Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 560/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

24. septembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť K. S., zastúpenej advokátom

JUDr. Martinom Olosom, M. R. Štefánika 71, Žilina, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa postupom Okresného

súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť K. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

25. novembra 2013 doručená sťažnosť K. S. (ďalej len „sťažovateľka“), podpísaná

elektronickým podpisom, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) postupom Okresného súdu Žilina

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„Som účastníkom konania v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu

rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode a konania o úpravu

výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas do rozvodu, ktoré sú vedené

Okresným súdom v Žiline pod sp. zn. . Konanie prebieha vyše 2 rokov/ pričom

súd koná zjavne neefektívne. Stav konania je po cca 2 rokoch vedenia konania taký, že

doposiaľ nebolo vydané súdne rozhodnutie a ani nebolo vykonané relevantné znalecké

dokazovanie pre účely striedavej starostlivosti, ktoré požaduje otec mal. detí.

Šikanózne vedenie konania poškodzuje moje práva ako i právo mal. detí a vzniká ním

nenapraviteľná ujma v osobnej sfére.

Vo veci som podala podľa sťažnosť proti porušovaniu

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorú predseda okresného súdu dňa

22.05.2013 posúdil ako čiastočne dôvodnú. Napriek tomu súd efektívne nekonal. Moju

ďalšiu sťažnosť predseda okresného súdu dňa 17.10.2013 posúdil ako plne dôvodnú.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa K. S... na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené podľa postupom Okresného

súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu v Žiline sa prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. K. S... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2.000,- € (slovom dve tisíc eur),

ktoré je Okresný súd v Žiline povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu...“

Okrem toho sa sťažovateľka domáha, aby jej ústavný súd priznal aj úhradu trov

konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti

podľa (), a preto už k namietanému porušovaniu práva

nečinnosťou tohto orgánu nemohlo dochádzať (m. m. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte mohlo

trvať (napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,

ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie

o sťažnosti č. 16970/05).

Ústavný súd zo sťažnosti, jej príloh a zo zapožičaného spisu okresného súdu

zistil, že napadnuté konanie okresného súdu vedené pod sp. zn. v časti

týkajúcej sa rozvodu manželstva bolo právoplatne skončené 25. septembra 2013, keď

nadobudol právoplatnosť čiastkový rozsudok z 13. septembra 2013.

Keďže sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

postupom okresného súdu v napadnutom konaní sťažnosťou doručenou ústavnému

súdu až 25. novembra 2013, t. j. v čase, keď napadnuté konanie v časti rozvodu manželstva

už bolo právoplatne skončené, k namietanému porušovaniu označeného základného práva

už nemohlo dochádzať a právna neistota sťažovateľky už nemohla trvať, ústavný súd

sťažnosť v predmetnej časti v súlade s odmietol ako

zjavne neopodstatnenú.

Predmetom konania pred ústavným súdom je aj rozhodovanie o časti sťažnosti

týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti a zo zapožičaného súdneho spisu okresného súdu

zistil, že odporca okresnému súdu 19. novembra 2013 predložil na schválenie návrh

rodičovskej dohody z 18. novembra 2013 podpísanej sťažovateľkou, pričom okresný súd

rozsudkom zo 17. decembra 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 3. januára 2014,

predmetnú dohodu schválil.

Ústavný súd poukazuje na to, že sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému

súdu doručená 25. novembra 2013, teda v čase, keď sťažovateľka ešte predtým

18. novembra 2013 podpísala rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k maloletým

deťom. Uvedenú skutočnosť ústavný súd vyhodnotil tak, že podanie sťažnosti bolo účelové.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (, ). Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne.

V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

(a dohovoru), návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený

(, , ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že hoci doterajší postup

okresného súdu v napadnutom konaní v časti týkajúcej sa rozhodovania o úprave práv

a povinností rodičov k maloletým deťom nebol celkom bez prieťahov, ich intenzita

s prihliadnutím na všetky okolnosti nedosiahla podľa názoru ústavného súdu taký stupeň

závažnosti, ktorý by bolo potrebné vyhodnotiť ako porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , a preto ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi v nej

uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2014