Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tz/49/2005

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Jána Mihala,

v trestnej veci proti obvinenému P H , pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1,

ods. 3 Tr. zák. ( v znení neskorších predpisov účinných do 31.

decembra 2005) a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. marca 2006

v Bratislave, prejednal sťažnosť pre porušenie zákona, ktorú podal generálny

prokurátor Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Košice I. z 29. júna

2005, sp. zn. a podľa , ,

( v znení neskorších predpisov) rozhodol

t a k t o :

Právoplatným uznesením Okresného súdu Košice I. z 29. júna 2005, sp. zn.

,

bol porušený zákon

v ustanoveniach , ( v znení neskorších

predpisov) a v ustanovení Tr. zák. ( v znení neskor-

ších predpisov účinných do 31. decembra 2005) v p r c h obvineného

P H, nar. 1. augusta 1961.

Toto uznesenie sa v celom rozsahu z r u š u j e .

Okresnému súdu Košice I. sa p r i k a z u j e , aby vec v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Košice I. z 29. júna 2005 bol obvinený P H podľa

Tr. zák. ( v znení neskorších pred-pisov účinných do

31. decembra 2005 – ďalej len uvedeného Tr. zák.) podmienečne prepustený

z výkonu trestu odňatia slobody vo výmere štyri a pol roka so zaradením do prvej

nápravnovýchovnej skupiny, uloženému rozsudkom Okresného súdu

vo Vranove nad Topľou z 28. januára 2004, sp. zn. , v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Prešove z 11. januára 2005, sp. zn. . Podľa § 63 ods. 1

uvedeného Tr. zák. mu na nevykonaný zvyšok trestu okresný súd určil skúšobnú

dobu v trvaní štyroch rokov.

Toto uznesenie v zmysle uvedeného neobsahuje odô-

vodnenie, nakoľko po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí, konanom dňa 29. jú-

na 2005 sa prokurátor i P H vzdali práva proti nemu podať sťažnosť. Toto uznesenie

je opatrené doložkou právoplatnosti ku dňu 29. júna 2005.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal dňa 27. decembra 2005

pod č. XV Pz 705/05-39, na Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 266 ods. 1

uvedeného , na základe podnetu Ing. P G, v neprospech obvineného P H

sťažnosť pre porušenie zákona. Táto sťažnosť pre porušenie zákona je podaná

v šesťmesačnej lehote, stanovenej v uvedeného

Sťažovateľ sťažnosť odôvodnil tým, že napadnutým uznesením bol porušený

zákon v prospech obvineného P H v ustanovení § 61 ods. 1 uvede-ného Tr. zák.

Obvinený síce spĺňal formálne podmienky k tomu, aby bol podmie-nečne prepustený

z výkonu trestu odňatia slobody, avšak nesplnil materiálne pod-mienky obsiahnuté

v uvedenom zákonnom ustanovení. V osobe obvineného totiž videl rizikového

a hlbšie narušeného páchateľa násilnej trestnej činnosti, ktorý nebol prevychovaný

ani týmto, ani predchádzajúcim výkonom trestu odňatia slobody. Z jeho strany hrozí,

že bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti aj voči svojej najbližšej rodine.

Okrem toho sťažovateľ poukázal na predchádzajúcu trestnú činnosť

obvineného s dôrazom na okolnosť, že výkon tejto neviedol k jeho náprave

a prevýchove a vyslovil názor, že nie je možné dôvodne predpokladať, že iba hrozba

výkonom samotného trestu odňatia slobody postačí na to, aby sa zdržal páchania

ďalšej trestnej činnosti. Vyslovil i ten ťažiskový názor, že na podmienečné prepuste-

nie P H z výkonu trestu odňatia slobody nemal Okresný súd Košice I splnené vecné

podmienky stanovené zákonom, pretože jeho osoba nedáva záruku, že v budúcnosti

povedie riadny život. Na tomto nič nemení ani okolnosť, že obvinený mal pozitívne

hodnotenie z výkonu predmetného trestu odňatia slobody, pretože nie je možné

dôvodne očakávať, že bol ním dostatočne prevychovaný.

