Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)a9d/398553.d60913.pdf
PDF · 248.16 KB
No categories available
6To/15/2004
N a j v y š š í s ú d 6 To 15/2004
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu
JUDr. Haralda Stiffela a členov JUDr. Jozefa Kanderu a JUDr. Pavla Farkaša,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. októbra 2006, prejednal odvolanie
obţalovaných M. K., Mgr. M. Ž., K. Ž., J. F., Ing. M. I., J. D. a V. P. proti
rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo 17. februára 2004, sp. zn. 3 T 9/00, a takto
rozhodol:
I. Podľa § 258 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. účinného do 1. januára 2006
sa napadnutý rozsudok z r u š u j e vo výroku o treste u obţalovaného J. F.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujúc vo veci v zmysle § 259 ods. 3
Tr. por. obţalovanému J. F. u k l a d á podľa § 234 ods. 2 Tr. zák. s pouţitím § 40
ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 trest odňatia slobody v trvaní 18
(osemnástich) mesiacov.
Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. sa na výkon trestu zaraďuje do I. (prvej) nápravno-
výchovnej skupiny.
II. Podľa § 256 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 sa odvolanie
obţalovaných M. K., Mgr. M. Ţ., K. Ţ., Ing. M. I., J. D. a V. P. z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Krajského súdu v Ţiline, zo 17. februára 2004, sp. zn. 3 T 9/00,
boli uznaní za vinných
1. obţalovaní M. K., Mgr. M. Ţ., E. Ţ., K. Ţ., M. H., J. F. a D. M., ako členovia
organizovanej skupiny z trestného činu lúpeţe podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. a),
písm. b), písm. c) Tr. zák. a z trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 257
ods. 1 Tr. zák., ktorých sa dopustili dňa 11. novembra 1997 za obcou P., okres L. M.
prepadnutím peňaţného transportu S. S., a. s., L. M. (bliţšie je skutok rozvedený
v napadnutom rozsudku v bode 1),
2. obţalovaní M. K., K. Ţ., Mgr. M. Ţ., Ing. M. I., J. D. a V. P. ako členovia
organizovanej skupiny z dokonaného trestného činu lúpeţe podľa § 234 ods. 1, ods.
2 písm. a), písm. b), Tr. zák., vo vzťahu k odseku 3 § 234 Tr. zák. v štádiu pokusu
podľa § 8 ods. 1 Tr. zák., ktorých sa dopustili dňa 19. januára 1999 v P. B.
prepadnutím peňaţného transportu S. P. P. B. (bliţšie je skutok rozvedený
v napadnutom rozsudku v bode 3),
3. obţalovaní M. K., K. Ţ., J. D. a V. P. ako členovia organizovanej skupiny
z trestného činu lúpeţe podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), ods. 3 Tr. zák.,
ktorých sa dopustili dňa 29. apríla 1998 v P. prepadnutím peňaţného transportu S. S.
a. s., P., (bliţšie je skutok rozvedený v napadnutom rozsudku v bode 4).
Vzhľadom na skutkové súvislosti treba uviesť, ţe citovaným rozsudkom bol
v bode 2 uznaný za vinného obţalovaný M. H. z trestného činu neoprávneného
pouţívania cudzieho motorového vozidla podľa § 249a ods. 1, ods. 3 Tr. zák.,
ktorého sa dopustil s nebohým R. K. dňa 10. novembra 1997 vniknutím do vozidla
BMW 320i, nemeckej ŠPZ A-JH 85 a jeho následným pouţitím na lúpeţné
prepadnutie (bliţšie je skutok rozvedený v napadnutom rozsudku v bode 2). Vo
vzťahu k tomuto obţalovanému je rozsudok krajského súdu právoplatný.
Za uvedené trestné činy uloţil krajský súd obţalovanému M. K. úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov v III. (tretej) nápravnovýchovnej
skupine, obţalovanému Mgr. M. Ţ. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11
(jedenásť) rokov v III. (tretej) nápravnovýchovnej skupine, obţalovanému K. Ţ.
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) rokov v III. (tretej)
nápravnovýchovnej skupine, obţalovanému J. F. úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 3 (tri) roky v I. (prvej) nápravnovýchovnej skupine, obţalovanému D. M.
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky v I. (prvej) nápravnovýchovnej
skupine, obţalovanému Ing. M. I. trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov
v II. (druhej) nápravno-výchovnej skupine, obţalovanému J. D. úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov v III. (tretej) nápravnovýchovnej skupine
a obţalovanému V. P. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov
v III. (tretej) nápravnovýchovnej skupine.
Zároveň krajský súd podľa § 228 ods. 1 Tr. por. uloţil M. K., Mgr. M. Ţ., E. Ţ.,
K. Ţ., M. H., J. F. a D. M. povinnosť nahradiť majetkovú škodu spôsobenú trestným
činom Univerzálnej bankovej poisťovni, a. s., Bratislava, v sume 2 499 000 Sk,
Slovenskej poisťovni, a. s., B., v sume 173 951 Sk a S. S., a. s., S. M. č. X., B.,
v sume 66 137 Sk, obţalovaným M. K., K. Ţ., Mgr. M. Ţ., Ing. M. I., J. D. a V. P.
povinnosť nahradiť majetkovú škodu spôsobenú trestným činom I. Š., bytom P. B.,
ulica L. X., v sume 1 847,60 Sk, S. P. B. B., v sume 4 026,40 Sk, obţalovaným M. K.,
K. Ţ., J. D. a V. P. povinnosť nahradiť majetkovú škodu spôsobenú trestným činom
S. S., a. s., S.M. č. X., B., odštepný závod S. S., a. s., Mestská pobočka P., N. S. č.
X., v sume 3 014 214,60 Sk, S. P., a. s., B., pobočka Z. č. X., P., v sume 1 999 000
Sk.
