Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 230/2015
PDF · 375.49 KB
No categories available
I. ÚS 230/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. mája 2015
predbežne prerokoval sťažnosť
zastúpeného advokátom JUDr. Gerhardom Zvolánekom, Štúrova 20, Košice, vo veci
namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Špecializovaného trestného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 49/2014, ako aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5 Tost 11/2015 z 1. apríla 2015 a jemu predchádzajúcim konaním a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla 2015
doručená sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2
a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 5
ods. 1 písm. c) a čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Špecializovaného trestného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. Tp 49/2014, ako aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“) pod sp. zn. 5 Tost 11/2015 z 1. apríla 2015 (ďalej len „uznesenie z 1. apríla
2015“) a jemu predchádzajúcim konaním.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením najvyššieho súdu
sp. zn. 5 Tost 22/2014 z 10. júna 2014 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodu dôvodnej
obavy z pokračovania v trestnej činnosti podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku,
pričom jeho väzba začala plynúť 10. júna 2014 a započítali sa do nej aj 3 dni, počas ktorých
bol zadržaný pred vydaním rozhodnutia o väzbe Špecializovaným trestným súdom.
K namietanému porušeniu práv sťažovateľa malo dôjsť v dôsledku podľa neho
neprimeranej dĺžky konania, v ktorom sa rozhodovalo o jeho väzbe na základe ním podanej
žiadosti o prepustenie, a to v dvoch prípadoch:
1. V prípade konania o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu doručenej
Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „úrad
špeciálnej prokuratúry“) 2. septembra 2014, ktorý tejto žiadosti nevyhovel a 18. septembra
2014 ju predložil Špecializovanému trestnému súdu. Špecializovaný trestný súd o tejto
žiadosti rozhodol uznesením sp. zn. Tp 49/2014 z 3. októbra 2014 (ďalej len „uznesenie
z 3. októbra 2014“), proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť prostredníctvom svojho
obhajcu 20. októbra 2014. Spis v predmetnej veci bol 22. októbra 2014 predložený
najvyššiemu súdu, ktorý o podanej sťažnosti sťažovateľa rozhodol uznesením
sp. zn. 1 Tost 38/2014 z 29. októbra 2014 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu
z 29. októbra 2014“). Z uvedeného vyplýva, že od podania žiadosti o prepustenie z väzby na
slobodu z 2. septembra 2014 až do vydania konečného rozhodnutia (uznesenia najvyššieho
súdu z 29. októbra 2014) v predmetnej veci uplynuli skoro dva mesiace a sťažovateľ
uvedený postup súdov zúčastnených na rozhodovaní v jeho veci považuje za nezákonný.
2. V prípade konania o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu podanej
28. januára 2015, ktorej prokurátorka úradu špeciálnej prokuratúry nevyhovela, a preto bol
20. februára 2015 spis v predmetnej veci predložený Špecializovanému trestnému súdu,
ktorý o nej rozhodol uznesením sp. zn. Tp 49/2014 z 5. marca 2015 (ďalej len „uznesenie
z 5. marca 2015“). Proti tomuto uzneseniu z 5. marca 2015 podal sťažovateľ sťažnosť, ktorá
bola doplnená o písomné odôvodnenie prostredníctvom jeho obhajcu 12. marca 2015.
O sťažnosti sťažovateľa rozhodol najvyšší súd uznesením z 1. apríla 2015. Sťažovateľ
poukázal na to, že od podania žiadosti o prepustenie z väzby 2. septembra 2014 až do
vydania končeného rozhodnutia (uznesenie najvyššieho súdu z 1. apríla 2015) v predmetnej
veci uplynuli necelé tri mesiace a s ohľadom na dĺžku tohto konania považuje uvedené
uznesenie najvyššieho súdu z 1. apríla 2015 a jemu predchádzajúce konanie za nezákonné.
Na základe uvedeného sťažovateľ uviedol:
„... poukazujem na porušenie môjho práva podľa čl. 17 ods. 1, 2 Ústavy SR..., práva
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR..., práva podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru..., práva podľa
čl. 5 ods. 3 Dohovoru..., práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru...
Na základy vyššie uvedených skutočností žiadam, aby Ústavný súd Slovenskej
republiky vydal nález, ktorým by Ústavný súd vyslovil porušenie označených článkov ústavy
a dohovoru v konaniach vedených Špecializovaným trestným súdom pod sp. zn. Tp 49/2014
a Najvyšším súdom pod sp. zn. 5 Tost 11/2015 v súvislosti s právom na osobnú slobodu a na
urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby. Požadujem tiež, aby bolo uznesenie Najvyššieho
súdu sp. zn. 5 Tost 11/2015 zo dňa 1. apríla 2015 zrušené a Najvyššiemu súdu prikázané,
aby ma neodkladne prepustil z väzby.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa
čl. 17 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 5 ods. 3 a
4 dohovoru postupom Špecializovaného trestného súdu v konaní vedenom na pod sp. zn.
Tp 49/2014, ako aj uznesením najvyššieho súdu z 1. apríla 2015 a jemu predchádzajúcim
postupom.
