Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 504/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca

spravodajca) a Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

Grassina s. r. o., Panenská 24, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva

podľa v spojení s , a

ods. 1 , ako aj práv podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 13. júna 2013

a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Grassina s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. septembra

2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti GOSTAN, s. r. o., Trenčianska 57,

Bratislava (ďalej len „pôvodná sťažovateľka“) zastúpenej advokátkou JUDr. Luciou

Halvoňovou, Na vŕšku 2, Bratislava, ktorou namietala porušenie svojho základného práva

podľa (ďalej len „“) v spojení s ,

a , ako aj porušenie práv podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho rozsudkom z 13. júna 2013 (ďalej aj „namietaný rozsudok“).

Ústavný súd z údajov uvedených v Obchodnom registri Slovenskej republiky (ďalej

len „obchodný register“) zistil, že pôvodná sťažovateľka zanikla 30. januára 2014 zlúčením,

pričom jej právnym nástupcom sa stala obchodná spoločnosť NDP SLOVAKIA s. r. o.,

Potočná 9, Piešťany. Z údajov uvedených v obchodnom registri ústavný súd ďalej zistil, že

obchodná spoločnosť NDP SLOVAKIA, s. r. o., taktiež zanikla 20. júna 2014 zlúčením

s obchodnou spoločnosťou Grassina s. r. o., Panenská 24, Bratislava (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorá je jej právnym nástupcom, a teda aj právnym nástupcom pôvodnej

sťažovateľky.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia (ďalej aj „OSP“) alebo Trestného

poriadku.

Podľa ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje

v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

V súlade s v spojení s ústavný súd

pokračoval v konaní so sťažovateľkou.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Daňový úrad Považská Bystrica (ďalej len

„správca dane“) dodatočným platobným výmerom č. /Kav

z 26. januára 2011 znížil pôvodnej sťažovateľke ako platiteľke dane z pridanej hodnoty

nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december 2008 zo sumy 46 981,91 € na sumu

163,05 €. Proti tomuto rozhodnutiu podala pôvodná sťažovateľka odvolanie, o ktorom

rozhodlo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím

sp. zn. I/226/16729-109684/2011/994159 zo 17. októbra 2011 tak, že rozhodnutie správcu

dane potvrdilo.

Proti rozhodnutiu žalovaného podala pôvodná sťažovateľka žalobu Krajskému súdu

v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“), ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti

označeného rozhodnutia žalovaného. O žalobe rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn.

zo 17. apríla 2012 tak, že ju zamietol. Proti označenému rozsudku krajského

súdu podala pôvodná sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd namietaným

rozsudkom sp. zn. z 13. júna 2013 tak, že ho potvrdil.

Podľa názoru sťažovateľky „... rozhodnutia daňových orgánov, s ktorých závermi sa

stotožnili aj súdy sú založené na:

... nesprávnom výklade ustanovení o daňovej kontrole, predložené listinné dôkazy

žalobcom klasifikujú ako nepodstatné, resp. ich úplne ignorujú a na druhej strane požadujú

listinné dôkazy, ktorými daňový subjekt ani disponovať nemôže,

... ignorujú záväznú judikatúru Európskeho súdneho dvora týkajúcu sa takmer

totožných prípadov,

... v zmysle svojich právoplatných rozhodnutí vybrali niekoľkomiliónovú daň

z obchodného prípadu, ktorý je podľa týchto rozhodnutí fiktívny!

... namietané rozsudky súdov sú nielen nesprávne, ale aj nedostatočne odôvodnené,

pričom samotný výklad právnych predpisov uskutočnený všeobecnými súdmi vykazuje

značný stupeň arbitrárnosti, keďže je účelový a jednostranne zameraný v prospech

argumentácie žalovaného, za súčasnej absencie úvah, ktorými sa súdy spravovali pri

hodnotení dôkazov, čo determinovalo ich následnú nepresvedčivosť...“.

Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti uviedla, že v jej veci konajúce súdy sa

nezaoberali jej argumentáciou o porušení relevantných ustanovení zákona Slovenskej

národnej rady č. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných

finančných orgánov v znení neskorších predpisov upravujúcich zákonné lehoty

na vykonanie daňovej kontroly. Poukázala najmä na to, že „Spolu trvala daňová kontrola

viac ako 1 rok a 4 mesiace (!) Vzhľadom na zákonnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly,

ktorá je maximálne 12 mesiacov je celá daňová kontrola nezákonná, týmto momentom je

nezákonný aj protokol o daňovej kontrole a všetky nadväzujúce rozhodnutia, čo je samo

o sebe dôvodom na zrušenie namietaných rozhodnutí daňových orgánov.“. Na podporu

svojich tvrdení o nezákonnom postupe daňových orgánov poukázala aj na nález ústavného

súdu sp. zn. z 29. júna 2010.

