Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 506/2014
PDF · 249.01 KB
No categories available
I. ÚS 506/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
10. septembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom
doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,
Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 15085/2013, sp. zn. Rvp 15089/2013,
sp. zn. Rvp 21690/2013, sp. zn. Rvp 21692/2013, sp. zn. Rvp 21739/2013,
sp. zn. Rvp 22218/2013 až sp. zn. Rvp 22220/2013, sp. zn. Rvp 22429/2013,
sp. zn. Rvp 22475/2013 až sp. zn. Rvp 22477/2013 a sp. zn. Rvp 22717/2013 až
sp. zn. Rvp 22726/2013 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa
čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a práva zaručeného v čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom
a uzneseniami Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 4 Er 15/2009 z 19. júna 2012
(sp. zn. Rvp 22723/2013) a sp. zn. 4 Er 2052/2008 z 8. apríla 2013
(sp. zn. Rvp 22724/2013), postupom a uzneseniami Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom sp. zn. 6 Er 1607/2008 z 25. februára 2013 (sp. zn. Rvp 22725/2013)
a sp. zn. 7 Er 2227/2008 z 15. februára 2013 (sp. zn. Rvp 22726/2013), postupom
a uznesením Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 1 Er 406/2005 z 3. augusta 2012
(sp. zn. Rvp 15089/2013), postupom a uzneseniami Okresného súdu Prievidza
sp. zn. 16 Er 53/2007 z 8. apríla 2013 (sp. zn. Rvp 21690/2013 a sp. zn. Rvp 21739/2013),
sp. zn. 16 Er 713/2009 z 5. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 21692/2013),
sp. zn. 9 Er 1461/2007 z 15. januára 2013 (sp. zn. Rvp 22220/2013
a sp. zn. Rvp 22475/2013), sp. zn. 15 Er 2467/2008 z 10. októbra 2012
(sp. zn. Rvp 22476/2013), sp. zn. 16 Er 2491/2007 z 30. októbra 2012
(sp. zn. Rvp 22477/2013), sp. zn. 9 Er 2323/2008 z 25. októbra 2011
(sp. zn. Rvp 22720/2013), sp. zn. 16 Er 341/2007 z 8. apríla 2013 (sp. zn. Rvp 22721/2013)
a sp. zn. 16 Er 1759/2007 z 22. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 22722/2013) a postupom
a uzneseniami Okresného súdu Trenčín sp. zn. 62 Er 2288/2006 z 13. augusta 2012
(sp. zn. Rvp 15085/2013), sp. zn. 9 Er 49/2009 z 1. júna 2012 (sp. zn. Rvp 22218/2013),
sp. zn. 60 Er 232/2007 z 15. augusta 2011 (sp. zn. Rvp 22219/2013
a sp. zn. Rvp 22429/2013), sp. zn. 62 Er 1202/2008 z 27. júna 2012
(sp. zn. Rvp 22717/2013), sp. zn. 61 Er 632/2007 z 12. septembra 2012
(sp. zn. Rvp 22718/2013) a sp. zn. 49 Er 665/2008 z 18. decembra 2012
(sp. zn. Rvp 22719/2013), ako aj postupom a uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 8 CoE 170/2012 z 21. augusta 2013 (sp. zn. Rvp 22723/2013),
sp. zn. 3 CoE 174/2013 z 18. septembra 2013 (sp. zn. Rvp 22724/2013), sp. zn. 2 CoE
174/2013 z 15. augusta 2013 (sp. zn. Rvp 22725/2013), sp. zn. 17 CoE 109/2013
z 21. augusta 2013 (sp. zn. Rvp 22726/2013), sp. zn. 2 CoE 392/2012 z 12. februára 2013
(sp. zn. Rvp 15089/2013), sp. zn. 8 CoE 77/2013 z 31. júla 2013 (sp. zn. Rvp 21690/2013
a sp. zn. Rvp 21739/2013), sp. zn. 8 CoE 78/2013 z 31. júla 2013 (sp. zn. Rvp 21692/2013),
sp. zn. 2 CoE 158/2013 zo 6. augusta 2013 (sp. zn. Rvp 22220/2013 a sp. zn.
