Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-524-2014.pdf
PDF · 96.05 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/524/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v občianskoprávnej veci žalobcu: M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., č. XXX, okr. Košice - okolie, zastúpeného advokátom JUDr. Antonom Hencovským, Františkánska 3, Košice, proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, Trnavská cesta 82, Bratislava, zastúpenému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., IČO: 00 151 700, Dostojevského rad 4, Bratislava, o náhradu škody na zdraví, o príslušenstvo pohľadávky, o odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 21.2.2014 č. k. 15C/12/2011 - 223
rozhodol:
M e n í rozsudok tak, že
- žalobu o úroky z omeškania z a m i e t a ,
- žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov prvostupňového konania 4 438,18 € pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, ktorú žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť advokátovi, JUDr. Antonovi Hencovskému do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
- žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť trovy štátu zaplatením 182,50 € na účet Okresného súdu Košice II do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania 265,50 € pozostávajúcu zo súdneho poplatku, ktorú žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Predmetom konania je náhrada škody na zdraví žalobcu, ktorú tento utrpel v dôsledku dopravnej nehody 10.12.2008, spôsobenej mu nezisteným páchateľom, vodičom osobného motorového vozidla zn. F. C. nezisteného evidenčného čísla, ktorý z miesta nehody ušiel a pri ktorej žalobca utrpel rôzne zranenia, ktoré v zmysle záverov lekárskych posudkov boli charakterizované ako ťažké. Z dôvodu, že neboli zistené skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe, trestné stíhanie bolo prerušené. V zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalobca ako poškodený náhrady jemu spôsobenej škody na zdraví domáhal sa preto od žalovaného. U tohto 23.9.2010 uplatnil nárok na jednorazové odškodnenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej aj len „SSÚ“) 38 566 € (2 590 bodov priznaných lekárskym posudkom V.. C. V., E.. z 18.8.2010). Na základe tohto žalovaný žalobcovi priznal náhrady škody za SSÚ 2 784 € (192,5 boda) a vo zvyšku z dôvodu nedoloženia lekárskych správ jeho nárok nepovažoval za preukázaný a ani ho neuspokojil. Tento nárok v rozsahu 35 699 € a ďalej aj zvýšenie SSÚ o 40 % (15 426,40 €) žalobca uplatil žalobou na súde.
Okresný súd Košice II rozsudkom z 21.2.2014 č. k. 15C/12/2011 - 223 žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť 22 004 € s úrokmi z omeškania 9 % ročne zo sumy 16 998 € od 20.5.2011 do zaplatenia, konanie o 13 592 € zastavil pre späťvzatie žaloby (k plneniu v tomto rozsahu došlo 19.5.2011), vo zvyšku žalobu zamietol. Rozsudkom priznaná istina 22 004 € pozostáva z náhrady škody na zdraví 16 998 € a zo zvýšenia odškodnenia náhrady za SSÚ 5 006 € ako 15 % zo sumy 33 374 € ako základu nároku (2 308 bodov po 14,46 €). Keďže z tejto sumy predstavujúcej celkové základné ohodnotenie SSÚ žalovaný žalobcovi zaplatil celkovo 16 376 € (2 784 + 13 592 €), rozsudkom žalovaného zaviazal na zaplatenie 16 998 € ako rozdielu týchto súm (33 374 - 16 376).
Medzi účastníkmi konania bola spornou len výška uplatneného nároku, nie samotný nárok. Na základe žalobcom predkladaných dokladov žalovaný nárok žalobcu na náhradu škody považoval za preukázaný v rozsahu 192,5 boda, žalobcovi preto ešte pred začatím konania plnil v tomu zodpovedajúcom rozsahu 2 784 € (14,46 €/bod). Po predložení ďalších lekárskych správ a nálezov žalovaný žalobcovi 19.5.2001 plnil ďalších 13 592 € za položky, o ktoré jeho revízny lekár doplnil bodové ohodnotenie vykonané V.. V., E.. z 18.8.2010. Na preukázanie opodstatnenosti zvyšku žalobou uplatneného nároku bolo nariadené znalecké aj kontrolné znalecké dokazovanie, ktorými bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu bolo stanovené na 2 308 bodov po 14,46 €, čomu žalobca prispôsobil aj uplatnený nárok (posudok V.. C.Č., W.., č. 47/2013). O zvýšení spoločenského uplatnenia rozhodol postupujúc podľa ustanovení zákona č. 437/2004 Z.z.