Sťažovateľka namietala tiež to, že konajúce súdy nerešpektovali relevantnú

judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, pričom svoje rozsudky v tomto smere dostatočne

neodôvodnili. Argumentovala tým, že v prerokúvanom prípade sa nepotvrdilo podozrenie

o jej zapojení do karuselového podvodu, preto „treba rešpektovať závery Súdneho dvora

napr. v rozsudkoch v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum

Elektronics) a C-484/03 (Bond House), podľa ktorého nárok na odpočítanie DPH na vstupe

nemôže byť ovplyvnený skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo

následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ nevie alebo nemôže

vedieť.

Neopomenuteľným rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora (tretia komora)

z 21. 6. 2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, ktorého podstata spočíva v tom, že

daňové úrady nemôžu od podnikateľov chcieť, aby preverovali dodávateľov“.

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka poukazovala na zásadu zákonnosti daňového

konania a tiež na rozloženie dôkazného bremena v tomto konaní a dala do pozornosti záver

najvyššieho súdu, že dostatočne nepreukázala existenciu dodaného tovaru, pričom

v záverečnej časti sťažnosti uviedla, že „... daňové orgány ako aj súdy, napriek rozsiahlym

skutkovým zisteniam urobili účelový a jednostranný záver v náš neprospech, pretože

požadujú od daňového subjektu dôkazy nad rámec jeho zákonných povinností, pričom ony

sami sú povinný konať len v medziach a na základe zákon a súčasne mu vytýkajú

skutočnosti, ktoré súvisia s podnikateľskou aktivitou iných podnikateľských subjektov, a to

napriek tomu, že naša obchodná spoločnosť s nimi nebola ani v žiadnom obchodnom

vzťahu...

Porušovateľ obdobne ako krajský súd v namietanom rozsudku pomerne obšírne

citoval ustanovenia zákona o správe daní a zákona o dani z príjmu, ale bez toho, aby

v súlade s ústavne formulovaným princípom ústavne konformného výkladu správne vyložil

ich obsah a zmysel.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol

týmto nálezom:

„1. Postupom a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom

pod sp. zn. bol porušený článok 46 ods. 1 v spojitosti s článkom 1 ods. 1,

článkom 2 ods. 2, článkom 141 ods. 1 a ,

článkom 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. 6. 2013 sp. zn.

sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Obchodnej spoločnosti GOSTAN, s. r. o. priznáva náhradu trov právneho

zastúpenia, ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný zaplatiť na účet advokátskej

kancelárie JUDr. Lucia Halvoňová,... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa prvej vety k návrhu na začatie konania sa

musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

Podaním doručeným ústavnému súdu 25. júna 2014 právna zástupkyňa pôvodnej

sťažovateľky oznámila, že 24. júna 2014 jej bolo doručené vypovedanie plnej moci

zo strany obchodnej spoločnosti NDP SLOVAKIA s. r. o. V nadväznosti na túto skutočnosť

ústavný súd listom z 25. júna 2014 vyzval sťažovateľku, aby oznámila, či trvá na sťažnosti

podanej pôvodnou sťažovateľkou, ako aj na predloženie splnomocnenia pre advokáta na jej

zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, a to v lehote 10 dní od doručenia výzvy.

Nedoručená zásielka s uvedeným listom bola 17. júla 2014 vrátená ústavnému súdu

s poznámkou „adresát neznámy“.

Podľa ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na

adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná,

a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia

nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať

za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.

Ústavný súd v súlade s označeným ustanovením

považoval výzvu z 25. júna 2014 za doručenú sťažovateľke dňa 20. júla 2014 a konštatoval,

že nie sú splnené podmienky na konanie o sťažnosti vzhľadom na to, že sťažovateľka nie je

právne zastúpená, t. j. jej sťažnosť neobsahuje zákonom predpísané náležitosti.

Vzhľadom na nesplnenie podmienky obligatórneho právneho zastúpenia

sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom v ním určenej lehote ústavný súd sťažnosť pri

predbežnom prerokovaní odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (§ 25

ods. 2 ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2014