Rvp 22475/2013), sp. zn. 2 CoE 171/2013 z 15. augusta 2013 (sp. zn. Rvp 22476/2013),
sp. zn. 6 CoE 164/2013 z 28. augusta 2013 (sp. zn. Rvp 22477/2013), sp. zn. 16 CoE 9/2013
z 28. augusta 2013 (sp. zn. Rvp 22720/2013), sp. zn. 23 CoE 256/2013
z 18. septembra 2013 (sp. zn. Rvp 22721/2013), sp. zn. 8 CoE 117/2013
z 10. septembra 2013 (sp. zn. Rvp 22722/2013), sp. zn. 11 CoE 23/2013 z 13. februára 2013
(sp. zn. Rvp 15085/2013), sp. zn. 4 CoE 209/2012 z 11. júla 2013 (sp. zn. Rvp 22218/2013),
sp. zn. 19 CoE 48/2013 z 31. júla 2013 (sp. zn. Rvp 22219/2013 a sp. zn. Rvp 22429/2013),
sp. zn. 19 CoE 46/2013 z 27. augusta 2013 (sp. zn. Rvp 22717/2013),
sp. zn. 8 CoE 187/2012 z 21. augusta 2013 (sp. zn. Rvp 22718/2013)
a sp. zn. 23 CoE 250/2013 z 18. septembra 2013 (sp. zn. Rvp 22719/2013) a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod
sp. zn. Rvp 15085/2013, sp. zn. Rvp 15089/2013, sp. zn. Rvp 21690/2013,
sp. zn. Rvp 21692/2013, sp. zn. Rvp 21739/2013, sp. zn. Rvp 22218/2013 až
sp. zn. Rvp 22220/2013, sp. zn. Rvp 22429/2013, sp. zn. Rvp 22475/2013 až
sp. zn. Rvp 22477/2013 a sp. zn. Rvp 22717/2013 až sp. zn. Rvp 22726/2013 s p á j a
na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 15085/2013.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. mája 2013,
14. októbra 2013, 15. októbra 2013, 31. októbra 2013, 4. novembra 2013, 8. novembra 2013
a 18. novembra 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich
základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy
a čl. 14 dohovoru, ako aj práva zaručeného v čl. 47 Charty základných práv Európskej únie
(ďalej len „Charta“) postupom a uzneseniami Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
sp. zn. 4 Er 15/2009 z 19. júna 2012 (sp. zn. Rvp 22723/2013) a sp. zn. 4 Er 2052/2008
z 8. apríla 2013 (sp. zn. Rvp 22724/2013), postupom a uzneseniami Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom sp. zn. 6 Er 1607/2008 z 25. februára 2013 (sp. zn. Rvp 22725/2013)
a sp. zn. 7 Er 2227/2008 z 15. februára 2013 (sp. zn. Rvp 22726/2013), postupom
a uznesením Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 1 Er 406/2005 z 3. augusta 2012
(sp. zn. Rvp 15089/2013), postupom a uzneseniami Okresného súdu Prievidza
sp. zn. 16 Er 53/2007 z 8. apríla 2013 (sp. zn. Rvp 21690/2013 a sp. zn. Rvp 21739/2013),
sp. zn. 16 Er 713/2009 z 5. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 21692/2013),
sp. zn. 9 Er 1461/2007 z 15. januára 2013 (sp. zn. Rvp 22220/2013 a sp. zn.
Rvp 22475/2013), sp. zn. 15 Er 2467/2008 z 10. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 22476/2013),
sp. zn. 16 Er 2491/2007 z 30. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 22477/2013), sp. zn.
