Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 8 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (13)PL. ÚS 18/2015
PDF · 279.06 KB
No categories available
PL. ÚS 18/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 28. januára 2015
predbežne prerokoval sťažnosť J. D., zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Juhászom,
Advokátska kancelária JUHÁSZ & Partners, s. r. o. Law Office, Palackého 2, Košice,
ktorou namieta nezákonnosť a neústavnosť volieb starostu obce Peder uskutočnených 15.
novembra 2014, za účasti J. H., a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. D. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
24. novembra 2014 doručená a 19. januára 2015 doplnená sťažnosť J. D. (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Peder
uskutočnených 15. novembra 2014 z dôvodu porušenia čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 31 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 30 ods. 1 a 2 zákona Slovenskej národnej rady
č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o voľbách“).
2. Z obsahu sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľ kandidoval
vo voľbách konaných 15. novembra 2014 za starostu obce spolu s odporcom. Počet platne
odovzdaných hlasovacích lístkov na voľbu starostu obce bol 298. Za starostu obce bol
zvolený J. H. (NEKA), ktorý dostal 154 hlasov. Ako druhý v poradí sa umiestnil sťažovateľ
(NEKA), ktorý dostal 144 hlasov. Rozdiel platných hlasov medzi sťažovateľom a zvoleným
starostom obce, proti ktorému sťažnosť smeruje, predstavuje 10 hlasov. Zápisnicu miestnej
volebnej komisie o výsledku volieb v obci do obecného zastupiteľstva a starostu obce
konaných 15. novembra 2014 podpísali bez výhrad všetci členovia volebnej komisie.
3. Podľa tvrdenia sťažovateľa odporca porušil v bode 1 uvedené ustanovenia tým, že
3.1 „... odporca ako starosta obce odmietol na jeho žiadosť sprístupniť veľkú sálu
kultúrneho domu obce za účelom prezentácie volebného programu sťažovateľa. Odporca
neumožnil vykonať zhromaždenie obyvateľov obce v kultúrnom dome nie len v sťažovateľom
plánovanom termíne, t. j. 11. novembra 2014 o 17.00 hod, ale ani v akomkoľvek inom
náhradnom termíne.“. Podľa názoru sťažovateľa odporca uvedeným spôsobom porušil
princíp rovnosti a súčasne obmedzil slobodnú súťaž v rámci volebnej kampane takou
mierou, ktorá podstatným spôsobom ovplyvnila výsledok volieb,
3.2 nekalým spôsobom viedol volebnú kampaň, keď vykonával nátlak na voličov
„vyhrážaním sa skupinám obyvateľov obce oprávnených hlasovať“. Podľa sťažovateľa
malo ísť o 45 až 50 oprávnených voličov bývajúcich v domoch súp. č. ..., ktorým sa odporca
vyhrážal „tvrdením, že odkúpil priľahlý pozemok, na ktorom sa práve majú nachádzať
nádrže (žumpy) na zachytávanie odpadových vôd z týchto domov, a ak obyvatelia, resp.
vlastníci bytov za neho nebudú hlasovať a nebude zvolený za starostu obce, tieto žumpy ako
vlastník pozemku odstráni, čím im spôsobí veľké problémy“. Podobne sa odporca a
koordinátorka verejnoprospešných prác K. A. obyvateľom obce poberajúcim dávky v
hmotnej núdzi vyhrážali, že ak nebudú hlasovať za odporcu „v budúcnosti už nebudú
zaradení do aktivačných prác, čím stratia aj svoje doterajšie minimálne sociálne istoty“. V
neposlednom rade „aj predseda Poľnohospodárskeho družstva... pán... s poukazom na
údajne podstatne nižšie dane z pozemkov a stavieb platené družstvom obci v období
vykonávania funkcie starostu odporcom vykonával nátlak na obyvateľov obce zamestnaných
v družstve, aby vo voľbách hlasovali za odporcu..., pretože prípadné zvolenie sťažovateľa za
starostu obce by v blízkej budúcnosti určite znamenalo vyššie daňové zaťaženie a pre tým
spôsobené podstatne vyššie výdaje družstvu reálnu hrozbu straty zamestnania“.
Z uvedených dôvodov (bod 3.2) tri obyvateľky obce S. K., M. K. a Ľ. Š. podali 16.
novembra 2014 na Obvodnom oddelení Policajného zboru Turňa nad Bodvou aj oznámenie
pre podozrenie zo spáchania prečinu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda podľa §
351 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona,
3.3 „do obce sa v čase bezprostredne pred konaním volieb prihlásilo k trvalému
pobytu väčší počet osôb, u ktorých sú vážne pochybnosti o úmysle trvalé sa zdržiavať
na území obce“. Konkrétne označil štyroch – K. K. st., K. K. ml., L. F. a E. F.,
3.4 v súvislosti so samotným procesom hlasovania dvaja pozorovatelia (J. T. st. a V.
