Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 8/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. januára 2015 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť R. Č., zastúpeného

advokátkou JUDr. M. L., vo veci namietaného porušenia čl. 16 ods. 2, čl. 19 ods. 1, čl. 46

ods. 1 a , , ,

a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 3, čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 2

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským

súdom v Bratislave pod sp. zn. E 803090094614, čl. 16 ods. 2, čl. 19 ods. 1, čl. 46 ods. 1,

a , , ,

ods. 1, čl. 38 ods. 2 a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 3, čl. 6 ods. 1

a 3 písm. c) a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. Č. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. novembra

2014 doručená sťažnosť R. Č. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia čl. 16

ods. 2, , a (ďalej len

„ústava“), čl. 7 ods. 2, čl. 10 ods. 1, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj čl. 3, čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským

súdom v Bratislave pod sp. zn. E 803090094614, čl. 16 ods. 2, čl. 19 ods. 1, čl. 46 ods. 1,

a , , , ,

a čl. 40 ods. 3 listiny, ako aj čl. 3, čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) a čl. 8 ods. 1 dohovoru uznesením

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. . Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú

prepravu 27. novembra 2014.

Zo sťažnosti podanej osobne a z jej doplnenia z 29. decembra 2014 podaného

právnou zástupkyňou a doručeného ústavnému súdu 30. decembra 2014 vyplýva, že

uznesením vyššieho súdneho úradníka Krajského súdu v Košiciach č. k. -714

z 25. januára 2010 bola obhajcovi sťažovateľa priznaná odmena vo výške 9 046,50 €.

Uznesením vyššieho súdneho úradníka Krajského súdu v Košiciach č. k. 8 T 8/2005-

728 zo 17. januára 2011 bola sťažovateľovi uložená povinnosť nahradiť štátu trovy

trestného konania vo výške 9 046,50 € pozostávajúce z odmeny priznanej ustanovenému

obhajcovi sťažovateľa.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 23. novembra 2012,

ktoré bolo sťažovateľovi doručené 5. decembra 2012, bola zamietnutá sťažnosť podaná

sťažovateľom proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zo 17. januára 2011.

Uznesením súdnej tajomníčky Krajského súdu v Bratislave (justičná pokladnica)

sp. zn. E 8030904614 z 22. septembra 2014 bol nariadený výkon rozhodnutia na

uspokojenie prednostnej pohľadávky 9 046,50 € zrážkami z pracovnej odmeny sťažovateľa,

a to na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. -728 zo 17. januára

2011, ktoré sa stalo vykonateľným 8. decembra 2012.

Sťažovateľ podal 8. októbra 2014 odvolanie spojené so žiadosťou o trvalé upustenie

od vymáhania súdnej pohľadávky vyššej ako desaťnásobok minimálnej mzdy. Poukázal na

nezákonnosť vymáhania pohľadávky a zdôraznil aj jej nevymožiteľnosť vzhľadom na svoju

nemajetnosť, finančnú situáciu a výšku príjmu zo zárobkovej činnosti vo výkone trestu,

ktorý nedosahuje hranicu životného minima, ale ani základnej sumy nepostihnuteľnej

v rámci výkonu rozhodnutia. Upozornil aj na zdravotné problémy, resp. na zdravotné

postihnutie.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. E 8030904614 z 20. októbra 2014,

doručeným sťažovateľovi 27. októbra 2014, bolo uznesenie súdnej tajomníčky potvrdené

ako vecne správne.

Keďže uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 20. októbra 2014 bolo sťažovateľovi

doručené 27. októbra 2014, považuje sťažnosť ústavnému súdu za včas podanú. Sťažovateľ

požiadal Centrum právnej pomoci o právnu pomoc v súvislosti s podaním ústavnej

sťažnosti.

Uznesenia Krajského súdu v Košiciach, ako aj Krajského súdu v Bratislave považuje

sťažovateľ za porušenie ním označených práv podľa , listiny a dohovoru. Uznesenia

oboch súdov sa javia ako nepochopiteľné a neakceptovateľné. Sťažovateľ je totiž

nemajetný, jeho príjmy nedosahujú ani zďaleka hranicu životného minima a má zdravotné

problémy ovplyvňujúce jeho schopnosť zarobiť si. Jeho jediným príjmom je pracovná

odmena vo výkone trestu a táto nestačí na úhradu vymáhanej pohľadávky. V prípade

sťažovateľa malo ísť o bezplatnú obhajobu, na ktorú mal a má ako obvinený v trestnom

konaní právo. Krajský súd v Košiciach však uviedol, že sťažovateľ nepreukázal

oprávnenosť nároku na bezplatnú obhajobu, resp. na obhajobu za zníženú odmenu. S týmto

záverom sa nemožno stotožniť, pričom Krajský súd v Košiciach sa nevysporiadal dôsledne

so sťažovateľovou konkrétnou argumentáciou týkajúcou sa jeho majetkovej a finančnej

situácie. Dokonca ten istý sudca Krajského súdu v Košiciach neskôr v súvislosti

s dovolaním akceptoval ustanovenie bezplatného obhajcu pre sťažovateľa.