Ďalej krajský súd podľa § 229 ods. 1 Tr. por. odkázal v celom rozsahu
poškodeného J. U. H., bytom H., ul. D. – M. S. X., s nárokom na náhradu škody na
konanie o občianskoprávnych veciach a podľa § 229 ods. 2 Tr. por. odkázal
poškodenú U.B.P., a. s., B., so zvyškom nároku na náhradu škody na konanie
o občianskoprávnych veciach.
Proti tomuto rozsudku podali do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa
17. februára 2004 odvolanie obţalovaní M. K., Mgr. M. Ţ., K. Ţ. a Ing. M. I.; riadne
a včas podali písomné odvolanie obţalovaní J. F., J. D. a V. P.
Obţalovaný M. K. odôvodnil svoje odvolanie v písomnom podaní tak, ţe
počas konania pred súdom neboli dodrţané procesné ustanovenia týkajúce
sa práva na obhajobu a to tým, ţe nebol oboznámený s výpoveďami spoluobţa-
lovaných a taktieţ ostatní spoluobţalovaní neboli oboznámení s jeho výpoveďou,
čím sa obţalovaní nemohli vyjadriť k výpovediam všetkých spoluobţalovaných. Ďalej
mu nebolo umoţnené dávať voľne otázky spoluobţalovaným a svedkom, keďţe ich
musel najprv predloţiť písomne predsedníčke senátu a aţ ona rozhodla, ktoré pri-
pustí a ktoré nie. Nebolo mu dovolené dávať otázky svedkom, ktoré by pomohli
odstrániť rozpory v ich výpovediach, súd sa uspokojoval s prednesenými výpove-
ďami, hoci obsahovali rozpory s výsledkami prípravného konania, skutočnosťou
a logikou, zápisnice z výsluchov boli vedené predsedníčkou senátu svojvoľne
a otázky neboli zapísané, ako boli poloţené, bola zaevidovaná len odpoveď na ne,
čím sa stalo, ţe taká výpoveď vyznela chaoticky a nezmyselne, načo bolo pouka-
zované na pojednávaní. Zápisnice boli po pojednávaniach pozmeňované ako to bolo
potrebné, nakoľko boli diktované do počítača a neskôr upravené, preto zápisnice
obsahujú nezrovnalosti. Ďalej neboli vykonané alebo zabezpečené dôkazy navrhnuté
obţalovanými, ktoré by svedčili v ich prospech, úkony prípravného konania boli
vykonané pred vznesením obvinenia, bez prítomnosti obhajcov obţalovaných,
rekognície boli vykonané podľa fotoalbumov, výsluchy obvinených boli vykonané
v čase, kedy ešte nemali obhajcov.
Pokiaľ ide o lúpeţné prepadnutie dňa 11. novembra 1997 (bod 1 rozsudku),
obţalovaný K. poukázal na to, ţe obţaloba a rozsudok sú postavené hlavne
na výpovediach svedka P. CH., ktorými sa nepodarilo preukázať, ţe sa obţalovaní
stretávali na chate obţalovaného Mgr. Ţ. na Z. Š. a tam mali plánovať prepad. Neboli
preukázané ani pokusné akcie, na ktorých mali byť pouţité rôzne motorové vozidlá,
keďţe tieto nikto nevidel, ich prítomnosť nebola nikým preukázaná, nebolo
preukázané, ţe by on pred kaţdou akciou vţdy osobne obehal všetkých
zainteresovaných po celom Slovensku a oboznámil ich s úlohami. Poukázal aj na to,
ţe nebohý R. K. sa nemohol zúčastniť akcie dňa 11. septembra 1997 vzhľadom
na to, ţe bol vo väzbe v Brne v Českej republike, pričom sa nepreukázalo, ţe vozidlo
na prepad zn. Mercedes 124 cupé zabezpečil obţalovaný M. H., nepreukázalo sa, ţe
zbrane na akciu mali zabezpečiť obţalovaní K. s Mgr. Ţ., ţe obţalovaná Ţ. mala
zabezpečiť zdravotnícke rukavice, keďţe tieto sú gumové a priesvitné a všetci
prepadnutí svedkovia uvádzajú čierne koţené rukavice, ktoré mali páchatelia,
nepreukázalo sa, ţe vysielačky mal zabezpečiť obţalovaný K. z B. a nebohý K. K. od
svedka G. čo svedkovia vyvrátili, nepreukázalo sa, ţe vozidlá mali byť, podľa svedka
CH., pred lúpeţou vystriekané silikónovým sprejom, čo obhliadkou vozidiel nebolo
preukázané a potvrdili to aj policajný technici. Ďalej sa svedok CH. vyjadroval ku
skutočnostiam, ktorých sa nezúčastnil, niektoré výpovede sú sporné, prípadne si
protirečia, po akcii videl svedok pri ceste nejaké havarované vozidlo bielej farby, vo
výpovedi pred súdom to zopakoval s tým, ţe tam videl aj ďalšie autá, ktoré stáli na
ceste, pričom podľa obţaloby a výpovede poškodených na mieste prepadu zostali
v priekope dve vozidlá, jedno tmavomodrej a druhé zelenej farby, pričom svedok CH.
takéto vozidlá neuvádza vo svojej výpovedi, aj keď tvrdí, ţe miesto činu videl.
