Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/15/2004

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu

JUDr. Haralda Stiffela a členov JUDr. Jozefa Kanderu a JUDr. Pavla Farkaša,

na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. októbra 2006, prejednal odvolanie

obţalovaných M. K., Mgr. M. Ž., K. Ž., J. F., Ing. M. I., J. D. a V. P. proti

rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo 17. februára 2004, sp. zn. , a takto

rozhodol:

I. Podľa , účinného do 1. januára 2006

sa napadnutý rozsudok z r u š u j e vo výroku o treste u obţalovaného J. F.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujúc vo veci v zmysle § 259 ods. 3

obţalovanému J. F. u k l a d á podľa Tr. zák. s pouţitím

ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 trest odňatia slobody v trvaní 18

(osemnástich) mesiacov.

Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. sa na výkon trestu zaraďuje do I. (prvej) nápravno-

výchovnej skupiny.

II. Podľa účinného do 1. januára 2006 sa odvolanie

obţalovaných M. K., Mgr. M. Ţ., K. Ţ., Ing. M. I., J. D. a V. P. z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Ţiline, zo 17. februára 2004, sp. zn. ,

boli uznaní za vinných

1. obţalovaní M. K., Mgr. M. Ţ., E. Ţ., K. Ţ., M. H., J. F. a D. M., ako členovia

organizovanej skupiny z trestného činu lúpeţe podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. a),

písm. b), písm. c) Tr. zák. a z trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 257

ods. 1 Tr. zák., ktorých sa dopustili dňa 11. novembra 1997 za obcou P., okres L. M.

prepadnutím peňaţného transportu S. S., a. s., L. M. (bliţšie je skutok rozvedený

v napadnutom rozsudku v bode 1),

2. obţalovaní M. K., K. Ţ., Mgr. M. Ţ., Ing. M. I., J. D. a V. P. ako členovia

organizovanej skupiny z dokonaného trestného činu lúpeţe podľa § 234 ods. 1, ods.

2 písm. a), písm. b), Tr. zák., vo vzťahu k odseku 3 § 234 Tr. zák. v štádiu pokusu

podľa § 8 ods. 1 Tr. zák., ktorých sa dopustili dňa 19. januára 1999 v P. B.

prepadnutím peňaţného transportu S. P. P. B. (bliţšie je skutok rozvedený

v napadnutom rozsudku v bode 3),

3. obţalovaní M. K., K. Ţ., J. D. a V. P. ako členovia organizovanej skupiny

z trestného činu lúpeţe podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), ods. 3 Tr. zák.,

ktorých sa dopustili dňa 29. apríla 1998 v P. prepadnutím peňaţného transportu S. S.

a. s., P., (bliţšie je skutok rozvedený v napadnutom rozsudku v bode 4).

Vzhľadom na skutkové súvislosti treba uviesť, ţe citovaným rozsudkom bol

v bode 2 uznaný za vinného obţalovaný M. H. z trestného činu neoprávneného

pouţívania cudzieho motorového vozidla podľa § 249a ods. 1, ods. 3 Tr. zák.,

ktorého sa dopustil s nebohým R. K. dňa 10. novembra 1997 vniknutím do vozidla

BMW 320i, nemeckej ŠPZ A-JH 85 a jeho následným pouţitím na lúpeţné

prepadnutie (bliţšie je skutok rozvedený v napadnutom rozsudku v bode 2). Vo

vzťahu k tomuto obţalovanému je rozsudok krajského súdu právoplatný.

Za uvedené trestné činy uloţil krajský súd obţalovanému M. K. úhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov v III. (tretej) nápravnovýchovnej

skupine, obţalovanému Mgr. M. Ţ. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11

(jedenásť) rokov v III. (tretej) nápravnovýchovnej skupine, obţalovanému K. Ţ.

úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) rokov v III. (tretej)

nápravnovýchovnej skupine, obţalovanému J. F. úhrnný trest odňatia slobody vo

výmere 3 (tri) roky v I. (prvej) nápravnovýchovnej skupine, obţalovanému D. M.

úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky v I. (prvej) nápravnovýchovnej

skupine, obţalovanému Ing. M. I. trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov

v II. (druhej) nápravno-výchovnej skupine, obţalovanému J. D. úhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov v III. (tretej) nápravnovýchovnej skupine

a obţalovanému V. P. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov

v III. (tretej) nápravnovýchovnej skupine.

Zároveň krajský súd podľa uloţil M. K., Mgr. M. Ţ., E. Ţ.,

K. Ţ., M. H., J. F. a D. M. povinnosť nahradiť majetkovú škodu spôsobenú trestným

činom Univerzálnej bankovej poisťovni, a. s., Bratislava, v sume 2 499 000 Sk,

Slovenskej poisťovni, a. s., B., v sume 173 951 Sk a S. S., a. s., S. M. č. X., B.,

v sume 66 137 Sk, obţalovaným M. K., K. Ţ., Mgr. M. Ţ., Ing. M. I., J. D. a V. P.

povinnosť nahradiť majetkovú škodu spôsobenú trestným činom I. Š., bytom P. B.,

ulica L. X., v sume 1 847,60 Sk, S. P. B. B., v sume 4 026,40 Sk, obţalovaným M. K.,

K. Ţ., J. D. a V. P. povinnosť nahradiť majetkovú škodu spôsobenú trestným činom

S. S., a. s., S.M. č. X., B., odštepný závod S. S., a. s., Mestská pobočka P., N. S. č.

X., v sume 3 014 214,60 Sk, S. P., a. s., B., pobočka Z. č. X., P., v sume 1 999 000

Sk.

Ďalej krajský súd podľa odkázal v celom rozsahu

poškodeného J. U. H., bytom H., ul. D. – M. S. X., s nárokom na náhradu škody na

konanie o občianskoprávnych veciach a podľa odkázal

poškodenú U.B.P., a. s., B., so zvyškom nároku na náhradu škody na konanie

o občianskoprávnych veciach.

Proti tomuto rozsudku podali do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa

17. februára 2004 odvolanie obţalovaní M. K., Mgr. M. Ţ., K. Ţ. a Ing. M. I.; riadne

a včas podali písomné odvolanie obţalovaní J. F., J. D. a V. P.

Obţalovaný M. K. odôvodnil svoje odvolanie v písomnom podaní tak, ţe

počas konania pred súdom neboli dodrţané procesné ustanovenia týkajúce

sa práva na obhajobu a to tým, ţe nebol oboznámený s výpoveďami spoluobţa-

lovaných a taktieţ ostatní spoluobţalovaní neboli oboznámení s jeho výpoveďou,

čím sa obţalovaní nemohli vyjadriť k výpovediam všetkých spoluobţalovaných. Ďalej

mu nebolo umoţnené dávať voľne otázky spoluobţalovaným a svedkom, keďţe ich

musel najprv predloţiť písomne predsedníčke senátu a aţ ona rozhodla, ktoré pri-

pustí a ktoré nie. Nebolo mu dovolené dávať otázky svedkom, ktoré by pomohli

odstrániť rozpory v ich výpovediach, súd sa uspokojoval s prednesenými výpove-

ďami, hoci obsahovali rozpory s výsledkami prípravného konania, skutočnosťou

a logikou, zápisnice z výsluchov boli vedené predsedníčkou senátu svojvoľne

a otázky neboli zapísané, ako boli poloţené, bola zaevidovaná len odpoveď na ne,

čím sa stalo, ţe taká výpoveď vyznela chaoticky a nezmyselne, načo bolo pouka-

zované na pojednávaní. Zápisnice boli po pojednávaniach pozmeňované ako to bolo

potrebné, nakoľko boli diktované do počítača a neskôr upravené, preto zápisnice

obsahujú nezrovnalosti. Ďalej neboli vykonané alebo zabezpečené dôkazy navrhnuté

obţalovanými, ktoré by svedčili v ich prospech, úkony prípravného konania boli

vykonané pred vznesením obvinenia, bez prítomnosti obhajcov obţalovaných,

rekognície boli vykonané podľa fotoalbumov, výsluchy obvinených boli vykonané

v čase, kedy ešte nemali obhajcov.

Pokiaľ ide o lúpeţné prepadnutie dňa 11. novembra 1997 (bod 1 rozsudku),

obţalovaný K. poukázal na to, ţe obţaloba a rozsudok sú postavené hlavne

na výpovediach svedka P. CH., ktorými sa nepodarilo preukázať, ţe sa obţalovaní

stretávali na chate obţalovaného Mgr. Ţ. na Z. Š. a tam mali plánovať prepad. Neboli

preukázané ani pokusné akcie, na ktorých mali byť pouţité rôzne motorové vozidlá,

keďţe tieto nikto nevidel, ich prítomnosť nebola nikým preukázaná, nebolo

preukázané, ţe by on pred kaţdou akciou vţdy osobne obehal všetkých

zainteresovaných po celom Slovensku a oboznámil ich s úlohami. Poukázal aj na to,

ţe nebohý R. K. sa nemohol zúčastniť akcie dňa 11. septembra 1997 vzhľadom

na to, ţe bol vo väzbe v Brne v Českej republike, pričom sa nepreukázalo, ţe vozidlo

na prepad zn. Mercedes 124 cupé zabezpečil obţalovaný M. H., nepreukázalo sa, ţe

zbrane na akciu mali zabezpečiť obţalovaní K. s Mgr. Ţ., ţe obţalovaná Ţ. mala

zabezpečiť zdravotnícke rukavice, keďţe tieto sú gumové a priesvitné a všetci

prepadnutí svedkovia uvádzajú čierne koţené rukavice, ktoré mali páchatelia,

nepreukázalo sa, ţe vysielačky mal zabezpečiť obţalovaný K. z B. a nebohý K. K. od

svedka G. čo svedkovia vyvrátili, nepreukázalo sa, ţe vozidlá mali byť, podľa svedka

CH., pred lúpeţou vystriekané silikónovým sprejom, čo obhliadkou vozidiel nebolo

preukázané a potvrdili to aj policajný technici. Ďalej sa svedok CH. vyjadroval ku

skutočnostiam, ktorých sa nezúčastnil, niektoré výpovede sú sporné, prípadne si

protirečia, po akcii videl svedok pri ceste nejaké havarované vozidlo bielej farby, vo

výpovedi pred súdom to zopakoval s tým, ţe tam videl aj ďalšie autá, ktoré stáli na

ceste, pričom podľa obţaloby a výpovede poškodených na mieste prepadu zostali

v priekope dve vozidlá, jedno tmavomodrej a druhé zelenej farby, pričom svedok CH.

takéto vozidlá neuvádza vo svojej výpovedi, aj keď tvrdí, ţe miesto činu videl.