Pri rozhodovaní o nároku žalobcu na úroky z omeškania s poukazom na §11 ods. 7 a 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ako na predpis, ktorým je ustanovený čas plnenia, za právne významné považoval, že hoci žalobca ako poškodený pri dopravnej nehode z 10.12.2008 u žalovaného nárok na náhradu škody za SSÚ uplatnil výzvou z 23.9.2010 a kópiu posudku o SSÚ vystavenú V.. V. žalovanému predložil 29.9.2010, kompletnú lekársku dokumentáciu pred začatím súdneho konania žalovanému už nedoručil. Konštatoval, že v dôsledku takéhoto správania žalobcu jeho nárok mimosúdne mohol byť vysporiadaný len preddavkovo sumou 2 784 € za 192,5 boda. Pre nepredloženie úplnej zdravotnej dokumentácie za účelom posúdenia všetkých položiek bodového hodnotenia z posudku V.. V., E.., žalovaný nemohol posúdiť základ uplatneného nároku a tým ani nárok žalobcu na zvýšenie odškodnenia podľa §6 zákona č. 437/2004 Z.z. z dôvodu nedostatočného preukázania nároku žalobcu zdravotnou dokumentáciou. Táto okolnosť bola rovnako dôvodom aj toho, že žalovaný do jedného mesiaca po tom, čo sa o poistnej udalosti dozvedel, neukončil vyšetrenie rozsahu povinnosti plniť žalobcovi. Stalo sa tak až v priebehu súdneho konania na pojednávaní 4.5.2011, kedy žalobca žalovanému predložil podklady potrebné k vyšetrovaniu uplatneného nároku a jeho revízny lekár opätovne posúdil rozsah trvalých následkov žalobcu po zranení. Po pätnástich dňoch od ukončenia vyšetrovania 19.5.2011 žalobcovi poukázal 13 592 € (940 bodov po 14,46 €) titulom náhrady doplatku za SSÚ.
Vychádzajúc z §11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. („poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia“), preto uzavrel, že v rozsahu plnenia 16 376 € (2 784 + 13 592) žalobca nebol v omeškaní s poskytnutím poistného plnenia, do omeškania so zaplatením zvyšku istiny 16 998 € sa dostal až nasledujúcim dňom, t. j. 20.5.2011. Z týchto dôvodov žalovaného zaviazal žalobcovi platiť úroky z omeškania 9 % ročne od 20.5.2011 až do zaplatenia zo sumy 16 998 €, aplikujúc tak ustanovenia §517 ods. 1 a 2 o. z. v spojení s §3 NV č. 87/1995 Z.z., a nie od 11.1.2011, ako to uplatňoval žalobca s odôvodnením, že žalovaný sa nemohol dostať do omeškania s náhradou škody, ktorú žalobca nepreukázal, žalobu o úroky z omeškania za obdobie od 11.1.2011 do 19.5.2011 preto zamietol.
Konanie o 13 592 € (žalovaným poskytnuté plnenie v priebehu konania) zastavil pre späťvzatie (§96 ods. 1, 2 OSP).