V odôvodnení rozsudku sa uvádza, ţe na cvičnú akciu 10. augusta 1997 prišiel
obţalovaný K. zároveň na vozidle BMW 735 aj na Audi 100. Obţalovaný ďalej
spochybňuje nález kufríka z lúpeţe, keďţe si svedok CH. spomenul na miesto nálezu
a označil ho aţ po 8 mesiacoch od svojej prvej výpovede, pričom mu mal toto miesto
ukázať nebohý K. uţ dva týţdne po lúpeţi, pričom svedok CH., podľa výpovede
svedkyne P., bol s nebohým K. uţ predtým rozhádaný a podľa výpovede svedka CH.
sa po skončení akcie svedok s ostatnými členmi skupiny nestretol. Výpoveď svedka
CH. povaţuje obţalovaný za pomstu za to, ţe svedka obţalovaný v roku 1997 zbil
a vyhnal od seba. Ďalej krajský súd nepreveril, či mohol svedok CH. počuť
vo vysielačke oznámenie o skončení akcie, pričom obţalovaný toto povaţuje
za sporné. Výpoveď obţalovaného Mgr. Ţ. spochybňuje pre jej vynútenie
v prípravnom konaní. Výpoveď obţalovaného F. spochybňuje ako snahu vyhnúť sa
trestnému stíhaniu za inú trestnú činnosť, pričom obţalovaný poukázal
na to, ţe mu nebola umoţnená konfrontácia, nebolo mu umoţnené sa k jeho
výpovedi vyjadriť a vyvrátiť ju, nakoľko s ňou nebol oboznámený. Ďalej poukazuje
na to, ţe vyšetrovací pokus nepreukázal jeho účasť na trestnom čine. Podľa
výpovede svedka CH. sa mali páchatelia pri lúpeţi dorozumievať pomocou
mobilných telefónov, pričom neboli zabezpečené výpisy hovorov obţalovaných
na tento deň. Nepreukázalo sa, ţe by on viedol pri lúpeţi motorové vozidlo
Mercedes 124 cupe, keďţe bolo zaistené po lúpeţi, no nenašli sa v ňom ţiadne
daktyloskopické, biologické ani iné stopy, ktoré by tomu nasvedčovali. Nepreukázalo
sa ani, ţe toto vozidlo bolo pouţité pri lúpeţi, lebo prepadnutí svedkovia tvrdia
vo svojich výpovediach, ţe Mercedes, ktorý ich obiehal a neskôr unikol s páchateľ-
mi, bol tmavej farby, pričom pri blokovaní malo dôjsť ku kolízii a vozidlo zn. Golf
narazilo do zadnej pravej časti Mercedesu v oblasti dverí, pričom poškodenie nájde-
ného Mercedesu v uvedenej časti nebolo preukázané. Ďalej obţalovaný K. poukázal
na rozporné výpovede svedka CH. v prípravnom konaní týkajúce sa otvárania kufríka
čiernej farby, kde raz tvrdí, ţe kufrík bol odnesený od svedka, potom, ţe ho sám
svedok zničil na pokyn obţalovaného, odporuje si aj v časoch a osobách, ktoré mali
byť prítomné, pričom krajský súd vo svojom rozsudku, pri hodnotení dôkazov, si
zamieňa tento kufrík za kufrík z L. M. Obţalovaný K. namietal aj to, ţe výsluch
svedka D., bol v prípravnom konaní vykonaný bez prítomnosti obhajcov, tak isto
rekognícia podľa fotografií, pričom tento svedok sa vyjadril, ţe 11. novembra 1997
kontroloval pri P. v chatovej oblasti nejakú osobu, ktorá mu predloţila cestovný pas,
z ktorého si zapamätal len to, ţe bol vydaný v M. a 25. marca 1999 vykonal
rekogníciu osoby podľa fotoalbumu a opoznal v ňom nebohého K., ako osobu, ktorú
kontroloval, zároveň obţalovaný ţiadal identikit, ktorý svedok robil 11. novembra
1997, pričom súd ho nezabezpečil. Svedok vo svojej výpovedi dňa 9. júna 2002
okrem iného znova uviedol, ţe kontroloval v chatovej oblasti pri P. nejaké osoby,
medzi nimi aj muţa s výškou 170 cm, krátke čierne vlasy, vek asi 25 – 35 rokov
a zapamätal si, ţe mal cestovný pas vydaný v M. Ďalej mu bol pred súdom
predloţený fotoalbum, kde na fotografii č. 2 označil muţa, ktorého kontroloval v deň
lúpeţe, podľa legendy k fotografii bol označeným muţom J. M., čo predsedníčka
senátu aj nadiktovala hlasne do zápisnice a tak to bolo aj zaznamenané. Neskôr po
pojednávaní mala predsedníčka senátu urobiť zásah do zápisnice, kde meno J. M.
mala zameniť za meno R. K., nakoľko by nekorešpondovala rekognícia a výpoveď
v prípravnom konaní. Svedok ďalej uviedol, ţe osoba, ktorá bola na identikite sa
nepodobala ani na jednu z osôb vo fotoalbume a identikit vôbec nebol podobný
osobe, ktorú videl a neskôr ju opoznal po dvoch radoch vo fotoalbume pri rekognícii
ako R. K.