V odôvodnení rozsudku sa uvádza, ţe na cvičnú akciu 10. augusta 1997 prišiel

obţalovaný K. zároveň na vozidle BMW 735 aj na Audi 100. Obţalovaný ďalej

spochybňuje nález kufríka z lúpeţe, keďţe si svedok CH. spomenul na miesto nálezu

a označil ho aţ po 8 mesiacoch od svojej prvej výpovede, pričom mu mal toto miesto

ukázať nebohý K. uţ dva týţdne po lúpeţi, pričom svedok CH., podľa výpovede

svedkyne P., bol s nebohým K. uţ predtým rozhádaný a podľa výpovede svedka CH.

sa po skončení akcie svedok s ostatnými členmi skupiny nestretol. Výpoveď svedka

CH. povaţuje obţalovaný za pomstu za to, ţe svedka obţalovaný v roku 1997 zbil

a vyhnal od seba. Ďalej krajský súd nepreveril, či mohol svedok CH. počuť

vo vysielačke oznámenie o skončení akcie, pričom obţalovaný toto povaţuje

za sporné. Výpoveď obţalovaného Mgr. Ţ. spochybňuje pre jej vynútenie

v prípravnom konaní. Výpoveď obţalovaného F. spochybňuje ako snahu vyhnúť sa

trestnému stíhaniu za inú trestnú činnosť, pričom obţalovaný poukázal

na to, ţe mu nebola umoţnená konfrontácia, nebolo mu umoţnené sa k jeho

výpovedi vyjadriť a vyvrátiť ju, nakoľko s ňou nebol oboznámený. Ďalej poukazuje

na to, ţe vyšetrovací pokus nepreukázal jeho účasť na trestnom čine. Podľa

výpovede svedka CH. sa mali páchatelia pri lúpeţi dorozumievať pomocou

mobilných telefónov, pričom neboli zabezpečené výpisy hovorov obţalovaných

na tento deň. Nepreukázalo sa, ţe by on viedol pri lúpeţi motorové vozidlo

Mercedes 124 cupe, keďţe bolo zaistené po lúpeţi, no nenašli sa v ňom ţiadne

daktyloskopické, biologické ani iné stopy, ktoré by tomu nasvedčovali. Nepreukázalo

sa ani, ţe toto vozidlo bolo pouţité pri lúpeţi, lebo prepadnutí svedkovia tvrdia

vo svojich výpovediach, ţe Mercedes, ktorý ich obiehal a neskôr unikol s páchateľ-

mi, bol tmavej farby, pričom pri blokovaní malo dôjsť ku kolízii a vozidlo zn. Golf

narazilo do zadnej pravej časti Mercedesu v oblasti dverí, pričom poškodenie nájde-

ného Mercedesu v uvedenej časti nebolo preukázané. Ďalej obţalovaný K. poukázal

na rozporné výpovede svedka CH. v prípravnom konaní týkajúce sa otvárania kufríka

čiernej farby, kde raz tvrdí, ţe kufrík bol odnesený od svedka, potom, ţe ho sám

svedok zničil na pokyn obţalovaného, odporuje si aj v časoch a osobách, ktoré mali

byť prítomné, pričom krajský súd vo svojom rozsudku, pri hodnotení dôkazov, si

zamieňa tento kufrík za kufrík z L. M. Obţalovaný K. namietal aj to, ţe výsluch

svedka D., bol v prípravnom konaní vykonaný bez prítomnosti obhajcov, tak isto

rekognícia podľa fotografií, pričom tento svedok sa vyjadril, ţe 11. novembra 1997

kontroloval pri P. v chatovej oblasti nejakú osobu, ktorá mu predloţila cestovný pas,

z ktorého si zapamätal len to, ţe bol vydaný v M. a 25. marca 1999 vykonal

rekogníciu osoby podľa fotoalbumu a opoznal v ňom nebohého K., ako osobu, ktorú

kontroloval, zároveň obţalovaný ţiadal identikit, ktorý svedok robil 11. novembra

1997, pričom súd ho nezabezpečil. Svedok vo svojej výpovedi dňa 9. júna 2002

okrem iného znova uviedol, ţe kontroloval v chatovej oblasti pri P. nejaké osoby,

medzi nimi aj muţa s výškou 170 cm, krátke čierne vlasy, vek asi 25 – 35 rokov

a zapamätal si, ţe mal cestovný pas vydaný v M. Ďalej mu bol pred súdom

predloţený fotoalbum, kde na fotografii č. 2 označil muţa, ktorého kontroloval v deň

lúpeţe, podľa legendy k fotografii bol označeným muţom J. M., čo predsedníčka

senátu aj nadiktovala hlasne do zápisnice a tak to bolo aj zaznamenané. Neskôr po

pojednávaní mala predsedníčka senátu urobiť zásah do zápisnice, kde meno J. M.

mala zameniť za meno R. K., nakoľko by nekorešpondovala rekognícia a výpoveď

v prípravnom konaní. Svedok ďalej uviedol, ţe osoba, ktorá bola na identikite sa

nepodobala ani na jednu z osôb vo fotoalbume a identikit vôbec nebol podobný

osobe, ktorú videl a neskôr ju opoznal po dvoch radoch vo fotoalbume pri rekognícii

ako R. K.

Vo vzťahu k lúpeţnému prepadnutiu v P. B. dňa 19. januára 1999 (bod 3

rozsudku), obţaloba a rozsudok sú zaloţené na osobe J. CH. Svedok v prípravnom

konaní vypovedal 24. júna 1999 bez prítomnosti obhajcov obţalovaných. Obţalovaný

K. poukázal na to, ţe vo svojich výpovediach tvrdil, ţe sa mal nachádzať v deň tohto

trestného činu doma, v mieste trvalého bydliska, nakoľko manţelka a dcéra boli

hospitalizované po autonehode v nemocnici a on musel zabezpečovať, okrem iných

náleţitostí, aj dennú stravu pre ne. Ďalej napáda výpoveď svedka pred súdom dňa

29. novembra 2001 prostredníctvom videoprojekcie, kde malo prísť k závaţným

zmenám jeho výpovede oproti prípravnému konaniu. Zároveň sa má výpoveď svedka

zaznamenaná videoprojekciou výrazne líšiť od zápisnice urobenej pri tomto výsluchu.

Namieta aj výpoveď svedka v časti, kde hovorí o prítomnosti obţalovaného na

mieste činu, ktorý sám na hlavnom pojednávaní dňa 29. novembra 2001 vypovedal,

ţe bol oklamaný a donútený takto vypovedať voči obţalovaným políciou. Svedok

J. CH. sa na pojednávaní vyjadril, ţe v deň lúpeţe 19. januára 1999 nevidel

obţalovaných na mieste činu, jednal len s Ukrajincami, ich videl pri sebe a nevedel

určiť, komu patril hlas vo vysielačke. Táto časť jeho výpovede má byť v zápisnici

zapísaná úplne inak, aby bola v súlade s výpoveďou z prípravného konania.

Obţalovaný namieta zápisnicu z pojednávania, pretoţe na pojednávaní svedok mal

vypovedať v rozpore s obţalobou a prípravným konaním. Obţalovaný odmieta, ţe

dňa 20. decembra 1998 sa malo uskutočniť stretnutie pri hoteli M. v P. B. a následne

aj akcia, ktorá údajne nevyšla z toho dôvodu, ţe sa obţalovanému ako vodičovi

prepadového vozidla Audi A4 postavila do cesty prekáţka v podobe chodcov

a z tohto dôvodu sa akcia nekonala, pretoţe toho dňa bola nedeľa a v tieto dni

nepracujú ţiadne inštitúcie, čo obţalovaný namietal. Ţiadal súd, aby zabezpečil

vyjadrenie z banky, či mohla byť v ten deň preváţaná hotovosť, čo súd neakceptoval.

Obţalovaný vysvetľuje rozpor medzi jeho výpoveďou a výpoveďou obţalovaného

Mgr. Ţ. v tom, ţe obţalovaný tvrdil, ţe sa s obţalovaným Mgr. Ţ. stretol v M. dňa

19. januára 1999 okolo 20.00 hod., kde sa zo správ mal dozvedieť o lúpeţi v P. B.,

pričom obţalovaný Mgr. Ţ. tvrdil, ţe sa s obţalovaným stretol okolo 16. aţ 17. hod.

a vtedy sa mali rozprávať o lúpeţi, tým, ţe rozpor sa dá vysvetliť tak, ţe bolo zimné

obdobie, v tej dobe bola uţ tma od 16.00 hod. a tak obaja obţalovaní mohli inak

vnímať tento čas. Obţalovaný K. k pachovej stope uviedol, ţe motorové vozidlo Audi

100 combi viedol naposledy a sedel na mieste vodiča svedok J. CH., ako to tvrdí vo

svojich výpovediach, teda ak tam bola odobratá pachová stopa, patrila by v prvom

rade jemu a nie obţalovanému Ing. I., pričom nebola odobratá pachová stopa aj

J. CH., keď sa doznával k vedeniu tohto motorového vozidla, čo by vlastne v prípade

zhody potvrdilo jeho výpoveď, ţe všetko prebiehalo tak, ako uvádza a neboli by

pochybnosti o jeho výpovedi, ţe bol ovplyvnený a donútený vypovedať tak, ako

vypovedal. Ďalej obţalovaný poukázal na to, ţe vo výpovedi svedka zo dňa 14. júna

1999, sa uvádza, ţe vozidlo Audi 100 bolo dovezené do P. B. dňa 19. januára 1999

Ukrajincom od neho priamo z domu a následne po odstavení svojho auta na sídlisku

si do Audi 100 combi na miesto vodiča sadol on sám, tak, ţe z toho vyplýva, ţe

obţalovaný Ing. I. sa do neho dostať nemohol a ani zanechať v ňom pachovú stopu,

keď tam sedeli a pouţívali vozidlo podľa výpovede dvaja iní ľudia a to Ukrajinec,

ktorý tam auto priviezol od svedka J. CH. z domu a následne on sám. Vo vozidle po

lúpeţi boli nájdené a zaistené rôzne daktyloskopické, biologické stopy, ktoré boli

vhodné na porovnanie a identifikáciu a boli nájdené na sedadlách vodičov, neboli

však stotoţnené s nikým z obvinených, dokonca ani so svedkom, čo by mohlo

potvrdiť, ţe všetko bolo tak, ako uvádzal. Ďalej svedok J. CH. spomína vo svojej

výpovedi zo dňa 29. novembra 2001, ţe s autami pouţitými pri prepade prišiel

do styku uţ asi ¾ roka pred tým. Na BMW opravoval zámky, ako aj na Audi 100

combi. Audi A4 videl uţ asi rok pred prepadom a nerobil na ňom ţiadne úpravy.

K tomu obţalovaný uvádza, ţe BMW nebolo nikde stotoţnené a ani nebola

dokázaná jeho prítomnosť pri lúpeţi, Audi 100 combi bolo odcudzené v Bratislave

dňa 28. decembra 1998, teda tri týţdne pred lúpeţou, takţe nemohol s ním prísť

do styku uţ ¾ roka predtým. Taktieţ Audi A4 bolo odcudzené v P. v noci

z 27. augusta 1998 na 28. augusta 1998, teda nemohol s ním prísť do styku uţ rok

pred tým, keď bolo odcudzené päť mesiacov pred lúpeţou. Svedok tieţ v prípravnom

konaní dňa 24. júna 1999 hovoril, ţe na Audi A4 menil zámky a číslo karosérie,

pred súdom sa však vyjadril, ţe nerobil na ňom ţiadne úpravy. Obţalovaný poukázal

na to, ţe svedok vo výpovediach uvádza, ţe pri lúpeţi boli po traja občania ukrajin-

skej národnosti v kaţdom aute, ktorí mali prepadnúť osádky áut polície a poštového.

Prepadnutí svedkovia však uvádzajú, ţe páchatelia, čo ich prepadli, rozprávali čistou

slovenčinou. V prípravnom konaní boli zabezpečené výpisy telefonických hovorov,

z ktorých vyplýva, ţe obţalovaní v inkriminovanom období, ani pred tým, ani potom,

neboli v telefonickom spojení. Svedok J. CH. vo výpovedi uvádza, ţe obţalovaný P.

sa mal v dňoch 20. decembra 1998 a 19. januára 1999 zúčastniť lúpeţe v P. B. na

svojom aute BMW striebornej farby, toto však bolo uţ asi mesiac havarované

a opravované, o čom boli doloţené aj doklady z polície a Slovenskej poisťovne. Tieţ

obţalovaný J. D. sa mal zúčastniť podľa svedka lúpeţe na svojom aute Fiat Croma,

bledomodrej metalízy, toto vozidlo však bolo tieţ v dobe lúpeţe havarované. Ďalej

obţalovaný uvádza, ţe svedkyňa B. v prípravnom konaní, tak aj pred súdom uviedla,

ţe banka pouţívala na mince menšie biele plátenné vrecká s trikolórou, alebo bez

nej, pričom v byte manţelky M. K., boli nájdené len jutové vrecká hnedej farby, čo

vyplýva zo zápisnice o domovej prehliadke, ako aj z výpovede B. K. v prípravnom

konaní, a rovnako aj v konaní pred súdom, pričom súd toto nevzal do úvahy

a odmietol pribrať znalca na porovnanie jutového vrecka a plátenného vrecka

pouţívaného bankou. Čo sa týka lúpeţného prepadnutia v P. dňa 29. apríla 1998

(bod 4 rozsudku), celá obţaloba a rozsudok sú zaloţené na výpovedi utajeného

svedka č. 1. Uţ pri výsluchu tohto svedka v prípravnom konaní boli porušené práva

obţalovaných na obhajobu, keďţe tento svedok mal vypovedať v dobe, keď

obţalovaní boli vo väzbe a teda kaţdý z nich mal obhajcu, a preto mali byť

upovedomení o výsluchu. Obţalovaný poukázal na to, ţe uznesením ČVS: KUV-

51/10-99 bolo 2. novembra 1999 obţalovaným K. a D. vznesené obvinene

z trestného činu lúpeţe v P., pričom výpoveď utajeného svedka č. 1 v prípravnom

konaní zo dňa 12. novembra 1999, kde tento vypovedal bez prítomnosti obhajcov

obţalovaných, je doslovným opisom tohto uznesenia. Utajený svedok č. 1 sa vyjadril

v konaní pred súdom, ţe v prípravnom konaní bol vypočutý asi 4 – 5 krát, pričom

tieto výsluchy v spise nie sú. Obţalovaný preto spochybňuje výpoveď utajeného

svedka č. 1, ako aj listinné dôkazy a to knihy ubytovaných hostí, ktoré slúţia ako

dôkaz prítomnosti obţalovaného na lúpeţi v P.. Podľa obţalovaného krajský súd

nesprávne vyhodnotil dôkazy týkajúce sa vlastníctva motorových vozidiel v rokoch

1998 – 1999 obţalovaným P., kde v prípravnom konaní dňa 19. septembra 2000

uviedol obţalovaný P., ţe v rokoch 1998 – 1999 vlastnil BMW. Obţalovaný ďalej

uviedol, ţe svedok č. 1 sa v prípravnom konaní vyjadril, ţe peniaze a kufrík mali byť

v nejakej garáţi schované deň - dva po lúpeţi, pričom nevie ako boli peniaze

rozdelené. Nelogickosť vidí v tom, ţe ak bol svedok č. 1 členom skupiny, mal po

lúpeţi dostať peniaze k čomu sa však nedoznal, ani sa k tomu bliţšie nevyjadril. Súd

nebral do úvahy, ţe v inkriminovaných dňoch neboli medzi obţalovanými ţiadne

telefonické kontakty. Utajený svedok č. 1 neodpovedal na to, či videl zbrane, roláky,

kukly u členov na akcii, o týchto veciach vie len z rozprávania a svojho pozorovania,

pričom, kto mu o tom rozprával sa nevyjadril. Svedok ďalej odmietol odpovedať

na otázky, ktoré by bliţšie mohli objasniť skutok a vzťah jednotlivých obţalovaných

ku skutku. Obţalovaný K. ďalej v odvolaní tvrdí, ţe krajský súd nesprávne vyhodnotil

dôkazy, nepostupoval v zmysle , rozsudok postavil

na neoveriteľnej výpovedi jediného svedka, celé konanie pred súdom viedla predsed-

níčka senátu, ktorá bola zaujatá voči nemu, a preto navrhol, aby odvolací súd napad-

nutý rozsudok zrušil a jeho v celom rozsahu oslobodil spod obţaloby.

Obţalovaný Mgr. M. Ţ. odôvodnil svoje odvolanie prostredníctvom písomného

podania, v ktorom spochybnil výpovede svedka P. CH. z dôvodu, ţe svedok vo svojej

výpovedi pred súdom dňa 15. mája 2001 uviedol, ţe so skupinou sa podieľal len na

plánovaní akcie uvedenej v bode 1 rozsudku a po jej skončení sa uţ so skupinou

nestýkal. Napriek tomu tvrdil v ďalších výpovediach, ţe má presné informácie

o udalostiach, ktoré nasledovali po uvedenom skutku, a to s poukazom

na okolnosti, za akých mal skutok prebiehať. V tejto súvislosti poukázal najmä

na rozpory vo výpovedi svedka o účasti obţalovaných na tomto skutku, miestach

a časoch schôdzok, pouţitých zbraniach a prostriedkoch, pričom jeho výpoveď

je v rozpore s výpoveďami poškodených, pokiaľ opisuje priebeh spáchania trestného

činu, objekt napadnutia a prostriedky pouţité na jeho spáchanie. Poukázal tieţ

na výpovede svedkov Ing. A. M., J. B. a V. D., pokiaľ uvádzajú, ţe išli na modrom

osobnom motorovom vozidle, pričom svedok uviedol, ţe videl ako bolo prepadnuté

biele vozidlo, z čoho je zrejmé, ţe svedecká výpoveď poškodených korešponduje so

skutočnosťou na mieste činu. Ďalej obţalovaný Ţ. uviedol, ţe výpoveď Z. P., ktorá

bola priateľkou P. CH. má potvrdzovať jeho tvrdenie, ţe po ich odchode z chaty

rodičov, sa obţalovaný s P. CH. nestretol, čo je v rozpore s tvrdením svedka P. CH.,

ţe aţ do jesene 1997 spolu niečo organizovali. Svedok P. CH. mal teda vypovedať

o skutočnostiach, ktoré nemohol nadobudnúť vlastnými zmyslami, ale o týchto bol

informovaný dodatočne. Svedok P. CH. vypovedal v prípravnom konaní a v konaní

pred súdom viackrát, pričom jeho výpovede obsahovali neustále nové informácie

a tieto boli v rozpore s jeho predchádzajúcimi tvrdeniami, ktoré ale nebolo moţné

odstrániť v dokazovaní, nakoľko súd nepripúšťal moţnosť, aby svedok vysvetlil

pôvod svojich tvrdení a to ani konfrontáciou s obţalovanými. Obţalovaný ďalej

poukázal na pochybenia orgánov činných v trestnom konaní, ktoré nesú v sebe

psychický nátlak a nedodrţiavanie zásad trestného stíhania, a to tak,

ţe mu svedok J. I. pracovník kriminálnej polície, neustále opakoval, ţe ak nebude

spolupracovať, manţelka pôjde do vyšetrovacej väzby a deti do detského domova.

Na potvrdenie jeho sľubu sa mal obţalovaný stretnúť s prokurátorom Krajskej

prokuratúry v Ţiline, kde mu malo byť potvrdené, ţe ak bude obţalovaný usvedčovať

obţalovaného K., bude do úvahy braná istá kolegiálnosť, nakoľko obţalovaný bol

policajtom v činnej sluţbe a tak s tým súhlasil. Aţ v priebehu vyšetrovacej väzby sa

mal dozvedieť, ţe prokurátorom bol policajt L. zo Ţ., kde tento sa dňa

25. marca 1999 len vydával za prokurátora. Menovaný policajt obţalovaného

navštívil vo vyšetrovacej väzbe tesne pred výsluchom utajeného svedka a upozornil

ho, aby jeho výpoveď potvrdil, ţe si tým pomôţe. Obţalovaný ďalej vo svojom

odvolaní uvádza, ţe bol policajtom I. neustále nabádaný na rôzne doplnenia svojej

výpovede, v dôsledku čoho táto postupne strácala akúkoľvek dôveryhodnosť.

Rozsudok krajského súdu neobsahuje všetko, čo bolo na hlavnom pojednávaní

prednesené a to najmä skutočnosti svedčiace v jeho v prospech. Zápisnice z hlav-

ného pojednávania neobsahujú otázky obţalovaných a svedkov, nie je teda zrejmé

a jasné, na aké otázky odpovedali, čo sa prejavilo na rozporuplnom spracovaní

rozsudku, ktorý obsahuje len tie časti výpovedí, ktoré sa senátu hodili a neodstraňujú

rozporuplné a nelogické vysvetlenia svedka. Počas pojednávania nebol obţalovaný

oboznámený s výpoveďou spoluobvineného K., čím mu bolo odopreté právo

na obhajobu, nakoľko nemohol reagovať na túto výpoveď. Zároveň pri výsluchu

utajených svedkov, ktoré boli vykonané videoprojekciou bol porušený zákon,

keď v prítomnosti svedkov bol prítomný sudca krajského súdu, ktorý nebol členom

senátu, ktorý aj napriek tomu zasahoval do výsluchu svedka, keď minimálne

v jednom prípade otázkou zasiahol do priebehu výsluchu a znemoţnil tak priebeh

konfrontácie. Ďalej obţalovaný poukázal na tú časť výpovede svedka J. CH., kde

uviedol, ţe tvrdenia, ktoré vyplývajú zo zápisníc o jeho výsluchu v prípravnom

konaní, urobil pod nátlakom polície, keď informácie o skutku mu uviedli policajti a on

to len podpísal, čo by malo byť uvedené na videozázname z výsluchu svedka J. CH.

Obţalovaný v tejto súvislosti uviedol, ţe so skupinou, ktorá je obţalovaná, sa

zoznámil pri výkone svojho povolania na Prezídiu Policajného zboru v Bratislave, keď

získaval poznatky o trestnej činnosti a to aj utajených svedkov J. a P. CH. Svedčia o

tom listinné dôkazy, sluţobné záznamy, ktoré odovzdával nadriadeným. Podľa

obţalovaného musia tvrdenia korunného svedka byť v súlade s inými dôkazmi, ktoré

boli, alebo mali byť vo veci vykonané. Keďţe nie je pravdou, ţe sa dopustil

akejkoľvek trestnej činnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil

a v celom rozsahu ho oslobodil spod obţaloby.

Obţalovaný K. Ţ. odôvodnil svoje odvolanie v písomnom podaní, v ktorom

poukázal na obsah rozsudku v bode 1, 3, 4 krajského súdu, podľa ktorého mal

pouţiť násilie a bezprostrednú hrozbu násilia so zbraňou, čo odmieta, lebo

v uvedenej dobe sa mal nachádzať na úplne inom mieste, o čom má listinné dôkazy

a preukazujú to aj svedecké výpovede. Okrem obţalovaných K. a Mgr. Ţ. nikoho zo

spoluobţalovaných nepozná a ani oni nepoznajú jeho. Zároveň uviedol, ţe po

prečítaní obţaloby, predsedníčka senátu prvostupňového súdu sa vyjadrila, ţe

obţalovaní sú vinní, napriek tomu, ţe pojednávanie sa ešte ani nezačalo. Na základe

tohto vyjadrenia sa vzdal účasti na hlavnom pojednávaní z dôvodu zaujatosti

predsedníčky senátu. Ďalej uviedol, ţe obţaloba a rozsudok sú zaloţené len na

výpovedi utajeného svedka, ktorý s ním nebol nikdy konfrontovaný, čo je v rozpore

s obsahom odôvodnenia rozsudku (str. 79 a 80). Po zmene senátu poţiadal krajský

súd o moţnosť nazrieť do spisu, čo mu nebolo umoţnené, a tak nemohol naštudovať

spis, aby sa mohol vyjadriť k obţalobe, ktorá bola zaloţená na krivom obvinení

utajeným svedkom, bez iného dôkazu proti jeho osobe. Obţalovaný ďalej namietal

postup krajského súdu, lebo predsedníčka senátu neprotokolovala skutočnosti, ktoré

svedčili v jeho prospech, neumoţnila mu účasť na záverečných rečiach a ani mu

nebolo udelené právo posledného slova. Poprel, ţe by sa dopustil skutkov, ktoré sú

mu kladené za vinu, lebo sa ich v uvedenom čase nemohol zúčastniť. Odmietol

tvrdenie, ţe by sledoval S. v L. M.. Prostredníctvom písomného podania svojho

obhajcu ďalej uviedol, ţe krajský súd sa pri hodnotení dôkaznej situácie v jeho

prípade neriadil zásadami uvedenými v , , a svoje

rozhodnutie neoprel o ustanovenie , keď nepostupoval tak, aby

bol náleţite zistený skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie,

neobjasňoval okolnosti svedčiace v jeho prospech a vykonané dôkazy vyhodnotil iba

symbolicky. Rozhodnutie je zaloţené iba na výpovediach chránených svedkov,

pričom tieto výpovede sú v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi, lebo výpovede

chránených svedkov neboli konfrontované s ich vlastnými výpoveďami z prípravného

konania. Krajský súd prehliadol, ţe svedok J. CH. vo výpovedi zo dňa 25. marca

1999 uvádza, ţe obţalovaného Ţ. nepozná. Výpoveď svedka ohľadnom svojej osoby

povaţuje za nepravdivú. Z výpovedí povaţuje za preukázané iba to, ţe lúpeţné

prepadnutia spáchali osoby vystupujúce pod menami P. a J. CH. a nimi najatí

cudzinci. Títo svedkovia neboli podrobení psychofyziologickému vyšetreniu, pričom

on je ochotný sa podrobiť takémuto vyšetreniu, a to aj vzhľadom na závery

znaleckých posudkov, v ktorých sa konštatuje, ţe je pravdovravný. Krajský súd sa

snaţil odstrániť niektoré nezmyselné tvrdenia svedkov tým, ţe časti skutkových dejov

oproti obţalobe vypustil. V ďalšej časti tohto odôvodnenia odvolania odmieta záver

krajského súdu o jeho účasti na trestnej činnosti a to preto, ţe v skutku zo dňa 11.

novembra 1997 súd povaţoval počas celého konania za najdôleţitejší dôkaz

výpoveď svedka D., ktorý pri rekognícii opoznal ako osobu, ktorá mala sledovať

banku aj obvineného Ţ. Krajský súd na tejto výpovedi staval počas dlhých mesiacov

dôvody ďalšieho trvania väzby u neho, pričom prehliadal okolnosť, ţe osoba

popisovaná vo výpovedi svedka D. zo dňa 25. marca 1999, je úplne inou osobou,

lebo malo ísť o 28 ročného mladého muţa. Ţiadna z fotografií z rekognície

nenasvedčuje výpovedi svedka, osoby č. 3 a č. 6 sú vzdialené jeho výpovedi

z prípravného konania. Ďalším konaním sa malo vyvrátiť to, ţe on - obţalovaný Ţ.

mal zo zeleného vozidla BMW sledovať S. v období od 3. do 7. novembra 1997,

keďţe v záverečnej fáze konania svedok potvrdil, ţe zelené vozidlo BMW, o ktorom

hovoril vo svojej výpovedi, je to isté vozidlo, ktoré videl na mieste činu po prepade.

Svedok mu teda pripísal taký skutok, ktorý vôbec nemohol spáchať, nakoľko zelené

BMW odcudzil obţalovaný H. iba niekoľko hodín pred prepadom. Zároveň ţiaden

svedok, ktorý bol priamym účastníkom skutku, ako posádka prepadnutého

motorového vozidla, nevidel také vozidlo, na akom sa údajne mal on - obţalovaný Ţ.,

na mieste činu pohybovať. Nebolo preukázané, ţe by mal vysielačku, ktorou mal

dávať pokyny, pričom nebol preukázaný ani ţiadny iný zdroj, z ktorého by takáto

vysielačka mala pochádzať. Nebola ani preukázaná jeho prítomnosť pri čine.

Ohľadom skutku z 29. apríla 1998 poskytla obhajoba prehlásenie svedka R., ktorý

bol s obţalovaným Ţ. uvedeného dňa na ohliadke nehnuteľností v K. doline pri

Bratislave, o čom bol vystavený cestovný príkaz a vyúčtovanie jazdy v zázname

o prevádzke vozidla, pričom správnosť údajov môţe dosvedčiť svedok M. B.. Súd

pochybil, keď v rozsudku (č.l. 79) konštatuje, ţe ide o B. B., odkiaľ nie je ďaleko

k miestu činu do P., pričom nedostatočne venoval pozornosť okolnosti, ţe na výkaze

z uvedeného dňa sa spomína B.-B., čo je ulica v B., kde je sídlo firmy B. (P. B., kde

je K. dolina). Ďalej poukázal na to, ţe v skutku z 19. januára 1999 súd neprihliadol na

notárske prehlásenia svedkov R. a M. K., z ktorých je zrejmé, ţe sa nemohol na

mieste činu nachádzať. Z lekárskych potvrdení je ďalej zrejmé, ţe mal poranenú

ruku, chodieval sústavne na lekárske ošetrenia, posledný záznam je zo dňa 18.

januára 1999, čo vylučuje, ţe je páchateľom skutku. Zároveň tvrdil, ţe závery súdu

sú v rozpore s objektívne vykonanými dôkazmi z oblasti kriminalistického skúmania

stôp, keďţe ţiadne jeho daktyloskopické stopy a predovšetkým odorologické stopy

na mieste činu neboli zaistené. Zároveň aj obhajca obţalovaného Ţ. v týchto

dôvodoch odvolania namietal postup krajského súdu, lebo mu neumoţnil, aj napriek

jeho písomnej ţiadosti, nazretie do spisu. Z uvedených dôvodov obţalovaný aj jeho

obhajca navrhli, vzhľadom na to, ţe napadnutý rozsudok povaţujú za nesprávny

a nezákonný vo všetkých výrokoch, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil

a obţalovaného Ţ. vo všetkých bodoch obţaloby v celom rozsahu spod obţaloby

oslobodil.

Obţalovaný J. F. odôvodnil svoje odvolanie prostredníctvom písomného

podania tým, ţe od roku 1996 bol tajným spolupracovníkom SIS a pomáhal štátnym

orgánom odhaľovať trestnú činnosť v zmysle zákona o SIS. Dodrţiaval pritom

príslušné nariadenia. Aby mohol získavať informácie o osobách, musel

sa pohybovať v prostredí kriminálne závadových osôb. Z tohto dôvodu mal byť

v kontakte s obţalovaným M. K. a niektorými ďalšími osobami z jeho okolia. V tejto

súvislosti uviedol, ţe aţ do spáchania skutku sa nedozvedel, čo presne, kedy

a s kým mieni obţalovaný K. vykonať. Pochopil, ţe obţalovaný K. chce získať nejaké

peniaze, no nevedel akým spôsobom, a preto nemohol príslušníka SIS informovať

dopredu o podrobnostiach, pričom hneď, ako sa dozvedel, ţe lúpeţné prepadnutie

vykonal obţalovaný K. s ďalšími osobami, mal o tom bezodkladne podať správu

príslušníkovi SIS. Toto má preukázať výpoveď JUDr. M. I., ako aj správy, ktoré podal,

pričom poukázal na správu, v ktorej vopred informoval o ďalšej pripravovanej lúpeţi.

Keďţe bol poučený o dodrţiavaní zásad mlčanlivosti, vo svojich prvotných

výpovediach ako obvinený, neuvádzal skutočnosti o jeho vzťahu k SIS. Predpokladal

však, ţe po výpovediach ostatných obvinených, prípadne ďalších svedkov sa

preukáţe, ţe v jeho prípade ide o omyl, a bez toho, aby sa prezradil, bude voči nemu

trestné stíhanie zastavené a nebude sa tak vystavovať nebezpečenstvu odplaty zo

strany podsvetia. O zbavenie mlčanlivosti poţiadal riaditeľa SIS aţ potom, keď sa

dozvedel, ţe nikto z obvinených nevypovedá a svedok P. CH. tvrdil, ţe aj on bol pri

páchaní skutku. Ďalej poukázal na to, ţe výpovede svedkov F. B. a Ing. J. S.,

ktorí vo svojich výpovediach potvrdzujú, ţe sa nachádzal s nimi v deň spáchania

lúpeţného prepadnutia na inom mieste. Krajský súd však ich výpovede vyhodnotil

ako účelové v snahe pomôcť mu, s čím nesúhlasí, lebo oboch svedkov povaţuje,

na rozdiel od svedka P. CH., za slušných a bezúhonných občanov. Svedok CH.

tvrdil, ţe on sa mal nachádzať na mieste pri L. M. v deň lúpeţe, kde mal

zabezpečovať odvoz časti páchateľov z miesta činu, nevedel však uviesť, koho mal

odviezť a kam. V ďalšom dokazovaní sa tieto tvrdenia nepreukázali, lebo jeho, ani

jeho vozidlo nevidela ani posádka prepadnutého vozidla a ani ţiaden iný svedok.

Obţalovaný Ing. Ţ. potvrdil, ţe on - obţalovaný F. u neho na chate nikdy nebol,

zároveň viacerých obvinených vôbec nepozná. V týchto súvislostiach poukázal na to,

ţe zo spáchania trestného činu, z ktorého bol uznaný za vinného ho neusvedčuje

ţiaden priamy ani nepriamy dôkaz, okrem tvrdenia svedka CH. Tvrdenia tohto

svedka, ale nie sú ničím podloţené, sú nepresné, neúplné, meniace sa a plné

nejasností, pričom naopak jeho výpoveď je potvrdená svedeckými výpoveďami

a listinnými dôkazmi, ktoré krajský súd nebral do úvahy, navyše keď on mal sám

pomáhať štátnym orgánom odhaľovať trestnú činnosť a ako jediný z obţalovaných

označil páchateľov lúpeţe. Na základe týchto skutočností navrhol, aby odvolací súd

zrušil napadnutý rozsudok a jeho v celom rozsahu oslobodil spod obţaloby.

Obţalovaný Ing. M. I. odôvodnil svoje odvolanie prostredníctvom písomných

podaní tým, ţe výsluch jeho osoby bol vykonaný v prípravnom konaní

po viac ako piatich mesiacoch odo dňa, kedy sa mala uskutočniť lúpeţ v P. B.,

pričom nie je moţné, aby si pamätal, kde bol v deň lúpeţe, navyše keď mu nebolo

umoţnené nahliadnuť do svojich poznámok, ani do firemnej dokumentácie. Pri

výsluchu nebol prítomný ustanovený obhajca. Zápisnica o výsluchu z prípravného

konania bola napísaná pod nátlakom vyšetrovateľa, a preto ju on upresňoval

na základe dokladov nájdených obhajcom v jeho účtovníctve. Odmieta výpoveď

svedka J. C., pričom si nevie vysvetliť, prečo svedok vypovedal tak, ako vypovedal.

Poukázal na to, ţe svedok mal o ňom informácie iba z počutia od

nekonkretizovaného Ukrajinca. Výpoveď svedka je nehodnoverná, pretoţe viackrát

menil náplň činnosti, ktorú mal on ako obţalovaný vykonávať, v dôsledku čoho by sa

mal naraz nachádzať na viacerých miestach súčasne, pričom tieto miesta boli

značne vzdialené. Obţalovaný I. vo svojom odvolaní ďalej spochybnil vykonanie

dôkazu prostredníctvom skúmania pachových stôp, pretoţe vzorky pachových stôp

boli u neho odobrané aţ o dvadsaťdva mesiacov po spáchaní ţalovaného skutku,

pričom pachové stopy zaistené na mieste činu, boli zaslané do Bratislavy a vzorky

jemu odobraných pachových stôp boli zaslané do B. B.. Poukázal aj na to, ţe

pachová stopa bola odobraná zo sedadla prepadového vozidla, kde, ako uviedol

svedok J. CH., vţdy sedával tento svedok. Krajský súd nebral do úvahy listinné

dôkazy a výpovede svedkov, ktorí dokazujú, ţe obţalovaný bol dňa 19. januára

1999, t.j. v deň lúpeţe, od 8.30 hod. v Bratislave a bol teda viac ako 165 km od

miesta činu, čo by mali preukazovať hovory so svedkom J. a doklad z registračných

pokladní v Bratislave. Krajský súd neprihliadol ani na skutočnosť, ktorú uvádza

prokuratúra, ţe v prípade lúpeţe v P. B. nebola preukázaná vedomosť o výške

preváţanej finančnej čiastky, a preto prokuratúra kvalifikovala trestný čin podľa § 234

Tr. zák. podľa odseku 2 a nie podľa odseku 3, ako to napokon súd prekvalifikoval.

Obţalovaný, prostredníctvom písomného podania svojho obhajcu ďalej uviedol, ţe

napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste povaţuje za nesprávny v podstate

z dôvodov, ţe krajský súd svoje rozhodnutie o vine zaloţil na nesprávne

vyhodnotených dôkazoch a sčasti na skutočnostiach, ktoré nezodpovedajú

vykonanému dokazovaniu. Krajský súd nevzal do úvahy ţiadne z vytýkaných

pochybení, na ktoré obţalovaní v priebehu hlavného pojednávania opakovane

poukazovali a to najmä v súvislosti s výsluchom utajených svedkov, opoznaním

obţalovaných a podobne. Krajský súd sa ani nevyporiadal s obhajobou

obţalovaných a nevykonal všetky potrebné dôkazy, a preto rozhodol na základe

neúplne zisteného skutkového stavu. Krajský súd význam a vypovedaciu hodnotu

svedka J. CH. a utajeného svedka č. 1 precenil. Samotná výpoveď svedka J. CH.

a utajeného svedka č. 1 nemôţe byť jediným a usvedčujúcim dôkazom proti

obţalovaným, pričom poukázal na to, ţe na hlavnom pojednávaní bolo preukázané

dôvodné podozrenie z manipulácie s ich výpoveďami. Obhajca obţalovaného ďalej

napadol hodnovernosť a pravdivosť výpovede svedka CH. v trestnom konaní

a taktieţ jeho spôsobilosť vypovedať na hlavnom pojednávaní. Výsluch svedka J.

CH. a utajeného svedka č. 1 krajským súdom povaţuje za vykonaný v rozpore

s , pretoţe svedkovia boli vypočúvaní mimo pojednávaciu

miestnosť, bez prítomnosti niektorého člena senátu, bez prítomnosti obhajcov

obţalovaných. Tento výsluch sa pritom uskutočnil za prítomnosti sudcov, ktorí neboli

členmi senátu ani náhradníkmi. Ako rozporné sa javí tvrdenie svedka CH., ale aj

ostatné vykonané dôkazy a obsah výrokovej časti rozsudku v bode 3, kde sa vo

výroku rozsudku tvrdí, ţe obţalovaný D. bol v P. B. s vozidlom značky Octavia

Combi, lebo svedok J. CH. tvrdí, ţe obţalovaný D. tam bol s vozidlom Fiat Croma,

ktoré bolo havarované a nepojazdné. Rozporné je aj tvrdenie súdu o tom, kto mal

komu odovzdať odcudzené zbrane, prípadne peniaze, pretoţe na jednej strane tvrdí,

ţe peniaze mal prevziať obţalovaný Ing. I. na parkovisku pred hotelom M., ale na

druhej strane tvrdí, ţe pri garáţach na ulici L. boli zbrane odovzdané obţalovanému

Mgr. Ţ. a obţalovanému P. a odcudzené vrecia obţalovanému Ing. I. Krajský súd

nebral do úvahy písomné dôkazy, napr. vyjadrenie polície, ţe obţalovaný P. v januári

1999 nevlastnil vozidlo Peugeot 405, u obţalovaného Ing. I. sa nedostatočne

vyporiadal s predloţenými dokladmi o čerpaní benzínu a výpoveďami svedkov B., N.

a H.H. ktoré vyhodnotil, ako účelové a nedôveryhodné. V rozpore s vykonaným

dokazovaním má byť aj konštatovanie v rozsudku, ţe sa prepadu mali zúčastniť aj

rusky hovoriaci muţi, pričom ani jeden z vypočutých svedkov nepotvrdil, ţe by

niektorí z útočníkov hovorili po rusky. Obdobne obhajca obţalovaného napáda

hodnovernosť a pravdivosť výpovede utajeného svedka č. 1. Povaţuje ju za

rozporuplnú a nepresvedčivú, lebo svedok nevysvetlil, z akých súvislostí si jednotlivé

závery vyvodil, pretoţe sám tvrdil, ţe sa jednotliví účastníci prepadu nachádzali na

rôznych miestach mesta P., nemohol teda vidieť, či tam ním popisované osoby

skutočne boli, čo robili alebo, kto sa na týchto miestach nachádzal. Za rozporné

povaţuje aj tvrdenia utajeného svedka č. 1 ohľadne pouţitých vozidiel a dátumu

prepadu. So zreteľom na nevyvrátené tvrdenia obţalovaného, ţe skutkov, ktoré sú

mu kladené za vinu, sa nedopustil a napadnutý rozsudok je zaloţený na

skutočnostiach, ktoré nevyplývajú z dokazovania, pričom súd niektoré precenil,

alebo dokonca nesprávne interpretoval, navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zrušil a obţalovaného I. v celom rozsahu oslobodil spod obţaloby.

Obţalovaný J. D. odôvodnil svoje odvolanie prostredníctvom písomného

podania v ktorom uviedol, ţe sa necíti byť vinným zo spáchania skutkov,

ktoré sú mu kladené za vinu. Celé obvinenie povaţuje za vykonštruované

a v priebehu prípravného konania a súdneho konania nepreukázané, čo má potvr-

dzovať fakt, ţe na hlavnom pojednávaní na otázku prokurátorky, či videl svedok

J. CH. obţalovaného D. dňa 19. januára 1999 v P. B. odpovedal, ţe tohto nevidel,

iba podpísal to, čo mu policajti dali podpísať. To by malo byť zaznamenané na

videozázname výsluchu svedka J. C., čo predsedníčka senátu nezaznamenala do

zápisnice a týmto vyjadrením svedka v prospech obţalovaného sa krajský súd

nezaoberal. Obţalovaný, prostredníctvom písomného podania svojho obhajcu ďalej

uviedol, ţe napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste povaţuje za nesprávny

v podstate z dôvodov, ţe krajský súd svoje rozhodnutie o vine zaloţil na nesprávne

vyhodnotených dôkazoch a sčasti na skutočnostiach, ktoré nezodpovedajú

vykonanému dokazovaniu. Krajský súd nevzal do úvahy ţiadne z vytýkaných

pochybení, na ktoré obţalovaní v priebehu hlavného pojednávania opakovane

poukazovali a to najmä v súvislosti s výsluchom utajených svedkov, opoznaním

obţalovaných a podobne. Krajský súd sa nevysporiadal s obhajobou obţalovaných

a nevykonal všetky potrebné dôkazy a tak rozhodol na základe neúplného zistenia

skutkového stavu. Význam a vypovedaciu hodnotu svedka J. CH. a utajeného

svedka č. 1 súd precenil. Samotná výpoveď svedka J. CH. a utajeného svedka č. 1

nemôţe byť jediným a usvedčujúcim dôkazom proti obţalovaným. Obhajca poukázal

aj na to, ţe na hlavnom pojednávaní bolo preukázané dôvodné podozrenie

z manipulácie s ich výpoveďami a napadol ich hodnovernosť a pravdivosť v trestnom

konaní a spôsobilosť vypovedať svedka CH. na hlavnom pojednávaní. Výsluch

svedka J. CH. a utajeného svedka č. 1 krajským súdom povaţuje za vykonaný

v rozpore s , pretoţe svedkovia boli vypočúvaní mimo

pojednávaciu miestnosť, bez prítomnosti niektorého člena senátu, bez prítomnosti

obhajcov obţalovaných, pričom sa výsluch uskutočnil za prítomnosti sudcov, ktorí

neboli členmi senátu ani náhradníkmi. Ako rozporné sa javí tvrdenie svedka CH., ale

aj ostatné vykonané dôkazy a obsah výrokovej časti rozsudku v bode 3, kde vo

výroku rozsudku sa tvrdí, ţe obţalovaný D. bol v P. B. s vozidlom značky Octavia

Combi, lebo svedok J. CH. tvrdí, ţe obţalovaný D. tam bol s vozidlom Fiat Croma,

ktoré bolo havarované a nepojazdné. Rozporné je aj tvrdenie súdu o tom, kto mal

komu odovzdať odcudzené zbrane, prípadne peniaze, pretoţe na jednej strane tvrdí,

ţe peniaze mal prevziať obţalovaný Ing. I. na parkovisku pred hotelom M., ale na

druhej strane tvrdí, ţe pri garáţach na ulici L. boli zbrane odovzdané obţalovanému

Mgr. Ţ. a obţalovanému P. a odcudzené vrecia obţalovanému Ing. I.. Krajský súd

nebral do úvahy písomné dôkazy, napr. vyjadrenie polície, ţe obţalovaný P. v januári

1999 nevlastnil vozidlo Peugeot 405, u obţalovaného Ing. I. sa nedostatočne

vyporiadal s predloţenými dokladmi o čerpaní benzínu a výpoveďami svedkov B., N.

a H.H. ktoré vyhodnotil, ako účelové a nedôveryhodné. V rozpore s vykonaným

dokazovaním má byť aj konštatovanie v rozsudku, ţe sa prepadu mali zúčastniť aj

rusky hovoriaci muţi, pričom ani jeden z vypočutých svedkov nepotvrdil, ţe by

niektorí z útočníkov hovorili po rusky. Obdobne obhajca napadol hodnovernosť

a pravdivosť výpovede utajeného svedka č. 1, povaţuje ju za rozporuplnú

a nepresvedčivú, lebo svedok nevysvetlil, z akých súvislostí si jednotlivé závery

vyvodil, pretoţe sám tvrdil, ţe sa jednotliví účastníci prepadu nachádzali na rôznych

miestach mesta P., nemohol teda vidieť, či tam ním popisované osoby skutočne boli,

čo robili alebo, kto sa na týchto miestach nachádzal. Rozporné povaţuje aj tvrdenia

utajeného svedka č. 1 ohľadne pouţitých vozidiel a dátumu prepadu. Obţalovaný

tvrdí, ţe skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu, sa nedopustil, napadnutý rozsudok je

zaloţený na skutočnostiach, ktoré nevyplývajú z dokazovania, súd ich niektoré

precenil, alebo dokonca nesprávne interpretoval, je nezákonný, a preto navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a obţalovaného v celom rozsahu oslobodil

spod obţaloby.

Obţalovaný V. P. odôvodnil svoje odvolanie prostredníctvom písomného

podania tým, ţe v jeho prípade bolo porušené právo obţalovaného na obhajobu,

nakoľko po vypovedaní plnomocenstva o zastupovaní JUDr. L., mu Okresný súd

v Trenčíne ustanovil JUDr. D. O., pričom jej obhajobu nemal moţnosť vyuţívať do

13. júla 2000, kedy mu bol ustanovený obhajca JUDr. M. K. Ďalej uviedol, ţe po jeho

obvinení ho vo vyšetrovacej väzbe dňa 19. augusta 1999 navštívili dvaja kriminalisti,

ktorí ho pod psychickým nátlakom nútili, aby usvedčil spoluobvinených K. a Mgr. Ţ.

Bola mu predostretá vykonštruovaná výpoveď, ktorú mal podpísať a tak usvedčiť

menovaných, čím si mal zaručiť prepustenie z vyšetrovacej väzby a stal by sa vo

veci svedkom. Ďalej namietal vykonanie rekognície ako neodkladný úkon, bez

prítomnosti obhajcu a len z fotoalbumu a to aj napriek tomu, ţe bol vo vyšetrovacej

väzbe, a teda bol dostupný orgánom činným v trestnom konaní na vykonanie tohto

úkonu. Svedok ho opoznal formou rekognície podľa fotografií po dvoch rokoch,

pričom pouţitá fotografia nie je portrétová fotografia, hoci ako sám svedok na

hlavnom pojednávaní uviedol, nikdy sa s obţalovaným nestretol ani pred ani po

skutku a nepozná ho. Svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, ţe v prípravnom

konaní bol ku skutku vypočutý asi štyri alebo päťkrát krát, no v spise sa nachádzajú

z prípravného konania len dve jeho výpovede. Svedok ďalej vypovedal, ţe nevedel,

čo bolo úlohou ostatných členov skupiny, no v ďalšom uţ popisuje jednotlivé úlohy,

pričom súdu nevysvetlil, ako sa k týmto informáciám dostal a akými zmyslami ich

vnímal. Fakty a skutočnosti prezentované na hlavnom pojednávaní sú prekrútené

a neúplne zaznamenané v zápisniciach z hlavných pojednávaní a to v tendencii

podporiť obţalobu a spochybniť obhajobu. Poukázal na výsluchy svedkýň B. B.

a V. B., kde dodatočne predsedníčka senátu krajského súdu upravila zápisnicu

z výsluchu s odôvodnením, ţe označenie Slovenská Pošta bolo zle zaznamenané

a správne má byť „Českoslovenká pošta“, čo by potvrdilo nájdenie plátenného vreca

u obţalovaného doma, pri domovej prehliadke dňa 25. marca 1999 - a toto by malo

byť totoţné s odcudzeným vrecom, čo ale odporuje skutočnosti, nakoľko odcudzené

vrece malo nápis Slovenská Pošta. Konkrétne v zápisnici sa uvádza, ţe svedkyňa B.