D. ml.) sťažovateľovi uviedli, že „v obci hlasovalo asi 15 až 20 nikomu neznámych osôb
bez preukázania sa volebnej komisii preukazom totožnosti“. Ďalej osemnásti prevažne starší
obyvatelia obce, ktorí hlasovali do prenosnej schránky, mali byť ovplyvňovaní Š. Š. tak, že
„im radil, koho majú voliť“. V neposlednom rade „v obci hlasovali aj dve osoby a to Š. H.
a S. H., ktoré v obci v skutočnosti nebývajú... týmto dvom voličom mali byť poskytnuté aj
peňažné prostriedky za hlasovanie v prospech odporcu“,
3.5 „do miestnej volebnej komisie boli delegovaní politickými stranami iba dvaja
členovia a to jeden člen stranou SMK a druhý člen stranou MOST - HÍD, ostatní členovia
boli vymenovaní odporcom ako starostom obce“. Sťažovateľ uzavrel, že „[v]zhľadom...
na spôsob kreovania miestnej volebnej komisie, na to, že do sčítania hlasov sa aktívne
zapojila aj zapisovateľka, hoci táto činnosť je protizákonná, a v nie poslednom rade aj
na to, že päť hlasovacích lístkov komisia posúdila ako neplatné, sťažovateľ namieta aj
správnosť sčítania hlasov a tým aj výsledok volieb starostu obce“.
4. Sťažovateľ v rozsahu uvedených porušení v bode 3 žiadal ústavný súd, aby
vypočul účastníkov konania, svedkov S. K., M. K., Ľ. Š., E. C., Š. K. st., J. T. st. a V. D.
ml., na Centrálnom registri obyvateľov Slovenskej republiky zistil osoby prihlásené na
trvalý pobyt v obci Peder v roku 2014, na Obvodnom oddelení Policajného zboru Turňa
nad Bodvou zistil spôsob vybavenia trestných oznámení S. K., M. K. a Ľ. Š., posúdil
platnosť všetkých hlasovacích lístkov odovzdaných vo voľbách starostu obce Peder, a
„zistil tak výsledok volieb“.
5. Podľa názoru sťažovateľa uvedeným spôsobom (bod 3) došlo k porušeniu čl. 30
ods. 1 a 4 a čl. 31 ústavy a § 30 ods. 1 a 2 zákona o voľbách, v dôsledku čoho je potrebné
zo strany ústavného súdu vyhlásiť voľby starostu obce Peder konané 15. novembra 2014
za neplatné, alternatívne „výsledok volieb starostu Obce Peder konaných 15. novembra
2014, prípadne rozhodnutie miestnej volebnej komisie Obce Peder zapísané v zápisnici
o výsledku volieb v obci do obecného zastupiteľstva a starostu obce konaných 15. novembra
2014 v časti týkajúcej sa počtu hlasov odovzdaných pre kandidátov na starostu obce,
zrušuje... Súčasne vyhlasuje J. D. za riadne zvoleného starostu obce Peder“.
6. Obecný úrad Peder na výzvu z 1. decembra 2014 zaslal ústavnému súdu
kompletnú volebnú dokumentáciu z volieb konaných 15. novembra 2014 do orgánov
miestnej samosprávy v obci Peder a zároveň informoval ústavný súd o tom, že v priebehu
roka 2014 (od 10. marca do 11. novembra) sa do obce prihlásilo na trvalý pobyt 13 osôb
a po uskutočnených voľbách 15. novembra 2014 sa z obce odhlásila 18. novembra 2014
jedna osoba, a to V. G. S. z dôvodu, že sa vydala a odsťahovala sa za manželom do obce Č.
7. Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti v rámci prípravy na jej predbežné
prerokovanie 10. decembra 2014 vyjadril odporca, ktorý v podstatnom uviedol, že
„[s] tvrdeniami uvedenými v sťažnosti nesúhlasím a voľby starostu obce Peder, ktoré sa
uskutočnili dňa 15. novembra 2014 považujem za platné.“.
K tvrdeniam sťažovateľa uvedeným v bode 3.1 odporca uviedol:
„... sťažovateľ žiadnu písomnú žiadosť na prenájom veľkej sály kultúrneho domu
obce nepodal... od 04. novembra 2014, t. j. aj počas sťažovateľom uvedeného termínu
11. novembra 2014, boli všetky stoličky nachádzajúce sa vo veľkej sále kultúrneho domu
obce zapožičané obci Budulov. K vráteniu stoličiek došlo až dňa 28. novembra 2014,
pričom sťažovateľ o skutočnosti, že stoličky sú zapožičané inej obci mal vedomosť...
sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že mu priestory kultúrneho domu neboli poskytnuté ani
v inom náhradnom termíne, pričom sťažovateľ o žiadny riadny termín a ani náhradný
termín nepožiadal. V súvislosti s tvrdením sťažovateľa, že pri prezentácii jeho volebného
programu pred kultúrnym domom došlo k úmyselnému vypnutiu vonkajšieho osvetlenia
a svoj volebný program prezentoval v tme, uvádzam, že podľa mojich informácii v deň
prezentácie volebného programu sťažovateľa obec Peder nemala prerušenú dodávku
elektrického prúdu. Na uvedenej prezentácii volebného programu sa zúčastnil aj p..., ktorý
má na starosti údržbu osvetlenia v obci Peder a podľa jeho vyjadrenia, bolo osvetlenie v
poriadku a k žiadnemu výpadku počas prezentácie nedošlo. V čase prezentácie volebného
programu sťažovateľa som sa nachádzal mimo obce Peder, a to v Moldave nad Bodvou,
pričom som sa zúčastnil koncertu v kultúrnom dome v Moldave nad Bodvou v sprievode
pána primátora.“
K tvrdeniam sťažovateľa uvedeným v bode 3.2 odporca uviedol:
„V tejto veci som bol vypočutý na Obvodnom oddelení PZ SR v Turni nad Bodvou...
Zároveň by som rád uviedol, že z mojej strany nikdy nedošlo k vyhrážaniu sa obyvateľom
obce poberajúcim dávky v hmotnej núdzi. Osobu, ktorú sťažovateľ uviedol pod menom...
nepoznám... koordinátorku verejnoprospešných prác v obci Peder nerobila a ani nerobí.
Obec Peder má jednu koordinátorku, a to p... V prípade, že obyvatelia našej obce majú
záujem pracovať a svoj záujem prejavia, vždy sa im snažím vyjsť v ústrety... Sťažovateľ
ďalej uvádza, že predseda Poľnohospodárskeho družstva... vykonával nátlak na obyvateľov
obce zamestnaných v družstve..., účelom ktorého bolo, aby vo voľbách hlasovali v môj
prospech. V súvislosti s týmto tvrdením uvádzam, že v období posledných 2 až 3 rokov sa
sadzba dani nemenila a zvýšenie alebo zníženie daní je v kompetencii miestneho
zastupiteľstva a mimo môj dosah, preto toto tvrdenie považujem za výmysel sťažovateľa.“
K tvrdeniam sťažovateľa uvedeným v bode 3.3 odporca uviedol:
„... podľa mojich informácii všetci občania, ktorí si v obci počas roku 2014 prihlásili
svoj trvalý pobyt, vrátane občanov sťažovateľom vymenovaných, vlastnia v obci nehnuteľný
majetok. Domnievam sa, že všetci obyvatelia prihlásený na trvalý pobyt v obci Peder majú
záujem podieľať sa na výkone obecnej samosprávy. Zároveň mám za to, že v zmysle zákona
č. 496/2008 Z. z... občan, ktorý spĺňa zákonom stanovené podmienky má právo prihlásiť si
svoj trvalý pobyt v obci kedy uzná za vhodné a je irelevantné, či k prihláseniu jeho trvalého
pobytu v obci došlo práve v období pred konaním volieb do miestnej samosprávy alebo
v inom období.“
K tvrdeniam sťažovateľa uvedeným v bode 3.4 odporca po odcitovaní § 31 ods. 2
zákona o voľbách uviedol, že ich považuje „za nepravdivé a účelové“. K hlasovaniu
18 starších obyvateľov obce do prenosnej volebnej schránky odporca uviedol, „že podľa
mojej vedomosti, do prenosnej volebnej schránky hlasovalo 16 ľudí a nie 18 ako uvádza
sťažovateľ. Títo voliči požiadali, aby mohli voliť mimo volebnej miestnosti, pričom právna
úprava požaduje, aby s prenosnou volebnou schránkou za voličmi išli dvaja členovia
volebnej komisie, čo bolo v tomto prípade splnené a k voličom chodili vždy dvaja členovia
komisie a jeden z pozorovateľov sťažovateľa (...), pričom vždy mali len také množstvo
hlasovacích lístkov, ktoré zodpovedalo počtu navštívených voličov. Táto požiadavka
predstavuje záruku regulárnosti volebného aktu aj v prípadoch, keď sa volič nemôže
dostaviť do volebnej miestnosti... Minimálnou požiadavkou, ktorá má garantovať riadny
výkon volebného aktu aj v prípade voličov, ktorí požiadali o možnosť hlasovať mimo
volebnej miestnosti, je prítomnosť dvoch vzájomne sa kontrolujúcich členov volebnej
komisie. Na ozrejmenie ďalej uvádzam, že... dvoch členov volebnej komisie a jedného
pozorovateľa vozil za voličmi autom, pričom pri hlasovaní voličov do prenosnej volebnej
schránky prítomný nebol...“. K hlasovaniu dvoch osôb Š. H. a S. H., „ktorým údajne mali
byť poskytnuté finančné prostriedky za hlasovanie“ v prospech odporcu, tento uviedol, že
„[s] uvedeným nesúhlasím, tvrdenie považujem za účelové, nakoľko obidve spomenuté
osoby prišli do obce na bicykloch, slobodne a z vlastnej vôle využili svoje právo voliť.
