Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 700/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. novembra

2014 predbežne prerokoval sťažnosť súdneho exekútora Š. V., zastúpeného advokátom

JUDr. Andrejom Molnárom, Majlátha 2518/14, Kráľovský Chlmec, vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a ,

práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl.

1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 11. júna 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Š. V. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. októbra

2014 doručená sťažnosť súdneho exekútora Š. V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej ako „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej ako „dodatkový protokol“)

uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) sp. zn. z 11.

júna 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že krajský súd napadnutým rozhodnutím

sp. zn. z 11. júna 2014 zmenil uznesenie Okresného súdu Vranov nad

Topľou č. k. -955 zo 7. novembra 2012 o náhrade trov súdneho exekútora tak,

že exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. S ohľadom na uvedené sťažovateľ

v sťažnosti namieta, argumentujúc rozsiahlymi skutkovými okolnosťami prípadu, ako aj

právnou argumentáciou, viaceré pochybenia krajského súdu, z ktorých odvodzuje

arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa názoru sťažovateľa

vedie k porušeniu jeho základných práv podľa , a práv

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako i čl. 1 dodatkového protokolu.

Sťažovateľ je toho názoru, že „... odvolací súd účelovo použil ustanovenie

o dôvodoch hodných osobitného zreteľa na odôvodnenie svojho nepreskúmateľného

rozhodnutia napriek skutočnosti, že trovy exekúcie ako aj rozhodovanie o nich sú upravené

jednoznačne v Exekučnom poriadku. ...

... odvolací súd nesprávne a arbitrárne odôvodnil nepriznanie trov exekúcie súdnemu

exekútorovi, teda ide o nesprávny a arbitrárny postup odvolacieho súdu, ktorý nemá žiadnu

oporu v EP a je výslovne v rozpore so znením ust. §197 a §200 EP a ktorý je subjektívnym

názorom, ktorý závažným spôsobom zasahuje a poškodzuje sťažovateľa na majetkovom

práve, ktorým je pohľadávka exekútora na trovy exekúcie (medzi inými napr. exekútorom

uhradené znalečné nie v nepatrnej výške), čím odvolací súd nerešpektoval základné právo

exekútora vlastniť majetok chránený v SR, v nadväznosti na

Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. ...

Odvolací súd nerešpektoval právnu úpravu nároku exekútora na priznanie trov

exekúcie v zmysle EP napriek skutočnosti, že v čase rozhodovania existovali obaja účastníci

exekučného konania. ...

Nie je možné súhlasiť s názorom odvolacieho súdu v súvislosti s rozhodnutím ESĽP -

Van der Mussele proti Belgicku, pretože sa netýka ani len profesie advokátov na Slovensku

pri zastupovaní ex offo nemajetných klientov, pretože tento problém je odlišne riešený

v Belgicku ako je a bol riešený v Slovenskej republike.“.

3. S ohľadom na uvedené sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd ním podanú

ústavnú sťažnosť vzhľadom na skutkové a právne okolnosti prípadu prijal na ďalšie konanie

a následne vydal tento nález:

„1. Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -1013 zo dňa

11.6.2014 vo výroku o náhrade trov súdneho exekútora bolo porušené základné právo

sťažovateľa podľa SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, spočívajúce v práve na súdnu ochranu na nezávislom a nestrannom

súde a tiež základné právo sťažovateľa spočívajúce v práve vlastniť majetok a v práve

na ochranu majetku podľa SR a v práve na pokojné užívanie majetku

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k.

-1013 zo dňa 11.6.2014 vo výroku o náhrade trov súdneho exekútora a vec

vracia na ďalšie konanie Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

3. Zároveň sťažovateľ žiada priznať náhradu trov právneho zastúpenia vo výške...

Eur a túto poukázať právnemu zástupcovi sťažovateľa.“

4. Sťažovateľ zároveň v závere sťažnosti oznamuje, že 12. septembra 2014 podal

proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu i dovolanie. Dodáva, že ústavnú sťažnosť

podáva z opatrnosti z dôvodu, že zákon ustanovuje iba dvojmesačnú lehotu na podanie

ústavnej sťažnosti.

II.

5. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich.

6. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na

konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa

, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných

slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na

ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity

právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) (, ). Zásada subsidiarity reflektuje okrem

iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov,

ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané ().

7. Zo sťažnosti súdu vyplynulo, že sťažovateľ súbežne s ústavnou sťažnosťou

v lehote na podanie dovolania podal proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu

z 11. júna 2014 i dovolanie.

8. Podstatou námietok sťažovateľa je právne posúdenie rozhodnutia krajského súdu

najmä z hľadiska rešpektovania základných práv (bod 1), v dôsledku porušenia ktorých sa

sťažovateľ domáha [ako v konaní pred ústavným súdom, tak aj podaním dovolania

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)] zrušenia ním

označeného uznesenia krajského súdu sp. zn. z 11. júna 2014.

9. Ak sa za tejto situácie sťažovateľ domáha svojich práv jednak na najvyššom súde

a zároveň aj na ústavnom súde, musela byť sťažnosť odmietnutá pre jej predčasnosť,

pretože o ochrane označených práv, ktorých porušenie namieta, bude najprv rozhodovať

najvyšší súd.

10. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne ), že v prípade podania

opravného prostriedku (odvolania či dovolania) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je

ústavná sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o takomto opravnom

prostriedku (v danom prípade o dovolaní). Pritom lehota na podanie takejto sťažnosti bude

považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu

(porovnaj tiež rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci

Zvolský a Zvolská proti Česká republika, sťažnosť č. 46129/99 a jeho body 51, 53, 54 alebo

vo veci Soffer proti Česká republika, sťažnosť č. 31419/04 a jeho body 47 a 48)

napadnutému opravným prostriedkom (riadnym alebo mimoriadnym).

11. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou, ako aj

ďalšími návrhmi sťažovateľa meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju

odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2014