Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 531/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra

2014 predbežne prerokoval sťažnosť mesta Stupava, Hlavná 1/24, Stupava, zastúpeného

advokátkou JUDr. Gabrielou Zelemovou, Advokátska kancelária Heydukova 16, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť mesta Stupava o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna

2014 doručená sťažnosť mesta Stupava (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že je účastníkom konania o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré je vedené na Okresnom súde Malacky (ďalej

len „okresný súd“) pod sp. zn. (pôvodne pod sp. zn. MA ).

3. Sťažovateľ po opísaní priebehu konania na okresnom súde, ktorý rozhodol

rozsudkom vo veci samej 3. júna 2010, v sťažnosti uviedol, že po podaní odvolaní

odporcami bola predložená krajskému súdu 6. júla 2011 a odvtedy je krajský súd

v predmetnej veci nečinný napriek tomu, že sťažovateľ podal kvalifikovanú sťažnosť

na zbytočné prieťahy predsedovi krajského súdu 16. decembra 2013. Krajský súd jeho

sťažnosť považoval za dôvodnú. Sťažovateľ poukazujúc na celkovú neprimeranú dĺžku

konania pred okresným súdom, ktoré sa vedie od roku 1999, a tiež na nečinnosť krajského

súdu, ktorý počas takmer troch rokov trvajúceho odvolacieho konania nevykonal žiadny

relevantný úkon, sa domnieva, že bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa .

4. Na základe už uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby o jeho

sťažnosti nálezom rozhodol, že postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. bolo porušené jeho základné právo podľa .

Zároveň sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € a úhrady trov

konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ústavný súd

ak vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva a slobody podľa odseku 1, a zruší také

rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal... Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

6. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa toho ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

( tiež napr. , , , ). K iným

dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí

aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp.

nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná

v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m. ).

9. Sťažovateľ podal kvalifikovanú sťažnosť na zbytočné prieťahy predsedovi

krajského súdu 16. decembra 2013. Krajský súd na jeho sťažnosť reagoval podaním

z 8. januára 2014 doručeným právnej zástupkyni sťažovateľa 16. januára 2014 tak, že ju

považoval za dôvodnú s tým, že pre veľký nápad vecí v senáte 14 Co „bude jej vybavenie

do konca marca 2014“, a súčasne podpredsedníčka krajského súdu v podaní uviedla, že

„vec sp. zn. bude prevedená do režimu sledovania vecí podpredsedníčkou

krajského súdu za účelom zabránenia vzniku ďalších prieťahov v konaní“.

10. Sťažovateľ sťažnosť doručil ústavnému súdu už 16. júna 2014 a v nej žiadal, aby

ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva podľa postupom

krajského súdu v odvolacom konaní, ktoré trvá takmer tri roky (od júla 2011), poukazujúc

tiež na celkovú neprimeranú dĺžku konania pred okresným súdom.

11. Ústavný súd k tomu poznamenáva, že sťažovateľ v prerokúvanej veci síce

preukázal, že splnil požiadavku namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy

súdov (predsedu krajského súdu), ale na druhej strane urobil tak až po dvoch rokoch

a piatich mesiacoch údajnej nečinnosti krajského súdu. Krajský súd jeho sťažnosť uznal ako

dôvodnú a vec zaradil do osobitného režimu sledovania podpredsedníčkou krajského súdu,

a hoci je pravdou, že v čase podania sťažnosti (16. jún 2014) nebolo o odvolaní ešte

rozhodnuté, po prijatí opatrení zo strany podpredsedníčky krajského súdu však v krátkom

čase (po jeden a pol mesiaci) už 5. augusta 2014 krajský súd rozhodol o zrušení rozsudku

okresného súdu a vrátení veci na ďalšie konanie.

12. Berúc do úvahy okolnosti danej veci, najmä to, že sťažnosť sťažovateľa podľa § 3

ods. 7 a a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov bola úspešná a v sťažovateľovej veci krajský súd

rozhodol v krátkom čase po podaní sťažnosti, a tým prípadný prieťah v konaní aj odstránil,

viedli ústavný súd k tomu, že sťažnosť vo vzťahu ku krajskému súdu nie je v čase

rozhodovania ústavného súdu opodstatnená. Možno síce pripustiť, že uvedené odvolacie

konanie je na hranici ústavne akceptovateľnej doby z hľadiska kritérií a požiadaviek čl. 48

ods. 2 zaručujúceho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

ale následne na druhej strane prípadný výrok ústavného súdu o porušení základného práva

sťažovateľa podľa , ktorý požadoval sťažovateľ v petite sťažnosti, by bol

neadekvátny súčasnému stavu uvedeného konania.

13. K uvedenému je potrebné tiež uviesť, že ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti

sťažovateľa, súc viazaný petitom návrhu v zmysle , sa

zaoberal sťažnosťou len v rozsahu, v akom predmet konania vymedzila právna zástupkyňa

sťažovateľa pri špecifikácii petitu sťažnosti, a bližšie preto nepreskúmaval aj postup

okresného súdu. V sťažnosti je totiž oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je

podľa viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť

ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa

sťažovateľ domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha

v petite svojej sťažnosti a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich

práv ( ).

14. Tieto skutočnosti, ako aj nutnosť preštudovania rozsiahleho spisu krajským

súdom, ktorý sa týkal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, viedli ústavný súd

k tomu, že sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu ku krajskému súdu odmietol už pri predbežnom

prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2014