Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 15/2025

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-78

Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho a Martina Vernarského o návrhu generálneho prokurátora na začatie konania podľa o súlade ustanovení až 6 a o meste Košice v znení neskorších predpisov s a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd takto

rozhodol:

1. Návrh p r i j í m a na ďalšie konanie v celom rozsahu.

2. P o z a s t a v u j e ú č i n n o s ť ustanovení druhej, tretej a štvrtej vety, až 6 a o meste Košice v znení neskorších predpisov.

3. Vo zvyšnej časti návrhu na pozastavenie účinnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov

1. Ústavnému súdu bol 7. februára 2025 doručený návrh generálneho prokurátora (ďalej aj „navrhovateľ“) na začatie konania podľa (ďalej len „“) o súlade ustanovení až 6 a o meste Košice v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o meste Košice“ alebo „ZMK“) s v spojení s a a 2 a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a s a 4

. Napadnutými ustanoveniami bolo pre mesto Košice nahradené miestne referendum o počte mestských častí rozhodnutím mestského zastupiteľstva a rady starostov.

2. Ústavný súd uznesením č. k. -69 z 11. júna 2025 nevylúčil podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sudcu ústavného súdu Martina Vernarského z konania a rozhodovania prerokúvanej veci. Sudca Vernarský navrhol svoje vylúčenie, pretože je autorom expertízy, ktorá zohrala rolu pri tvorbe preskúmavaného zákona.

3. Mesto Košice má podľa jeho aktuálneho štatútu 22 mestských častí. Súvisí to so skutočnosťou, že malo tradične osobitnú právnu úpravu správy. V súvislosti s jeho správou bolo mesto Košice výslovne zmienené v československom právnom poriadku už v roku 1922, a to v zákone č. 243/1922 Sb. o prozatýmnej úprave sriadenia obcí na Slovensku. V časti I tohto zákona majú výlučne mestá Bratislava a Košice upravený svoj vlastný právny režim.

4. V dobe neslobody sa prvýkrát stanovuje pre mesto Košice dvojstupňový režim správy. Podľa o národných výboroch mestské národné výbory v Brne, Ostrave, Plzni a v Košiciach sú riadené priamo krajským národným výborom. V obvodoch týchto miest pôsobia obvodné národné výbory. Dvojúrovňová mestská správa mala ústavnú oporu v článku 91 ČSSR z roku 1960. Ten stanovil, že národné výbory sú krajské, okresné a v obciach mestské alebo miestne. V Prahe je Národný výbor hlavného mesta Prahy, v mestských obvodoch Prahy a niektorých ďalších miest sú obvodné národné výbory. Po federalizácii Československa bola dvojúrovňovosť potvrdená na úrovni Slovenskej republiky o utvorení obvodných národných výborov v meste Košiciach. Novela v upresnila vzťahy medzi košickými národnými výbormi: „(1) V meste Košiciach pôsobí Národný výbor mesta Košíc riadený krajským národným výborom. (2) V obvodoch mesta Košíc pôsobia obvodné národné výbory. Vytvoriť alebo zrušiť mestský obvod alebo zmeniť jeho územie patrí Národnému výboru mesta Košíc.“

5. Demokratická územná samospráva bola obnovená o obecnom zriadení na základe novely ústavným Zákon o obecnom zriadení v ustanovení (v súčasnosti ) predpokladal osobitnú úpravu pre mestá s počtom obyvateľov nad 200 000. Vzápätí po prijatí zákona o obecnom zriadení prijala Slovenská národná rada zákon o meste Košice. ZMK nadviazal na dvojúrovňovú správu z doby neslobody a samosprávu ustanovil na úrovni mesta, ako aj na úrovni mestských častí. Tie boli zriadené a ustanovené v ZMK v spojení s prílohou č. Mestské časti mesta Košice, v ktorých sa zriaďujú orgány samosprávy mestských častí. Dôvodová správa tento prístup vysvetlila tým, že to vyžaduje príprava prvých slobodných volieb do miestnych zastupiteľstiev.

6. Zákon o meste Košice obsahoval od svojho vzniku mechanizmus zmeny počtu mestských častí. (a) V pôvodnom znení ZMK rozhodovalo o zmene počtu mestských častí mestské zastupiteľstvo, a to len so súhlasom alebo na návrh obyvateľov dotknutých mestských častí. Vzhľadom na zložitosť správy mesta s 22 mestskými časťami sa začalo hľadať rozumné, resp. praktické legislatívne riešenie prípadnej zmeny poštu mestských častí. (b) Od novely malo rozhodovať o zmene počtu mestských častí mestské zastupiteľstvo kvalifikovanou 3/5 väčšinou všetkých poslancov formou všeobecne záväzného nariadenia s tým, že zmena mohla byť

odmietnutá miestnym referendom obyvateľov dotknutých mestských častí. (c) Napadnutá právna úprava zmenila koncepciu zmeny mestských častí tak, že už nie je nutná účasť obyvateľov mestských častí. O zmene rozhoduje mestské zastupiteľstvo nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov formou zmeny štatútu s tým, že zmena môže byť odmietnutá radou starostov, ktorá je zložená zo starostov mestských častí. Odmietnutie môže zvrátiť mestské zastupiteľstvo kvalifikovanou trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, a presadiť tak zmenu konfigurácie mestských častí.

