Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 8/2015
PDF · 170.32 KB
No categories available
II. ÚS 8/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. januára 2015 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť R. Č., zastúpeného
advokátkou JUDr. M. L., vo veci namietaného porušenia čl. 16 ods. 2, čl. 19 ods. 1, čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 7 ods. 2, čl. 10 ods. 1, čl. 36 ods. 1
a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 3, čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 2
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským
súdom v Bratislave pod sp. zn. E 803090094614, čl. 16 ods. 2, čl. 19 ods. 1, čl. 46 ods. 1,
čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 7 ods. 2, čl. 10 ods. 1, čl. 36
ods. 1, čl. 38 ods. 2 a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 3, čl. 6 ods. 1
a 3 písm. c) a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 8 T 8/2005 a takto
rozhodol:
Sťažnosť R. Č. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. novembra
2014 doručená sťažnosť R. Č. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia čl. 16
ods. 2, čl. 19 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), čl. 7 ods. 2, čl. 10 ods. 1, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv
a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj čl. 3, čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským
súdom v Bratislave pod sp. zn. E 803090094614, čl. 16 ods. 2, čl. 19 ods. 1, čl. 46 ods. 1,
čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy, čl. 7 ods. 2, čl. 10 ods. 1, čl. 36 ods. 1, čl. 38 ods. 2
a čl. 40 ods. 3 listiny, ako aj čl. 3, čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) a čl. 8 ods. 1 dohovoru uznesením
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8 T 8/2005. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú
prepravu 27. novembra 2014.
Zo sťažnosti podanej osobne a z jej doplnenia z 29. decembra 2014 podaného
právnou zástupkyňou a doručeného ústavnému súdu 30. decembra 2014 vyplýva, že
uznesením vyššieho súdneho úradníka Krajského súdu v Košiciach č. k. 8 T 8/2005-714
z 25. januára 2010 bola obhajcovi sťažovateľa priznaná odmena vo výške 9 046,50 €.
Uznesením vyššieho súdneho úradníka Krajského súdu v Košiciach č. k. 8 T 8/2005-
728 zo 17. januára 2011 bola sťažovateľovi uložená povinnosť nahradiť štátu trovy
trestného konania vo výške 9 046,50 € pozostávajúce z odmeny priznanej ustanovenému
obhajcovi sťažovateľa.
Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8 T 8/2005 z 23. novembra 2012,
ktoré bolo sťažovateľovi doručené 5. decembra 2012, bola zamietnutá sťažnosť podaná
sťažovateľom proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zo 17. januára 2011.
Uznesením súdnej tajomníčky Krajského súdu v Bratislave (justičná pokladnica)
sp. zn. E 8030904614 z 22. septembra 2014 bol nariadený výkon rozhodnutia na
uspokojenie prednostnej pohľadávky 9 046,50 € zrážkami z pracovnej odmeny sťažovateľa,
a to na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 8 T 8/2005-728 zo 17. januára
2011, ktoré sa stalo vykonateľným 8. decembra 2012.
Sťažovateľ podal 8. októbra 2014 odvolanie spojené so žiadosťou o trvalé upustenie
od vymáhania súdnej pohľadávky vyššej ako desaťnásobok minimálnej mzdy. Poukázal na
nezákonnosť vymáhania pohľadávky a zdôraznil aj jej nevymožiteľnosť vzhľadom na svoju
nemajetnosť, finančnú situáciu a výšku príjmu zo zárobkovej činnosti vo výkone trestu,
ktorý nedosahuje hranicu životného minima, ale ani základnej sumy nepostihnuteľnej
v rámci výkonu rozhodnutia. Upozornil aj na zdravotné problémy, resp. na zdravotné
postihnutie.
Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. E 8030904614 z 20. októbra 2014,
doručeným sťažovateľovi 27. októbra 2014, bolo uznesenie súdnej tajomníčky potvrdené
ako vecne správne.
Keďže uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 20. októbra 2014 bolo sťažovateľovi
doručené 27. októbra 2014, považuje sťažnosť ústavnému súdu za včas podanú. Sťažovateľ
požiadal Centrum právnej pomoci o právnu pomoc v súvislosti s podaním ústavnej
sťažnosti.
Uznesenia Krajského súdu v Košiciach, ako aj Krajského súdu v Bratislave považuje
sťažovateľ za porušenie ním označených práv podľa ústavy, listiny a dohovoru. Uznesenia
oboch súdov sa javia ako nepochopiteľné a neakceptovateľné. Sťažovateľ je totiž
nemajetný, jeho príjmy nedosahujú ani zďaleka hranicu životného minima a má zdravotné
problémy ovplyvňujúce jeho schopnosť zarobiť si. Jeho jediným príjmom je pracovná
odmena vo výkone trestu a táto nestačí na úhradu vymáhanej pohľadávky. V prípade
sťažovateľa malo ísť o bezplatnú obhajobu, na ktorú mal a má ako obvinený v trestnom
konaní právo. Krajský súd v Košiciach však uviedol, že sťažovateľ nepreukázal
oprávnenosť nároku na bezplatnú obhajobu, resp. na obhajobu za zníženú odmenu. S týmto
záverom sa nemožno stotožniť, pričom Krajský súd v Košiciach sa nevysporiadal dôsledne
so sťažovateľovou konkrétnou argumentáciou týkajúcou sa jeho majetkovej a finančnej
situácie. Dokonca ten istý sudca Krajského súdu v Košiciach neskôr v súvislosti
s dovolaním akceptoval ustanovenie bezplatného obhajcu pre sťažovateľa.