Sťažovateľ preto navrhol vysloviť porušenie zákona v prospech obvineného

citovaným uznesením, zrušiť toto uznesenie a Okresnému súdu Košice I. prikázať,

aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obhajca obvineného ( uvedeného ) na verejnom zasadnutí

Najvyššieho súdu poukázal na to, že socializácia obvineného v podmienkach civil-

ného života riadne pokračuje a nebolo by vhodné tohto vrátiť späť do podmienok

výkonu trestu odňatia slobody. Navrhol preto sťažnosť pre porušenie zákona zamiet-

nuť, prípadne pri vyslovení porušenia zákona nezrušiť rozhodnutie o podmienečnom

prepustení.

Na podklade podanej sťažnosti pre porušenie zákona Najvyšší súd Slovenskej

republiky podľa uvedeného , v trojmesačnej lehote uvedenej

v ustanovení uvedeného , preskúmal správnosť všetkých výrokov

napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že zákon

skutočne porušený bol v prospech obvineného P H, avšak predovšet-kým

v ustanovení , uvedeného a v predmetnej súvislosti

i v ustanovení § 61 ods. 1 uvedeného Tr. zák.

Podľa uvedeného orgány činné v trestnom konaní postu-

pujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom

na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti

obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch

vykonávajú dôkazy, nečakajúc na návrh strán. Priznanie obvineného nezbavuje

orgány činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať všetky okolnosti prípadu.

Podľa uvedeného orgány činné v trestnom konaní hodnotia

dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarali

orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 61 ods. 1 uvedeného Tr. zák. po výkone polovice uloženého alebo

podľa rozhodnutia prezidenta republiky zmierneného trestu odňatia slobody môže

súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu

plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho

očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Týmito zákonnými ustanoveniami sa však okresný súd v rámci konania o pod-

mienečnom prepustení obvineného z výkonu uloženého trestu odňatia slobody

dôsledne neriadil. Ak by totiž zákonne aplikoval ustanovenie § 61 ods. 1 uvedeného

Tr. zák. z pohľadu zistenia i hodnotenia skutkového stavu veci, musel by dospieť

k záveru, že v danom prípade neboli v čase rozhodnutia splnené podmienky na na-

mietaný postup.

Zo spisového materiálu vyplýva, že P H bol rozsudkom Okres-ného súdu vo

Vranove nad Topľou z 28. januára 2004, sp. zn. , v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Prešove z 11. januára 2005, sp. zn. , uznaný za vinného

z pokračovacieho trestného činu sprenevery, pričom mu podľa

§ 248 ods. 3 uvedeného Tr. zák. s použitím § 35 ods. 3 uvedeného Tr. zák. mu bol

uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyri a pol roka so zaradením

na výkon do prvej nápravnovýchovnej skupiny a trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá všetkých druhov na dobu piatich rokov. Súčasne bol zrušený výrok o treste

právoplatného rozsudku Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, sp. zn.

.

P H nastúpil na výkon tohto súhrnného trestu dňa 18. januá-

ra 2005 po započítaní predchádzajúcej väzby od 14. mája 2001 do 11. októbra 2001

a súčasnom započítaní vykonaného trestu odňatia slobody v označenej trestnej veci,

sp. zn. , Okresného súdu Vranov nad Topľou v dobe od 11. októbra 2001

do 3. júna 2003.

Podnet na konanie o podmienečnom prepustení P H doručil Okresnému súdu

Košice I. jeho otec Pavol H dňa 7. marca 2005, teda ani nie dva mesiace po nástupe

výkonu predmetného trestu odňatia slobody. Odôvodnil ju svojím zdravotným

postihnutím, pokročilým vekom a ako i ozrejmením, že obvine-ný je jeho jediným

potomkom, ktorý sa oň môže v starobe postarať. Súčasne pre-zentoval stanovisko,

že jeho syn protiprávne konanie ľutuje, ako aj to, že z pozície otca bude naň

v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia pozitívne vplývať.

V dobe podávania hodnotenia zo strany Ústavu na výkon väzby a Ústavu

na výkon trestu odňatia slobody Košice I. z 30. marca 2005 (č. ÚVV a ÚVTOS –

) vypracovaného riaditeľom, vychovávateľom a vedúcim výkonu trestu obvi-

nenému H nebola udelená ani disciplinárna odmena, ani disciplinárny trest. Až na

verejnom zasadnutí konanom dňa 31. mája 2005 (č. l. 11 spisu) zástupca

nápravnovýchovného ústavu predniesol stanovisko, že účel trestu u menovaného

plní svoj účel, tomuto bola udelená disciplinárna odmena za aktivitu členom samo-

správy pri udržiavaní ústavného poriadku. Pretože H je nápomocný orgá-nom ZVJS

aj väzenskej samosprávy, odporúča jeho žiadosti o podmienečné pre-pustenie

z výkonu trestu odňatia slobody vyhovieť.

