Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 322/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť , t. č. Ústav na výkon

väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody , zastúpeného advokátom

Mgr. Petrom Schmidlom, Advokátska kancelária, Záhorácka 11/A, Malacky, vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra

2014 prostredníctvom poštovej prepravy doručená sťažnosť t. č. Ústav

na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práv (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva:

„Po vrátení veci OS BA I ako prvostupňový súd dňa 24.03.2014 opätovne rozsudkom

rozhodol pričom, ale nesprávne opätovne rozhodol aj vine za zločin nedovoleného

ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 Tr. zákona za čo

sťažovateľovi uložil opätovne trest odňatia slobody na 3 roky s podmienečným odkladom

so skúšobnou dobou 5 rokov... a vo vzťahu k obzvlášť závažnému zločinu nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a

obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), b), c), d), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c)

Tr. zákona rozhodol tak, že sťažovateľa opäť už po druhýkrát oslobodil...

Proti už vyššie spomínanému rozsudku OS BA I sp. zn. zo dňa

24.03.2014 podal prokurátor GP SR ihneď po jeho vyhlásení odvolanie do zápisnice,

pričom toto odvolanie písomne odôvodnil dňa 15.05.2014.

Dňa 16.09.2014 senát Krajského súdu v Bratislave na neverejnom zasadnutí

rozhodol uznesením, sp. zn. podľa

rozsudok OS Bratislava I, sp. zn. zo dňa 24.03.2014 zrušil a podľa § 322 ods. 1

vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol.

O obsahu odôvodnenia odvolania sa sťažovateľ a jeho obhajca dozvedeli až

z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave, č. k.: . Podľa

ustanovenia aj odvolanie prokurátora musí byť zároveň

odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú

rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Podľa ustanovenia § 314

predseda senátu doručí rovnopis odvolania ostatným stranám, ktoré by mohli

byť rozhodnutím o odvolaní priamo dotknuté, s upozornením, že sa môžu k odvolaniu

vyjadriť. Prvostupňový súd však tento postup opomenul, čo zároveň ušlo pozornosti senátu

Krajského súdu v Bratislave.“

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

«1.) Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

(s prihliadnutím na obsah sťažnosti a priložené listinné dôkazy správne má byť uvedené pod

sp. zn. , pozn.) porušil základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol vyhlásený pod č.

2.) Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. značka zo dňa

16.09.2014 sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

3.) Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume

340,90 Eur na účet jeho právneho zástupcu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu ide vtedy,

keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom alebo rozhodnutím

orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo

z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, ).

Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia svojich

práv podľa a podľa a ods. 3 písm. c) dohovoru postupom

krajského súdu.

Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto

minimálne práva: obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu,

alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to

záujmy spravodlivosti vyžadujú.

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch

v rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že

môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu

predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo

slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ,

, ).

Podľa ustanovenia v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) predseda senátu doručí rovnopis

odvolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o odvolaní priamo dotknuté,

s upozornením, že sa môžu k odvolaniu vyjadriť; len čo lehota na podanie odvolania

všetkým oprávneným osobám uplynula, predloží spisy odvolaciemu súdu.

Pokiaľ sťažovateľ v podanej sťažnosti označil postup Okresného súdu Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“) spočívajúci v nedoručení odvolania prokurátora Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) za postup v rozpore

s ustanovením , pričom zároveň namietal, že zo strany krajského

súdu nedošlo k náprave tohto pochybenia, je potrebné tejto námietke sťažovateľa prisvedčiť.

Ústavný súd vo veci sp. zn. uviedol, že zaručuje

všetkým oprávneným osobám, že budú mať čas na prípravu obhajoby, že budú mať možnosť

pripraviť si obhajobu a že svoju obhajobu budú môcť predniesť právne významným

spôsobom buď osobne, alebo prostredníctvom svojho obhajcu. Uplatnenie práva na

obhajobu nezaručuje oprávnenej osobe dosiahnutie takého rozhodnutia súdu, o ktorý sa

usiluje pomocou obhajoby. Účelom práva zaručeného je poskytnutie

príležitosti brániť sa obvineniu zo spáchania trestného činu.

Kompetencie ústavného súdu nenahrádzajú postupy a rozhodnutia všeobecných

súdov a nepoužívajú sa na skúmanie tvrdenej vecnej nesprávnosti, pretože ústavný súd nie

je opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom. Kritériom na rozhodovanie

ústavného súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté do alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených základných práv alebo slobôd,

a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol

k obmedzeniu, resp. odopretiu základných práv alebo slobôd.