7. Všeobecná úprava o územných zmenách medzi mestami, resp. obcami vyžaduje na takúto zmenu súhlas obyvateľov vyjadrený v miestnom referende. Podľa § 11a ods. 1 písm. a) zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum, ak ide o zlúčenie obcí, rozdelenie alebo zrušenie obce.

8. Generálny prokurátor namieta, že obyvatelia Košíc sú bez ústavne akceptovateľných dôvodov diskriminovaní voči obyvateľom ostatných miest v Slovenskej republike vo výkone svojho základného práva priamo sa zúčastňovať na správe verejných vecí, pretože len obyvatelia Košíc sa nemôžu prostredníctvom miestneho referenda vyjadriť k otázke teritoriality mesta.

9. Generálny prokurátor z tohto dôvodu navrhol, aby ústavný súd rozhodol vo veci nasledujúcim výrokom: „Ustanovenia až 6 a o meste Košice v znení , ktorým sa mení a dopĺňa o meste Košice v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd a s a a 2 v spojení s a a 4 .“

10. Generálny prokurátor zároveň navrhol pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení.

II.

Predbežné prerokovanie návrhu na začatie konania

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s , ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

12. Ústavný súd návrh navrhovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu podľa .

13. Ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo nutné návrh pri predbežnom prerokovaní odmietnuť ( v spojení s ), a preto bol návrh v súlade s prijatý na ďalšie konanie v celom rozsahu (výrok 1 uznesenia).

14. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že navrhovateľ navrhol dve verzie výroku podľa toho, ako ústavný súd interpretuje diskriminačné kritérium odlišovania. V prvej alternatíve argumentácie, kde je podľa navrhovateľa kritériom odlišovania (iným postavením) skutočnosť pobytu v meste Košice,

je referenčnou normou (Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie). V druhej alternatívne je kritérium pobytu v meste Košice označené ako súčasť všeobecného princípu zákazu diskriminácie v v spojení s . Pretože ústavný súd rozhodne o tejto právne otázke až po prijatí na ďalšie konanie, prijíma vec v rozsahu obidvoch alternatív, ktoré sú zlúčené v znení navrhovaného výroku citovaného v bode 9 tohto uznesenia.

III.

Posúdenie dôvodnosti návrhov na pozastavenie účinnosti napadnutého zákona

15. Generálny prokurátor navrhol pozastavenie účinnosti všetkých napadnutých ustanovení, pretože môžu vytvoriť v prípade svojej realizácie nezvratné skutočnosti s negatívnym dopadom na mestské časti Košíc a ich obyvateľov s trvalým pobytom v týchto mestských častiach. Môže totiž dôjsť k zrušeniu alebo zlúčeniu niektorých mestských častí mesta Košice a obyvatelia s trvalým pobytom v dotknutých mestských častiach Košice budú, pokiaľ ide o ich právo účasti na správe vecí verejných, diskriminovaní, keďže nebudú môcť vyjadriť svoj nesúhlas v miestnom referende s takýmito zásadnými územnými zmenami.

16. Podľa ak ústavný súd prijme návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov na ďalšie konanie, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok (rovnako ). Účelom inštitútu pozastavenia účinnosti právnych predpisov, ktorých súlad s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou má byť predmetom posúdenia v konaní podľa , je zaistenie účinnej a efektívnej ochrany ústavnosti ( ).

17. Pri tomto type rozhodnutia je potrebné zvažovať primeranú rovnováhu (porov. uznesenie č. k. -112 – novelizácia ) medzi požiadavkou účinného a neodkladného opatrenia v prospech (i) ochrany základných práv a slobôd alebo ochrany iného verejného záujmu vymedzeného v pred negatívnymi dôsledkami účinnosti právneho predpisu, ktorého ústavnosť je sporná, na jednej strane a (ii) hodnotou právnej istoty vyplývajúcej zo záväznosti platného práva, ktorého nesúlad sa namieta, princípom demokracie v (porovnaj uznesenie č. k. -26 homeschooling, bod 42) a požiadavkou rešpektovania zákonodarnej moci (vzhľadom na ústavný princíp deľby moci) a s ňou súvisiacej prezumpcie ústavnosti právnych predpisov na strane druhej (-51, PL. ÚS 8/2017- 11, -77).