9 Er 2323/2008 z 25. októbra 2011 (sp. zn. Rvp 22720/2013), sp. zn. 16 Er 341/2007
z 8. apríla 2013 (sp. zn. Rvp 22721/2013) a sp. zn. 16 Er 1759/2007 z 22. novembra 2012
(sp. zn. Rvp 22722/2013) a postupom a uzneseniami Okresného súdu Trenčín sp. zn.
62 Er 2288/2006 z 13. augusta 2012 (sp. zn. Rvp 15085/2013), sp. zn. 9 Er 49/2009
z 1. júna 2012 (sp. zn. Rvp 22218/2013), sp. zn. 60 Er 232/2007 z 15. augusta 2011
(sp. zn. Rvp 22219/2013 a sp. zn. Rvp 22429/2013), sp. zn. 62 Er 1202/2008
z 27. júna 2012 (sp. zn. Rvp 22717/2013), sp. zn. 61 Er 632/2007 z 12. septembra 2012
(sp. zn. Rvp 22718/2013) a sp. zn. 49 Er 665/2008 z 18. decembra 2012
(sp. zn. Rvp 22719/2013) (ďalej len „okresné súdy“ a „napadnuté uznesenia okresných
súdov“), ako aj postupom a uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8 CoE 170/2012
z 21. augusta 2013 (sp. zn. Rvp 22723/2013), sp. zn. 3 CoE 174/2013 z 18. septembra 2013
(sp. zn. Rvp 22724/2013), sp. zn. 2 CoE 174/2013 z 15. augusta 2013
(sp. zn. Rvp 22725/2013), sp. zn. 17 CoE 109/2013 z 21. augusta 2013
(sp. zn. Rvp 22726/2013), sp. zn. 2 CoE 392/2012 z 12. februára 2013
(sp. zn. Rvp 15089/2013), sp. zn. 8 CoE 77/2013 z 31. júla 2013 (sp. zn. Rvp 21690/2013
a sp. zn. Rvp 21739/2013), sp. zn. 8 CoE 78/2013 z 31. júla 2013 (sp. zn. Rvp 21692/2013),
sp. zn. 2 CoE 158/2013 zo 6. augusta 2013 (sp. zn. Rvp 22220/2013 a sp. zn.
Rvp 22475/2013), sp. zn. 2 CoE 171/2013 z 15. augusta 2013 (sp. zn. Rvp 22476/2013),
sp. zn. 6 CoE 164/2013 z 28. augusta 2013 (sp. zn. Rvp 22477/2013), sp. zn. 16 CoE 9/2013
z 28. augusta 2013 (sp. zn. Rvp 22720/2013), sp. zn. 23 CoE 256/2013
z 18. septembra 2013 (sp. zn. Rvp 22721/2013), sp. zn. 8 CoE 117/2013
z 10. septembra 2013 (sp. zn. Rvp 22722/2013), sp. zn. 11 CoE 23/2013 z 13. februára 2013
(sp. zn. Rvp 15085/2013), sp. zn. 4 CoE 209/2012 z 11. júla 2013 (sp. zn. Rvp 22218/2013),
sp. zn. 19 CoE 48/2013 z 31. júla 2013 (sp. zn. Rvp 22219/2013 a sp. zn. Rvp 22429/2013),
sp. zn. 19 CoE 46/2013 z 27. augusta 2013 (sp. zn. Rvp 22717/2013), sp. zn.
8 CoE 187/2012 z 21. augusta 2013 (sp. zn. Rvp 22718/2013) a sp. zn. 23 CoE 250/2013
z 18. septembra 2013 (sp. zn. Rvp 22719/2013) (ďalej len „krajský súd“ a „napadnuté
uznesenia krajského súdu“).
Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej
činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla
na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní vrátiť podľa
podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníci
dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich záväzkov, ich pohľadávky voči sťažovateľke sa
stali splatnými a v nadväznosti na podmienky dojednané v úverových zmluvách obsahujúce
vo väčšine prípadov tzv. rozhodcovskú doložku boli sťažovateľkou začaté rozhodcovské
konania pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom. Následne boli na základe
rozhodcovských rozsudkov vydaných v týchto konaniach začaté exekučné konania.
