Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 571/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

24. septembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť A. P., zastúpenej advokátkou I. P.,

vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených Slovenskej

republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a namietaného porušenia práv

zaručených čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení

s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 2 ods. 3, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 1 písm. a) a čl. 152 ods. 4

uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. ,

, z 29. októbra 2013 a uznesením Okresného súdu Prešov

č. k. -216 z 26. septembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. februára 2014 doručená mailom a 17. februára 2014 poštou sťažnosť A. P. (ďalej len

„sťažovateľka“) pre namietané porušenie jej základných práv zaručených čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“), Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“) a namietaného porušenia práv zaručených čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení

s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 2 ods. 3, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 1 písm. a) a čl. 152 ods. 4

uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. ,

, z 29. októbra 2013 a uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej

len „okresný súd“) č. k. -216 z 26. septembra 2012.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola v procesnom postavení

žalobcu v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. (pôvodne vedenom

pod sp. zn. ), ktorého predmetom bol uplatnený nárok na náhradu škody

v sume 302 486,28 € s príslušenstvom proti spoločnosti Bardejovské Kúpele, a. s. (ďalej len

„žalovaný“). Okresný súd rozsudkom č. k. -117 z 22. septembra 2010 žalobu

sťažovateľky v celom rozsahu zamietol a náhradu trov účastníkom konania nepriznal

[aplikujúc v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „OSP“) vzhľadom na osobné, majetkové a zárobkové pomery

sťažovateľky].

Na základe odvolania sťažovateľky i žalovaného krajský súd rozsudkom

z 22. júna 2011 v konaní sp. zn. prvostupňový rozsudok v zamietavom výroku

potvrdil a vo výroku o trovách konania ho zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie. Zrušujúcu časť výroku svojho rozsudku krajský súd odôvodnil

nepreskúmateľnosťou prvostupňového rozsudku v tejto časti, a to z dôvodu absencie

náležitého odôvodnenia.

3. Sťažovateľka doručila 2. septembra 2011 okresnému súdu dovolanie proti

rozsudku krajského súdu, ktoré založila na dôvode prípustnosti a na dovolacom dôvode

podľa . Okresný súd 21. septembra 2011 vyzval sťažovateľku

na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie. Sťažovateľka na výzvu reagovala odpoveďou

z 21. októbra 2011. V nej zdôraznila, že v prvostupňovom konaní pred okresným súdom jej

bolo uznesením č. k. -34 z 3. februára 2004 priznané oslobodenie od súdnych

poplatkov. Sťažovateľka tvrdí, že podľa § 4 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) oslobodenie podľa odsekov

1 a 2 sa vzťahuje aj na konanie o odvolaní, dovolaní, obnove konania a výkone rozhodnutia

alebo exekúcii.

4. Okresný súd uznesením č. k. -161 z 18. novembra 2011 dovolacie

konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku. Na základe odvolania sťažovateľky

krajský súd uznesením sp. zn. z 24. januára 2012 napadnuté uznesenie

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia krajského súdu okresný súd

10. apríla 2012 doručil spisový materiál najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní

sťažovateľky. Najvyšší súd však 7. mája 2012 listom sp. zn. z 2. mája 2012

spis vrátil okresnému súdu ako predčasne predložený, pretože okresný súd „nedoručil

dovolanie žalobkyne žalovanému“, ako aj preto, že „nebola splnená poplatková povinnosť,

ktorá dovolateľke ( o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov...) vznikla podaním dovolania (§ 5 ods. 1 písm. a/ zákona). Podľa

§ 6 ods. 2 zákona sa poplatok za dovolanie vyberá vo výške dvojnásobku poplatku

ustanoveného v sadzobníku“. Najvyšší súd zdôraznil, že „pokiaľ bola žalobkyňa v konaní

na súde prvého stupňa oslobodená od platenia súdneho poplatku..., právoplatným

skončením konania vo veci samej priznané oslobodenie zaniklo (a nevzťahuje sa

na dovolacie konanie). Preto bude potrebné dovolateľku vyzvať na zaplatenie súdneho

poplatku...“.