Medzičasom okresný súd overoval údaje o ďalšej trestnej činnosti obvineného

a do svojho rozhodnutia o podmienečnom prepustení zistil, že k jeho právoplatnému

odsúdeniu za inú trestnú činnosť nedošlo. Verifikované je len to, že má byť voči

nemu v inom konaní vynesený odsudzujúci rozsudok, avšak na tejto nemožno prá-

voplatne prihliadať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na rozdiel od okresného súdu zistil, že obvi-

nený nesplnil materiálne podmienky ustanovenia § 61 ods. 1 uvedeného Trestného

zákona, pretože nie je zrejmé, že by vo výkone trestu odňatia slobody plnením

svojich povinností a správaním preukázal taký stupeň polepšenia, že možno od neho

očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. V jeho osobe ide predovšetkým

o narušeného páchateľa, majúceho sklony k páchaniu majetkovej i násilnej trestnej

činnosti a doba, po ktorú bol v predmetnej trestnej veci vo výkone trestu (so zará-

taním väzby) nie je dostatočnou na jeho prepustenie na slobodu. Nebola prezen-

tovaná jeho náprava ani zo strany orgánov vykonávajúcich dozor nad výkonom trestu

odňatia slobody, o čom svedčí skutočnosť, že do začiatku konania o jeho podmie-

nečné prepustenie mu nebola udelená žiadna disciplinárna odmena. Z toho je zrej-

mé, že do spustenia mechanizmu konania o podmienečné prepustenie P H

nepreukázal taký stupeň polepšenia a nápravy, aký predpokladá citované zákonné

ustanovenie. Na tomto závere nič nemení ani disciplinárna odmena, ktorú verifikoval

do zápisnice o verejnom zasadnutí (č. l. 11 spisu) dňa 31. mája 2005 zástupca NVÚ

Košice, pretože ide len o aktivitu a nie o trvalejší prerod a prevýchovu jeho osobnosti

v pozitívnom zmysle.

Popri tom treba konštatovať, že okresný súd vykonal vo veci celkom tri verejné

zasadnutia, avšak ani na jednom z nich obvinený neoľutoval trestnú činnosť, za ktorú

je vo výkone trestu odňatia slobody, neprisľúbil polepšenie a nápravu a neprokla-

moval, že sa vyvaruje porušovania zákonov. Nevyjadril sa ani k listu svojho syna,

doručeného Okresnému súdu Košice I. pred verejným zasadnutím dňa 27. má-

ja 2005 (č. l. 10 spisu), z ktorého je zrejmý strach celej rodiny pred ním, jeho násil-

níckym správaním z minulosti i obava členov rodiny z jeho správania sa po jeho

prepustení na slobodu. Jeho syn P H mladší totiž oznámil konajúcemu súdu, že

obvinený otec bol v inom konaní dňa 27. apríla 2005 uznaný za vinného

prvostupňovým súdom z týrania sestry, mamy i jeho samotného a požiadal konajúci

súd o avizovanie eventuálneho prepustenia otca z výkonu trestu odňatia slobody

výlučne za tým účelom, aby zmizol z jeho dosahu rovnako tak, ako to zo strachu

urobili jeho matka a sestra odcestovaním do Švajčiarska.

Keďže neboli splnené podmienky k podmienečnému prepusteniu obvineného

P H z výkonu vyššie uvedeného trestu odňatia slobody a v citovanom konaní okresný

súd nezohľadnil ani vysoký stupeň spoločenskej nebezpečnosti deliktov, za ktoré bol

odsúdený, pričom nebola zistená ani jeho náprava a prevýcho-va vo výkone trestu

odňatia slobody v zákonom požadovanom smere, vyslovil Naj-vyšší súd Slovenskej

republiky porušenie zákona v tom rozsahu, ako je to uvedené v enunciáte tohto

rozsudku.

Následne bolo napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušené a okresnému

súdu uložené, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a zákonne rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v postupe svojho konania neakceptoval

návrh obhajoby na akademický výrok, nakoľko k tomu, z vyššie uvedených dôvodov,

neboli splnené žiadne podmienky.

P o u č e n i e :Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší opravný protriedok.

V Bratislave 22. marca 2006

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v.r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Ján Mihal

Za správnosť vyhotovenia: