Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 690/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

12. novembra 2014 prerokoval námietku predpojatosti proti sudkyni Ústavného súdu

Slovenskej republiky JUDr. Jane Baricovej, vznesenú prezidentom Slovenskej republiky,

vo veci sťažnosti JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Juraja Sopoligu, vedenej Ústavným súdom

Slovenskej republiky pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sudkyňa Ústavného súdu Slovenskej republiky Jana Baricová n i e j e v y l ú č e n á

z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod

sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo

22. októbra 2014 doručené podanie prezidenta Slovenskej republiky (ďalej aj „prezident“),

ktorým vyhlásil, že členku III. senátu ústavného súdu Janu Baricovú odmieta podľa § 28

ods. 2 pre jej predpojatosť, lebo má kvalifikovaný pomer k veci.

Ďalej uvádza, že pod kvalifikovaným pomerom sudcu k prerokovávanej veci „je potrebné

rozumieť predovšetkým to, že výsledok konania pred Ústavným súdom by sa mohol

priamo a bezprostredne dotknúť postavenia, najmä práv a oprávnení takého sudcu...“.

Prezident Slovenskej republiky ďalej navrhol, aby sudkyňa Jana Baricová bola predvolaná

a vypočutá ako svedkyňa v základnom konaní so zreteľom na

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) .

2. Sudkyňa Jana Baricová vo vyjadrení z 28. októbra 2014 k uvedenej námietke

prezidenta Slovenskej republiky uviedla, že vo veci sa necíti byť predpojatá, k účastníkom

konania či k jeho predmetu nemá taký pomer, ktorý by jej bránil objektívne rozhodnúť.

Zo subjektívneho hľadiska preto zostala nestrannou pre meritórne rozhodovanie veci.

3. Námietku predpojatosti sudkyne Jany Baricovej vznesenú prezidentom Slovenskej

republiky nepovažoval za dôvodnú ani kandidát na sudcu ústavného súdu Juraj Sopoliga,

ktorý v písomnom podaní z 30. októbra 2014 uviedol, že namietaná sudkyňa sa nezúčastnila

pohovoru medzi ním a prezidentom za prítomnosti členov poradného výboru, čiže

o priebehu tohto pohovoru nemá žiadnu osobnú skúsenosť a aj výkonu svojej funkcie sa

ujala ústavným spôsobom.

4. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) je sudca

vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer

k veci, účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

predpojatosti.

Podľa účastník konania môže vyhlásiť, že

niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu

o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže

ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania.

5. Ústavný súd v danej súvislosti zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa

dotýka samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu

zaujatosti či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku

konania.

6. Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide

o základnú povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému a jeho riadneho

fungovania.

7. Už vo svojej predošlej judikatúre ústavný súd konštatoval, že z pohľadu

ľudskoprávneho, z pohľadu práva na nestranného sudcu ako komponentu práva

na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) dve

previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako 30 rokov (Piersack

v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok z 1. októbra 1982; Pohoska v. Poľsko, sťažnosť

č. 33530/06, rozsudok z 10. januára 2012). Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku

objektívnu, a tie sú overované rovnomernými testami. Európsky súd pre ľudské práva

zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to

vo všeobecnosti (Olujič v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok z 5. februára 2005,

bod 57), ale osobitne pri objektívnom teste (Kinský v. Česká republika, sťažnosť

č. 42856/06, rozsudok z 9. februára 2012, bod 87). Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP

absenciou zaujatosti či predsudku vo veci, pričom nestrannosť môže byť overovaná už

spomenutým subjektívnym a objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test,

v ktorom sa zisťuje osobné presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej

veci. Osobná nestrannosť sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto

„opakom“ môže byť sudcom prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad

sudca z osobných dôvodov vyhradí prerokovanie veci pre seba. Požiadavka nestrannosti

nemôže byť dostatočne naplnená len subjektívnym testom, ktorý je náročný z hľadiska

preukazovania. Na subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma,

či sudca vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá

perspektíva nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti. Podľa ESĽP

musí byť ustálené, či existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti

o nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú dôležitosť, pretože

„v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac o dôvere

samotných účastníkov konania (Daktaras v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok

z 10. októbra 2000, bod 32). Ústavný súd dodáva, že súčasne s dôverou, na ktorú musia

súdy v demokratickej spoločnosti ašpirovať, je cez ňu „v hre“ aj autorita súdnych

rozhodnutí.

8. Pozícia namietajúceho má v objektívnom teste dôležitý význam, avšak

rozhodujúce je, či je jeho obava aj objektívne akceptovateľná. Ústavný súd z hľadiska

teoretického upozorňuje, že test objektívnosti a zákonné dôvody nespôsobilosti sudcu sa

môžu prekrývať, ale nejde o totožné inštitúty.

9. Podstatou námietok proti sudkyni Jane Baricovej je ústavnosť jej vymenovania

do funkcie sudkyne ústavného súdu v prípade, ak by s ústavnou sťažnosťou uspeli viacerí

ako dvaja sťažovatelia (sťažnosť podali všetci piati nevymenovaní kandidáti), a možnosť jej

vypočutia ako jedinej svedkyne v konaní o sťažnostiach nevymenovaných kandidátov

na sudcu ústavného súdu.

Pokiaľ ide o prvý aspekt námietky, tento je úplne mimo rámec rozhodovania

prezidenta Slovenskej republiky o subjektívnom práve už vymenovanej sudkyne do funkcie

sudkyne ústavného súdu. Toto konanie totiž už nemá nič spoločné s ďalšími konaniami

neúspešných kandidátov na funkciu sudcu ústavného súdu proti prezidentovi Slovenskej

republiky, pretože bolo ukončené formálnym aktom uvedeným v a 5 ,

na základe ktorého sa Jana Baricová legitímne ujala svojej funkcie sudkyne ústavného súdu.

Druhý argument tiež neobstojí, pretože ako svedok môže v konaní pred ústavným

súdom vystupovať iba tá fyzická osoba, ktorá určitú skutočnosť svojimi zmyslami

(najčastejšie zrakom či sluchom) priamo vnímala a je schopná o tom podať súdu správu.

Sudkyňa ústavného súdu Jana Baricová však nemôže byť svedkom priebehu pohovorov

neúspešných kandidátov, na základe ktorých prezident Slovenskej republiky rozhodol o ich

nevymenovaní do funkcie sudcov ústavného súdu, lebo sa ich vôbec nezúčastnila, a tak

nie je ani spôsobilá o tom podať ústavnému súdu správu.

10. Ústavný súd na základe už uvedeného dospel k záveru, že prezidentom

Slovenskej republiky uvádzané skutočnosti v kontexte rozhodovania veci vedenej

na ústavnom súde pod sp. zn. ani z objektívneho hľadiska nevzbudzujú

oprávnené pochybnosti o nestrannosti sudkyne Jany Baricovej, preto bolo rozhodnuté tak,

ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2014