚS 531/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra
2014 predbežne prerokoval sťažnosť mesta Stupava, Hlavná 1/24, Stupava, zastúpeného
advokátkou JUDr. Gabrielou Zelemovou, Advokátska kancelária Heydukova 16, Bratislava,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu
v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co/290/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť mesta Stupava o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna
2014 doručená sťažnosť mesta Stupava (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave
(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co/290/2011.
2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že je účastníkom konania o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré je vedené na Okresnom súde Malacky (ďalej
len „okresný súd“) pod sp. zn. 5 C 216/2008 (pôvodne pod sp. zn. MA 5 C 287/99).
3. Sťažovateľ po opísaní priebehu konania na okresnom súde, ktorý rozhodol
rozsudkom vo veci samej 3. júna 2010, v sťažnosti uviedol, že po podaní odvolaní
odporcami bola predložená krajskému súdu 6. júla 2011 a odvtedy je krajský súd
v predmetnej veci nečinný napriek tomu, že sťažovateľ podal kvalifikovanú sťažnosť
na zbytočné prieťahy predsedovi krajského súdu 16. decembra 2013. Krajský súd jeho
sťažnosť považoval za dôvodnú. Sťažovateľ poukazujúc na celkovú neprimeranú dĺžku
konania pred okresným súdom, ktoré sa vedie od roku 1999, a tiež na nečinnosť krajského
súdu, ktorý počas takmer troch rokov trvajúceho odvolacieho konania nevykonal žiadny
relevantný úkon, sa domnieva, že bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
4. Na základe už uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby o jeho
sťažnosti nálezom rozhodol, že postupom krajského súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 14 Co/290/2011 bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Zároveň sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € a úhrady trov
konania.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súd
ak vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva a slobody podľa odseku 1, a zruší také
rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1
vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten kto tieto práva alebo slobody
porušil, vo veci konal... Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie.
6. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov...
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa toho ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(I. ÚS 66/98 tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným
dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí
aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp.
nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná
v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).
9. Sťažovateľ podal kvalifikovanú sťažnosť na zbytočné prieťahy predsedovi
krajského súdu 16. decembra 2013. Krajský súd na jeho sťažnosť reagoval podaním
z 8. januára 2014 doručeným právnej zástupkyni sťažovateľa 16. januára 2014 tak, že ju
považoval za dôvodnú s tým, že pre veľký nápad vecí v senáte 14 Co „bude jej vybavenie
do konca marca 2014“, a súčasne podpredsedníčka krajského súdu v podaní uviedla, že
„vec sp. zn. 14 Co 290/2011 bude prevedená do režimu sledovania vecí podpredsedníčkou
krajského súdu za účelom zabránenia vzniku ďalších prieťahov v konaní“.
10. Sťažovateľ sťažnosť doručil ústavnému súdu už 16. júna 2014 a v nej žiadal, aby
ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
krajského súdu v odvolacom konaní, ktoré trvá takmer tri roky (od júla 2011), poukazujúc
tiež na celkovú neprimeranú dĺžku konania pred okresným súdom.
11. Ústavný súd k tomu poznamenáva, že sťažovateľ v prerokúvanej veci síce
preukázal, že splnil požiadavku namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy
súdov (predsedu krajského súdu), ale na druhej strane urobil tak až po dvoch rokoch
a piatich mesiacoch údajnej nečinnosti krajského súdu. Krajský súd jeho sťažnosť uznal ako
dôvodnú a vec zaradil do osobitného režimu sledovania podpredsedníčkou krajského súdu,
a hoci je pravdou, že v čase podania sťažnosti (16. jún 2014) nebolo o odvolaní ešte
rozhodnuté, po prijatí opatrení zo strany podpredsedníčky krajského súdu však v krátkom
čase (po jeden a pol mesiaci) už 5. augusta 2014 krajský súd rozhodol o zrušení rozsudku
okresného súdu a vrátení veci na ďalšie konanie.
12. Berúc do úvahy okolnosti danej veci, najmä to, že sťažnosť sťažovateľa podľa § 3
ods. 7 a § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov bola úspešná a v sťažovateľovej veci krajský súd
rozhodol v krátkom čase po podaní sťažnosti, a tým prípadný prieťah v konaní aj odstránil,
viedli ústavný súd k tomu, že sťažnosť vo vzťahu ku krajskému súdu nie je v čase
rozhodovania ústavného súdu opodstatnená. Možno síce pripustiť, že uvedené odvolacie
konanie je na hranici ústavne akceptovateľnej doby z hľadiska kritérií a požiadaviek čl. 48
ods. 2 ústavy zaručujúceho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
ale následne na druhej strane prípadný výrok ústavného súdu o porušení základného práva
sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorý požadoval sťažovateľ v petite sťažnosti, by bol
neadekvátny súčasnému stavu uvedeného konania.
13. K uvedenému je potrebné tiež uviesť, že ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti
sťažovateľa, súc viazaný petitom návrhu v zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde, sa
zaoberal sťažnosťou len v rozsahu, v akom predmet konania vymedzila právna zástupkyňa
sťažovateľa pri špecifikácii petitu sťažnosti, a bližšie preto nepreskúmaval aj postup
okresného súdu. V sťažnosti je totiž oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je
podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť
ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa
sťažovateľ domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha
v petite svojej sťažnosti a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich
práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).
14. Tieto skutočnosti, ako aj nutnosť preštudovania rozsiahleho spisu krajským
súdom, ktorý sa týkal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, viedli ústavný súd
k tomu, že sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu ku krajskému súdu odmietol už pri predbežnom
prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2014