6. Okresný súd na základe listu najvyššieho súdu vyzval 11. mája 2012 sťažovateľku

na zaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie. Sťažovateľka v odpovedi

z 12. júna 2012 opätovne a s rovnakou argumentáciou odmietla súdny poplatok zaplatiť.

7. Ústavný súd poznamenáva, že analogickou (v zásade identickou sťažnosťou) sa

zaoberal vo veci vedenej pod sp. zn. , v ktorej sťažovateľka namietala

neústavnosť postupu označených všeobecných súdov a ich rozhodnutí v štádiu (úseku

konania) do vrátenia jej dovolania okresnému súdu v bode 5 uvedeným listom najvyššieho

súdu. Predmetná sťažnosť bola nálezom ústavného súdu č. k. -27

z 2. októbra 2012 odmietnutá. Ústavný súd preto pri posudzovaní aktuálnej sťažnosti

sťažovateľky (body 1 a 11) vychádzal z tohto rozhodnutia a prihliadal na jeho skutkové

a právne závery.

8. Okresný súd uznesením (druhým v poradí) č. k. -216

z 26. septembra 2012 opätovne dovolacie konanie zastavil. O odvolaní sťažovateľky

z 29. októbra 2012 rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. , ,

z 29. októbra 2013, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu

z 26. septembra 2012 (o zastavení dovolacieho konania), uznesenie č. k. -300

z 28. januára 2013 (o opravení výroku predchádzajúceho uznesenia pri označení peňažného

ústavu) a uznesenie č. k. -266 z 18. decembra 2012, ktorým zaviazal

sťažovateľku nahradiť žalovanému náhradu trov konania.

9. V sťažnosti doručenej ústavnému súdu 13. februára 2014 sťažovateľka

na rozsiahlom priestore cituje ustanovenia , ,

, rekapituluje skutkové okolnosti svojho prípadu i judikatúru

ústavného súdu a opätovne argumentuje v prospech svojho názoru o kontinuite oslobodenia

od súdnych poplatkov medzi základným konaním a dovolacím konaním. Uvádza tiež, že

„Právoplatnosťou prvého uznesenia KS PO (č. k. -185 z 24. januára 2012,

pozn.) boli navrhovateľovi dané právne istoty, právne garancie a procesné záruky práva

na spravodlivý súdny proces“, a preto „List NS SR nemá spôsobilosť rušiť, meniť, či inak

ovplyvniť existenciu právoplatného Uznesenia KS PO... nemá spôsobilosť ukladať

a zaväzovať Sťažovateľa, aby niečo konal - uhradil súdny poplatok za dovolanie“. Podľa jej

názoru „List NS SR je kompletne arbitrárny, nakoľko absolútne ignoruje právoplatné

Uznesenie KS PO a hodnotí stav akoby proces ohľadom súdneho poplatku za dovolanie ani

nikdy neprebehol. NS SR nedisponuje akoukoľvek právomocou rozhodovať, konať či vyvolať

konanie ohľadom súdneho poplatku za dovolanie... List NS SR a Postup NS SR je

bez akejkoľvek legitimity a legality. NS SR konal mimo medze rozsahu a spôsobu,

ktorý ustanovuje zákon čím porušil Ústavu SR, Listinou a Dohovorom garantované práva

Sťažovateľa.“. Navyše „List NS SR a Postup NS SR vyvolal opätovné konanie OS BJ

ako súdu I. stupňa v zmysle ust. § 12 ods. 2 ZoSP. OS BJ opätovne konal“, čo s ohľadom

na je stav „ústavne neakceptovateľný, neospravedlniteľný

a neudržateľný...“.

10. Podľa názoru sťažovateľky „druhým Uznesením OS BJ a Druhým Uznesením KS

PO došlo k opätovnému postupu vo veci už právoplatným Prvým Uznesením KS PO

rozsúdenej čím došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv základných slobôd, základného práva domáhať sa

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa

, základného práva na súdnu ochranu podľa

ods. 1 a základného práva na súdnu ochranu podľa

ods. 1 Listiny“.

11. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností jednoznačne vyplýva, že

sťažovateľka v rámci namietania porušenia označených práv poukazuje najmä na porušenie

jej „práva na prístup k súdu“, t. j. zabránenie jej konať pred súdom označenými

rozhodnutiami všeobecných súdov (odňatie jej možnosti konať).

12. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom rozhodol takto:

„1. Základné právo Sťažovateľa základné právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru..., základné právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa ...,

základné právo na súdnu ochranu podľa ... a základné právo na súdnu

ochranu podľa Listiny v spojení s SR,

SR, SR, SR, SR,

ods. 4 SR Uznesením Krajského súdu... zo dňa 29.10.2013, sp. zn.: ,

, porušené bolo.

2. Ústavný súd... zrušuje Uznesenie Krajského súdu... zo dňa 29.10.2013, sp. zn.:

, 1 Co/64/2013,1 Co/65/2013.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje Uznesenie Okresného súdu..., sp. zn.:

-216... zo dňa 26.09.2012.

4. Ústavný súd... prikazuje Okresnému súdu... v konaní vedenom pod sp. zn.

opätovne predložiť Najvyššiemu súdu... dovolanie Sťažovateľa doručené

Okresnému súdu... dňa 02.09.2011.

5. Ústavný súd... prikazuje Najvyššiemu súdu... v dovolacom konaní vedenom pod sp.

zn. konať a rozhodnúť podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku o dovolaní Sťažovateľa doručeného Okresnému súdu... dňa 02.09.2011.

6. Krajský súd... je povinný... uhradiť Sťažovateľovi trovy konania...“

II.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický

a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho

nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Podľa ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa povinnosti možno ukladať zákonom

alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.

Podľa a listiny každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov

a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

15. Sťažovateľka v sťažnosti namietala nezákonnosť a neústavnosť (a v jej petite sa

dožadovala tiež zrušenia) uznesenia okresného súdu č. k. -216

z 26. septembra 2013.

Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127

ods. 1 nebolo v jeho právomoci preskúmanie napadnutého uznesenia okresného

súdu, pretože na základe sťažovateľkou podaného odvolania patrilo do právomoci krajského

súdu (pozri bod 8). Z uvedeného dôvodu sťažnosť v tejto jej časti odmietol podľa § 25

ods. 2 pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

16. Sťažovateľka ďalej namietala porušenie označených práv (body 1 a 12)

uznesením krajského súdu sp. zn. , ,

z 29. októbra 2013. Proti tomuto odvolaciemu rozhodnutiu (z hľadiska ňou uvádzaného

rozsahu nosných dôvodov vyplývajúcich z odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu,

dovolacích dôvodov, obsahu ústavnej sťažnosti a nadväzne tiež, že dovolacie konanie bolo

zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku) sa môže sťažovateľka zákonom ustanoveným

účinným spôsobom brániť podaním dovolania podľa .

17. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto jej časti odmietol

podľa pre neprípustnosť.

18. Pokiaľ sťažovateľka v sťažnosti namietala nezákonnosť a neústavnosť postupu

najvyššieho súdu v bode 5 označeným listom, v tejto časti ústavný súd poukazuje na svoj už

vyslovený právny názor vyslovený v odôvodnení nálezu č. k. -27

z 2. októbra 2012, s ktorým sa I. senát rozhodujúci o aktuálnej sťažnosti plne stotožňuje

(„... list najvyššieho súdu, ktorým vrátil predložený spisový materiál okresnému súdu ako

predčasne predložený, nemožno považovať za iný zásah podľa a podľa

. List najvyššieho súdu nebol adresovaný sťažovateľke ani

nijako priamo nezakladal, nemenil ani nerušil právne vzťahy, ktorých je sťažovateľka

účastníčkou. Inými slovami, nezasiahol priamo do jej právneho postavenia, a tým nemohol

atakovať ani jej základné práva alebo slobody.“).

19. Keďže sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný súd

nepovažoval za dôvodné zaoberať sa jej ďalšími návrhmi.

20. Nad rámec už uvedeného ústavný súd pripomína, že pri rozhodovaní podľa

môže prikázať orgánu verejnej moci konať len z dôvodov uvedených

v (resp. ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2014