Sťažovateľ žiada vydať nález v tomto znení:

„1. Krajský súd v Bratislave, Justičná pokladnica, v konaní vedenom pod sp. zn.:

E8030904614 /ako súdu odvolacieho/ a jeho uznesením sp. zn.: E8030904614 zo dňa

20.10.2014, svojím konaním a postupom porušil základné právo sťažovateľa na spravodlivé

súdne konanie, práva na súdnu ochranu, práva na zákonné a preskúmateľné rozhodnutie

zaručené /článkom 46 ods. 1, článkom 48 ods. 2 SR, článkom 36 ods. 1, článkom 38

ods. 2 Listiny…, článkom 6 ods. 1 Dohovoru.../, porušil základné právo sťažovateľa na

zachovanie ľudskej dôstojnosti a osobnej cti zaručené /článkom 19 ods. 1 SR,

článkom 10 ods. 1 Listiny…, článkom 8 ods. 1 Dohovoru.../, porušil základné právo

sťažovateľa nebyť podrobený krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo

trestu zaručené /článkom 16 ods. 2 SR, článkom 7 ods. 2 Listiny..., článkom 3

Dohovoru.../

2. Krajský súd v Bratislave, Justičná pokladnica, v konaní vedenom pod sp. zn.:

E803094614 a jeho uznesením zo dňa 22.9.2014, svojím konaním a postupom porušil

základné právo sťažovateľa na zachovanie ľudskej dôstojnosti a osobnej cti zaručené

/článkom 19 ods. 1 SR, článkom 10 ods. 1 Listiny..., článkom 8 ods. 1 Dohovoru.../,

porušil základné právo sťažovateľa nebyť podrobený krutému, neľudskému či ponižujúcemu

zaobchádzaniu alebo trestu zaručené /článkom 16 ods. 2 SR, článkom 7 ods. 2

Listiny..., článkom 3 Dohovoru.../

3. Krajský súd v Košiciach, v konaní vedenom pod sp. zn. /ako súdu

sťažnostného/ a jeho uznesením sp. zn.: zo dňa 23.11.2012, svojím konaním

a postupom porušil základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie, práva na

súdnu ochranu, práva na zákonné a preskúmateľné rozhodnutie, práva na prejednanie veci

nestranným a nezávislým súdom zaručené /článkom 46 ods. 1, článkom 48 ods. 2

SR, článkom 36 ods. 1, článkom 38 ods. 2 Listiny..., článkom 6 ods. 1 Dohovoru.../, porušil

základné právo sťažovateľa na obhajobu, právo na obhajobu bezplatnú zaručené /článkom

50 ods. 3 SR, článkom 40 ods. 3 Listiny..., článkom 6 ods. 3 písm. c Dohovoru.../,

porušil základné právo sťažovateľa na zachovanie ľudskej dôstojnosti a osobnej cti

zaručené /článkom 19 ods. 1 SR, článkom 10 ods. 1 Listiny .., článkom 8 ods. 1

Dohovoru.../, porušil základné právo sťažovateľa nebyť podrobený krutému, neľudskému či

ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu zaručené /článkom 16 ods. 2 SR,

článkom 7 ods. 2 Listiny..., článkom 3 Dohovoru.../

4. Krajský súd v Košiciach, v konaní vedenom pod sp. zn.: -728 a jeho

uznesením zo dňa 17.1.20111, svojím konaním a postupom porušil základné právo

sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie zaručené /článkom 46 ods. 1, článkom 48 ods. 2

SR, článkom 36 ods. 1, článkom 38 ods. 2 Listiny..., článkom 6 ods. 1 Dohovoru.../,

porušil základné právo sťažovateľa na obhajobu, právo na bezplatnú obhajobu zaručené

/článkom 50 ods. 3 SR, článkom 40 ods. 3 Listiny..., článkom 6 ods. 3 písm. c

Dohovoru.../, porušil základné právo sťažovateľa na zachovanie ľudskej dôstojnosti

a osobnej cti zaručené /článkom 19 ods. 1 SR, článkom 10 ods. 1 Listiny…, článkom

8 ods. 1 Dohovoru.../, porušil základné právo sťažovateľa nebyť podrobený krutému,

neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu zaručené /článkom 16 ods. 2