Vo vzťahu k lúpeţnému prepadnutiu v P. B. dňa 19. januára 1999 (bod 3
rozsudku), obţaloba a rozsudok sú zaloţené na osobe J. CH. Svedok v prípravnom
konaní vypovedal 24. júna 1999 bez prítomnosti obhajcov obţalovaných. Obţalovaný
K. poukázal na to, ţe vo svojich výpovediach tvrdil, ţe sa mal nachádzať v deň tohto
trestného činu doma, v mieste trvalého bydliska, nakoľko manţelka a dcéra boli
hospitalizované po autonehode v nemocnici a on musel zabezpečovať, okrem iných
náleţitostí, aj dennú stravu pre ne. Ďalej napáda výpoveď svedka pred súdom dňa
29. novembra 2001 prostredníctvom videoprojekcie, kde malo prísť k závaţným
zmenám jeho výpovede oproti prípravnému konaniu. Zároveň sa má výpoveď svedka
zaznamenaná videoprojekciou výrazne líšiť od zápisnice urobenej pri tomto výsluchu.
Namieta aj výpoveď svedka v časti, kde hovorí o prítomnosti obţalovaného na
mieste činu, ktorý sám na hlavnom pojednávaní dňa 29. novembra 2001 vypovedal,
ţe bol oklamaný a donútený takto vypovedať voči obţalovaným políciou. Svedok
J. CH. sa na pojednávaní vyjadril, ţe v deň lúpeţe 19. januára 1999 nevidel
obţalovaných na mieste činu, jednal len s Ukrajincami, ich videl pri sebe a nevedel
určiť, komu patril hlas vo vysielačke. Táto časť jeho výpovede má byť v zápisnici
zapísaná úplne inak, aby bola v súlade s výpoveďou z prípravného konania.
Obţalovaný namieta zápisnicu z pojednávania, pretoţe na pojednávaní svedok mal
vypovedať v rozpore s obţalobou a prípravným konaním. Obţalovaný odmieta, ţe
dňa 20. decembra 1998 sa malo uskutočniť stretnutie pri hoteli M. v P. B. a následne
aj akcia, ktorá údajne nevyšla z toho dôvodu, ţe sa obţalovanému ako vodičovi
prepadového vozidla Audi A4 postavila do cesty prekáţka v podobe chodcov
a z tohto dôvodu sa akcia nekonala, pretoţe toho dňa bola nedeľa a v tieto dni
nepracujú ţiadne inštitúcie, čo obţalovaný namietal. Ţiadal súd, aby zabezpečil
vyjadrenie z banky, či mohla byť v ten deň preváţaná hotovosť, čo súd neakceptoval.
Obţalovaný vysvetľuje rozpor medzi jeho výpoveďou a výpoveďou obţalovaného
Mgr. Ţ. v tom, ţe obţalovaný tvrdil, ţe sa s obţalovaným Mgr. Ţ. stretol v M. dňa
19. januára 1999 okolo 20.00 hod., kde sa zo správ mal dozvedieť o lúpeţi v P. B.,
pričom obţalovaný Mgr. Ţ. tvrdil, ţe sa s obţalovaným stretol okolo 16. aţ 17. hod.
a vtedy sa mali rozprávať o lúpeţi, tým, ţe rozpor sa dá vysvetliť tak, ţe bolo zimné
obdobie, v tej dobe bola uţ tma od 16.00 hod. a tak obaja obţalovaní mohli inak
vnímať tento čas. Obţalovaný K. k pachovej stope uviedol, ţe motorové vozidlo Audi
100 combi viedol naposledy a sedel na mieste vodiča svedok J. CH., ako to tvrdí vo
svojich výpovediach, teda ak tam bola odobratá pachová stopa, patrila by v prvom
rade jemu a nie obţalovanému Ing. I., pričom nebola odobratá pachová stopa aj
J. CH., keď sa doznával k vedeniu tohto motorového vozidla, čo by vlastne v prípade
zhody potvrdilo jeho výpoveď, ţe všetko prebiehalo tak, ako uvádza a neboli by
pochybnosti o jeho výpovedi, ţe bol ovplyvnený a donútený vypovedať tak, ako
vypovedal. Ďalej obţalovaný poukázal na to, ţe vo výpovedi svedka zo dňa 14. júna
1999, sa uvádza, ţe vozidlo Audi 100 bolo dovezené do P. B. dňa 19. januára 1999
Ukrajincom od neho priamo z domu a následne po odstavení svojho auta na sídlisku
si do Audi 100 combi na miesto vodiča sadol on sám, tak, ţe z toho vyplýva, ţe
obţalovaný Ing. I. sa do neho dostať nemohol a ani zanechať v ňom pachovú stopu,
keď tam sedeli a pouţívali vozidlo podľa výpovede dvaja iní ľudia a to Ukrajinec,
ktorý tam auto priviezol od svedka J. CH. z domu a následne on sám. Vo vozidle po
lúpeţi boli nájdené a zaistené rôzne daktyloskopické, biologické stopy, ktoré boli
vhodné na porovnanie a identifikáciu a boli nájdené na sedadlách vodičov, neboli
však stotoţnené s nikým z obvinených, dokonca ani so svedkom, čo by mohlo
potvrdiť, ţe všetko bolo tak, ako uvádzal. Ďalej svedok J. CH. spomína vo svojej
výpovedi zo dňa 29. novembra 2001, ţe s autami pouţitými pri prepade prišiel
do styku uţ asi ¾ roka pred tým. Na BMW opravoval zámky, ako aj na Audi 100
combi. Audi A4 videl uţ asi rok pred prepadom a nerobil na ňom ţiadne úpravy.