Rovnako im nikdy žiadne finančné prostriedky neboli odovzdané ani sľúbené. Na
ozrejmenie ďalej uvádzam, že sťažovateľom uvedené osoby p... a p... v obci Peder
nevlastnia nehnuteľný majetok, avšak v 90. rokoch opustili obec Peder a doposiaľ sa
neprihlásili svoj trvalý pobyt v inej obci. Obec Peder ich eviduje ako bezdomovcov. V čase
keď uvedené osoby opustili obec Peder bol starostom práve sťažovateľ, preto mi nie je
zrejmé z akého dôvodu ich práve teraz v sťažnosti spomína, nakoľko uvedený stav mu je
zrejmý.“.
K tvrdeniam sťažovateľa uvedeným v bode 3.5 odporca uviedol, že „... bol
nezávislým kandidátom na starostu obce bez akejkoľvek podpory politickej strany. Naopak
práve sťažovateľ bol niekoľkokrát kandidátom za SMK... Sťažovateľ ďalej namieta spôsob
kreovania okrskovej volebnej komisie, pričom volebnú komisiu som musel doplniť o troch
členov v zmysle ust. § 15 ods. 2 zákona... o voľbách... Zároveň prehlasujem, že nikto
z členov okrskovej volebnej komisie nebol mojim rodinným príslušníkom a nebol ani
zamestnancom obecného úradu. Išlo o tri učiteľky z rôznych škôl, pričom všetky sú
obyvateľkami obce Peder, dve z nich učia v Moldave nad Bodvou a jedna v Rožňave.
Sťažovateľ ďalej uvádza, že do sčítania hlasov sa aktívne zapojila aj zapisovateľka.
Vzhľadom na skutočnosť, že zapisovateľka bola riadne poučená o tom, že je technickým
pracovníkom, nie však členom volebnej komisie, ktorý by sa mohol zúčastniť sčítania
hlasov, v zmysle zákona... o voľbách..., nemám informáciu o tom, že by sa aktívne zapájala
pri sčítavaní hlasov. V závere sťažností sťažovateľ namieta, že päť hlasovacích lístkov
komisia vyhodnotila ako neplatné, preto sťažovateľ namieta aj správnosť sčítania hlasov
a tým aj výsledok volieb starostu obce. V súvislosti s týmto tvrdením poukazujem
na skutočnosť, že všetky hlasovacie lístky a iné písomné dokumenty týkajúce sa volieb sú
zapečatené a uložené v archíve. Čo sa týka predmetných piatich hlasovacích lístkov, ktoré
boli vyhodnotené ako neplatné, mám za to, že komisia ich vyhodnotila ako neplatné v súlade
s ustanovením § 38 zákona... o voľbách...“.
V závere odporca navrhol sťažnosť sťažovateľa zamietnuť (správne odmietnuť,
pozn.) z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
8. Ústavný súd listom zo 7. januára 2015 sťažovateľovi oznámil, že v rozsahu
nosných dôvodov sťažnosti (bod 3) zatiaľ neuviedol dostatočné dôkazy, (iba) na základe
ktorých by bolo možné prijať sťažnosť na ďalšie konanie. Zároveň poučil sťažovateľa
o jeho dôkaznej povinnosti poskytnúť ústavnému súdu „také dôkazy, ktoré vzhľadom
na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že... tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti
volieb sú reálne možné, prípadne pravdepodobné, a zároveň sú spôsobilé preukázať
porušenie zákona o voľbách odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku volieb“.
Zároveň ústavný súd – pod následkom odmietnutia sťažnosti – vyzval sťažovateľa, aby
v stanovenej lehote uviedol relevantné dôkazy o neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu
v obci Peder, oznámil mu výsledok posúdenia podaných trestných oznámení (pozri bod 3.2
in fine) orgánmi činnými v trestnom konaní a doručil mu vyjadrenie odporcu
z 10. decembra 2014.
9. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu reagoval na výzvu
ústavného súdu (bod 8) podaním z 19. januára 2015, v ktorom v podstate zopakoval svoje
výhrady uvedené v podanej sťažnosti (bod 3).
K výhradám uvedeným v bode 3.1 navyše v podstatnom uviedol, že „[o]dmietnutím
sprístupnenia kultúrneho domu došlo k faktickému a zo strany odporcu úmyselnému
narušeniu slobodnej súťaže politických síl v období pred voľbami, ktoré svojou intenzitou
malo podľa nás už aj samo o sebe dostatočný vplyv na to, aby ovplyvnilo výsledok volieb
v prospech odporcu“. Sťažovateľ nepriamo potvrdil, že o prenájom veľkej sály kultúrneho
domu na uskutočnenie predvolebného mítingu odporcu písomne nežiadal. Ďalej spochybnil
vierohodnosť svedectva Š. S. a predložil písomné vyjadrenie obyvateľov obce Peder L. R.
a F. B., ktorí zhodne potvrdili, že 11. novembra 2014 na predvolebnom mítingu sťažovateľa
pred kultúrnym domom nefungovalo verejné osvetlenie a „aby vedel pán D. prečítať svoj
program, musel si svietiť baterkou“ (takmer zhodné tvrdenie u oboch, pozn.).
K výhradám uvedeným v bode 3.2 založil do spisu tomu zodpovedajúce vyjadrenie
E. C. a M. K. Navyše uviedol, že „[k]podobnému nátlaku došlo preukázateľne aj v inom
prípade, kedy odporca zastrašoval... tým, že v prípade volebného neúspechu podá podnet
Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, aby preveril oprávnenosť vyplácania
príspevku na opatrovanie pre...“. K osobe K. A. – koordinátorke verejnoprospešných prác
uviedol, že ide o K. K., ktorá mala za slobodna priezvisko A., čo podľa neho odporca vedel.
V súvislosti s vykonávaním nátlaku zo strany predsedu Poľnohospodárskeho družstva...
sťažovateľ v podstate potvrdil tvrdenie odporcu (bod 7), že „všeobecne záväzné nariadenie
obce ktorým sa upravujú miestne dane schvaľuje obecné zastupiteľstvo“, ale podľa jeho
názoru „návrh tohto VZN predkladá obecnému zastupiteľstvu starosta obce, ktorý má na
rozhodnutie zastupiteľstva značný vplyv“.
K výhradám uvedeným v bode 3.3 sťažovateľ dodal, že „[n]iektoré tieto novo
prihlásené osoby síce vlastnia v obci nehnuteľný majetok, avšak reálne sa v obci väčšina
z nich nezdržiava, ale prebývajú v iných obciach v okolí a teda u nich s najväčšou
pravdepodobnosťou absentuje reálny záujem podieľať sa na samospráve obce Peder“.
K výhradám uvedeným v bode 3.4, ktoré sťažovateľ považuje za „[n]ajzávažnejšie
pochybenia“, ďalej uviedol, že „[t]o že bol kandidát na poslanca... skutočne prítomný
počas hlasovania niekoľkých obyvateľov obce do prenosnej volebnej schránky vieme
preukázať“, a poukázal na priložené vyjadrenia pozorovateľov J. T. st. a V. D. ml. „V
prípade volebnej korupcie, kedy bola... a... sľúbená a nakoniec aj vyplatená odmena za
hlasovanie v prospech odporcu nemáme žiadne pochybnosti o tom, že k takémuto
protizákonnému konaniu skutočne došlo. Toto presvedčenie sme nadobudli preto, že sa
samotný... chváli na verejnosti tým, že mu odporca zaplatil za to, že mu dal hlas. Jeho
tvrdenie považujeme za hodnoverné aj z toho dôvodu, že sa unúval pricestovať spolu so...
do obce Peder a voliť aj napriek tomu, že sa dlhodobo zdržiava v Moldave nad Bodvou a o
reálne podieľanie sa na samospráve obce v ktorej volil nemá pravdepodobne ani najmenší
záujem.“.
K výhradám uvedeným v bode 3.5 sťažovateľ dodal, že „[t]oto porušenie je o to
závažnejšie, že sa nazdávame, že v tomto prípade došlo k úmyselnému následnému
znehodnoteniu 5 hlasovacích lístkov, na ktorých bol pôvodne označený len navrhovateľ“.
II.
10. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti
volieb do orgánov územnej samosprávy.
11. Sťažovateľ namietal porušenie čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy, podľa ktorého občania
majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou
svojich zástupcov... (odsek 1) Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným
a iným verejným funkciám (odsek 4). Namietal tiež porušenie čl. 31 ústavy, podľa ktorého
zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia
umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Ďalej
namietal porušenie § 30 ods. 1 a 2 zákona o voľbách, v zmysle ktorého volebná kampaň je
činnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná
na podporu alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého
kandidáta vrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho
vysielania podľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných
nosičov informácií (odsek 1). Kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom
volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané (odsek 2).
12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona
o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
13. Sťažovateľ podanou sťažnosťou napádal neústavnosť a nezákonnosť volieb
starostu v obci Peder konaných 15. novembra 2014, a to z dôvodov uvedených v bode 3
a ďalej rozvedených v bode 9, a na ich základe žiadal vyhlásiť voľby starostu za neplatné,
alternatívne zrušiť výsledok volieb a sťažovateľa vyhlásiť za zvoleného starostu obce.
14. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že len hrubé alebo závažné
porušenie alebo opätovné porušovanie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb
môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť
podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Namietané protiústavné alebo nezákonné
konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí
sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie
dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 3/2010). Súčasťou zákonných
náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov
[§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na význam volieb
v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je
na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie
(pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré
vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo
nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne pravdepodobné, a zároveň sú spôsobilé
preukázať porušenie zákona o voľbách odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku
volieb. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu
ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom
dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných
volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne
formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces
15. K zaužívaným záverom uvedeným v bode 14 ústavný súd dodáva, že prezumpcia
ústavnosti a zákonnosti volieb vyžaduje od ústavného súdu okrem iného tiež rozumnú
zdržanlivosť, ktorej opodstatnenosť v danej veci – vzhľadom na súbor sťažovateľom
označených dôkazov prevažne pozostávajúcich z tvrdení jeho politických priaznivcov a ním
navrhnutých pozorovateľov – môže prima facie vyplývať zo snahy sťažovateľa za každú
cenu zvrátiť výsledok voľby starostu obce. Ústavný súd už uviedol, že dosiahnutie
absolútneho súladu prípravy a priebehu volebného procesu so zákonom je prakticky
neuskutočniteľné. Ak by sa nespokojnosť politických strán a hnutí, resp. nezávislých
kandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách
iniciovaním konania pred ústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu zastupiteľskej
demokracie a inštitútu volieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku
z dôvodu nepatrného porušenia ustanovení zákona o voľbách totiž vytvára možnosti pre
vedomú manipuláciu s voľbami (napr. PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 85/07).
16. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02).
17. Bez potreby prijatia sťažnosti na ďalšie konanie a rozsiahleho procesno
formálneho verifikovania sťažovateľom navrhovaných dôkazov (bod 3, 4 a 9), ktoré mali
osvedčiť neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Peder vo voľbách konaných
15. novembra 2014, a to aj v spojitosti s tým, že ústavný súd dal možnosť sťažovateľovi
nedostatky odstrániť (bod 8), už v rámci predbežného prerokovania tejto sťažnosti dospel
ústavný súd k názoru, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená. Uvedený názor si ústavný súd
neosvojil iba z podanej sťažnosti sťažovateľa, jej doplnenia a priložených príloh, ale pritom
zohľadnil aj stanovisko odporcu (bod 7), oznámenie Obecného úradu obce Peder (bod 6),
informáciu o prešetrení trestných oznámení, ako aj obsah volebnej dokumentácie (najmä
overením 5 neplatných hlasovacích lístkov).
18. Uvedený názor o zjavnej neopodstatnenosti (bod 17) si ústavný súd osvojil
vo vzťahu ku všetkým nosným dôvodom sťažnosti uvedeným v bode 3 a doplneným
v bode 9.
18.1 Sťažovateľ namietal, že odporca ako starosta obce odmietol jeho žiadosť
o poskytnutie sály kultúrneho domu na uskutočnenie predvolebného zhromaždenia a v čase
sťažovateľom realizovaného volebného mítingu na verejnom priestranstve 11. novembra
2014 o 17:00 h nefungovalo verejné osvetlenie (body 3.1 a 9). Odporca tvrdenie
sťažovateľa, že požiadal o prenájom sály kultúrneho domu, poprel (bod 7) a uviedol, že
v čase mítingu sťažovateľa bol mimo obce. Sťažovateľ napriek výzve ústavného súdu,
v ktorej bol vyzvaný na doplnenie dôkazov (bod 8), neuviedol žiadny dôkaz (okrem jeho
tvrdenia, pozn.) o tom, že požiadal o prenájom sály a odporca mu to odmietol. Rovnako
sťažovateľ nijako nepreukázal, že odporca dal príkaz na marenie jeho predvolebného
zhromaždenia, teda na vypnutie verejného osvetlenia (ak k nemu skutočne prišlo, pozn.).
18.2 Sťažovateľ namietal, že odporca vykonával nátlak na voličov (bod 3.2 a 9),
ktorý bol aj predmetom trestného oznámenia troch obyvateliek obce Peder S. K., M. K. a Ľ.
Š. (v skutočnosti však išlo len o trestné oznámenie M. K., pretože ostatné dve sa týkali
iných okolností, pozn.). Odporca tvrdenie sťažovateľa poprel s tým, že už bol v tejto veci aj
vypovedať pred orgánmi činnými v trestnom konaní (bod 7). Ústavný súd zistil, že trestné
oznámenie M. K. bolo uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru Turňa nad
Bodvou ČVS: ORP-1280/TU-KS-2014 z 8. decembra 2014 odmietnuté. Z odôvodnenia
tohto uznesenia – výpovede E. F. – okrem iného vyplýva, že oznamovateľka M. K. je
politickou sympatizantkou sťažovateľa a 11. novembra 2014 sa mala v priestoroch
obecného úradu neprístojne až vulgárne vyjadrovať v tom smere, že všetci doterajší
zamestnanci obecného úradu budú po voľbách vymenení. Z vyhlásenia M. K. z 15. januára
2015 rovnako vyplýva, že odporca možno ani nie je vlastníkom uvádzaného vedľajšieho
pozemku (ktorým vlastníctvom a prípadným odstránením žumpy sa mal odporca
obyvateľom bytovky vyhrážať, pozn.). Za daného skutkového stavu sťažovateľ rovnako
neuniesol bremeno tvrdenia, pričom aj ostatné „vyhrážania“, či už odporcom alebo aj
predsedom Poľnohospodárskeho družstva alebo koordinátorkou verejnoprospešných prác,
nedisponujú určitosťou, konkrétnosťou a rozumne dostatočnou presvedčivosťou. Odporca
ich v neposlednom rade všetky odmietol, pričom v prípade „vyhrážania“ vyššími miestnymi
daňami racionálne argumentoval tým, že toto je v kompetencii obecného zastupiteľstva,
a nie starostu.
18.3 Sťažovateľ ďalej namietal, že do obce sa „bezprostredne pred konaním volieb“
prisťahovalo na trvalý pobyt viac osôb, pričom označil štyri osoby (bod 3.3. a 9). Odporca
uviedol (bod 7), že všetci v roku 2014 prihlásení občania na trvalý pobyt vlastnia v obci
nehnuteľnosť. Z vyjadrenia Obecného úradu obce Peder (bod 6) vyplýva, že v priebehu roka
2014 (od 10. marca do 11. novembra) sa na trvalý pobyt v obci prihlásilo 13 osôb
a po 15. novembri 2014 sa z obce odhlásila iba jedna osoba, ktorá po vydaji nasledovala
manžela do obce Č. (táto osoba nie je medzi uvedenými 13 prisťahovanými osobami,
pozn.). Sťažovateľom uvádzaní L. F. a E. F. sa prihlásili do svojho rodinného domu v obci
a K. K. st. a K. K. ml. taktiež do svojho rodinného domu k matke (resp. k matke a starej
mame). Sťažovateľ neoznačil konkrétne skutkové ani právne okolnosti, na základe ktorých
malo dôjsť k účelovému prihláseniu sa označených štyroch osôb v súvislosti s
posudzovanými voľbami starostu obce Peder (čo je jeho dôkazná povinnosť), resp. ústavný
súd nezistil ani to, že v čase po voľbách sa označení noví štyria prisťahovalci (sťažovateľom
označení), resp. iní znova z obce odsťahovali, pričom ústavný súd sťažovateľa vyzýval na
odstránenie vád podanej sťažnosti. Pretože sťažovateľ nepredložil dôkaz o účelovom
navýšení voličov v obci výlučne v spojitosti s uskutočnenými voľbami, prípadne aj jeho
príčinnú súvislosť k zistenému výsledku volieb, ani v tomto ohľade neuniesol dôkazné
bremeno svojho tvrdenia.
18.4 Sťažovateľ ďalej namietal pochybenia v procese samotného hlasovania, že
„hlasovalo asi 15 až 20 nikomu neznámych osôb bez preukázania sa volebnej komisii
preukazom totožnosti“. Ďalej osemnásti prevažne starší obyvatelia obce, ktorí hlasovali
do prenosnej schránky, mali byť ovplyvňovaný Š. Š. tak, že „im radil, koho majú voliť“. V
neposlednom rade „v obci hlasovali aj dve osoby a to... a..., ktoré v obci v skutočnosti
nebývajú... týmto dvom voličom mali byť poskytnuté aj peňažné prostriedky za hlasovanie v
prospech odporcu“ (pozri bod 3.4). Tieto porušenia považuje sťažovateľ za
„najzávažnejšie“ (bod 9). Odporca tieto tvrdenia označil „za nepravdivé a účelové“ (bod
7). K námietke o hlasovaní 15 – 20 osôb... poukázal na ustanovenie § 31 ods. 2 zákona o
voľbách, ktoré je v okolnostiach posudzovanej veci právne významné aj podľa názoru
ústavného súdu. K osobe Š. Š. odporca uviedol, že tento „dvoch členov volebnej komisie a
jedného pozorovateľa vozil za voličmi autom, pričom pri hlasovaní voličov do prenosnej
volebnej schránky prítomný nebol“. Rovnako poprel, že poskytol finančné prostriedky
voličom Š. a S. H. Títo síce nevlastnia v obci nehnuteľný majetok, ale sú tu evidovaní ako
bezdomovci.
Ústavný súd k uvedeným výhradám sťažovateľa (ktoré sťažovateľ považuje
za najzávažnejšie, pozn.) predovšetkým uvádza:
(i) Zákonný rozsah namietaných skutočností o hlasovaní 15 – 20 osôb... sťažovateľ
v texte sťažnosti ani v samotnom petite neuvádzal (§ 31 ods. 2 a 6 zákona o voľbách).
Navyše, výraz „nikomu neznámych osôb“ z hľadiska elementárnych princípov logiky buď
nevystihuje to, čo chcel sťažovateľ uviesť, resp. vystihuje jeho opak. O účelovosti tejto
argumentácie svedčí tiež skutočnosť, že sťažovateľom označené oznamovateľky trestnej
činnosti (S. K., M. K. a Ľ. Š.) v trestných oznámeniach svorne namietali skutočnosť, že si
pri hlasovaní od nich nepýtali občiansky preukaz (pozri bod 18.2);
(ii) Všetky sťažovateľom tu uvedené porušenia vyplynuli (iba) na základe tvrdenia
dvoch pozorovateľov J. T. st. a V. D. ml., ktorí boli pozorovateľmi na návrh sťažovateľa
(pozri ich vyjadrenia), čo nie je celkom bez významu. Ústavný súd však považuje za
významnejšie, že všetci členovia volebnej komisie podpísali zápisnicu bez výhrad (bod 2),
ergo nemali ani žiadne výhrady k hlasovaniu „nikomu neznámych osôb“;
(iii) V súvislosti s osobou Š. Š. existujú zásadne rozpornosti medzi obsahom
sťažnosti („im radil, koho majú voliť“) a obsahom priložených písomných svedectiev J. T.
st. a V. D. ml., ktorí uviedli, že bol (iba) prítomný pri hlasovaní dotknutých osôb. Žiadny
iný dôkaz v tomto smere sťažovateľ neuviedol. Inak povedané, uvedená celkom zjavná
diskrepancia v zásadnej otázke o možnej neústavnosti a nezákonnosti potvrdzuje už
uvedené v bode 15 in fine;
(iv) Pokiaľ ide o hlasovanie Š. H. a S. H. a ich finančné ohodnotenie za hlasovanie,
okrem hypotetického tvrdenia sťažovateľa („toto presvedčenie sme nadobudli“, „tvrdenie
považujeme za hodnoverné“) a jeho odmietnutia odporcom sťažovateľ nijako nepreukázal a
ani v tomto ohľade nepredložil žiadny relevantný dôkaz.
18.5 V súvislosti s výhradami sťažovateľa o kreovaní volebnej komisie (bod 3.5)
ústavný súd nezistil žiadne porušenie zákona o voľbách, resp. ústavy, keďže odporca bol
zo zákona povinný doplniť zloženie volebnej komisie (§ 15 ods. 2 zákona o voľbách),
pretože politické strany delegovali iba dvoch zástupcov. V tomto ohľade ústavný súd
poukazuje aj na vyjadrenie odporcu, „že nikto z členov okrskovej volebnej komisie nebol
mojim rodinným príslušníkom a nebol ani zamestnancom obecného úradu. Išlo o tri
učiteľky z rôznych škôl, pričom všetky sú obyvateľkami obce Peder, dve z nich učia v
Moldave nad Bodvou a jedna v Rožňave“ (bod 7). K účasti zapisovateľky pri sčítavaní
hlasov, ktorá (priama účasť) na spočítavaní hlasov je aj podľa stabilnej rozhodovacej
činnosti ústavného súdu neprípustná, sťažovateľ vychádzal rovnako (iba) z tvrdenia jeho
dvoch pozorovateľov J. T. a V. D., pričom práve z vyjadrenia J. T. vyplýva, že aktívnu
účasť zapisovateľky pri sčítavaní hlasov vnímal v tom, že zapisovateľka „usmerňovala
členov volebnej komisie, akým spôsobom si majú rozdeliť a usporiadať hlasovacie lístky
a ako čo najefektívnejšie sčítať všetky odovzdané hlasy“. Uvedenú konzultatívnu činnosť
zapisovateľky možno uznať za zákonne konformnú, samozrejme, pri splnení podmienok
uvedených v § 36 zákona o voľbách. Sťažovateľ tiež všeobecne namietal, „že päť
hlasovacích lístkov komisia posúdila ako neplatné“ (bod 3.5), čo neskôr doplnil tak, že
„sa nazdávame, že v tomto prípade došlo k úmyselnému následnému znehodnoteniu
5 hlasovacích lístkov, na ktorých bol pôvodne označený len navrhovateľ“ (bod 9).
V rozsahu sťažovateľom namietanej skutočnosti ústavný súd preveril päť sporných
hlasovacích lístkov, ktoré volebná komisia uznala za neplatné, a z týchto zistil, že
minimálne v troch prípadoch (z piatich) volebná komisia označila za neplatné hlasovacie
lístky zákonne súladným spôsobom a uvedená skutočnosť v okolnostiach dosiahnutého
volebného výsledku u sťažovateľa a odporcu objektívne nemôže zvrátiť zistený výsledok
voľby starostu obce v prospech sťažovateľa (rozdiel medzi sťažovateľom a odporcom je
10 hlasov).
19. Ústavný súd v neposlednom rade poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ,
kvalifikovane zastúpený advokátom, namietal z hľadiska porušenia zákona o voľbách
porušenie iba § 30 ods. 1 a 2 zákona o voľbách, hoci nosné dôvody sťažnosti nepochybne
presahovali rámec (iba) namietaného zákonného ustanovenia.
20. Ústavný súd preto volebnú sťažnosť sťažovateľa odmietol pre jej zjavnú
neopodstatnenosť s tým, že sťažovateľ v tomto konaní nepredložil také dôkazy, ktoré by
vyvrátili domnienku, že dosiahnutý výsledok o voľbe starostu obce zodpovedá vôli voličov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. januára 2015