opoznáva vrece s nápisom Slovenská pošta s trikolórou a u obţalovaného bolo

nájdené staré vrece s nápisom Československá pošta. V tejto súvislosti povaţuje za

nelogické, aby si vrece pochádzajúce z trestnej činnosti bral domov. V ďalšej časti

odvolania poprel, ţe by v roku 1998 aţ 1999 vlastnil osobné motorové vozidlo

Peugeot 405, bielej farby. Uvedené vozidlo vlastnil v rokoch 1995 aţ 1996, čo

dokazuje výpis z evidencie motorových vozidiel OR PZ M. Nie je pravdou,

ţe si aţ dodatočne spomenul na fyzickú kontrolu hnuteľného majetku exekútorom

v jeho firme v M. dňa 19. januára 1999. Tento poznatok zistil vyšetrovateľ pri

previerke výpovede obţalovaného, o čom je zápis v spise spolu s kópiou zápisu

o vykonanej kontrole. Podotkol, ţe v spise chýba výpis volaní z jeho mobilného tele-

fónu zo dňa 19. januára 1999, z ktorého by bolo zrejmé, ţe bol v dopoludňajších

hodinách v telefonickom kontakte s pracovníkom exekútorského úradu, ktorý ho

poţiadal, aby sa zúčastnil fyzickej kontroly hnuteľného majetku v colnom sklade,

pričom na základe tohto telefonátu zo svojej firmy odišiel, o čom svedčí aj doklad

o vykonaní dennej uzávierky v registračnej pokladni. Krajský súd ignoroval skutoč-

nosť, ţe osobné motorové vozidlo BMW, striebornej farby, jeho syna, bolo v čase

skutku po dopravnej nehode značne poškodené a nepojazdné, o čom svedčí aj zápis

z nehodového oddelenia DI v M., ako aj záznam o poistnej udalosti zo Slovenskej

poisťovne. Ďalej poukázal na výpoveď svedka, ţe pokus o lúpeţ sa uskutočnil aj 20.

decembra 1998, pričom v uvedený deň bola nedeľa pred Vianocami a pošta ani

finančné inštitúcie nepracovali. Namietal tieţ protizákonnosť vykonania výsluchov

utajených svedkov prostredníctvom videoprojekcie a to preto, lebo boli vykonané

v prítomnosti sudcu krajského súdu, ktorý nebol členom senátu a tento priamo

zasahoval do výsluchu svedkov tým spôsobom, ţe na poloţenú otázku svedkovi

reagoval otázkou predsedníčke senátu, či pripúšťa takúto otázku, aj keď po jej

poloţení predsedníčka senátu túto nezamietla. Zároveň otázky, ktoré boli na

hlavnom pojednávaní kladené svedkom a obţalovaným, nie sú zaznamenané

v zápisniciach z hlavného pojednávania a tak nie je zrejmé, na aké otázky vypočú-

vaní odpovedali. Namietal aj to, ţe nebol oboznámený s výpoveďami spoluobvi-

nených, a preto nemohol na ne reagovať vo svojich výpovediach na hlavnom pojed-

návaní, čím mu bolo upreté právo na obhajobu. Ďalej obţalovaný, prostredníctvom

písomného podania svojho obhajcu uviedol, ţe napadnutý rozsudok vo výroku o vine

a treste povaţuje za nesprávny v podstate z dôvodov, ţe krajský súd svoje rozhod-

nutie o vine zaloţil na nesprávne vyhodnotených dôkazoch a sčasti na skutočno-

stiach, ktoré nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu. Krajský súd nevzal do úvahy

ţiadne z vytýkaných pochybení, na ktoré obţalovaní v priebehu hlavného pojedná-

vania opakovane poukazovali a to najmä v súvislosti s výsluchom utajených svedkov,

opoznaním obţalovaných a podobne. Krajský súd sa nevyporiadal s obhajobou

obţalovaných a nevykonal všetky potrebné dôkazy a rozhodol na základe neúplného

zistenia skutkového stavu. Krajský súd význam a vypovedaciu hodnotu svedka

J. CH. a utajeného svedka č. 1 precenil. Samotná výpoveď svedka J. CH.

a utajeného svedka č. 1 nemôţe byť jediným a usvedčujúcim dôkazom proti

obţalovaným, pričom obhajca poukázal na to, ţe na hlavnom pojednávaní bolo

preukázané dôvodné podozrenie z manipulácie s ich výpoveďami. V ďalšej časti odô-

vodnenia odvolania obhajca napadol hodnovernosť a pravdivosť výpovede v trest-

nom konaní a taktieţ spôsobilosť vypovedať svedka CH. na hlavnom pojednávaní.

Výsluch svedka J. C. a utajeného svedka č. 1 krajským súdom povaţuje za vykonaný

v rozpore s , pretoţe svedkovia boli vypočúvaní mimo

pojednávaciu miestnosť, bez prítomnosti niektorého člena senátu, bez prítomnosti

obhajcov obţalovaných, pričom sa výsluch uskutočnil za prítomnosti sudcov, ktorí

neboli členmi senátu ani náhradníkmi. Ako rozporné sa javí tvrdenie svedka CH., ale

aj ostatné vykonané dôkazy a obsah výrokovej časti rozsudku v bode 3, kde vo

výroku rozsudku tvrdí, ţe obţalovaný D. bol v P. B. s vozidlom značky Octavia

Combi, lebo svedok J. CH. tvrdí, ţe obţalovaný D. tam bol s vozidlom Fiat Croma,

ktoré bolo havarované a nepojazdné. Rozporné je aj tvrdenie súdu o tom, kto mal

komu odovzdať odcudzené zbrane, prípadne peniaze, pretoţe na jednej strane tvrdí,

ţe peniaze mal prevziať obţalovaný Ing. I. na parkovisku pred hotelom M., ale na

druhej strane tvrdí, ţe pri garáţach na ulici L. boli zbrane odovzdané obţalovanému

Mgr. Ţ. a obţalovanému P. a odcudzené vrecia obţalovanému Ing. I. Krajský súd

nebral do úvahy písomné dôkazy, napr. vyjadrenie polície, ţe obţalovaný P. v januári

1999 nevlastnil vozidlo Peugeot 405, u obţalovaného Ing. I. sa nedostatočne

vyporiadal s predloţenými dokladmi o čerpaní benzínu a výpoveďami svedkov B., N.

a H.H. ktoré vyhodnotil, ako účelové a nedôveryhodné. V rozpore s vykonaným

dokazovaním má byť aj konštatovanie v rozsudku, ţe sa prepadu mali zúčastniť aj

rusky hovoriaci muţi, pričom ani jeden z vypočutých svedkov nepotvrdil, ţe by

niektorí z útočníkov hovorili po rusky. Obdobne obhajca napadol hodnovernosť

a pravdivosť výpovede utajeného svedka č. 1. Povaţuje ju za rozporuplnú

a nepresvedčivú, lebo svedok nevysvetlil z akých súvislostí si jednotlivé závery

vyvodil, pretoţe sám tvrdil, ţe sa jednotliví účastníci prepadu nachádzali na rôznych

miestach mesta P., nemohol teda vidieť, či tam ním popisované osoby skutočne boli,

čo robili alebo, kto sa na týchto miestach nachádzal. Za rozporné povaţuje aj

tvrdenia utajeného svedka č. 1 ohľadne pouţitých vozidiel a dátumu prepadu.

Obţalovaný tvrdí, ţe skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu, sa nedopustil, napadnutý

rozsudok je zaloţený na skutočnostiach, ktoré nevyplývajú z dokazovania, súd ich

niektoré precenil, alebo dokonca nesprávne interpretoval, je nezákonný, a preto

navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a obţalovaného P. v celom

rozsahu oslobodil spod obţaloby.

Zástupca generálneho prokurátora Slovenskej republiky navrhol po zhodno-

tení vykonaného dokazovania krajským súdom a po doplnení dokazovania Naj-

vyšším súdom Slovenskej republiky, odvolania všetkých obţalovaných ako nedô-

vodné, podľa zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal v zmysle

, zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov

napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo

a po doplnení dokazovania na verejnom zasadnutí zistil, ţe odvolania obţalovaných

M. K., Mgr. M. Ţ., K. Ţ., Ing. M. I., J. D. a V. P. neboli dôvodné, pričom odvolanie

obţalovaného J. F. bolo dôvodné sčasti. (Vec obţalovanej E. Ţ. bola vylúčená

na samostatné konanie).

Pri plnení tejto revíznej povinnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil,

ţe trestné skutky týkajúce sa vyššie uvedených obţalovaných - uvedené v rozsudku

krajského súdu pod bodmi 1, 3 a 4 – boli ustálené na základe dôkazov vykonaných

na hlavnom pojednávaní pri dodrţaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti

pri ich vykonávaní, ako aj pri plnom rešpektovaní práva obţalovaných na obhajobu.

Vykonané dôkazy a ďalšie dôkazné prostriedky boli krajským súdom vyhodnotené

v zmysle zásad uvedených v ,

Krajský súd súčasne v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a jasne

vyloţil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia

oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvod-

nenia rozsudku je tieţ zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obţalovaných

a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti

podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu, resp. v otázke náhrady

škody. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto v týchto smeroch stotoţňuje

s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom krajského súdu a v podrobno-

stiach naň odkazuje.

V tejto súvislosti treba dodať, ţe toto konštatovanie sa v celom rozsahu týka

aj odvolacích námietok všetkých obţalovaných v rozsahu, v akom sú dôvody obţalo-

vaných uvedené vyššie, lebo dôvody odvolania obţalovaných sú súhrnom ich obha-

joby, ktorú prezentovali v celom doterajšom konaní.

Z tohto dôvodu vo vzťahu k bodu 1 rozsudku treba iba pripomenúť hodnover-

nú výpoveď chráneného svedka P. CH., ktorý bez akýchkoľvek pochybností usvedčil

obţalovaných M. K., Mgr. M. Ţ., K. Ţ. a J. F., ako aj právoplatne odsúdených M. H.

a D. M., zo spáchania tohto skutku. Tento svedok na základe vlastných poznatkov

i na základe rozhovoru s obţalovaným M. K. veľmi podrobne vypovedal o troch

cvičných akciách na jeseň 1997 na prepadnutie peňaţného transportu S. S., a. s., L.

M., ako aj o vykonaní tohto prepadnutia dňa 11. novembra 1997. Práve od

obţalovaného K. sa dozvedel, ţe deň pred akciou navštívil všetkých zúčastnených,

ktorí sa 11. novembra 1997 o 7.30 hod. stretli na benzínovom čerpadle O. v L. M.

Všetci mali vysielačky a K. im pridelil čísla. Na toto stretnutie priviezli manţelia Ţ.

krátke guľové zbrane, kukly, plastikové putá a chirurgické rukavice. Po akcii mali tieto

prostriedky odviezť. (Ešte predtým Ţ. doniesol na ich chatu odstreľovaciu pušku,

s poznámkou, ţe ich je k dispozícii viac a nakupuje ich od F.). Dôvodom

bola skutočnosť, ţe obţalovaný Ţ. bol policajtom – mal preukaz policajta –

pre prípad kontroly pri preprave. Priamy prepad vozidla preváţajúceho peniaze mal

vykonať v Mercedese 124 K. s Ukrajincami menom I. a M. tak, ţe vytlačili vozidlo

S. mimo vozovky (K. mal byť v druhom tmavom vozidle zn. BMW, ktoré zozadu

narazilo do tohto vozidla; akcie sa mal zúčastniť aj M. H. na svojom vozidle zn. Audi

čiernej farby). Obţalovaný Ţ., ktorý mal pri sebe pištoľ, mobilný telefón a vysielačku

dal signál o odchode vozidla S.. Obţalovaný F. sa zúčastnil na cvičných akciách a pri

ostrej akcii mal na starosti odvoz ľudí, konkrétne Ukrajinca I. (v prípravnom konaní sa

ho na túto skutočnosť nikto nepýtal, preto o úlohe F. vypovedal aţ na pojednávaní).