K tomu obţalovaný uvádza, ţe BMW nebolo nikde stotoţnené a ani nebola
dokázaná jeho prítomnosť pri lúpeţi, Audi 100 combi bolo odcudzené v Bratislave
dňa 28. decembra 1998, teda tri týţdne pred lúpeţou, takţe nemohol s ním prísť
do styku uţ ¾ roka predtým. Taktieţ Audi A4 bolo odcudzené v P. v noci
z 27. augusta 1998 na 28. augusta 1998, teda nemohol s ním prísť do styku uţ rok
pred tým, keď bolo odcudzené päť mesiacov pred lúpeţou. Svedok tieţ v prípravnom
konaní dňa 24. júna 1999 hovoril, ţe na Audi A4 menil zámky a číslo karosérie,
pred súdom sa však vyjadril, ţe nerobil na ňom ţiadne úpravy. Obţalovaný poukázal
na to, ţe svedok vo výpovediach uvádza, ţe pri lúpeţi boli po traja občania ukrajin-
skej národnosti v kaţdom aute, ktorí mali prepadnúť osádky áut polície a poštového.
Prepadnutí svedkovia však uvádzajú, ţe páchatelia, čo ich prepadli, rozprávali čistou
slovenčinou. V prípravnom konaní boli zabezpečené výpisy telefonických hovorov,
z ktorých vyplýva, ţe obţalovaní v inkriminovanom období, ani pred tým, ani potom,
neboli v telefonickom spojení. Svedok J. CH. vo výpovedi uvádza, ţe obţalovaný P.
sa mal v dňoch 20. decembra 1998 a 19. januára 1999 zúčastniť lúpeţe v P. B. na
svojom aute BMW striebornej farby, toto však bolo uţ asi mesiac havarované
a opravované, o čom boli doloţené aj doklady z polície a Slovenskej poisťovne. Tieţ
obţalovaný J. D. sa mal zúčastniť podľa svedka lúpeţe na svojom aute Fiat Croma,
bledomodrej metalízy, toto vozidlo však bolo tieţ v dobe lúpeţe havarované. Ďalej
obţalovaný uvádza, ţe svedkyňa B. v prípravnom konaní, tak aj pred súdom uviedla,
ţe banka pouţívala na mince menšie biele plátenné vrecká s trikolórou, alebo bez
nej, pričom v byte manţelky M. K., boli nájdené len jutové vrecká hnedej farby, čo
vyplýva zo zápisnice o domovej prehliadke, ako aj z výpovede B. K. v prípravnom
konaní, a rovnako aj v konaní pred súdom, pričom súd toto nevzal do úvahy
a odmietol pribrať znalca na porovnanie jutového vrecka a plátenného vrecka
pouţívaného bankou. Čo sa týka lúpeţného prepadnutia v P. dňa 29. apríla 1998
(bod 4 rozsudku), celá obţaloba a rozsudok sú zaloţené na výpovedi utajeného
svedka č. 1. Uţ pri výsluchu tohto svedka v prípravnom konaní boli porušené práva
obţalovaných na obhajobu, keďţe tento svedok mal vypovedať v dobe, keď
obţalovaní boli vo väzbe a teda kaţdý z nich mal obhajcu, a preto mali byť
upovedomení o výsluchu. Obţalovaný poukázal na to, ţe uznesením ČVS: KUV-
51/10-99 bolo 2. novembra 1999 obţalovaným K. a D. vznesené obvinene
z trestného činu lúpeţe v P., pričom výpoveď utajeného svedka č. 1 v prípravnom
konaní zo dňa 12. novembra 1999, kde tento vypovedal bez prítomnosti obhajcov
obţalovaných, je doslovným opisom tohto uznesenia. Utajený svedok č. 1 sa vyjadril
v konaní pred súdom, ţe v prípravnom konaní bol vypočutý asi 4 – 5 krát, pričom
tieto výsluchy v spise nie sú. Obţalovaný preto spochybňuje výpoveď utajeného
svedka č. 1, ako aj listinné dôkazy a to knihy ubytovaných hostí, ktoré slúţia ako
dôkaz prítomnosti obţalovaného na lúpeţi v P.. Podľa obţalovaného krajský súd
nesprávne vyhodnotil dôkazy týkajúce sa vlastníctva motorových vozidiel v rokoch
1998 – 1999 obţalovaným P., kde v prípravnom konaní dňa 19. septembra 2000
uviedol obţalovaný P., ţe v rokoch 1998 – 1999 vlastnil BMW. Obţalovaný ďalej
uviedol, ţe svedok č. 1 sa v prípravnom konaní vyjadril, ţe peniaze a kufrík mali byť
v nejakej garáţi schované deň - dva po lúpeţi, pričom nevie ako boli peniaze
rozdelené. Nelogickosť vidí v tom, ţe ak bol svedok č. 1 členom skupiny, mal po
lúpeţi dostať peniaze k čomu sa však nedoznal, ani sa k tomu bliţšie nevyjadril. Súd
nebral do úvahy, ţe v inkriminovaných dňoch neboli medzi obţalovanými ţiadne