SR, článkom 7 ods. 2 Listiny..., článkom 3 Dohovoru.../

5. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, Justičná pokladnica, spisová značka

E8030904614 /ako súdu odvolacieho/ zo dňa 20.10.2014 sa zrušuje,

6. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, Justičná pokladnica, spisová značka

E8030904614 zo dňa 22.9.2014 sa zrušuje,

7. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach spisová značka /ako súdu

sťažnostného/ zo dňa 23.11.2012 sa zrušuje,

8. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach spisová značka -728 zo dňa

17.1.2011 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie,

9.Ústavný súd Slovenskej republiky, prikazuje porušovateľovi Krajskému súdu

v Košiciach obnoviť stav pred porušením práva,

10. Sťažovateľovi Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva finančné

zadosťučinenie v sume 1 000,- Eur /slovom tisíc euro/; za porušenie práv, spôsobené

nariadením výkonu rozhodnutia a vymáhaním súdnej pohľadávky od nemajetného, ktoré mu

Krajský súd v Bratislave, Justičná pokladnica, povinná vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu,

11. Sťažovateľovi Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva finančné

zadosťučinenie v sume 11 046,50 Eur /slovom jedenásťtisíc štyridsaťšesť 50/100 euro/; za

porušenie práv, spôsobené uložením povinnosti uhradiť štátu trovy trestného konania

vo výške sumy 9 046,50 Eur, pozostávajúce priznanej sumy odmeny ustanovenému

obhajcovi, napriek tomu, že išlo o bezplatnú obhajobu vyžadovali si to záujmy

spravodlivosti, ako aj z dôvodu nemajetnosti obžalovaného resp. obvineného, ktoré mu je

Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu,

12. Krajský súd v Bratislave, Justičná pokladnica, je povinná zaplatiť náhradu trov

konania na účet právnej zástupkyne sťažovateľa podľa záverečného vyčíslenia a to do

tridsiatich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľ sa domáha aj náhrady trov právneho zastúpenia advokátkou v celkovej

výške 697,47 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť v časti smerujúcej proti konaniu vedenému Krajským súdom v Košiciach

pod sp. zn. (uznesenie č. k. -728 zo 17. januára 2011 v spojení

s uznesením sp. zn. z 23. novembra 2012) treba považovať za oneskorene

podanú.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ako sťažovateľ sám uvádza, uznesenia sa stali právoplatnými a vykonateľnými ešte

8. decembra 2012. Znamená to, že sťažnosť ústavnému súdu odovzdaná na poštovú

prepravu 27. novembra 2014 bola podaná oneskorene, takmer dva roky po uplynutí

zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. E 8030904614 z 22. septembra 2014, nie je daná právomoc ústavného

súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. E 8030904614 z 22. septembra

2014, ktoré vydala súdna tajomníčka, bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný

prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa mal

sudca, resp. senát Krajského súdu v Bratislave. Tým je zároveň v uvedenom rozsahu

vylúčená právomoc ústavného súdu. Treba tiež poznamenať, že sťažovateľ právo podať

odvolanie aj využil.

Sťažnosť v časti smerujúcej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

E 8030904614 z 20. októbra 2014 je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (m. m.

, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

Jadro argumentácie sťažovateľa spočíva v tvrdení, že vzhľadom na jeho majetkové

a zárobkové pomery mu mala byť priznaná obhajoba zo strany ustanoveného obhajcu

bezplatne, a keďže sa tak nestalo, vymáhanie pohľadávky spočívajúcej v odmene za právne

služby ustanoveného obhajcu považuje za porušenie označených práv.

Z pohľadu ústavného súdu treba zdôrazniť, že pokiaľ bol sťažovateľ presvedčený

o tom, že spĺňa podmienky na ustanovenie bezplatného obhajcu, potom sa mal domáhať

ochrany svojich práv na ústavnom súde v zákonnej dvojmesačnej lehote počítanej od

doručenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 23. novembra 2012. Sťažovateľ však

takto nepostupoval, a preto záver Krajského súdu v Košiciach, podľa ktorého je povinný za

právne služby ustanoveného obhajcu zaplatiť v plnej výške, treba považovať za konečný

a záväzný. Právoplatné uznesenie Krajského súdu v Košiciach predstavuje exekučný titul,

ktorého správnosť a opodstatnenosť už nie je možné v rámci výkonu rozhodnutia vedeného

na jeho základe znova skúmať, resp. nanovo otvárať. Tým je zároveň dané, že postup

a rozhodovanie Krajského súdu v Bratislave v rámci výkonu rozhodnutia nemožno

považovať za arbitrárny či zjavne neodôvodnený. Na tomto závere nič nemení to, že

sťažovateľ má na vec odlišný názor.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2015