18. Ohrozenie základných práv a slobôd znamená, že ďalším uplatňovaním napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo jeho ustanovenia bude zúžený chránený rozsah jednotlivých základných práv a slobôd alebo bude výkon týchto práv a slobôd obmedzovaný (sťažovaný) neprimeranými podmienkami či prekážkami.

19. Ústavný súd musí pri úvahách o ohrození základných práv a slobôd vziať taktiež do úvahy (a) štandard práv (právnu pozíciu) jednotlivcov z obdobia pred napadnutou právnou úpravou, (b) rozsah, v akom bol daný štandard zmenený novou právnou úpravou, ako aj (c) k čomu smeruje návrh na pozastavenie účinnosti a návrh meritórneho rozhodnutia. Ďalej je dôležité prihliadať na (d) reverzibilnosť právnej pozície jednotlivcov [(ne)napraviteľnosť záťaží spôsobených napadnutou právnou úpravou] a, prirodzene, aj na (e) charakter základného práva, o ohrozenie ktorého ide (porovnaj uznesenie -26 – homeschooling).

20. V súvislosti s návrhom na pozastavenie označených ustanovení ústavný súd v prvom rade konštatuje, že právo na účasť na miestnom referende týkajúcom sa teritoriality mesta je súčasťou práva podľa , a preto možno skúmať, či je ohrozené. Podľa ZMK návrh na uznesenie podľa druhej vety nemožno predložiť na rokovanie mestského zastupiteľstva v poslednom roku riadneho volebného obdobia orgánov samosprávy mesta. Mestské zastupiteľstvo mesta Košíc tak môže rozhodovať o zmene počtu mestských častí ešte do októbra 2025, a tak je napadnutá právna úprava aktuálne aplikovateľná. Mestské zastupiteľstvo na zasadnutí 24. apríla 2024 (https://www.kosice.sk/mesto/samosprava/mestske-zastupitelstvo/2022-2026/zasadnutie/30) prerokovalo rôzne varianty počtu mestských častí. Z uvedeného vyplýva, že mestské zastupiteľstvo môže do októbra 2025 rozhodnúť o zmene počtu mestských častí a vecou sa aktuálne zaoberá.

21. Ústavný súd na účel pozastavenia účinnosti porovnal aktuálnu a predchádzajúcu právnu úpravu (porov. bod 6 a 19 uznesenia). Z porovnania vyplýva, že vzhľadom na veľmi komplexnú procedúru zmeny podľa aktuálnej, ako aj podľa predchádzajúcej právnej úpravy by bolo takmer nezvratné následne zmeniť, resp. navrátiť prípadné rozhodnutie o zmene počtu mestských častí na základe namietanej právnej úpravy. Možno preto súhlasiť so zhodnou argumentáciou navrhovateľa (bod 15). Navyše, zmena počtu mestských častí je len začiatkom ďalších právnych, administratívnych a hospodárskych zmien. Takáto reforma je v podstate unikátna. Z tohto pohľadu by po prípadnom vyhovení návrhu bolo fakticky iluzórne naplnenie základného práva zúčastňovať sa priamo na správe verejných vecí dotknutými obyvateľmi mesta Košice.

22. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol, že pozastavuje účinnosť tých napadnutých ustanovení, ktoré ako celok upravujú novú koncepciu zmeny počtu mestských častí (bod 2 výroku). Ústavný súd nevyhovel návrhu na pozastavenie účinnosti v časti týkajúcej sa napadnutého § 3 ods. 2 prvej vety ZMK, keďže táto norma len upravuje členenie mesta na mestské časti, a teda sa priamo netýka novej koncepcie zmeny ich počtu (bod 3 výroku). Možno doplniť, že ústavný súd už v minulosti pozastavil účinnosť ustanovení zákona o obecnom zriadení, ktoré mohli viesť k ťažko zmeniteľným územným zmenám konkrétnych obcí, teda k inému vážnemu nenapraviteľnému následku (uznesenie -9).

23. Podľa rozhodnutie ústavného súdu o pozastavení účinnosti napadnutých ustanovení sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné. Rozhodnutie o pozastavení účinnosti označených ustanovení ZMK uvedených v bode 2 výroku sa stane všeobecne záväzné (právoplatné) dňom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

24. Podľa platnosť rozhodnutia o pozastavení účinnosti napadnutých ustanovení ZMK zanikne vyhlásením rozhodnutia vo veci samej, ak toto rozhodnutie o pozastavení účinnosti ústavný súd už predtým nezruší, pretože pominuli dôvody, pre ktoré bolo prijaté.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2025

Ivan Fiačan

predseda Ústavného súdu

Slovenskej republiky