Obţalovaný M. (s ním - CH.) mali čakať v P. na parkovisku a odviezť K. Na výzvu K.

prostredníctvom mobilného telefónu miesto opustili a pokračovali v ceste na L. M..

Na to sa K. na jednu hodinu odmlčal. Celá akcia údajne neprebiehala tak, ako mala

(ako bola naplánovaná), a preto K. sám začal akciu riadiť.

V podrobnostiach vyhodnotil výpoveď svedka P. C. krajský súd. Správne

pritom – vzhľadom na niektoré odlišnosti – poukázal na to, ţe všetky jeho výpovede

sa zhodujú v najpodstatnejších okolnostiach tohto skutku, pričom navyše jeho

výpoveď korešponduje aj s výpoveďami ďalších spoluobţalovaných, a to Miroslava

Ţ., D. M., M. H. z prípravného konania, ktorý na ţiadosť R. K. odcudzil pre neho dňa

10. novembra 1997 v P. vozidlo zn. BMW na túto akciu, ďalej s výpoveďou

obţalovaného J. F., ako aj s výpoveďami svedkov – pracovníkov Slovenskej S., a. s.,

L. M., Ing. A. M., ktorý zabezpečoval ostrahu banky i prevozu peňazí, J. B., člena

bankovej ochrany, vodiča V. D. a R. D., ktorá o. i. identifikovala svoj podpis na

siedmich páskach na peniaze a parafu svojho podpisu na deviatich takých páskach,

ktoré sa našli v kufríku vylovenom z priehrady pri G..

Krajský súd správne poukázal aj na objektívne dôkazy, resp. dôkazné pro-

striedky, ktoré preukázali hodnovernosť výpovede svedka P. CH. Patrí k nim

previerka jeho výpovede pokiaľ ide o miesto, kde bol vo vodnej nádrţi K.

pri G. nájdený odcudzený kufrík S. na ktorom sa našiel na bočnej stane vyrezaný

otvor, tak ako ho popísal svedok J. CH. a v ktorom sa našli obaly S. v ktorých boli

peniaze prepravované a ďalšie veci. Medzi objektívne dôkazné prostriedky patria aj

doklady o čerpaní dovolenky obţalovaným Ţ. dňa 11. novembra 1997 (ale aj jeho

manţelkou), ďalej doklady z hotelov o ubytovaní obţalovaných v kritických dňoch,

vrátane vyšetrovacieho pokusu s obţalovaným J. F. pokiaľ ide o parkovisko na

ktorom za obcou P. čakal na obţalovaného K., ktorý tam doviezol rusky hovoriace

osoby, ktoré si presadli do jeho vozidla a on ich odviezol za K. do L. M. a neskôr

k hotelu na Podbanské. Krajský súd správne vyhodnotil cestovný príkaz, ktorý

si vyhotovil obţalovaný K. Ţ. a mal preukázať, ţe sa nemohol nachádzať

na mieste činu, keď podľa výpisu ubytovaných hostí v hoteli R. v T. Š. je preukázané,

ţe tam spal z 10. na 11. novembra 1997 a ráno tohto dňa z hotela

aj odchádzal. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe návrhu obhajcu tohto

obţalovaného doplnil dokazovanie na verejnom zasadnutí výsluchom svedka M. B.

a prečítal obhajcom predloţené listinné dôkazy o údajných sluţobných cestách

obţalovaného K. Ţ. v inkriminovanom čase a aj týmto spôsobom zistil,

ţe predloţený zošit s názvom „Kniha príchodov a odchodov počas pracovnej doby“,

ku ktorej mal prístup kaţdý zamestnanec firmy C., ani ďalšie písomnosti,

ktoré si vypisoval sám obţalovaný nemohli zmeniť vyššie uvedený skutkový záver

krajského súdu. So zreteľom na všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy, ktoré boli

vyhodnotené jednotlivo i v ich súhrne, nemohol potom ani odvolací súd prihliadať

na skutočnosti, ktoré všetci uvedení obţalovaní, vo vzťahu ku skutku uvedenom

v bode 1 rozsudku, uvádzali, resp. interpretovali na svoju obhajobu, vo svojich

odvolaniach.

Z rovnakých dôvodov - pokiaľ ide o plnenie revíznej povinnosti - vo vzťahu

k bodu 3 rozsudku treba pripomenúť hodnovernú výpoveď pôvodne chráneného

svedka J. C., ktorý bez akýchkoľvek pochybností usvedčil obţalovaných M. K., Mgr.

M. Ţ., K. Ţ., M. I., J. D. a V. P. (M. K. je stíhaný v samostatnom konaní),

zo spáchania tohto skutku. Tento svedok ako priamy účastník na základe vlastných

poznatkov i na základe rozhovoru s obţalovaným M. K. a s nestotoţnenými dvomi

Ukrajincami veľmi podrobne vypovedal o dvoch cvičných akciách - 20. decembra

1998 a 18. januára 1999 - na prepadnutie peňaţného transportu Slovenskej pošty v

P. B., ako aj o vykonaní tohto prepadnutia dňa 19. januára 1998 v P. B. Svedok J.

CH. opakovane podrobne popísal aj na hlavnom pojednávaní, ako bol v súvislosti

s týmto prepadom oslovený M. K., ktorý akciu organizoval. Zároveň ho odsúdený M.

H. poţiadal, aby ho zastúpil ako vodič jedného z prepadových vozidiel (zelené

BMW). Podľa sprostredkovanej informácie obţalovaný J. D. mal stáť pri kostole a

dávať pozor, kedy sa otvorí brána S. a bude z neho vychádzať vozidlo zn. Škoda

1203 (svedok vysvetľoval, ţe z jeho pohľadu nemohol vidieť na miesto pri kostole,

ale túto úlohu mal D. aj v decembri 1998). Obţalovaný M. I. zabezpečil garáţe pre

vozidlá (mal od nich aj kľúče). Od jedného z Ukrajincov sa dozvedel, ţe I. mal po

akcii previezť vrecia s peniazmi, nevedel ale kam. Obţalovaný K. Ţ. mal odviezť

Ukrajincov, ale to priamo nevidel. Odvoz mal zabezpečovať aj obţalovaný V. P.,

nevie však presne ako. Obţalovaný M. Ţ. mal sedieť v BMW a preváţať veci.

Obţalovaného J. D., ktorého poznal od polovice roka 1999 identifikoval na

predloţenom fotoalbume ako J. H.. Svedok na hlavnom pojednávaní konanom dňa

29. novembra 2001, keď mu bolo umoţnené, aby si prezrel jednotlivých

obţalovaných uviedol, ţe pri cvičnej akcii dňa 20. decembra 1998 sa pri hoteli M. v P.

B. zišli obţalovaní M. K., M. Ţ., V. P., M. I., J. D. (H.) a K. Ţ. (to uvádzal uţ

v prípravnom konaní). Boli tam aj M. K. a Ukrajinci. V tejto zostave, ktorá sa

nezmenila sa zišli na akcii aj dňa 19. januára 1999.

Tak ako v bode 1 aj v súvislosti s bodom 3 Najvyšší súd Slovenskej republiky

na základe návrhu obhajcu obţalovaného K. Ţ. doplnil dokazovanie na verejnom

zasadnutí výsluchom svedka M. B. a prečítal obhajcom predloţené listinné dôkazy

o údajnej sluţobnej ceste obţalovaného K. Ţ. v inkriminovanom čase a aj týmto

spôsobom zistil, ţe predloţený zošit s názvom „Kniha príchodov a odchodov počas

pracovnej doby“, ku ktorej mal prístup kaţdý zamestnanec firmy CH., nie je

hodnoverným dokladom o prítomnosti obţalovaného 19. januára 1999 v Bratislave.

Navyše, keď na liste, ktorý začína dátumom 19. januára 1999 je na prvých dvoch

riadkoch, kde sú uvedené odchody z pracoviska, práve táto časť vytrhnutá. Ani

ďalšie písomnosti, ako napríklad cestovný rozkaz, ktorý si vypisoval sám obţalovaný

a ktorý ako celok overovala a schvaľovala vo všetkých údajoch jedna osoba „T.“

(pričom dátumy na prednej i zadnej strane príkazu sú prepisované), nemohli zmeniť

skutkový záver krajského súdu o účasti tohto obţalovaného na spáchaní skutku.

Krajský súd kriticky vyhodnotil výpoveď svedka J. C.. S poukazom na

výpovede obţalovaných M. Ţ. a M. I. z prípravného konania, v kontexte s obsahom

listinných dôkazov o obhliadke predmetných motorových vozidiel (vrátane nájdenej -

zabudnutej - vysielačky vo vozidle Audi 100), vyhodnotenia pachových stôp (K., CH.)

a všetkých súvisiacich dôkazných prostriedkov, najmä výsledkov domových

prehliadok, pri ktorých sa našli doličné veci, sa potom krajský súd logicky vysporiadal

s obhajobou všetkých obţalovaných. Na tomto skutkovom základe a na základe

svojho vnútorného presvedčenia dospel bez akýchkoľvek pochybností k správnemu

záveru, ţe je preukázaná účasť všetkých obţalovaných na spáchaní predmetného

trestného skutku.

Obdobná situácia je na základe vykonaného dokazovania – pokiaľ ide o plne-

nie revíznej povinnosti – aj vo vzťahu k bodu 4 rozsudku. V tejto súvislosti odvolací

súd poukazuje na hodnovernú a podrobnú výpoveď utajeného svedka č. 1, ktorý

bez akýchkoľvek pochybností usvedčil obţalovaných M. K., K. Ţ., J. D. a V. P. (ako

aj M. K., ktorý je stíhaný v samo-statnom konaní), zo spáchania tohto skutku. Utajený

svedok č. 1, ktorý sa na výsluch v prípravnom dostavil dobrovoľne (obţalovaného M.

K. poznal dlhšiu dobu, osobne poznal aj obţalovaných J. D. a nebohého R. K.), ako

priamy účastník prepadu peňaţného transportu S. S., a. s., pobočka P., na základe

vlastných poznatkov a na základe rozhovorov so spoluobţalovanými v rozsahu

uvedenom v rozsudku krajského súdu popísal tak prípravnú akciu na tento skutok,

ktorá stroskotala, lebo vo vozidle Audi padol výstrel (nechcený), ako aj priamy

prepad transportu dňa 29. apríla 1999. Obţalovaný M. K. bol šéfom skupiny

a zároveň vodičom prepadového vozidla zn. Audi 100 čiernej metalízy, v ktorom bol

aj nebohý R. K.. M. K. zabezpečil zbrane a ďalšie pomôcky pouţité pri prepade.

Svedok ďalej podrobne popísal osádky ďalších vozidiel zn. Fiat Tipo, Peugeot

a Renault 19, ktoré sa na prepade zúčastnili. Tohto prepadu sa zúčastnilo celkom

deväť aţ desať páchateľov (okrem neho) a to M. K., J. D., R. K., K. Ţ., M. K., V. P.,

rusky hovoriaci muţ, ďalší asi 35 ročný neidentifikovaný muţ (nebol to cudzinec),

muţ vo veku 25 – 30 rokov z okolia M. Vodiča vozidla Peugeot vo veku 45 – 50 rokov

opoznal v prípravnom konaní – jeho meno však nepozná, V. P. a K. Ţ. taktieţ

opoznal v prípravnom konaní pri rekognícii. Svedok zhodne v prípravnom konaní

vypovedal o úlohách jednotlivých členov skupiny. Vyvrátil tak v celom rozsahu

obhajobu všetkých obţalovaných. Z jeho výpovede vyplýva aj úloha K. Ţ., ktorý

odviezol dvoch členov prepadového vozidla do P. a K. ku garáţam, kde bolo toto

vozidlo zaparkované a mal čakať na povel („akcia“) o začatí prepadu, presunúť sa do

priestoru ţelezničného priecestia a po čine odviezť posádku prepadového vozidla. V.

