Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 356/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. októbra 2014

v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu

Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť I. K., zastúpeného JUDr. Vladimírom Varinským,

Advokátska kancelária, Námestie SNP 13, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo I. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Krajskému súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. I. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e

Krajský súd v Banskej Bystrici p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici j e p o v i n n ý uhradiť I. K. trovy právneho

zastúpenia v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) na účet

advokáta JUDr. Vladimíra Varinského, Advokátska kancelária, Námestie SNP 13, Banská

Bystrica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -12 z 10. júna 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť I. K. (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom označeného

konania na strane navrhovateľa iniciovaného návrhom na vydanie platobného rozkazu

podaného 2. augusta 2010.

Sťažovateľ uvádza, že označené súdne konanie je vedené prvostupňovým súdom –

Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. , v rámci ktorého bol 24. apríla

2012 vydaný rozsudok, ktorý sťažovateľ napadol odvolaním z 12. júna 2012.

Sťažovateľ argumentuje, že od podania odvolania uplynula doba viac ako jedného

roka a desiatich mesiacov, pričom krajský súd v priebehu uvedenej doby nevykonal vo veci

ani jeden procesný úkon, ktorý by smeroval k jej ukončeniu.

Podľa vyjadrenia sťažovateľa takýto postup, resp. nečinnosť krajského súdu

nemožno považovať za postup bez zbytočných prieťahov, resp. postup v primeranej lehote,

v čom vidí sťažovateľ porušenie svojho základného práva garantovaného čl. 48 ods. 2

a práva garantovaného dohovoru.

Sťažovateľ uvádza, že ochrany označených práv sa pokúsil domôcť

aj prostredníctvom sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi krajského súdu,

ktorý ju síce posúdil ako dôvodnú a sťažovateľa upovedomil o osobnom dohľade v záujme

urýchleného rozhodnutia v jeho veci, reálne však zbytočné prieťahy odstránené neboli,

a sťažnosť mu teda nepriniesla požadovaný efekt.

Sťažovateľ na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd rozhodol o jeho veci

nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , prikázal krajskému súdu konať v označenej

veci bez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie

v sume 3 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril krajský súd

prostredníctvom svojho predsedu, ktorý v stanovisku doručenom ústavnému súdu 30. júla

2014 uznal dôvodnosť sťažnosti. V liste predseda okresného súdu zároveň vyjadril súhlas

s upustením od ústneho pojednávania v danej veci.

V podaní doručenom ústavnému súdu 22. augusta 2014 sťažovateľ opätovne

zopakoval argumentáciu uvedenú v podanej sťažnosti a vyjadril súhlas s upustením

od ústneho pojednávania vo veci samej.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Ústavný súd po preskúmaní obsahu sťažnosti a súvisiaceho súdneho spisu dospel

k týmto pre posúdenie sťažnosti relevantným zisteniam:

Prvostupňový rozsudok z 24. apríla 2012 napadol odvolaním sťažovateľ, a to

12. júna 2012, pričom odvolanie podala aj protistrana. Spisový materiál s opravným

prostriedkom bol krajskému súdu predložený 6. júla 2012. Dňa 13. júla 2012 predložil

sťažovateľ svoje vyjadrenie k odvolaniu protistrany. Ku dňu rozhodovania ústavného súdu

nebol vo veci sťažovateľa vykonaný žiaden procesný úkon.

V čase rozhodovania ústavného súdu nebolo teda o veci sťažovateľa pred odvolacím

súdom rozhodnuté.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

garantovaného , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namieta porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , , ).

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva

podľa ústavný súd skúma vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu,

a preto aj v prípade sťažovateľa preskúmal z hľadiska charakteru prerokúvanej veci jej

skutkovú a právnu zložitosť (1), ďalej správanie sťažovateľa v priebehu konania (2)

a napokon aj postup konajúceho súdu (3).

1. Pokiaľ ide o otázku právnej a faktickej zložitosti sporu, ústavný súd konštatuje,

že konanie vo veci sťažovateľa, ktorého predmetom je uplatnený nárok na náhradu škody

spôsobenú nesprávnym úradným postupom, nemožno hodnotiť ako skutkovo či právne

zložité, pretože ide o otázky regulované jasnou právnou úpravou zastrešenou judikatúrou

všeobecných súdov. Napokon potenciálnu zložitosť sporu vylúčil aj predseda krajského

súdu vo svojom stanovisku.

2. V rámci hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov v súdnom konaní z hľadiska

druhého kritéria nezistil ústavný súd žiadne okolnosti, ktoré by signalizovali podiel

sťažovateľa ako jeho účastníka na predĺžení konania narušením jeho plynulosti.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného a práva

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup krajského súdu v posudzovanom konaní.

Ústavný súd konštatuje, že okolnosťou, ktorá narušila plynulosť konania vo veci

sťažovateľa, bola ničím neodôvodnená pasivita krajského súdu, ktorý nekonal bez toho, aby

mu v tom bránila závažná prekážka, a do dňa rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti

nevykonal v odvolacom konaní ani jeden procesný úkon vo veci.

S ohľadom na uvedené nemožno doterajšiu dobu odvolacieho konania vedeného

pred krajským súdom (viac ako dva roky) bez vykonania čo i len jediného procesného

úkonu považovať z hľadiska požiadaviek čl. 6 ods. 1 dohovoru za primeranú a ani

za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu sťažovateľa zaručenému čl. 48

ods. 2 . Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľa boli

porušené (bod 1 výroku nálezu).

Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj porušenie práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a konanie

nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu pred krajským súdom meritórne skončené,

prikázal krajskému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav

právnej neistoty, v ktorom sa sťažovateľ domáhajúc sa rozhodnutia súdu vo svojej veci

nachádza (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil sťažovateľ

absolútnou pasivitou krajského súdu a s tým súvisiacim stavom právnej neistoty.

Ústavný súd považuje v tomto prípade za primerané priznať mu finančné

zadosťučinenie v sume 1 000 €, ktorá zohľadňuje predmet konania pred všeobecným

súdom, charakter zbytočných prieťahov v konaní a nemajetkovú ujmu sťažovateľa

spočívajúcu v pocite právnej neistoty.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného

zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody (,

).

Sťažovateľ žiadal aj o priznanie náhrady trov konania pred ústavným súdom, ktorých

výšku špecifikoval sumou 426,12 €.

Pri určení výšky náhrady trov bolo treba vychádzať z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013. Ústavný súd priznal

úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti)

v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Úhradu za tretí úkon

právnej služby – vyjadrenie k stanovisku krajského súdu ústavný súd nepriznal, keďže

v ňom sťažovateľ zopakoval argumentáciu pôvodnej sťažnosti, a teda uvedený úkon nijako

neprispel k objasneniu veci. Vychádzajúc z uvedeného za dva úkony právnej

služby vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume 2 x 134 €, k tomu tiež 2 x režijný paušál

v sume 8,04 €. Ústavný súd tak priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v celkovej

sume 284,08 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Vzhľadom na znenie toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. októbra 2014