V ďalších prípadoch boli na základe splnomocnenia udeleného dlžníkmi pri podpise
úverovej zmluvy spísané splnomocnencom dlžníkov notárske zápisnice, ktoré sa taktiež
stali exekučnými titulmi, na podklade ktorých boli v prospech sťažovateľky začaté
exekučné konania.
Po tom, ako príslušné okresné súdy v začatých exekučných konaniach poverili
sťažovateľkou zvoleného súdneho exekútora vykonaním exekučných konaní, uzneseniami
príslušných okresných súdov boli exekúcie ex offo zastavené, resp. vyhlásené
za neprípustné a následne zastavené. Krajský súd v dôsledku odvolaní podaných
sťažovateľkou proti napadnutým rozhodnutiam okresných súdov tieto napadnutými
uzneseniami ako vecne správne potvrdil. Súčasne v tom ktorom konaní zamietol i jej
procesné návrhy na prerušenie konaní.
V sťažnostiach podaných ústavnému súdu sťažovateľka v obšírnej argumentácii
namieta, že postupom a napadnutými uzneseniami okresných súdov a krajského súdu boli
porušené ňou označené základné práva a práva zaručené v ústave, dohovore, dodatkovom
protokole a v charte, pričom k ich porušeniu malo dôjsť predovšetkým tým, že zastavením
už riadne začatého a prebiehajúceho exekučného konania, na vykonanie ktorého okresné
súdy už raz udelili súdnemu exekútorovi poverenie, došlo k prekročeniu právomoci
okresných súdov ako súdov exekučných, v kompetencii ktorých podľa sťažovateľky nie je
vecné preskúmavanie exekučného titulu. Podľa sťažovateľky okresné súdy rozhodli
nad rámec svojej právomoci, keď bez návrhu rozhodli o zastavení exekúcií, čím mali
sťažovateľke odňať možnosť konať pred súdom, pretože sa nemala možnosť k veci vyjadriť
aj napriek tomu, že toto rozhodnutie v konečnom dôsledku zásadným spôsobom ovplyvnilo
jej právne postavenie, pretože podľa sťažovateľky má síce v tom-ktorom prípade
k dispozícii exekučný titul, a to rozhodcovský rozsudok alebo notársku zápisnicu, avšak
tento je nevykonateľný. Uvedené pochybenia okresných súdov podľa sťažovateľky
nenapravil ani krajský súd.
V doplneniach sťažností doručených ústavnému súdu 25. júla 2013 a v sťažnostiach
podaných po tomto dátume sťažovateľka poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci
Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai a spol. C-472/11 z 21. februára 2013, z ktorého má
vyplývať, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že
vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí
na to, aby mohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ informovaný
o svojich právach navrhne, aby uvedená podmienka bola zrušená, avšak zásada
kontradiktórnosti vo všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci
preskúmavania ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať účastníkov
konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý
na tento účel stanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy.
Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd nálezom
konštatoval, že napadnutými uzneseniami tak okresných súdov, ako aj krajského súdu došlo
k porušeniu sťažovateľkou označených základných práv a práv zaručených v ústave,
dohovore, dodatkovom protokole a charte, aby tieto uznesenia zrušil a veci vrátil okresným
súdom na nové konanie a rozhodnutie, aby jej priznal v každom jednotlivom prípade
finančné zadosťučinenie v sume po 1 000 € (v prípadoch, kde bol exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok, pozn.) alebo po 600 € (v prípadoch, kde bola exekučným titulom
notárska zápisnica, pozn.), a napokon, aby jej priznal úhradu trov konania.
Okrem toho sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd vydal v každom prípade aj
dočasné opatrenie, ktorým by odložil vykonateľnosť napadnutých uznesení krajského súdu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažností je tvrdenie sťažovateľky o porušení ňou označených práv
zaručených ústavou, dohovorom, dodatkovým protokolom a chartou postupom
a napadnutými uzneseniami okresných súdov, ako aj postupom a napadnutými uzneseniami
krajského súdu.
