Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 820/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. novembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

Ústav na výkon trestu odňatia slobody , vo veci namietaného porušenia základných

práv podľa , a ,

ods. 1, čl. 38 ods. 2 a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 6

ods. 1 a 3 písm. b) a c) a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 27. januára 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. augusta 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1, čl. 38 ods. 2 a čl. 40 ods. 3 Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b)

a c) a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn.

27. januára 2016. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 1. augusta 2016.

Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 29. júna 2005 bol sťažovateľ podmienečne prepustený z výkonu

trestu odňatia slobody. Týkalo sa to jeho odsúdenia za neúmyselný trestný čin Okresným

súdom Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn. v spojení

s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. .

V rámci podmienečného prepustenia mu bola uložená skúšobná doba v trvaní štyroch

rokov, ktorá uplynula 29. júna 2009.

Po podmienečnom prepustení sťažovateľ odišiel do Českej republiky, kde žil

a pracoval až do roku 2013. O skutočnostiach, ktoré sa stali po jeho odchode, nemal  ako to

uvádza v sťažnosti  až do roku 2015 vedomosť.

Proti uzneseniu okresného súdu o podmienečnom prepustení sťažovateľa podalo

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky dovolanie a na jeho základe rozhodnutím

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 22. marca 2006 bolo uznesenie okresného súdu o podmienečnom prepustení sťažovateľa

zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

Novým uznesením okresného súdu sp. zn. , ktoré bolo vydané po

dlhoročných prieťahoch až 8. septembra 2011 (teda päť a pol roka po zrušujúcom

rozhodnutí najvyššieho súdu), bol sťažovateľ opätovne podmienečne prepustený a znova

mu bola uložená skúšobná doba v trvaní štyroch rokov, ktorá sa mala skončiť 8. septembra

2015. Sťažovateľ namieta, že aj k tomuto konaniu došlo bez jeho vedomia, čím mu bolo

odopreté právo podať opravný prostriedok.

V roku 2015 Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. uložil

sťažovateľovi nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní devätnásť mesiacov, ktorý aj

vykonal 9. mája 2016.

Uznesením okresného súdu č. k. -168 z 21. októbra 2015 bolo

rozhodnuté, že sa sťažovateľ v skúšobnej dobe neosvedčil, a preto vykoná zvyšok trestu

odňatia slobody uložený mu Okresným súdom Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod

sp. zn. v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom

pod sp. zn. . Toto uznesenie bolo potvrdené uznesením krajského súdu č. k.

-175 z 27. januára 2016. Podľa názoru sťažovateľa okresný súd a krajský súd

znemožnili reálne uskutočnenie jeho práva na obhajobu, pretože odmietli vykonať všetky

ním navrhované dôkazy. Navyše je podľa sťažovateľa podstatné aj to, že právoplatné

uznesenie, že sa neosvedčil v skúšobnej dobe, je výsledkom päťapolročných prieťahov

v konaní. Namieta tiež, že v tejto súvislosti ide o diskriminačné rozhodnutie.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol o porušení jeho už označených práv

podľa , listiny a dohovoru.

Keďže sťažovateľ nemá vo výkone trestu finančné prostriedky na zaplatenie

právneho zastúpenia, žiada, aby mu ústavný súd ustanovil právneho zástupcu z radov

advokátov v tomto konaní.

Z doplnenia sťažnosti z 13. septembra 2016 doručeného ústavnému súdu

14. septembra 2016 vyplýva, že sťažovateľ znova opakuje fakty uvedené už v jeho

pôvodnom podaní. Navyše uvádza, že proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. z

26. januára 2016 podal najvyššiemu súdu 9. mája 2016 dovolanie. Uznesením najvyššieho

súdu sp. zn. z 18. augusta 2016 bolo jeho dovolanie odmietnuté, pretože

podľa ustanovenia proti takémuto druhu rozhodnutia nie je

dovolanie prípustné. Toto uznesenie najvyššieho súdu bolo sťažovateľovi doručené

12. septembra 2016. Sťažovateľ opätovne požaduje, aby ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov , listiny a dohovoru, napadnuté uznesenia okresného súdu

a krajského súdu „zvrátil“ a predbežným opatrením rozhodol o jeho prepustení z výkonu

trestu.

Napokon v ďalšom doplnení sťažnosti z 12. októbra 2016 doručenom ústavnému

súdu 13. októbra 2016 sťažovateľ oznamuje, že na konajúceho sudcu okresného súdu podal

trestné oznámenie. Uznesením vyšetrovateľa bolo jeho trestné oznámenie vybavené tak, že

sudca bol odovzdaný na disciplinárne konanie predsedovi krajského súdu. Sťažovateľ

pripomína, že v konaní boli porušené zákony v jeho neprospech, nemal právo na obhajobu,

na spravodlivé súdne konanie, na prístup k súdu, na súdnu ochranu a na riadny opravný

prostriedok, teda na dvojinštančné konanie.

Podľa zistenia ústavného súdu uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 27. januára 2016 bolo sťažovateľovi doručené 17. marca 2016.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažnosť smeruje proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 27. januára

2016, ktoré bolo podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľovi doručené 17. marca 2016.

Z dosiaľ uvedeného možno vyvodiť, že posledným dňom zákonnej dvojmesačnej

lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu bol 17. máj 2016 pripadajúci na utorok, ktorý

bol pracovným dňom. Preto sťažnosť, ktorá bola odovzdaná na poštovú prepravu 1. augusta

2016 a ústavnému súdu bola doručená 2. augusta 2016, je celkom zrejme oneskorene

podaná.

Na uvedenom závere nič nemení skutočnosť, že proti uzneseniu krajského súdu podal

sťažovateľ 9. mája 2016 dovolanie, ktoré bolo najvyšším súdom odmietnuté ako

neprípustné, pričom dovolacie uznesenie najvyššieho súdu malo byť sťažovateľovi podľa

jeho vlastného tvrdenia doručené 12. septembra 2016.

Podľa názoru ústavného súdu podané dovolanie bolo už na prvý pohľad neprípustné,

pretože smerovalo proti takému typu rozhodnutia, voči ktorému dovolanie nie je vôbec

prípustné. Podanie dovolania preto nebolo možné považovať za využitie mimoriadneho

opravného prostriedku ako účinného prostriedku nápravy voči porušeniu označených práv

sťažovateľa ( ). Podanie takéhoto dovolania ani nemohlo

mať vplyv na počiatok plynutia zákonnej lehoty podľa .

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2016