Sťažovateľ žiada vydať nález v tomto znení:
„1. Krajský súd v Bratislave, Justičná pokladnica, v konaní vedenom pod sp. zn.:
E8030904614 /ako súdu odvolacieho/ a jeho uznesením sp. zn.: E8030904614 zo dňa
20.10.2014, svojím konaním a postupom porušil základné právo sťažovateľa na spravodlivé
súdne konanie, práva na súdnu ochranu, práva na zákonné a preskúmateľné rozhodnutie
zaručené /článkom 46 ods. 1, článkom 48 ods. 2 Ústavy SR, článkom 36 ods. 1, článkom 38
ods. 2 Listiny…, článkom 6 ods. 1 Dohovoru.../, porušil základné právo sťažovateľa na
zachovanie ľudskej dôstojnosti a osobnej cti zaručené /článkom 19 ods. 1 Ústavy SR,
článkom 10 ods. 1 Listiny…, článkom 8 ods. 1 Dohovoru.../, porušil základné právo
sťažovateľa nebyť podrobený krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo
trestu zaručené /článkom 16 ods. 2 Ústavy SR, článkom 7 ods. 2 Listiny..., článkom 3
Dohovoru.../
2. Krajský súd v Bratislave, Justičná pokladnica, v konaní vedenom pod sp. zn.:
E803094614 a jeho uznesením zo dňa 22.9.2014, svojím konaním a postupom porušil
základné právo sťažovateľa na zachovanie ľudskej dôstojnosti a osobnej cti zaručené
/článkom 19 ods. 1 Ústavy SR, článkom 10 ods. 1 Listiny..., článkom 8 ods. 1 Dohovoru.../,
porušil základné právo sťažovateľa nebyť podrobený krutému, neľudskému či ponižujúcemu
zaobchádzaniu alebo trestu zaručené /článkom 16 ods. 2 Ústavy SR, článkom 7 ods. 2
Listiny..., článkom 3 Dohovoru.../
3. Krajský súd v Košiciach, v konaní vedenom pod sp. zn. 8T/8/2005 /ako súdu
sťažnostného/ a jeho uznesením sp. zn.: 8T/8/2005 zo dňa 23.11.2012, svojím konaním
a postupom porušil základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie, práva na
súdnu ochranu, práva na zákonné a preskúmateľné rozhodnutie, práva na prejednanie veci
nestranným a nezávislým súdom zaručené /článkom 46 ods. 1, článkom 48 ods. 2 Ústavy
SR, článkom 36 ods. 1, článkom 38 ods. 2 Listiny..., článkom 6 ods. 1 Dohovoru.../, porušil
základné právo sťažovateľa na obhajobu, právo na obhajobu bezplatnú zaručené /článkom
50 ods. 3 Ústavy SR, článkom 40 ods. 3 Listiny..., článkom 6 ods. 3 písm. c Dohovoru.../,
porušil základné právo sťažovateľa na zachovanie ľudskej dôstojnosti a osobnej cti
zaručené /článkom 19 ods. 1 Ústavy SR, článkom 10 ods. 1 Listiny .., článkom 8 ods. 1
Dohovoru.../, porušil základné právo sťažovateľa nebyť podrobený krutému, neľudskému či
ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu zaručené /článkom 16 ods. 2 Ústavy SR,
článkom 7 ods. 2 Listiny..., článkom 3 Dohovoru.../
4. Krajský súd v Košiciach, v konaní vedenom pod sp. zn.: 8T 8/05-728 a jeho
uznesením zo dňa 17.1.20111, svojím konaním a postupom porušil základné právo
sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie zaručené /článkom 46 ods. 1, článkom 48 ods. 2
Ústavy SR, článkom 36 ods. 1, článkom 38 ods. 2 Listiny..., článkom 6 ods. 1 Dohovoru.../,
porušil základné právo sťažovateľa na obhajobu, právo na bezplatnú obhajobu zaručené
/článkom 50 ods. 3 Ústavy SR, článkom 40 ods. 3 Listiny..., článkom 6 ods. 3 písm. c
Dohovoru.../, porušil základné právo sťažovateľa na zachovanie ľudskej dôstojnosti
a osobnej cti zaručené /článkom 19 ods. 1 Ústavy SR, článkom 10 ods. 1 Listiny…, článkom
8 ods. 1 Dohovoru.../, porušil základné právo sťažovateľa nebyť podrobený krutému,
neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu zaručené /článkom 16 ods. 2
Ústavy SR, článkom 7 ods. 2 Listiny..., článkom 3 Dohovoru.../
5. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, Justičná pokladnica, spisová značka
E8030904614 /ako súdu odvolacieho/ zo dňa 20.10.2014 sa zrušuje,
6. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, Justičná pokladnica, spisová značka
E8030904614 zo dňa 22.9.2014 sa zrušuje,
7. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach spisová značka 8T/8/2005 /ako súdu
sťažnostného/ zo dňa 23.11.2012 sa zrušuje,
8. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach spisová značka 8T 8/05-728 zo dňa
17.1.2011 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie,
9.Ústavný súd Slovenskej republiky, prikazuje porušovateľovi Krajskému súdu
v Košiciach obnoviť stav pred porušením práva,
10. Sťažovateľovi Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva finančné
zadosťučinenie v sume 1 000,- Eur /slovom tisíc euro/; za porušenie práv, spôsobené
nariadením výkonu rozhodnutia a vymáhaním súdnej pohľadávky od nemajetného, ktoré mu
