Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 230/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. mája 2015

predbežne prerokoval sťažnosť

zastúpeného advokátom JUDr. Gerhardom Zvolánekom, Štúrova 20, Košice, vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa a 2 a

Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Špecializovaného trestného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. 49/2014, ako aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 1. apríla 2015 a jemu predchádzajúcim konaním a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla 2015

doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2

a (ďalej len „“), ako aj práva podľa

ods. 1 písm. c) a čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Špecializovaného trestného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. 49/2014, ako aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) pod sp. zn. z 1. apríla 2015 (ďalej len „uznesenie z 1. apríla

2015“) a jemu predchádzajúcim konaním.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením najvyššieho súdu

sp. zn. z 10. júna 2014 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodu dôvodnej

obavy z pokračovania v trestnej činnosti podľa ,

pričom jeho väzba začala plynúť 10. júna 2014 a započítali sa do nej aj 3 dni, počas ktorých

bol zadržaný pred vydaním rozhodnutia o väzbe Špecializovaným trestným súdom.

K namietanému porušeniu práv sťažovateľa malo dôjsť v dôsledku podľa neho

neprimeranej dĺžky konania, v ktorom sa rozhodovalo o jeho väzbe na základe ním podanej

žiadosti o prepustenie, a to v dvoch prípadoch:

1. V prípade konania o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu doručenej

Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „úrad

špeciálnej prokuratúry“) 2. septembra 2014, ktorý tejto žiadosti nevyhovel a 18. septembra

2014 ju predložil Špecializovanému trestnému súdu. Špecializovaný trestný súd o tejto

žiadosti rozhodol uznesením sp. zn. 49/2014 z 3. októbra 2014 (ďalej len „uznesenie

z 3. októbra 2014“), proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť prostredníctvom svojho

obhajcu 20. októbra 2014. Spis v predmetnej veci bol 22. októbra 2014 predložený

najvyššiemu súdu, ktorý o podanej sťažnosti sťažovateľa rozhodol uznesením

sp. zn. z 29. októbra 2014 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu

z 29. októbra 2014“). Z uvedeného vyplýva, že od podania žiadosti o prepustenie z väzby na

slobodu z 2. septembra 2014 až do vydania konečného rozhodnutia (uznesenia najvyššieho

súdu z 29. októbra 2014) v predmetnej veci uplynuli skoro dva mesiace a sťažovateľ

uvedený postup súdov zúčastnených na rozhodovaní v jeho veci považuje za nezákonný.

2. V prípade konania o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu podanej

28. januára 2015, ktorej prokurátorka úradu špeciálnej prokuratúry nevyhovela, a preto bol

20. februára 2015 spis v predmetnej veci predložený Špecializovanému trestnému súdu,

ktorý o nej rozhodol uznesením sp. zn. 49/2014 z 5. marca 2015 (ďalej len „uznesenie

z 5. marca 2015“). Proti tomuto uzneseniu z 5. marca 2015 podal sťažovateľ sťažnosť, ktorá

bola doplnená o písomné odôvodnenie prostredníctvom jeho obhajcu 12. marca 2015.

O sťažnosti sťažovateľa rozhodol najvyšší súd uznesením z 1. apríla 2015. Sťažovateľ

poukázal na to, že od podania žiadosti o prepustenie z väzby 2. septembra 2014 až do

vydania končeného rozhodnutia (uznesenie najvyššieho súdu z 1. apríla 2015) v predmetnej

veci uplynuli necelé tri mesiace a s ohľadom na dĺžku tohto konania považuje uvedené

uznesenie najvyššieho súdu z 1. apríla 2015 a jemu predchádzajúce konanie za nezákonné.

Na základe uvedeného sťažovateľ uviedol:

„... poukazujem na porušenie môjho práva podľa , 2 SR..., práva

podľa SR..., práva podľa Dohovoru..., práva podľa

čl. 5 ods. 3 Dohovoru..., práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru...

Na základy vyššie uvedených skutočností žiadam, aby Ústavný súd Slovenskej

republiky vydal nález, ktorým by Ústavný súd vyslovil porušenie označených článkov

a dohovoru v konaniach vedených Špecializovaným trestným súdom pod sp. zn. 49/2014

a Najvyšším súdom pod sp. zn. v súvislosti s právom na osobnú slobodu a na

urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby. Požadujem tiež, aby bolo uznesenie Najvyššieho

súdu sp. zn. zo dňa 1. apríla 2015 zrušené a Najvyššiemu súdu prikázané,

aby ma neodkladne prepustil z väzby.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa

a 2 a , ako aj práv podľa a a

4 dohovoru postupom Špecializovaného trestného súdu v konaní vedenom na pod sp. zn.

