Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
7fb/379040.072c9d.pdf
PDF · 95.94 KB
No categories available
3Tz/49/2005
N a j v y š š í s ú d 3 Tz 49/2005
Slovenskej republiky
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Jána Mihala,
v trestnej veci proti obvinenému P H , pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1,
ods. 3 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinných do 31.
decembra 2005) a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. marca 2006
v Bratislave, prejednal sťažnosť pre porušenie zákona, ktorú podal generálny
prokurátor Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Košice I. z 29. júna
2005, sp. zn. 1 Pp 13/05 a podľa § 268 ods. 2, § 269 ods. 2, § 270 ods. 1 Tr. por.
(zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) rozhodol
t a k t o :
Právoplatným uznesením Okresného súdu Košice I. z 29. júna 2005, sp. zn.
bol porušený zákon
v ustanoveniach § 2 ods. 5, ods. 6 Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších
predpisov) a v ustanovení § 61 ods. 1 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskor-
ších predpisov účinných do 31. decembra 2005) v p r o s p e c h obvineného
P H, nar. 1. augusta 1961.
Toto uznesenie sa v celom rozsahu z r u š u j e .
Okresnému súdu Košice I. sa p r i k a z u j e , aby vec v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e :
Uznesením Okresného súdu Košice I. z 29. júna 2005 bol obvinený P H podľa
§ 61 ods. 1 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších pred-pisov účinných do
31. decembra 2005 – ďalej len uvedeného Tr. zák.) podmienečne prepustený
z výkonu trestu odňatia slobody vo výmere štyri a pol roka so zaradením do prvej
nápravnovýchovnej skupiny, uloženému rozsudkom Okresného súdu
vo Vranove nad Topľou z 28. januára 2004, sp. zn. 1 T 40/13, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove z 11. januára 2005, sp. zn. 4 To 35/04. Podľa § 63 ods. 1
uvedeného Tr. zák. mu na nevykonaný zvyšok trestu okresný súd určil skúšobnú
dobu v trvaní štyroch rokov.
Toto uznesenie v zmysle § 134 ods. 3 uvedeného Tr. por. neobsahuje odô-
vodnenie, nakoľko po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí, konanom dňa 29. jú-
na 2005 sa prokurátor i P H vzdali práva proti nemu podať sťažnosť. Toto uznesenie
je opatrené doložkou právoplatnosti ku dňu 29. júna 2005.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal dňa 27. decembra 2005
pod č. XV Pz 705/05-39, na Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 266 ods. 1
uvedeného Tr. por., na základe podnetu Ing. P G, v neprospech obvineného P H
sťažnosť pre porušenie zákona. Táto sťažnosť pre porušenie zákona je podaná
v šesťmesačnej lehote, stanovenej v § 272 uvedeného Tr. por.
Sťažovateľ sťažnosť odôvodnil tým, že napadnutým uznesením bol porušený
zákon v prospech obvineného P H v ustanovení § 61 ods. 1 uvede-ného Tr. zák.
Obvinený síce spĺňal formálne podmienky k tomu, aby bol podmie-nečne prepustený
z výkonu trestu odňatia slobody, avšak nesplnil materiálne pod-mienky obsiahnuté
v uvedenom zákonnom ustanovení. V osobe obvineného totiž videl rizikového
a hlbšie narušeného páchateľa násilnej trestnej činnosti, ktorý nebol prevychovaný
ani týmto, ani predchádzajúcim výkonom trestu odňatia slobody. Z jeho strany hrozí,
že bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti aj voči svojej najbližšej rodine.
Okrem toho sťažovateľ poukázal na predchádzajúcu trestnú činnosť
obvineného s dôrazom na okolnosť, že výkon tejto neviedol k jeho náprave
a prevýchove a vyslovil názor, že nie je možné dôvodne predpokladať, že iba hrozba
výkonom samotného trestu odňatia slobody postačí na to, aby sa zdržal páchania
ďalšej trestnej činnosti. Vyslovil i ten ťažiskový názor, že na podmienečné prepuste-
nie P H z výkonu trestu odňatia slobody nemal Okresný súd Košice I splnené vecné
podmienky stanovené zákonom, pretože jeho osoba nedáva záruku, že v budúcnosti
povedie riadny život. Na tomto nič nemení ani okolnosť, že obvinený mal pozitívne
hodnotenie z výkonu predmetného trestu odňatia slobody, pretože nie je možné
dôvodne očakávať, že bol ním dostatočne prevychovaný.