S odôvodnením, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku a zároveň aj od úvahy súdu, o trovách konania rozhodol podľa §142 ods. 3 OSP tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu jeho účelne vynaložených trov. Za tieto považoval vychádzajúc z tarifnej hodnoty 35 596 € (13 592 + 22 004) prevzatie a prípravu zastúpenia z roku 2009, podanie žaloby na súd v roku 2011, čiastočné späťvzatie žaloby a konanie pred súdom 4.5.2011 po 492,93 € a z tarifnej hodnoty 22 004 € za tieto považoval vyjadrenia k znaleckým posudkom zo 16.2.2012 a z 9.9.2013 a konanie pred súdom v dňoch 29.6.2011,
22.1.2014 a 21.2.2014 po 386,74 € a tiež odvolanie z roku 2013 proti uzneseniu o povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazu v hodnote 193,37 €, režijný paušál 1 x 6,95 € za rok 2009, 4 x 4,71 € za rok 2011, 2 x 7,81 € za rok 2013 a 2 x 8,04 € za rok 2014. Ich súčet 4 173,91 € zvýšil o 20 % DPH (834,78 €) na celkových 5 008,69 €.
Podľa výsledkov konania aplikujúc ustanovenie §148 ods. 1 OSP žalovanému uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu 311,28 €, ktoré v konaní vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním (237,94 € V.. M., 73,34 € V.. C., W.., po odrátaní žalovaným zloženého preddavku 400 €).
Proti rozsudku, čo do výroku o príslušenstve a o trovách konania žalovaný podal odvolanie s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že nárok na úroky z omeškania v celom rozsahu zamietne. Považoval za vylúčené, aby žalovaný sa mohol dostať do omeškania v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súdu vytýkal, že hoci aplikáciou špeciálneho právneho predpisu (§11 zákona č. 381/2001 Z.z.) dospel k správnemu záveru, že nárok žalobcu na úroky z omeškania nie je dôvodný, v rozpore s tým zároveň konštatoval, že žalovaný sa dostal do omeškania po 20.5.2011. S poukazom na to, že žalobcom predkladaný dôkaz na preukázanie dôvodnosti nároku na náhradu škody v počte bodov 2 590 neobstál a sporná výška nároku v konaní nakoniec bola zistená až znalcom, namietal, že z toho dôvodu nie je preto splnený zákonný predpoklad pre vznik nároku na úroky z omeškania, keďže pohľadávka žalobcu nemohla vzniknúť skôr, ako bola ustálená jej výška v konaní (znalecký posudok č. 47/2013), a preto ani počiatok omeškania žalovaného nemohol nastať pred týmto dňom.
S poukazom na skutočnosť, že žalobca lekárske správy, ktorými preukazoval opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku na náhradu škody, žalovanému predložil až po pojednávaní 4.5.2011, proti rozhodnutiu o trovách konania namietal, že pri štyroch úkonoch právnej služby vykonaných do 4.5.2011, vrátane, za ktoré súd žalobcovi náhradu trov titulom odmeny advokáta priznal, nesprávne vychádzal z tarifnej hodnoty veci 35 596 €, keďže bez lekárskych správ žalovaný nesporne nemohol posúdiť nárok žalobcu ani čo do základu, ani čo do výšky. Takto vzniknuté trovy žalobcu podľa odvolateľa nemožno preto považovať za účelne a dôvodne vynaložené, a rozhodnutie o trovách konania v tejto súvislosti navrhol preto zmeniť v zmysle jeho odvolania a uplatnil náhradu trov.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný žalobcovi neplnil pred podaním žaloby celé odškodnenie, žalobcovi neostalo iné, ako domáhať sa svojho nároku súdnou cestou a pokiaľ na základe záverov znaleckého posudku bol prijatý záver, že žalobcovi titulom náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia prislúcha 33 374 €, pričom žalovaný mu dosiaľ poskytol len 16 376 €, so zaplatením rozdielu (16 998 €) nesporne sa dostal do omeškania od 20.5.2011. Výška odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia bola ustanovená už momentom ustálenia zdravotného stavu poškodeného a znalcom v znaleckom posudku táto bola len deklarovaná. Nič preto nebránilo žalovanému, aby 19.5.2011 okrem 13 592 € žalobcovi poskytol aj zvyšných 16 998 €. Z dôvodu, že tak neučinil, s plnením tejto sumy nesporne sa dostal do omeškania.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného na to oprávneným účastníkom konania bez potreby nariadiť odvolacie pojednávanie v rozsahu vyplývajúcom z §212 ods. 1 a 3 OSP, ako i z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu (prisúdené úroky z omeškania a závislé výroky), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je opodstatnené. O odvolaní rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §214 ods. 2 OSP s tým, že rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 22.12.2015 o 12,50 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202 na II. poschodí. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 16.12.2015 boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu (§156 ods. 1 a 3 OSP, §211 ods. 2 OSP).
Odvolanie žalovaného smerovalo len proti vyhovujúcemu výroku o úrokoch z omeškania a proti závislému výroku o trovách konania, rozsudok v ostatných výrokoch v zmysle §206 OSP nadobudol preto právoplatnosť a tieto výroky neboli predmetom odvolacieho prieskumu.
Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil otázku, či žalovaný s plnením peňažného dlhu voči žalobcovi sa dostal do omeškania.
Nárok na náhradu škody je typickým nárokom, pri ktorom čas plnenia nie je ustanovený Občianskym zákonníkom, a nie je určený ani dohodou. Jej splatnosť zásadne preto sa určuje podľa §563 o. z. Toto ustanovenie okrem podmienky absencie dohody o čase plnenia možno však aplikovať iba vtedy, ak čas plnenia nie je ani stanovený právnym predpisom, ani určený v rozhodnutí.
V danom prípade povaha veci vylučovala použitie ustanovenia §563 o. z., nakoľko čas plnenia je stanovený právnym predpisom, a to §11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tak, že „poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia“. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia v prípade, že nárok na náhradu škody je preukázaný, poisťovateľ je povinný poistné plnenie poskytnúť do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu plnenia, a v prípadoch, že dochádza k súdnemu konaniu o opodstatnenosti nároku na náhradu škody, poisťovateľ je povinný plniť v lehote vyplývajúcej z právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, inak do 15 dní po doručení tohto právoplatného rozhodnutia poisťovateľovi.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení pri posúdení nároku na úroky z omeškania zo sumy 16 998 € bolo potrebné vychádzať zo skutočnosti, že (aj) o povinnosti žalovaného žalobcovi doplatiť náhradu škody v tomto rozsahu bolo rozhodnuté rozsudkom súdu z 21.2.2014 č. k. 15C/12/2011 - 223, ktorý vo výroku o prisúdenej istine právoplatnosť nadobudol dňom 12.4.2014. V zmysle rozsudku prisúdenú istinu žalovaný bol povinný žalobcovi zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, t. j. v danom prípade do 15.4.2014 (utorok). Vzhľadom na skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Košice II priznaná istina 16 998 € žalovaným v prospech žalobcu bola poukázaná 10.4.2014, t. j. skôr, než rozsudok nadobudol právoplatnosť, odvolací súd aplikujúc citované ustanovenie §11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., dospel preto k záveru, že žalovaný so sporným peňažným plnením sa nedostal do omeškania, a žalobca nemá preto nárok na úroky z omeškania.
Odvolací súd pochybenie zistil aj v rozhodnutí o trovách konania, a to tak pri určení tarifnej hodnoty veci za žalovaným namietané úkony právnej služby, ako aj pri rozhodovaní o trovách štátu.
Hoci žalobca, ktorému vzhľadom na povahu uplatneného nároku, postupujúc podľa §142 ods. 3 OSP je potrebné priznať plnú náhradu jeho trov, pretože rozhodnutie o výške plnenia záviselo jednak od znaleckého posudku (náhrada za SSÚ) a jednak od úvahy súdu (zvýšenie odškodnenia), aj v danom prípade rozhodujúcim kritériom pre rozhodnutie o náhrade trov konania muselo byť posúdenie trov predovšetkým z hľadiska účelnosti ich vynaloženia. Vzhľadom na to, že žalobca podklady nevyhnutne potrebné na posúdenie opodstatnenosti uplatňovaného nároku žalovanému preukázane predložil až po skončení súdneho pojednávania 4.5.2011, bolo potrebné stotožniť sa s odvolateľom, že trovy vynaložené na uplatnenie 13 592,40 € žalobou na súde do podloženia žalobou uplatneného nároku na tento účel nevyhnutnými listinnými dôkazmi, neboli trovami nevyhnutne potrebnými na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému.