telefonické kontakty. Utajený svedok č. 1 neodpovedal na to, či videl zbrane, roláky,
kukly u členov na akcii, o týchto veciach vie len z rozprávania a svojho pozorovania,
pričom, kto mu o tom rozprával sa nevyjadril. Svedok ďalej odmietol odpovedať
na otázky, ktoré by bliţšie mohli objasniť skutok a vzťah jednotlivých obţalovaných
ku skutku. Obţalovaný K. ďalej v odvolaní tvrdí, ţe krajský súd nesprávne vyhodnotil
dôkazy, nepostupoval v zmysle Trestného poriadku, rozsudok postavil
na neoveriteľnej výpovedi jediného svedka, celé konanie pred súdom viedla predsed-
níčka senátu, ktorá bola zaujatá voči nemu, a preto navrhol, aby odvolací súd napad-
nutý rozsudok zrušil a jeho v celom rozsahu oslobodil spod obţaloby.
Obţalovaný Mgr. M. Ţ. odôvodnil svoje odvolanie prostredníctvom písomného
podania, v ktorom spochybnil výpovede svedka P. CH. z dôvodu, ţe svedok vo svojej
výpovedi pred súdom dňa 15. mája 2001 uviedol, ţe so skupinou sa podieľal len na
plánovaní akcie uvedenej v bode 1 rozsudku a po jej skončení sa uţ so skupinou
nestýkal. Napriek tomu tvrdil v ďalších výpovediach, ţe má presné informácie
o udalostiach, ktoré nasledovali po uvedenom skutku, a to s poukazom
na okolnosti, za akých mal skutok prebiehať. V tejto súvislosti poukázal najmä
na rozpory vo výpovedi svedka o účasti obţalovaných na tomto skutku, miestach
a časoch schôdzok, pouţitých zbraniach a prostriedkoch, pričom jeho výpoveď
je v rozpore s výpoveďami poškodených, pokiaľ opisuje priebeh spáchania trestného
činu, objekt napadnutia a prostriedky pouţité na jeho spáchanie. Poukázal tieţ
na výpovede svedkov Ing. A. M., J. B. a V. D., pokiaľ uvádzajú, ţe išli na modrom
osobnom motorovom vozidle, pričom svedok uviedol, ţe videl ako bolo prepadnuté
biele vozidlo, z čoho je zrejmé, ţe svedecká výpoveď poškodených korešponduje so
skutočnosťou na mieste činu. Ďalej obţalovaný Ţ. uviedol, ţe výpoveď Z. P., ktorá
bola priateľkou P. CH. má potvrdzovať jeho tvrdenie, ţe po ich odchode z chaty
rodičov, sa obţalovaný s P. CH. nestretol, čo je v rozpore s tvrdením svedka P. CH.,
ţe aţ do jesene 1997 spolu niečo organizovali. Svedok P. CH. mal teda vypovedať
o skutočnostiach, ktoré nemohol nadobudnúť vlastnými zmyslami, ale o týchto bol
informovaný dodatočne. Svedok P. CH. vypovedal v prípravnom konaní a v konaní
pred súdom viackrát, pričom jeho výpovede obsahovali neustále nové informácie
a tieto boli v rozpore s jeho predchádzajúcimi tvrdeniami, ktoré ale nebolo moţné
odstrániť v dokazovaní, nakoľko súd nepripúšťal moţnosť, aby svedok vysvetlil
pôvod svojich tvrdení a to ani konfrontáciou s obţalovanými. Obţalovaný ďalej
poukázal na pochybenia orgánov činných v trestnom konaní, ktoré nesú v sebe
psychický nátlak a nedodrţiavanie zásad trestného stíhania, a to tak,
ţe mu svedok J. I. pracovník kriminálnej polície, neustále opakoval, ţe ak nebude
spolupracovať, manţelka pôjde do vyšetrovacej väzby a deti do detského domova.
Na potvrdenie jeho sľubu sa mal obţalovaný stretnúť s prokurátorom Krajskej
prokuratúry v Ţiline, kde mu malo byť potvrdené, ţe ak bude obţalovaný usvedčovať
obţalovaného K., bude do úvahy braná istá kolegiálnosť, nakoľko obţalovaný bol
policajtom v činnej sluţbe a tak s tým súhlasil. Aţ v priebehu vyšetrovacej väzby sa
mal dozvedieť, ţe prokurátorom bol policajt L. zo Ţ., kde tento sa dňa
25. marca 1999 len vydával za prokurátora. Menovaný policajt obţalovaného
navštívil vo vyšetrovacej väzbe tesne pred výsluchom utajeného svedka a upozornil
ho, aby jeho výpoveď potvrdil, ţe si tým pomôţe. Obţalovaný ďalej vo svojom
odvolaní uvádza, ţe bol policajtom I. neustále nabádaný na rôzne doplnenia svojej
výpovede, v dôsledku čoho táto postupne strácala akúkoľvek dôveryhodnosť.