Sťažovateľ preto navrhol vysloviť porušenie zákona v prospech obvineného
citovaným uznesením, zrušiť toto uznesenie a Okresnému súdu Košice I. prikázať,
aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obhajca obvineného (§ 275 ods. 2 uvedeného Tr. por.) na verejnom zasadnutí
Najvyššieho súdu poukázal na to, že socializácia obvineného v podmienkach civil-
ného života riadne pokračuje a nebolo by vhodné tohto vrátiť späť do podmienok
výkonu trestu odňatia slobody. Navrhol preto sťažnosť pre porušenie zákona zamiet-
nuť, prípadne pri vyslovení porušenia zákona nezrušiť rozhodnutie o podmienečnom
prepustení.
Na podklade podanej sťažnosti pre porušenie zákona Najvyšší súd Slovenskej
republiky podľa § 267 ods. 1 uvedeného Tr. por., v trojmesačnej lehote uvedenej
v ustanovení § 272 uvedeného Tr. por., preskúmal správnosť všetkých výrokov
napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že zákon
skutočne porušený bol v prospech obvineného P H, avšak predovšet-kým
v ustanovení § 2 ods. 5, ods. 6 uvedeného Tr. por. a v predmetnej súvislosti
i v ustanovení § 61 ods. 1 uvedeného Tr. zák.
Podľa § 2 ods. 5 uvedeného Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postu-
pujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom
na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti
obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch
vykonávajú dôkazy, nečakajúc na návrh strán. Priznanie obvineného nezbavuje
orgány činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať všetky okolnosti prípadu.
Podľa § 2 ods. 6 uvedeného Tr. por. orgány činné v trestnom konaní hodnotia
dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarali
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 61 ods. 1 uvedeného Tr. zák. po výkone polovice uloženého alebo
podľa rozhodnutia prezidenta republiky zmierneného trestu odňatia slobody môže
súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu
plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Týmito zákonnými ustanoveniami sa však okresný súd v rámci konania o pod-
mienečnom prepustení obvineného z výkonu uloženého trestu odňatia slobody
dôsledne neriadil. Ak by totiž zákonne aplikoval ustanovenie § 61 ods. 1 uvedeného
Tr. zák. z pohľadu zistenia i hodnotenia skutkového stavu veci, musel by dospieť
k záveru, že v danom prípade neboli v čase rozhodnutia splnené podmienky na na-
mietaný postup.
Zo spisového materiálu vyplýva, že P H bol rozsudkom Okres-ného súdu vo
Vranove nad Topľou z 28. januára 2004, sp. zn. 1 T 40/03, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove z 11. januára 2005, sp. zn. 4 To 34/05, uznaný za vinného
z pokračovacieho trestného činu sprenevery, pričom mu podľa
§ 248 ods. 3 uvedeného Tr. zák. s použitím § 35 ods. 3 uvedeného Tr. zák. mu bol
uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyri a pol roka so zaradením
na výkon do prvej nápravnovýchovnej skupiny a trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkých druhov na dobu piatich rokov. Súčasne bol zrušený výrok o treste
právoplatného rozsudku Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, sp. zn.
P H nastúpil na výkon tohto súhrnného trestu dňa 18. januá-
ra 2005 po započítaní predchádzajúcej väzby od 14. mája 2001 do 11. októbra 2001
a súčasnom započítaní vykonaného trestu odňatia slobody v označenej trestnej veci,
sp. zn. 1 T 183/01, Okresného súdu Vranov nad Topľou v dobe od 11. októbra 2001
do 3. júna 2003.
Podnet na konanie o podmienečnom prepustení P H doručil Okresnému súdu
Košice I. jeho otec Pavol H dňa 7. marca 2005, teda ani nie dva mesiace po nástupe
výkonu predmetného trestu odňatia slobody. Odôvodnil ju svojím zdravotným
postihnutím, pokročilým vekom a ako i ozrejmením, že obvine-ný je jeho jediným
potomkom, ktorý sa oň môže v starobe postarať. Súčasne pre-zentoval stanovisko,
že jeho syn protiprávne konanie ľutuje, ako aj to, že z pozície otca bude naň
v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia pozitívne vplývať.
V dobe podávania hodnotenia zo strany Ústavu na výkon väzby a Ústavu
na výkon trestu odňatia slobody Košice I. z 30. marca 2005 (č. ÚVV a ÚVTOS –
20c/2005) vypracovaného riaditeľom, vychovávateľom a vedúcim výkonu trestu obvi-
nenému H nebola udelená ani disciplinárna odmena, ani disciplinárny trest. Až na
verejnom zasadnutí konanom dňa 31. mája 2005 (č. l. 11 spisu) zástupca
nápravnovýchovného ústavu predniesol stanovisko, že účel trestu u menovaného
plní svoj účel, tomuto bola udelená disciplinárna odmena za aktivitu členom samo-
správy pri udržiavaní ústavného poriadku. Pretože H je nápomocný orgá-nom ZVJS
aj väzenskej samosprávy, odporúča jeho žiadosti o podmienečné pre-pustenie
z výkonu trestu odňatia slobody vyhovieť.