49/2014, ako aj uznesením najvyššieho súdu z 1. apríla 2015 a jemu predchádzajúcim

postupom.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

V súvislosti s touto časťou sťažnosti sťažovateľa ústavný súd ďalej poukazuje na svoju

ustálenú judikatúru, v ktorej už vyslovil, že procesnoprávne garancie vyplývajúce z čl. 6

dohovoru, ako aj z , , a 2 a sa

týkajú tej časti trestného konania, ktorej predmetom je rozhodovanie o samotnom trestnom

obvinení (resp. o obžalobe) osoby a nie sú priamo aplikovateľné na konanie týkajúce sa

väzby. Ústavný súd preto tejto časti sťažnosti sťažovateľa, v ktorej namieta porušenie

uvedených práv v súvislosti s konaním, v ktorom sa preskúmava zákonnosť jeho väzby,

nevyhovel z dôvodu neexistencie vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označenými právami

postupom Špecializovaného trestného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 49/2014, ako

aj uznesením najvyššieho súdu z 1. apríla 2015 a jemu predchádzajúcim postupom.

2. K namietanému porušeniu základných práv podľa a 2 , ako

aj práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru

2.1 K namietanému porušeniu práva na urýchlené rozhodovanie o zákonnosti

väzby v konaní o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu podanej 2. septembra 2014

vedenom na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. 49/2014

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva tento priebeh konania v predmetnej veci:

Úradu špeciálnej prokuratúry bola 2. septembra 2014 doručená žiadosť sťažovateľa

o prepustenie z väzby na slobodu, ktorá bola uznesením Špecializovaného trestného súdu

z 3. októbra 2014 zamietnutá a zároveň týmto uznesením bolo rozhodnuté o neprijatí

písomného sľubu sťažovateľa (uvedené uznesenie bolo doručené sťažovateľovi 10. októbra

2014 a jeho obhajcovi 17. októbra 2014). Sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu z 3. októbra

2014 bola uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 29. októbra 2014 (doručené

sťažovateľovmu obhajcovi 18. novembra 2014) zamietnutá a zároveň v ňom uvedený súd

neprijal písomný sľub sťažovateľa a rozhodol o tom, že jeho väzba nebude nahradená

dohľadom probačného a mediačného úradníka.

V zmysle sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ,

, ). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie

konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv

alebo slobôd sťažovateľa.

Podľa zistenia ústavného súdu o sťažnosti proti uzneseniu z 3. októbra 2014 bolo

rozhodnuté už uznesením najvyššieho súdu z 29. októbra 2014 doručeným obhajcovi

sťažovateľa 18. novembra 2014. Sťažnosť sťažovateľa bola daná na poštovú prepravu

24. apríla 2015 (ústavnému súdu bola doručená 27. apríla 2015).

Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ sa ochrany označených práv vo vzťahu

k namietanému postupu Špecializovaného trestného súdu v konaní sp. zn. 49/2014

o jeho žiadosti o prepustenie z väzby podanej 2. septembra 2014 domáhal až po uplynutí

lehoty uvedenej v , a preto ústavný súd dospel k záveru,

že jeho sťažnosť je v tejto časti podaná oneskorene.

2.2 K namietanému porušeniu práva na urýchlené rozhodovanie o zákonnosti

väzby v konaní o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu podanej 28. januára 2015

vedenom na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. 49/2014

V súvislosti s námietkou porušenia označených práv sťažovateľa uznesením

najvyššieho súdu z 1. apríla 2015 a jemu predchádzajúcim postupom, ako aj postupom

Špecializovaného trestného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 49/2014 ústavný súd

predovšetkým poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej už vyslovil, že jednotlivé lehoty sa

z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenosti posudzujú podľa všetkých

okolností prípadu. V zásade však požiadavke neodkladnosti rozhodovania o žiadosti

o prepustenie z väzby v zmysle a 5 , resp. dohovoru

nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla

nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného

mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (, ).

Úradu špecializovanej prokuratúry bola 28. januára 2015 doručená žiadosť

sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu, ktorej nevyhovel, a preto 20. februára 2015

spis v predmetnej veci predložil Špecializovanému trestnému súdu. Špecializovaný trestný

súd svojím uznesením z 5. marca 2015 zamietol žiadosť sťažovateľa a zároveň rozhodol

o neprijatí jeho písomného sľubu a ponúknutej peňažnej záruky, ako aj o nenahradení jeho

väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka (uznesenie bolo sťažovateľovi

doručené 24. marca 2014). Proti uzneseniu z 5. marca 2015 podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú

písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu 12. marca 2015. Najvyšší súd

o sťažnosti sťažovateľa rozhodol svojím uznesením z 1. apríla 2015 (doručené obhajcovi

sťažovateľa 14. apríla 2015) tak, že ju zamietol.

Z popísaného priebehu konania o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby

z 28. januára 2015 je zrejmé, že konanie v predmetnej veci pred súdmi zúčastnenými

na rozhodovaní v tejto veci trvalo spolu 53 dní. Dĺžku uvedeného konania podľa názoru

ústavného súdu nemožno považovať za neprimeranú pre vydanie konečného rozhodnutia

v tejto veci.

Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že k porušeniu práva sťažovateľa

na urýchlené rozhodovanie o zákonnosti jeho väzby v uvedenom konaní nedošlo, a preto

sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o

ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2015