Rozsudok krajského súdu neobsahuje všetko, čo bolo na hlavnom pojednávaní
prednesené a to najmä skutočnosti svedčiace v jeho v prospech. Zápisnice z hlav-
ného pojednávania neobsahujú otázky obţalovaných a svedkov, nie je teda zrejmé
a jasné, na aké otázky odpovedali, čo sa prejavilo na rozporuplnom spracovaní
rozsudku, ktorý obsahuje len tie časti výpovedí, ktoré sa senátu hodili a neodstraňujú
rozporuplné a nelogické vysvetlenia svedka. Počas pojednávania nebol obţalovaný
oboznámený s výpoveďou spoluobvineného K., čím mu bolo odopreté právo
na obhajobu, nakoľko nemohol reagovať na túto výpoveď. Zároveň pri výsluchu
utajených svedkov, ktoré boli vykonané videoprojekciou bol porušený zákon,
keď v prítomnosti svedkov bol prítomný sudca krajského súdu, ktorý nebol členom
senátu, ktorý aj napriek tomu zasahoval do výsluchu svedka, keď minimálne
v jednom prípade otázkou zasiahol do priebehu výsluchu a znemoţnil tak priebeh
konfrontácie. Ďalej obţalovaný poukázal na tú časť výpovede svedka J. CH., kde
uviedol, ţe tvrdenia, ktoré vyplývajú zo zápisníc o jeho výsluchu v prípravnom
konaní, urobil pod nátlakom polície, keď informácie o skutku mu uviedli policajti a on
to len podpísal, čo by malo byť uvedené na videozázname z výsluchu svedka J. CH.
Obţalovaný v tejto súvislosti uviedol, ţe so skupinou, ktorá je obţalovaná, sa
zoznámil pri výkone svojho povolania na Prezídiu Policajného zboru v Bratislave, keď
získaval poznatky o trestnej činnosti a to aj utajených svedkov J. a P. CH. Svedčia o
tom listinné dôkazy, sluţobné záznamy, ktoré odovzdával nadriadeným. Podľa
obţalovaného musia tvrdenia korunného svedka byť v súlade s inými dôkazmi, ktoré
boli, alebo mali byť vo veci vykonané. Keďţe nie je pravdou, ţe sa dopustil
akejkoľvek trestnej činnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a v celom rozsahu ho oslobodil spod obţaloby.
Obţalovaný K. Ţ. odôvodnil svoje odvolanie v písomnom podaní, v ktorom
poukázal na obsah rozsudku v bode 1, 3, 4 krajského súdu, podľa ktorého mal
pouţiť násilie a bezprostrednú hrozbu násilia so zbraňou, čo odmieta, lebo
v uvedenej dobe sa mal nachádzať na úplne inom mieste, o čom má listinné dôkazy
a preukazujú to aj svedecké výpovede. Okrem obţalovaných K. a Mgr. Ţ. nikoho zo
spoluobţalovaných nepozná a ani oni nepoznajú jeho. Zároveň uviedol, ţe po
prečítaní obţaloby, predsedníčka senátu prvostupňového súdu sa vyjadrila, ţe
obţalovaní sú vinní, napriek tomu, ţe pojednávanie sa ešte ani nezačalo. Na základe
tohto vyjadrenia sa vzdal účasti na hlavnom pojednávaní z dôvodu zaujatosti
predsedníčky senátu. Ďalej uviedol, ţe obţaloba a rozsudok sú zaloţené len na
výpovedi utajeného svedka, ktorý s ním nebol nikdy konfrontovaný, čo je v rozpore
s obsahom odôvodnenia rozsudku (str. 79 a 80). Po zmene senátu poţiadal krajský
súd o moţnosť nazrieť do spisu, čo mu nebolo umoţnené, a tak nemohol naštudovať
spis, aby sa mohol vyjadriť k obţalobe, ktorá bola zaloţená na krivom obvinení
utajeným svedkom, bez iného dôkazu proti jeho osobe. Obţalovaný ďalej namietal
postup krajského súdu, lebo predsedníčka senátu neprotokolovala skutočnosti, ktoré
svedčili v jeho prospech, neumoţnila mu účasť na záverečných rečiach a ani mu
nebolo udelené právo posledného slova. Poprel, ţe by sa dopustil skutkov, ktoré sú
mu kladené za vinu, lebo sa ich v uvedenom čase nemohol zúčastniť. Odmietol
tvrdenie, ţe by sledoval S. v L. M.. Prostredníctvom písomného podania svojho
obhajcu ďalej uviedol, ţe krajský súd sa pri hodnotení dôkaznej situácie v jeho
prípade neriadil zásadami uvedenými v § 2 ods. 5, ods. 6 Tr. por., a svoje
rozhodnutie neoprel o ustanovenie § 220 ods. 2 Tr. por., keď nepostupoval tak, aby
bol náleţite zistený skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie,
neobjasňoval okolnosti svedčiace v jeho prospech a vykonané dôkazy vyhodnotil iba
symbolicky. Rozhodnutie je zaloţené iba na výpovediach chránených svedkov,
pričom tieto výpovede sú v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi, lebo výpovede
chránených svedkov neboli konfrontované s ich vlastnými výpoveďami z prípravného
konania. Krajský súd prehliadol, ţe svedok J. CH. vo výpovedi zo dňa 25. marca
1999 uvádza, ţe obţalovaného Ţ. nepozná. Výpoveď svedka ohľadnom svojej osoby
povaţuje za nepravdivú. Z výpovedí povaţuje za preukázané iba to, ţe lúpeţné
prepadnutia spáchali osoby vystupujúce pod menami P. a J. CH. a nimi najatí
cudzinci. Títo svedkovia neboli podrobení psychofyziologickému vyšetreniu, pričom
on je ochotný sa podrobiť takémuto vyšetreniu, a to aj vzhľadom na závery
znaleckých posudkov, v ktorých sa konštatuje, ţe je pravdovravný. Krajský súd sa
snaţil odstrániť niektoré nezmyselné tvrdenia svedkov tým, ţe časti skutkových dejov
oproti obţalobe vypustil. V ďalšej časti tohto odôvodnenia odvolania odmieta záver
krajského súdu o jeho účasti na trestnej činnosti a to preto, ţe v skutku zo dňa 11.