II.A K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
Podľa § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov. Aj keď zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení
vecí, tak odvolávajúc sa na ustanovenie § 31a zákona o ústavnom súde, možno aj v konaní
o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované
ustanovenie § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod
sp. zn. Rvp 15085/2013, sp. zn. Rvp 15089/2013, sp. zn. Rvp 21690/2013, sp. zn.
Rvp 21692/2013, sp. zn. Rvp 21739/2013, sp. zn. Rvp 22218/2013 až sp. zn.
Rvp 22220/2013, sp. zn. Rvp 22429/2013, sp. zn. Rvp 22475/2013 až sp. zn.
Rvp 22477/2013 a sp. zn. Rvp 22717/2013 až sp. zn. Rvp 22726/2013 a z ich obsahu
vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe
sťažovateľky, ako aj krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol
ústavný súd, aplikujúc citované právne normy, tak, že predmetné sťažnosti spojil do
jedného spoločného konania, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
II.B K namietanému porušeniu označených práv postupom a uzneseniami
okresných súdov
V súvislosti s napadnutými rozhodnutiami a postupom okresných súdov ústavný súd
v prvom rade poukazuje na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva
z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého môže ústavný súd poskytnúť ochranu
konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich
ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred
súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.
Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľkou označených práv alebo slobôd
oprávnený konať alebo rozhodovať iný (všeobecný súd), ústavný súd jej sťažnosť už
po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.
Podľa ústavného súdu sťažovateľka mala možnosť domáhať sa preskúmania
napadnutých uznesení okresných súdov, a to podaním riadneho opravného prostriedku
(odvolania), ktoré napokon, tak ako to vyplýva zo samotných sťažností, sťažovateľka aj
účinne využila. Na základe sťažovateľkou podaných odvolaní sa krajský súd ako súd
odvolací v odvolacích konaniach musel v podstate vysporiadať s identickými námietkami
proti rozhodnutiam okresných súdov, aké sťažovateľka proti týmto rozhodnutiam uvádza aj
v konaní pred ústavným súdom, preto ústavný súd sťažnosti sťažovateľky v tejto časti už
po ich predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci (§ 25 ods. 2
II.C K namietanému porušeniu označených práv postupom a uzneseniami
krajského súdu
Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľky v príčinnej súvislosti
s rozhodnutiami krajského súdu, námietky sťažovateľky možno sumarizovať do štyroch
základných východiskových rovín. Sťažovateľka v prvom rade namieta, že a) krajský súd
nenapravil pochybenie okresných súdov, ktoré ako exekučné súdy podľa sťažovateľky nad
rámec svojich kompetencií vecne preskúmavali exekučné tituly po tom, čo už raz tieto
exekučné tituly preskúmali pri vydávaní poverení exekútorovi na vykonanie exekúcií.
Okrem toho sťažovateľka namieta, že b) krajský súd nenapravil ani pochybenie okresných
súdov, ktoré pri vecnom prieskume exekučných titulov (rozhodcovské rozsudky a notárske
zápisnice) aplikovali smernicu Rady, ktorá podľa sťažovateľky nie je prameňom práva,
okrem toho sťažovateľka namieta, že c) krajský súd a pred ním tiež okresné súdy
neprerušili, hoci tak mali urobiť, exekučné konania, na účely podania výkladu označenej
smernice Rady a nepredložili Súdnemu dvoru na posúdenie prejudiciálnu otázku, a to, či sa
majú jej ustanovenia aplikované v danom prípade vykladať tak, že za každých okolností
zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej
doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov, alebo otázku, prečo splnomocnenie
udelené v zmluve o úvere, ktorým dlžník splnomocní tretiu osobu na uznanie dlhu
v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom, je považované za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Napokon sťažovateľka namieta d), že krajský súd a ani okresné súdy nenariadili
v daných veciach pojednávanie tak, ako im to ukladalo ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného
poriadku, čím jej mali odňať právo konať pred súdom.
V súvislosti s uvedenými námietkami sťažovateľky ústavný súd po preskúmaní
predmetu týchto sťažností dospel k záveru, že z dôvodu, že sťažovateľkou použitá
argumentácia v týchto sťažnostiach je v podstate identická s jej právnou argumentáciou,
ktorú už použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd v uplynulom
období už zaoberal, vo svojej argumentácii k odmietnutiu sťažností v tejto časti ako zjavne
neopodstatnených odkazuje, čo sa týka odôvodnenia, na svoje rozhodnutie
č. k. II. ÚS 78/2013-16 zo 7. februára 2013 (v prípadoch, kde bol exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok, pozn.) alebo na svoje rozhodnutie č. k. II. ÚS 79/2013-13
zo 7. februára 2013 (v prípadoch, kde bola exekučným titulom notárska zápisnica, pozn.).
Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej
právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov
všeobecných súdov, ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke sú
známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny názor
ústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti od predmetu napadnutých
rozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je
potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia.
Súvislosti s doplňujúcou argumentáciou sťažovateľky týkajúcou sa porušenia práva
na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces zaručeného čl. 47 charty a z neho
vyplývajúcej zásady kontradiktórnosti konania tým, že konajúci krajský súd
pred rozhodnutím o posúdení zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky) ako nekalej
nedal účastníkom konania príležitosť vyjadriť sa k týmto dôvodom, tak ako to sťažovateľka
odvodzuje z rozsudku Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai a spol.
C-472/11 z 21. februára 2013, ústavný súd pripomína, že sťažovateľka mala možnosť
oboznámiť sa s dôvodmi zastavenia exekučného konania a neprípustnosti exekúcie
z uvádzaných dôvodov už z uznesení okresných súdov, proti ktorým podala aj odvolania,
v ktorých sa k týmto dôvodom vyjadrila. Obdobne aj povinní z exekúcií, ktorí majú
v zmluvnom vzťahu so sťažovateľkou postavenie spotrebiteľov, mali po doručení uznesení
prvostupňového súdu možnosť vyjadriť sa (príp. podať odvolanie proti uzneseniu okresného
súdu), že si neprajú, aby bolo v ich prípadoch vylúčené uplatnenie nekalej zmluvnej
podmienky. Sťažovateľkou uplatnenými argumentmi sa krajský súd v napadnutých
uzneseniach náležite zaoberal a objasnil svoje závery, pre ktoré považoval uznesenia
okresných súdov za vecne správne.
Pre ústavnú udržateľnosť napadnutého postupu a uznesenia postačuje, aby bola
zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (v posudzovanom prípade v konaní
na oboch stupňoch). Presadzovanie názoru, že na každom stupni súdnictva musí byť
uvedená zásada dodržaná bez výnimky, by podľa názoru ústavného súdu odvolaciemu súdu
v zásade prisúdilo len funkciu kasačného orgánu, bez reálnej možnosti konvalidovať
prípadné procesné nedostatky vlastným postupom. Na základe uvedeného preto ústavný
súd dospel k záveru, že postupom krajského súdu a jeho uzneseniami bol v daných veciach
princíp kontradiktórnosti súdneho konania, ktorý je obsahom práv zaručených čl. 46 ods. 1
ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty dodržaný, v dôsledku čoho k porušeniu
označených práv sťažovateľky nedošlo.
Pretože sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch
sťažovateľky uplatnených v sťažnostiach už nerozhodoval.
Súčasne ústavný súd dáva sťažovateľke do pozornosti, že v prípade opakujúcich sa
sťažností založených na tých istých skutkových a právnych okolnostiach a argumentoch
ústavný súd o nich rozhodne bez odôvodnenia iba s poukazom na toto svoje v týchto
okolnostiach identické rozhodnutie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2014