Krajský súd v Bratislave, Justičná pokladnica, povinná vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu,
11. Sťažovateľovi Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva finančné
zadosťučinenie v sume 11 046,50 Eur /slovom jedenásťtisíc štyridsaťšesť 50/100 euro/; za
porušenie práv, spôsobené uložením povinnosti uhradiť štátu trovy trestného konania
vo výške sumy 9 046,50 Eur, pozostávajúce priznanej sumy odmeny ustanovenému
obhajcovi, napriek tomu, že išlo o bezplatnú obhajobu vyžadovali si to záujmy
spravodlivosti, ako aj z dôvodu nemajetnosti obžalovaného resp. obvineného, ktoré mu je
Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu,
12. Krajský súd v Bratislave, Justičná pokladnica, je povinná zaplatiť náhradu trov
konania na účet právnej zástupkyne sťažovateľa podľa záverečného vyčíslenia a to do
tridsiatich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
Sťažovateľ sa domáha aj náhrady trov právneho zastúpenia advokátkou v celkovej
výške 697,47 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Sťažnosť v časti smerujúcej proti konaniu vedenému Krajským súdom v Košiciach
pod sp. zn. 8 T 8/2005 (uznesenie č. k. 8 T 8/2005-728 zo 17. januára 2011 v spojení
s uznesením sp. zn. 8 T 8/2005 z 23. novembra 2012) treba považovať za oneskorene
podanú.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Ako sťažovateľ sám uvádza, uznesenia sa stali právoplatnými a vykonateľnými ešte
8. decembra 2012. Znamená to, že sťažnosť ústavnému súdu odovzdaná na poštovú
prepravu 27. novembra 2014 bola podaná oneskorene, takmer dva roky po uplynutí
zákonnej dvojmesačnej lehoty.
Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. E 8030904614 z 22. septembra 2014, nie je daná právomoc ústavného
súdu.
Ako to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu
poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,
keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. E 8030904614 z 22. septembra
2014, ktoré vydala súdna tajomníčka, bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný
prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa mal
sudca, resp. senát Krajského súdu v Bratislave. Tým je zároveň v uvedenom rozsahu
vylúčená právomoc ústavného súdu. Treba tiež poznamenať, že sťažovateľ právo podať
odvolanie aj využil.
Sťažnosť v časti smerujúcej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
E 8030904614 z 20. októbra 2014 je zjavne neopodstatnená.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho
základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.
Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní
ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (m. m.
I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať
ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou
ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci
všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,
ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného
predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko
odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis
mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).
Jadro argumentácie sťažovateľa spočíva v tvrdení, že vzhľadom na jeho majetkové
a zárobkové pomery mu mala byť priznaná obhajoba zo strany ustanoveného obhajcu
bezplatne, a keďže sa tak nestalo, vymáhanie pohľadávky spočívajúcej v odmene za právne
služby ustanoveného obhajcu považuje za porušenie označených práv.
Z pohľadu ústavného súdu treba zdôrazniť, že pokiaľ bol sťažovateľ presvedčený
o tom, že spĺňa podmienky na ustanovenie bezplatného obhajcu, potom sa mal domáhať
ochrany svojich práv na ústavnom súde v zákonnej dvojmesačnej lehote počítanej od
doručenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 23. novembra 2012. Sťažovateľ však
takto nepostupoval, a preto záver Krajského súdu v Košiciach, podľa ktorého je povinný za
právne služby ustanoveného obhajcu zaplatiť v plnej výške, treba považovať za konečný
a záväzný. Právoplatné uznesenie Krajského súdu v Košiciach predstavuje exekučný titul,
ktorého správnosť a opodstatnenosť už nie je možné v rámci výkonu rozhodnutia vedeného
na jeho základe znova skúmať, resp. nanovo otvárať. Tým je zároveň dané, že postup
a rozhodovanie Krajského súdu v Bratislave v rámci výkonu rozhodnutia nemožno
považovať za arbitrárny či zjavne neodôvodnený. Na tomto závere nič nemení to, že
sťažovateľ má na vec odlišný názor.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. januára 2015