P. mal za úlohu zabrániť prípadnému prenasledovaniu vozidla Audi 100.

Okrem hodnovernej výpovede utajeného svedka č. 1, krajský súd správne

poukázal aj na podpornú súvislosť výpovedí obţalovaných, napr. V. P., či M. Ţ.,

vrátane citovaných listinných dôkazov, ktoré preukázali hodnovernosť výpovede

tohto svedka a vyvrátili obhajobu všetkých obţalovaných, osobitne však, napr. V. P.

a K. Ţ.

So zreteľom na všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy, ktoré boli krajským

súdom vyhodnotené jednotlivo i v ich súhrne, nemohol potom ani odvolací súd

prihliadať na skutočnosti, ktoré všetci štyria obţalovaní, vo vzťahu ku skutku uvede-

nom v bode 4 rozsudku, uvádzali, resp. interpretovali na svoju obhajobu vo svojich

odvolaniach.

Pri právnom posúdení konania všetkých obţalovaných krajský súd v čase

svojho rozhodovania správne interpretoval ustanovenie § 16 ods. 1 Tr. zák. o pôsob-

nosti . Z dôvodov uvedených v jeho rozsudku je zrejmé,

ţe účinný od 1. septembra 2003,

vzhľadom na účinnosť nariadenia vlády Slovenskej republiky č.

od 1. októbra 2003, ktorým sa stanovila výška minimálnej mzdy bol ako celok

pre obţalovaných najpriaznivejší. Toto konštatovanie sa týka ako rozpätia trestných

sadzieb, tak aj výšky spôsobenej škody v zmysle interpretačného kritéria uvedeného

v § 89 ods. 13 Tr. zák., podľa ktorého značnou škodou bola škoda v sume najmenej

608 000 Sk a škodou veľkého rozsahu škoda v sume najmenej 3 040 000 Sk.

Vychádzajúc z tohto základu správne krajský súd právne posúdil konanie

obţalovaných v bodoch 1, 3 a 4 rozsudku, ktoré odôvodnil v súlade so skutkovými

zisteniami a v súlade s pouţitým zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky

sa preto aj v tejto časti v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením rozsudku kraj-

ského súdu, vrátane odôvodnenia pouţitia kvalifikovaných skutkových podstát

trestného činu lúpeţe podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), písm. c),

resp. ods. 3 Tr. zák. pri jednotlivých skutkoch, pokiaľ ide o naplnenie tam uvedených

pojmových znakov týkajúcich sa organizovanej skupiny, spáchania trestného činu

so zbraňou, ako aj spôsobenia značnej škody, resp. škody veľkého rozsahu (§ 89

ods. 4, ods. 13, ods. 26 Tr. zák.). K tomuto konštatovaniu treba dodať, ţe na okol-

nosti, ktoré podmienili pouţitie uvedených vyšších trestných sadzieb bolo treba

prihliadnuť, lebo pre svoju závaţnosť podstatne zvýšili stupeň nebezpečností

trestných činov pre spoločnosť (§ 88 Tr. zák.). Tento záver sa prirodzene vzťahuje

aj na právnu kvalifikáciu skutku v bode 3, kde išlo o sčasti dokonaný trestný čin

lúpeţe podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. a sčasti nedokonaný

trestný činu lúpeţe – v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák., § 234 ods. 1, ods. 2

písm. a), písm. b), ods. 3 Tr. zák., lebo obţalovaní urobili všetko, čo bolo nutné

na dokonanie trestného činu, ale pre okolnosti na ich vôli nezávislé, k jeho dokonaniu

nedošlo. Išlo teda o ukončený pokus trestného činu, ktorý je z hľadiska spoločenskej

nebezpečnosti na rovnakej úrovni ako dokonaný trestný čin. Pri úmyselnom poško-

dení motorového vozidla S. S., a. s., L. M., ktoré vykonávalo peňaţný transport,

v rozsahu uvedenom v bode 1 rozsudku, je aj právne posúdenie tohto konania ako

trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1 Tr. zák. v súlade so

zákonom. Zavinenie členov organizovanej skupiny, ktorí sa bezprostredne na jeho

poškodení nepodielali je dané uzrozumením s takým následkom v zmysle § 4 písm.

b) Tr. zák.

Závery o správnom pouţití zákona z hľadiska § 16 ods. 1 Tr. zák. však platili

aj v čase rozhodovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu odvola-

cieho, ale vzhľadom na plynutie času z iných dôvodov. Predovšetkým treba uviesť,

ţe pouţitie 2005 Z. z. účinného od 1. januára 2006

neprichádzalo do úvahy pre výrazne prísnejšie trestné sadzby za trestný čin lúpeţe

podľa § 188 ods. 3, resp. 4 Tr. zák. – pri značnej škode desať – pätnásť rokov,

pri škode veľkého rozsahu pätnásť – dvadsaťpäť rokov alebo doţivotie. Z týchto

dôvodov bol pre obţalovaných najpriaznivejší účinný do 1. januá-

ra 2006, vzhľadom na posledné nariadenie vlády Slovenskej republiky stanovujúce

výšku minimálnej mzdy č. , účinné od 1. októbra 2005, v zmysle

ktorého značnou škodou bola suma najmenej 690 000 Sk a škodou veľkého rozsahu

suma 3 450 000 Sk. Napriek zvýšeniu minimálnej mzdy a tým aj hranice trestnej

zodpovednosti, najmä pri kvalifikovaných podstatách trestných činov proti majetku,

na postavení obţalovaných sa nič nezmenilo, lebo výška spôsobenej škody,

ktorú v jednotlivých skutkoch spôsobili niekoľkonásobne presahuje stanovené sumy.

Vzhľadom na toto materiálne zistenie nepovaţoval Najvyšší súd Slovenskej republiky

za nutné formálne meniť výrokovú časť rozsudku krajského súdu, lebo zmena

by sa týkala iba uvedenia dátumu účinnosti , ktorý bol pouţitý,

keďţe stále ide o v znení neskorších predpisov

a posledná zmena výšky minimálnej mzdy v zmysle násobkov stanovených

v ustanovení § 89 ods. 13 Tr. zák. nemala ţiadny význam nielen pre pouţitú právnu

kvalifikáciu, ale ani pre hodnotenie prípadne niţšej intenzity, akou boli znaky

kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu naplnené, pri ukladaní trestu.

Krajský súd uloţil jednotlivým obţalovaným zákonné tresty, keď prihliadol

na všetky zákonné kritériá uvedené v § 3 ods. 4, § 23 ods. 1 a § 31 ods. 1, resp.

ods. 2 písm. b) Tr. zák., t.j., ţe u jednotlivých obţalovaných, ako členov organizo-

vanej skupiny diferencoval význam a povahu ich účasti na trestnej činnosti. U obţa-

lovaného M. K. preto správne vyhodnotil jeho vedúcu úlohu v organizovanej skupine,

ktorá sa týkala všetkých troch trestných skutkov. Hoci sa na jeho odsúdenia

Okresným súdom v Michaloviciach vo veciach sp. zn. pre trestný čin

podielnictva podľa § 251 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a sp. zn. pre pomoc

k trestnému činu sprenevery so značnou škodou podľa § 10 ods. 1 písm. c), § 248

ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. účinného v čase spáchania činu, vzťahuje fikcia

neodsúdenia, bolo treba pri hodnotení jeho osoby skutočnosť, ţe má sklon

k páchaniu majetkových trestných činov, vyhodnotiť v jeho neprospech.

Zákonná fikcia neodsúdenia sa vzťahuje aj na predchádzajúce odsúdenia

obţalovaných K. Ţ., V. P. a J. D. z rokov 1996 a 1998 pričom nešlo o majetkovú

trestnú činnosť (obţalovaný D. bol však odsúdený za trestný čin skrátenia dane).

So zreteľom na všetky ďalšie listinné dôkazy a skutočnosti charakterizujúce

osoby obţalovaných, vrátane psychiatrického znaleckého posudku u obţalovaného

K. Ţ., uloţil potom krajský súd v rámci trestnej sadzby ustanovenia § 234 ods. 2 Tr.

zák. (päť – dvanásť rokov), resp. § 234 ods. 3 Tr. zák. (desať – pätnásť rokov)

jednotlivým obţalovaným za pouţitia zásad § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnné tresty (okrem

obţalovaného I., ktorý spáchal iba jeden trestný čin) diferencovane tak, ako sú

uvedené vo výrokovej časti jeho rozsudku. Aj zaradenie všetkých obţalovaných na

výkon trestu odňatia slobody so zreteľom na zásady uvedené v § 39a ods. 2 písm.

c) Tr. zák., resp. u obţalovaného I. a M. na zmierňovacie pouţitie § 39a ods. 3 Tr.

zák. je v súlade so zisteným skutkovým stavom a zákonom.

Sčasti odlišná situácia pri ukladaní trestu bola u obţalovaného J. F. Krajský

súd v zásade správne pouţil pri ukladaní trestu tomuto obţalovanému ustanovenie §

40 ods. 3 Tr. zák., ale nesprávne pouţil ustanovenie § 35 ods. 1 Tr. zák. o úhrnnom

treste, lebo obţalovaný F. sa zúčastnil len na spáchaní trestného činu v bode 1

rozsudku. Ako však ďalej zistil Najvyšší súd Slovenskej republiky z utajených príloh

k trestnému spisu, obţalovaný J. F. bol ako vedomý spolupracovník skutočne SIS

úkolovaný, aby vnikol do skupiny obţalovaného M. K., pričom včas poskytol veľmi

cenné informácie. Hoci sa zúčastňoval aj cvičných akcií, jeho účasť na spáchaní

trestného činu v bode 1 nebola rozhodujúca. Po novom zhodnotení obsahu vyššie

uvedených príloh dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe zníţenie

trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby z dôvodov pouţitia ustanovenia § 40 ods. 3

Tr. zák. u tohto obţalovaného musí byť výraznejšie. Preto mu na základe § 234 ods.

2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, uloţil trest odňatia slobody v trvaní 18

(osemnástich) mesiacov a na výkon tohto trestu ho zaradil – zhodne ako krajský súd

– za pouţitia zmierňovacieho ustanovenia § 39a ods. 3 Tr. zák. do I. ( prvej )

nápravnovýchovnej skupiny.

Krajský súd v súlade so skutkovými zisteniami a preukázaným zavinením

obţalovaných uvedených v bode 1 rozsudku, správne podľa

zaviazal, aby nahradili škodu Univerzálnej bankovej poisťovni, a. s., Bratislava,

Slovenskej poisťovni, a. s., B. a S. S., a. s., B., v sumách uvedených v prvom výroku

o náhrade škody. Podľa rovnakého ustanovenia taktieţ správne zaviazal

obţalovaných uvedených v bode 3 rozsudku krajského súdu nahradiť aj škodu

spôsobenú I. Š. a Slovenskej pošte v B. B. v sumách uvedených v druhom výroku

o náhrade škody.

Obţalovaných uvedených v bode 4 rozsudku krajského súdu taktieţ podľa

správne zaviazal nahradiť škodu S. S., a. s., B., odštepný závod

S. S., a. s., Mestská pobočka v P. a S.P., a. s., B., pobočka v P., v sumách

uvedených v treťom výroku o náhrade škody.

Vo vzťahu k všetkým trom výrokom o náhrade škody (a vo vzťahu k tam

uvedeným poškodeným stranám) treba pre úplnosť uviesť, ţe táto povinnosť je

spoločná, teda solidárna. Podľa ak škodu

spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. To znamená, ţe

poškodený môţe poţadovať náhradu škody od ktoréhokoľvek škodcu (§ 511 ods. 1

).

Vzhľadom na výsledky dokazovania je aj odkázanie poškodeného J. U. H.

v celom rozsahu s nárokom na náhradu škody na konanie o veciach

občianskoprávnych ( ) a Univerzálnej bankovej poisťovne, a. s.,

Bratislava, so zvyškom nároku ( ) na toto konanie, správne.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolania obţalovaných M. K., M. Ţ., K. Ţ., M. I.,

J. D. a V. P. nebolo dôvodné, a preto ich musel Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa zamietnuť.

Odvolanie obţalovaného J. F. bolo dôvodné iba v časti týkajúcej sa výroku

o treste. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto vo vzťahu k nemu rozhodol

spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. októbra 2006

JUDr. Harald S t i f f e l, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: