Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 598/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. októbra 2014

predbežne prerokoval sťažnosť V. H., zastúpeného advokátkou JUDr. Jarmilou Zvarovou,

Advokátska kancelária, Nerudova 14, Košice, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. H. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2014

doručená sťažnosť V. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 22. januára 2011 podal na okresnom súde

žalobu „o náhradu škody s príslušenstvom“.

Sťažovateľ podrobne zosumarizoval doterajší procesný postup okresného súdu

a zároveň uviedol, že okresný súd 21. februára 2014 vyniesol vo veci rozsudok. Proti

rozsudku okresného súdu sa 4. apríla 2014 odvolal žalovaný, a to proti výroku o povinnosti

nahradiť sťažovateľovi „úroky z omeškania a tiež voči výroku o povinnosti uhradiť

žalobcovi trovy právneho zastúpenia“.

Sťažovateľ poukazuje najmä na skutočnosť, že predmetom súdneho konania „bola

škoda na zdraví, ktorú utrpel v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 10.12.2008... uvedené

poškodenie na zdraví malo nepriaznivé následky pre jeho životné úkony, na uspokojovanie

jeho životných potrieb a spoločenských potrieb, ako aj na plnenie jeho spoločenských úloh,

teda že sa u sťažovateľa jednalo o prípad hodný osobitného zreteľa. Trvalé následky

dopravnej nehody sa prejavili výraznými zmenami v živote sťažovateľa. Trvalo štyri roky

kým konajúci súd meritórne vo veci rozhodol.“.

Sťažovateľ vyslovil názor, podľa ktorého „konanie súdu ešte nemusí znamenať, že

ide o konanie bez zbytočných prieťahov... v predmetnej veci ide o mimoriadne citlivé

konanie, keďže ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s trvalými

následkami na zdraví sťažovateľa. Prieťahy v konaní a neukončenie predmetnej veci ani

po niekoľkých rokoch vedenia konania zvyšujú nedôveru a neistotu žalobcu v schopnosť

súdu zabezpečiť plynulosť priebehu konania.“.

Podľa názoru sťažovateľa okresný súd „nepostupoval spôsobom, ktorý by viedol

k odstráneniu jeho právnej neistoty vo veci, v ktorej je navrhovateľom... Aj keď vo veci bolo

súdom nariadených viacero pojednávaní a vykonaných množstvo úkonov... je konanie pred

okresným súdom poznačené zbytočnými prieťahmi v dôsledku neefektívnej činnosti súdu ako

celku. Preto sťažovateľ nepovažuje za potrebné bližšie určovať jednotlivé obdobia

nečinnosti, resp. činnosti, ktorú možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. Sťažovateľ

nehodnotí ani plynulosť konania, ani účelnosť jednotlivých úkonov. Zložitosť veci či iné

súdom udávané skutočnosti totiž nemôžu ospravedlniť takúto dĺžku konania v tak citlivom

prípade. Toto obdobie súdneho konania nie je možné hodnotiť ako efektívne vedenie

súdneho procesu.“.

Sťažovateľ tiež uviedol, že samotné konštatovanie porušenia jeho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru „nie je preňho dostatočným

zadosťučinením“, preto navrhol, aby ústavný súd zohľadnil „dĺžku zbytočných prieťahov

v konaní a s nimi spojenú nemajetkovú ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku obáv o ochranu

jeho práv, psychického napätia a pocitov sklamania z neprimeranej dĺžky konania, ako aj to

že predmetom konania je finančné odškodnenie spojené s ťažkou ujmou na zdraví, ktorú

sťažovateľ utrpel“ a priznal mu „primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20.000 €.“.

Sťažovateľ svoj záverečný návrh formuloval takto:

„1/ Právo sťažovateľa zakotvené v SR a v článku 6 ods. 1 vety

prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8

bolo v konaní pred Okresným súdom Košice II pod č. k. porušené.

2/ Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

vo výške 20.000,- Eur.

3/ Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi trovy konania, ktoré je

povinný odporca sťažovateľovi nahradiť.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy

môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd štandardne (napr. , , )

považuje za účinný prostriedok nápravy slúžiaci ochrane základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sťažnosť na postup súdu podanú podľa § 62

ods. 1 o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) podanú predsedovi príslušného súdu.

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“),

ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných

prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30

ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o súdoch]. Podobne aj

zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v

danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní. V zmysle prvej vety druhého odseku

citovaného zákonného ustanovenia orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel

zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.

Účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať predsedovi

príslušného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní je podľa konštantnej judikatúry ústavného

súdu poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený

porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(napr. , , , ). Ústavný súd preto

o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa , koná iba

za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok, ktorý mal

k dispozícii podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto

podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon

sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je teda jedným z atribútov prípustnosti

sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci individuálnej

ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Sťažovateľ nepreukázal ani netvrdil, že by podal sťažnosť na postup súdu adresovanú

predsedovi príslušného súdu podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch v namietanom konaní, teda

nevyčerpal účinný právny prostriedok poskytnutý príslušnými ustanoveniami zákona

o súdoch na ochranu jeho základného práva. Zároveň ústavný súd konštatuje, že

v posudzovanom prípade sťažovateľa neboli ani tvrdené, ani preukázané také dôvody hodné

osobitného zreteľa, ktoré by mohli viesť k odpusteniu požiadavky na využitie účinného

prostriedku nápravy podľa .

Vzhľadom na existenciu procesnej prekážky pre meritórne rozhodovanie o tom, či

v sťažovateľom označenom konaní okresného súdu bolo porušené jeho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd

jeho sťažnosť podľa odmietol z dôvodu neprípustnosti.

Ústavný súd nad rámec uvedeného konštatuje, že z obsahu sťažnosti, ako aj zo zistení

ústavného súdu vyplýva, že vo veci sťažovateľa okresný súd 21. februára 2014

rozhodol rozsudkom a na základe odvolania žalovaného v súčasnosti o veci rozhoduje

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v odvolacom konaní vedenom

pod sp. zn. , . Krajskému súdu bol predmetný súdny spis

doručený okresným súdom 2. júna 2014, pričom vo veci dosiaľ nebol nariadený termín

pojednávania, ani neboli realizované žiadne iné procesné úkony. Sťažnosť sťažovateľa bola

ústavnému súdu doručená 2. júla 2014, teda v čase, keď už vo veci okresný súd nekonal.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že v prípade, ak by aj neexistovali dôvody

na odmietnutie sťažnosti pre jej neprípustnosť, ústavný súd by bol nútený konštatovať jej

zjavnú neopodstatnenosť (napr. , , , ),

keďže ochrana základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa

v konaní pred ústavným súdom poskytuje len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany

porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci ešte trvalo. Ak v čase, keď

bola sťažnosť doručená ústavnému súdu, už k porušovaniu označeného základného práva

nedochádzalo, ústavný súd sťažnosť zásadne ako zjavne neopodstatnenú odmietne (§ 25

ods. 2 ). Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je totiž odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci.

Ústavný súd zároveň konštatuje, že toto uznesenie netvorí prekážku res iudicata, to

znamená, že nebráni tomu, aby sa sťažovateľ opätovne obrátil na ústavný súd so sťažnosťou

v prípade, že v dosiaľ neskončenom konaní bude zo strany konajúcich súdov dochádzať

k zbytočným prieťahom.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku nezaoberal sa už ústavný súd ďalšími

návrhmi formulovanými sťažovateľom v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. októbra 2014