Medzičasom okresný súd overoval údaje o ďalšej trestnej činnosti obvineného
a do svojho rozhodnutia o podmienečnom prepustení zistil, že k jeho právoplatnému
odsúdeniu za inú trestnú činnosť nedošlo. Verifikované je len to, že má byť voči
nemu v inom konaní vynesený odsudzujúci rozsudok, avšak na tejto nemožno prá-
voplatne prihliadať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na rozdiel od okresného súdu zistil, že obvi-
nený nesplnil materiálne podmienky ustanovenia § 61 ods. 1 uvedeného Trestného
zákona, pretože nie je zrejmé, že by vo výkone trestu odňatia slobody plnením
svojich povinností a správaním preukázal taký stupeň polepšenia, že možno od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. V jeho osobe ide predovšetkým
o narušeného páchateľa, majúceho sklony k páchaniu majetkovej i násilnej trestnej
činnosti a doba, po ktorú bol v predmetnej trestnej veci vo výkone trestu (so zará-
taním väzby) nie je dostatočnou na jeho prepustenie na slobodu. Nebola prezen-
tovaná jeho náprava ani zo strany orgánov vykonávajúcich dozor nad výkonom trestu
odňatia slobody, o čom svedčí skutočnosť, že do začiatku konania o jeho podmie-
nečné prepustenie mu nebola udelená žiadna disciplinárna odmena. Z toho je zrej-
mé, že do spustenia mechanizmu konania o podmienečné prepustenie P H
nepreukázal taký stupeň polepšenia a nápravy, aký predpokladá citované zákonné
ustanovenie. Na tomto závere nič nemení ani disciplinárna odmena, ktorú verifikoval
do zápisnice o verejnom zasadnutí (č. l. 11 spisu) dňa 31. mája 2005 zástupca NVÚ
Košice, pretože ide len o aktivitu a nie o trvalejší prerod a prevýchovu jeho osobnosti
v pozitívnom zmysle.
Popri tom treba konštatovať, že okresný súd vykonal vo veci celkom tri verejné
zasadnutia, avšak ani na jednom z nich obvinený neoľutoval trestnú činnosť, za ktorú
je vo výkone trestu odňatia slobody, neprisľúbil polepšenie a nápravu a neprokla-
moval, že sa vyvaruje porušovania zákonov. Nevyjadril sa ani k listu svojho syna,
doručeného Okresnému súdu Košice I. pred verejným zasadnutím dňa 27. má-
ja 2005 (č. l. 10 spisu), z ktorého je zrejmý strach celej rodiny pred ním, jeho násil-
níckym správaním z minulosti i obava členov rodiny z jeho správania sa po jeho
prepustení na slobodu. Jeho syn P H mladší totiž oznámil konajúcemu súdu, že
obvinený otec bol v inom konaní dňa 27. apríla 2005 uznaný za vinného
prvostupňovým súdom z týrania sestry, mamy i jeho samotného a požiadal konajúci
súd o avizovanie eventuálneho prepustenia otca z výkonu trestu odňatia slobody
výlučne za tým účelom, aby zmizol z jeho dosahu rovnako tak, ako to zo strachu
urobili jeho matka a sestra odcestovaním do Švajčiarska.
Keďže neboli splnené podmienky k podmienečnému prepusteniu obvineného
P H z výkonu vyššie uvedeného trestu odňatia slobody a v citovanom konaní okresný
súd nezohľadnil ani vysoký stupeň spoločenskej nebezpečnosti deliktov, za ktoré bol
odsúdený, pričom nebola zistená ani jeho náprava a prevýcho-va vo výkone trestu
odňatia slobody v zákonom požadovanom smere, vyslovil Naj-vyšší súd Slovenskej
republiky porušenie zákona v tom rozsahu, ako je to uvedené v enunciáte tohto
rozsudku.
Následne bolo napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušené a okresnému
súdu uložené, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a zákonne rozhodol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v postupe svojho konania neakceptoval
návrh obhajoby na akademický výrok, nakoľko k tomu, z vyššie uvedených dôvodov,
neboli splnené žiadne podmienky.
P o u č e n i e :Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší opravný protriedok.
V Bratislave 22. marca 2006
JUDr. Milan L i p o v s k ý , v.r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Ján Mihal
Za správnosť vyhotovenia: