Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 542/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. septembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť M. K., zastúpeného

Advokátskou kanceláriou TIMAR & partners, s. r. o., Štúrova 42, Šaľa, vo veci

namietaného porušenia , 2 a 5 a , 3 a 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Trnava

sp. zn. 52/2014 z 11. mája 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave pod

sp. zn. z 15. mája 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júla 2014

doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia čl. 17

ods. 1, 2 a 5 (ďalej len „“) a , 3 a 4 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného

súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 52/2014 z 11. mája 2014 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn.

z 15. mája 2014. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 4. júla 2014.

Zo sťažnosti, z pripojených listinných dôkazov, ako aj zo spisu okresného súdu

sp. zn. 52/2014, ktorý si ústavný súd zadovážil, vyplýva, že uznesením okresného súdu

sp. zn. 52/2014 z 11. mája 2014 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn.

z 15. mája 2014 bol sťažovateľ vzatý do väzby, a to spolu s dvoma ďalšími

spoluobvinenými osobami J. G. a M. K. Sťažovateľ je obvinený zo zločinu krádeže podľa

, a to za viacero prípadov krádeže bankomatov na území Rakúskej

republiky. Pritom je súbežne stíhaný aj za viaceré prípady krádeže bankomatov na území

Slovenskej republiky, ktoré však nemožno považovať za jeden skutok s krádežami

bankomatov v Rakúsku, a to vzhľadom na ustanovenie ,

podľa ktorého nemôže ísť o pokračovací trestný čin vo vzťahu k čiastkovým útokom

spáchaným mimo územia Slovenskej republiky. V trestnej veci vedenej pre krádeže

bankomatov na Slovensku bol sťažovateľ vo väzbe viac ako 3 roky a ani nie 2 dni po

prepustení z väzby bol znova vzatý do väzby už uvedenými právoplatnými uzneseniami.

Sťažovateľ považuje svoje opätovné vzatie do väzby za porušenie označených práv.

Vychádza pritom z judikatúry a poukazuje najmä na nález ústavného súdu sp. zn.

. Ide o problematiku prekročenia zákonom prípustnej lehoty väzby v rámci

mnohosti trestnej činnosti v prípadoch spoločného konania za viac skutkov, keď jedna

z trestných vecí bola vylúčená na samostatné konanie a neskôr bola použitá na vzatie

obvineného do väzby.

Sťažovateľ žiada vydať tento nález:

„1. Krajský súd v Trnave v konaní vedenom pod sp.zn. uznesením

zo dňa 15.5.2014 a Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

uznesením zo dňa 11.5.2014 porušil základné právo sťažovateľa M. K. na osobnú slobodu

podľa , 2 a 5 , ako aj právo na slobodu podľa

ods. 1, ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 15.5.2014, sp. zn.

a uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 11.5.2014, sp. zn. sa zrušujú.

3. Sťažovateľovi M. K. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 337,38 €

(...), ktoré je Krajský súd v Bratislave (zrejme má byť Krajský súd v Trnave, pozn.) povinný

vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom Štúrova 42,

927 01 Šaľa, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Zo spisu okresného súdu sp. zn. 52/2014, ktorý si ústavný súd zadovážil, vyplýva,

že sťažovateľ a jeho obhajkyňa hneď po vyhlásení uznesenia okresného súdu z 11. mája

2014 o vzatí sťažovateľa do väzby oznámili, že podávajú proti uzneseniu sťažnosť, a to bez

uvedenia akýchkoľvek dôvodov. K podaniu písomných dôvodov sťažnosti nedošlo.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému okresným

súdom pod sp. zn. 52/2014, nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 52/2014 z 11. mája 2014 bola prípustná

sťažnosť ako riadny opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným

právam sťažovateľa mal krajský súd v rámci opravného konania. Tým je zároveň

v uvedenej časti vylúčená právomoc ústavného súdu.

Odlišná je situácia týkajúca sa tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu

vedenému krajským súdom pod sp. zn. . Túto časť sťažnosti treba považovať

za neprípustnú.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Z pohľadu ústavného súdu treba konštatovať, že sťažovateľ síce (formálne vzaté)

možnosť podania sťažnosti ako riadneho opravného prostriedku proti uzneseniu okresného

súdu využil, avšak nijaké konkrétne dôvody sťažnosti, ktorými by reagoval na argumentáciu

okresného súdu, nepredložil, a to ani osobne, ale ani prostredníctvom svojej obhajkyne.

Uvedený postup sťažovateľa znamená, že z materiálneho hľadiska možnosť brániť sa

v opravnom konaní dostatočným spôsobom nevyužil, čo zakladá neprípustnosť sťažnosti.

Treba tiež dodať, že sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval), že v sťažnosti

podanej proti uzneseniu okresného súdu svoju zásadnú námietku neuviedol z dôvodov

hodných osobitného zreteľa. Preto ani neprichádzal do úvahy prípadný možný postup

ústavného súdu v zmysle .

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2014