Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 600/2014
PDF · 134.76 KB
No categories available
I. ÚS 600/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. októbra 2014
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti J., zastúpenej advokátkou JUDr.
Emíliou Korčekovou, Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského
súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4 S/4/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti J. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. augusta
2014 doručená sťažnosť spoločnosti J. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 S/4/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že „je obeťou neprimerane dlhého konania
vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod. č. k. 4S4/2010 od 12.1.2010 na preskúmania
zákonnosti rozhodnutia pôvodne vydaného Daňovým riaditeľstvom SR Banská Bystrica pod
č. 1/222/12989-114203/2009/991031-r zo dňa 14.10.2009“.
3. Krajský súd v danej veci „nekonal plynulo, sústredene a efektívne, čo malo
za následok porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov chráneného podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ako aj to, že porušovateľ na prvom
stupni rozhodol rozsudkom č. k. 4S/4/2010-76 až dňa 24.7.2013 teda po viac ako 3 rokoch
a 7-ich mesiacoch, čo je v správnom súdnictve neprijateľné a neakceptovateľné“.
4. Zo sťažnosti tiež vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn. 3 Sžf/110/2013 z 3. júna 2014 (doručeným 23. júna
2014) zmenil rozsudok krajského súdu č. k. 4 S/4/2010-49 z 30. novembra 2012 tak, že
rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
5. S poukazom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:
... Základné právo obchodnej spoločnosti... na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručené podľa čl. 48.ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom KS v Bratislave v konaní č.k. 4S/4/2010 porušené boli.
... Obchodnej spoločnosti... priznáva finančné zadosťučinenie 4.600,- eur, ktoré je
KS v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
...Obchodnej spoločnosti... priznáva úhradu trov konania v sume 283,60 eur, ktoré je
KS v Bratislave povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. Emílie
Korčekovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
II.
6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia
jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy
vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže
ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.
8. Sťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nečinnosťou krajského súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 4 S/4/2010, keďže krajský súd rozhodol rozsudkom až po 3 rokoch a 7 mesiacoch.
9. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti
fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa
sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. I. ÚS 120/02,
I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty
odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 370/2012).
10. Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že krajský súd rozhodol vo veci
30. novembra 2012 rozsudkom, ktorý bol doručený sťažovateľke (jej právnej zástupkyni
JUDr. D. M.) 24. januára 2013 a neskôr vydal opravné uznesenie (doručil ho sťažovateľke
5. augusta 2013).
11. Sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená 14. augusta 2014, teda
dávno po uplynutí dvojmesačnej lehoty od vydania rozsudku a jeho doručenia sťažovateľke,
preto ju ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú
oneskorene podanú, súc viazaný dôvodmi sťažnosti, ktoré v nej uviedla právna zástupkyňa
sťažovateľky.
12. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že sťažnosťou sťažovateľky sa mohol
zaoberať iba v rozsahu vymedzenom v petite sťažnosti (bod 5), t. j. iba postupom krajského
súdu, a nie aj prípadne následným postupom odvolacieho – najvyššieho súdu – ktorý
sťažovateľkou v petite napádaný nebol. V sťažnosti je totiž oddelený petit od jej ostatných
častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie
konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku
rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka domáhala. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom,
čoho sa sťažovateľka domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý
označila za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy). V okolnostiach posudzovanej
veci bolo podstatným tiež to (pozri bod 4), že najvyšší súd rozsudkom z 3. júna 2014 zmenil
rozsudok krajského súdu z 30. novembra 2012 tak, že rozhodnutie žalovaného (Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, t. j. vec
sa vrátila na ďalšie konanie pôvodnému správnemu orgánu, a nie krajskému súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. októbra 2014