Za tri z odvolateľnom namietané úkony právnej služby (okrem čiastočného späťvzatia žaloby), odmenu advokáta bolo potrebné preto určiť vychádzajúc z hodnoty 22 004 € (35 596 - 13 592). Vzhľadom na to, že pod 22 004 € sú spojené dve veci (16 998 + 5 006), v zmysle §13 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.; ďalej len „vyhláška“) základná sadzba tarifnej odmeny pri nich určená z tarifnej hodnoty nároku na náhradu SSÚ 16 998 € (336,94 €) sa zvyšuje o jednu tretinu základnej sadzby tarifnej hodnoty, ktorá advokátovi by patrila vo veci zvýšenia odškodnenia náhrady za SSÚ sumou 5 006 € (60,31 €). V danom prípade základná sadzba tarifnej odmeny za tieto 3 úkony právnej služby preto je 397,25 €, a nie 492,93 €, ako uplatňoval žalobca. Za zvyšných 6 úkonov právnej služby, keďže nemožno prekročiť návrh žalobcu a prisúdiť mu viac, než čoho sa domáhal (non ultra petit), bolo potrebné vychádzať zo žalobcom účtovanej základnej sadzby tarifnej odmeny 386,74 €. Čiastočné späťvzatie žaloby v rozsahu 13 592 € sa týkalo jedine nároku na náhradu za SSÚ, základná sadzba tarifnej odmeny zaň preto je 303,74 €. Jedna polovica z 386,74 € činí 193,37 €. Režijný paušál stanovený v súlade s §16 ods. 3 vyhlášky ako jedna stotina výpočtového základu činil 6,95 € za rok 2009, 7,41 € na rok 2011, 7,81 € na rok 2013 a 8,04 € na rok 2014.
V posudzovanej veci účelné trovy žalobcu spočívajú preto v nasledovných 10 úkonoch právnej služby, za ktoré patrí odmena a režijný paušál nasledovne:
- prevzatie a príprava zastúpenia z 31.1.2009 397,25 € + 6,95 €,
- podanie žaloby na súd z 28.1.2011 397,25 € + 7,41 €,
- čiastočné späťvzatie žaloby o 13 592 € z 9.6.2011 303,74 € + 7,41 €,
- konanie pred súdom 4.5.2011 397,25 € + 7,41 €,
- konanie pred súdom 29.6.2011 386,74 € + 7,41 €,
- vyjadrenie k znaleckému posudku 16.2.2012 386,74 € + 7,63 €,
- odvolanie z 31.1.2013 proti uzneseniu podľa §141 ods. 1 OSP 193,37 € + 7,81 €,
- vyjadrenie k znaleckému posudku 9.9.2013 386,74 € + 7,81 €,
- konanie pred súdom 22.1.2014 386,74 € + 8,04 € a
- konanie pred súdom 21.2.2014 386,74 € + 8,04 €,
t. j. spolu 3 698,48 €, zvýšené o 20 % DPH (739,70 €), teda celkom 4 438,18 €.
Keďže žalobca zo zákona [§4 ods. 2 písm. ch) zákona č. 71/1992 Zb.] je oslobodený od súdnych poplatkov, v zmysle §148 OSP štát má podľa výsledkov konania proti žalovanému právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Výsledok konania v danej veci je 58,63 % v prospech žalobcu (22 004 € z uplatnených 37 533,40 € po späťvzatí žaloby), v zmysle §148 OSP trovy 311,28 €, ktoré platil štát, v rozsahu 182,50 € (58,63 %) je povinný nahradiť preto žalovaný.
Zo zhora uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa §220 OSP zmenil preto napadnutý rozsudok vo výroku o úrokoch z omeškania a trovách konania, vrátane výroku o trovách štátu tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
V odvolacom konaní úspešnému žalovanému podľa §224 ods. 1 v spojení s §142 ods. 3 a §151 ods. 1, veta prvá OSP odvolací súd priznal náhradu trov súdneho poplatku v odvolacom konaní 265,50 €.
Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.