1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
V súvislosti s touto časťou sťažnosti sťažovateľa ústavný súd ďalej poukazuje na svoju
ustálenú judikatúru, v ktorej už vyslovil, že procesnoprávne garancie vyplývajúce z čl. 6
dohovoru, ako aj z čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy sa
týkajú tej časti trestného konania, ktorej predmetom je rozhodovanie o samotnom trestnom
obvinení (resp. o obžalobe) osoby a nie sú priamo aplikovateľné na konanie týkajúce sa
väzby. Ústavný súd preto tejto časti sťažnosti sťažovateľa, v ktorej namieta porušenie
uvedených práv v súvislosti s konaním, v ktorom sa preskúmava zákonnosť jeho väzby,
nevyhovel z dôvodu neexistencie vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označenými právami
postupom Špecializovaného trestného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 49/2014, ako
aj uznesením najvyššieho súdu z 1. apríla 2015 a jemu predchádzajúcim postupom.
2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 ústavy, ako
aj práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru
2.1 K namietanému porušeniu práva na urýchlené rozhodovanie o zákonnosti
väzby v konaní o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu podanej 2. septembra 2014
vedenom na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. Tp 49/2014
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva tento priebeh konania v predmetnej veci:
Úradu špeciálnej prokuratúry bola 2. septembra 2014 doručená žiadosť sťažovateľa
o prepustenie z väzby na slobodu, ktorá bola uznesením Špecializovaného trestného súdu
z 3. októbra 2014 zamietnutá a zároveň týmto uznesením bolo rozhodnuté o neprijatí
písomného sľubu sťažovateľa (uvedené uznesenie bolo doručené sťažovateľovi 10. októbra
2014 a jeho obhajcovi 17. októbra 2014). Sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu z 3. októbra
2014 bola uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Tost 38/2014 z 29. októbra 2014 (doručené
sťažovateľovmu obhajcovi 18. novembra 2014) zamietnutá a zároveň v ňom uvedený súd
neprijal písomný sľub sťažovateľa a rozhodol o tom, že jeho väzba nebude nahradená
dohľadom probačného a mediačného úradníka.
V zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,
že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny
prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02,
III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie
konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv
alebo slobôd sťažovateľa.
Podľa zistenia ústavného súdu o sťažnosti proti uzneseniu z 3. októbra 2014 bolo
rozhodnuté už uznesením najvyššieho súdu z 29. októbra 2014 doručeným obhajcovi
sťažovateľa 18. novembra 2014. Sťažnosť sťažovateľa bola daná na poštovú prepravu
24. apríla 2015 (ústavnému súdu bola doručená 27. apríla 2015).
Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ sa ochrany označených práv vo vzťahu
k namietanému postupu Špecializovaného trestného súdu v konaní sp. zn. Tp 49/2014
o jeho žiadosti o prepustenie z väzby podanej 2. septembra 2014 domáhal až po uplynutí
lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, a preto ústavný súd dospel k záveru,
že jeho sťažnosť je v tejto časti podaná oneskorene.
2.2 K namietanému porušeniu práva na urýchlené rozhodovanie o zákonnosti
väzby v konaní o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu podanej 28. januára 2015
vedenom na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. Tp 49/2014
V súvislosti s námietkou porušenia označených práv sťažovateľa uznesením
najvyššieho súdu z 1. apríla 2015 a jemu predchádzajúcim postupom, ako aj postupom
Špecializovaného trestného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 49/2014 ústavný súd
predovšetkým poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej už vyslovil, že jednotlivé lehoty sa
z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenosti posudzujú podľa všetkých
okolností prípadu. V zásade však požiadavke neodkladnosti rozhodovania o žiadosti
o prepustenie z väzby v zmysle čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, resp. čl. 5 ods. 4 dohovoru
nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla
nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného
mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (III. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05).
Úradu špecializovanej prokuratúry bola 28. januára 2015 doručená žiadosť
sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu, ktorej nevyhovel, a preto 20. februára 2015
spis v predmetnej veci predložil Špecializovanému trestnému súdu. Špecializovaný trestný
súd svojím uznesením z 5. marca 2015 zamietol žiadosť sťažovateľa a zároveň rozhodol
o neprijatí jeho písomného sľubu a ponúknutej peňažnej záruky, ako aj o nenahradení jeho
väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka (uznesenie bolo sťažovateľovi
doručené 24. marca 2014). Proti uzneseniu z 5. marca 2015 podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú
písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu 12. marca 2015. Najvyšší súd
o sťažnosti sťažovateľa rozhodol svojím uznesením z 1. apríla 2015 (doručené obhajcovi
sťažovateľa 14. apríla 2015) tak, že ju zamietol.
Z popísaného priebehu konania o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby
z 28. januára 2015 je zrejmé, že konanie v predmetnej veci pred súdmi zúčastnenými
na rozhodovaní v tejto veci trvalo spolu 53 dní. Dĺžku uvedeného konania podľa názoru
ústavného súdu nemožno považovať za neprimeranú pre vydanie konečného rozhodnutia
v tejto veci.
Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že k porušeniu práva sťažovateľa
na urýchlené rozhodovanie o zákonnosti jeho väzby v uvedenom konaní nedošlo, a preto
sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o
ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. mája 2015