V danom prípade ústavný súd konštatuje, že došlo k pochybeniu zo strany krajského

súdu, ktorý neučinil nápravu v postupe okresného súdu, keď sťažovateľovi nedoručil

odvolanie podané prokurátorom generálnej prokuratúry, ale v danom prípade je nevyhnutné

zohľadniť aj intenzitu namietaného porušenia zákona (jeho ústavnoprávny rozmer), ktorá by

odôvodňovala vyslovenie porušenia označených základných práv sťažovateľa. V danom

prípade po zrušujúcom uznesení krajského súdu bola vec vrátená okresnému súdu

na opätovné prerokovanie a rozhodnutie. Sťažovateľ tak bude mať možnosť a priestor

vyjadriť sa ku všetkým námietkam a k vykonanému dokazovaniu, bude mu poskytnutá

príležitosť brániť sa obvineniu zo spáchania trestného činu.

Zároveň však ústavný súd podotýka, že jeho pozornosti neušli ani dôvody, pre ktoré

krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu, pričom ide o výhrady k procesnému

pochybeniu okresného súdu, ktoré by viedli k zrušeniu rozsudku bez ohľadu na to, či by

odvolanie prokurátora generálnej prokuratúry bolo sťažovateľovi doručené, a teda by postup

krajského súdu bol po formálnej stránke bez vád. Krajský súd v odôvodnení uznesenia

poukázal okrem iného aj na tieto dôvody:

„Po vydaní predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 17.10.2013

a vrátení veci na opätovné prejednanie a rozhodnutie okresný súd bez vykonania ďalších

dôkazov pristúpil k vyhláseniu rozsudku. Po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti

napadnutých výrokov rozsudku a správnosti postupu konania, ktoré ich vydaniu

predchádzalo, musí odvolací súd konštatovať, že súd prvého stupňa nepostupoval v súlade

s , pretože nenapravil pochybenia, ktorých sa dopustil

v predchádzajúcom konaní a ktoré boli vytknuté v prvom rozhodnutí odvolacieho súdu.

Súčasne nesplnil povinnosť upravenú v , pretože nerešpektoval

právny názor vyslovený predchádzajúcim rozhodnutím odvolacieho súdu.

Obdobne ako to už bolo konštatované v predchádzajúcom rozhodnutí krajského

súdu, je potrebné znovu zdôrazniť, že rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k

oslobodzujúcemu výroku nespĺňa kritéria stanovené v ...“

Ústavný súd ďalej z odôvodnenia uznesenia krajského súdu zistil, že krajský súd

konštatoval nemennosť a zhodnosť dôvodov uvádzaných prokurátorom generálnej

prokuratúry v predmetnom odvolaní s odvolaním podaným prokurátorom generálnej

prokuratúry proti v poradí prvému rozsudku okresného súdu (rozsudku okresného súdu

sp. zn. z 3. júla 2013, pozn.), pričom sťažovateľ nenamieta nedoručenie

odvolania proti prvému rozsudku okresného súdu. Pokiaľ sťažovateľ zaujal stanovisko

k predchádzajúcemu odvolaniu, s prihliadnutím na nemennosť a zhodnosť dôvodov je

predpoklad, že vyjadrenie sťažovateľa by sa nelíšilo od jeho predchádzajúceho vyjadrenia.

Vzhľadom na to, že konanie toho času prebieha na okresnom súde, sťažovateľ má

v konaní podľa názoru ústavného súdu stále k dispozícii účinný opravný prostriedok, ktorý

mu zákon účinne poskytuje na ochranu jeho základných práv v systéme všeobecného

súdnictva. Takým opravným prostriedkom je dovolanie ako mimoriadny opravný

prostriedok podľa a nasl. .

Podľa ustanovenia dovolanie možno podať,

ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Trestné konanie je od jeho začiatku až po právoplatné skončenie procesom, v ktorom

môžu orgány činné v trestnom konaní a takisto aj súd v rámci vykonávania jednotlivých

úkonov a realizácie garancií ochrany základných práv a slobôd naprávať, resp. korigovať aj

ich prípadné pochybenia.

V rámci predmetného trestného konania bude môcť byť postup krajského súdu

a intenzita zásahu v súvislosti s uvedeným postupom krajského súdu do sťažovateľovho

práva na obhajobu podrobený kontrole dovolacieho súdu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažnosť bolo potrebné odmietnuť podľa § 25 ods.

2 z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej obsiahnutými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2015