novembra 1997 súd povaţoval počas celého konania za najdôleţitejší dôkaz
výpoveď svedka D., ktorý pri rekognícii opoznal ako osobu, ktorá mala sledovať
banku aj obvineného Ţ. Krajský súd na tejto výpovedi staval počas dlhých mesiacov
dôvody ďalšieho trvania väzby u neho, pričom prehliadal okolnosť, ţe osoba
popisovaná vo výpovedi svedka D. zo dňa 25. marca 1999, je úplne inou osobou,
lebo malo ísť o 28 ročného mladého muţa. Ţiadna z fotografií z rekognície
nenasvedčuje výpovedi svedka, osoby č. 3 a č. 6 sú vzdialené jeho výpovedi
z prípravného konania. Ďalším konaním sa malo vyvrátiť to, ţe on - obţalovaný Ţ.
mal zo zeleného vozidla BMW sledovať S. v období od 3. do 7. novembra 1997,
keďţe v záverečnej fáze konania svedok potvrdil, ţe zelené vozidlo BMW, o ktorom
hovoril vo svojej výpovedi, je to isté vozidlo, ktoré videl na mieste činu po prepade.
Svedok mu teda pripísal taký skutok, ktorý vôbec nemohol spáchať, nakoľko zelené
BMW odcudzil obţalovaný H. iba niekoľko hodín pred prepadom. Zároveň ţiaden
svedok, ktorý bol priamym účastníkom skutku, ako posádka prepadnutého
motorového vozidla, nevidel také vozidlo, na akom sa údajne mal on - obţalovaný Ţ.,
na mieste činu pohybovať. Nebolo preukázané, ţe by mal vysielačku, ktorou mal
dávať pokyny, pričom nebol preukázaný ani ţiadny iný zdroj, z ktorého by takáto
vysielačka mala pochádzať. Nebola ani preukázaná jeho prítomnosť pri čine.
Ohľadom skutku z 29. apríla 1998 poskytla obhajoba prehlásenie svedka R., ktorý
bol s obţalovaným Ţ. uvedeného dňa na ohliadke nehnuteľností v K. doline pri
Bratislave, o čom bol vystavený cestovný príkaz a vyúčtovanie jazdy v zázname
o prevádzke vozidla, pričom správnosť údajov môţe dosvedčiť svedok M. B.. Súd
pochybil, keď v rozsudku (č.l. 79) konštatuje, ţe ide o B. B., odkiaľ nie je ďaleko
k miestu činu do P., pričom nedostatočne venoval pozornosť okolnosti, ţe na výkaze
z uvedeného dňa sa spomína B.-B., čo je ulica v B., kde je sídlo firmy B. (P. B., kde
je K. dolina). Ďalej poukázal na to, ţe v skutku z 19. januára 1999 súd neprihliadol na
notárske prehlásenia svedkov R. a M. K., z ktorých je zrejmé, ţe sa nemohol na
mieste činu nachádzať. Z lekárskych potvrdení je ďalej zrejmé, ţe mal poranenú
ruku, chodieval sústavne na lekárske ošetrenia, posledný záznam je zo dňa 18.
januára 1999, čo vylučuje, ţe je páchateľom skutku. Zároveň tvrdil, ţe závery súdu
sú v rozpore s objektívne vykonanými dôkazmi z oblasti kriminalistického skúmania
stôp, keďţe ţiadne jeho daktyloskopické stopy a predovšetkým odorologické stopy
na mieste činu neboli zaistené. Zároveň aj obhajca obţalovaného Ţ. v týchto
dôvodoch odvolania namietal postup krajského súdu, lebo mu neumoţnil, aj napriek
jeho písomnej ţiadosti, nazretie do spisu. Z uvedených dôvodov obţalovaný aj jeho
obhajca navrhli, vzhľadom na to, ţe napadnutý rozsudok povaţujú za nesprávny
a nezákonný vo všetkých výrokoch, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a obţalovaného Ţ. vo všetkých bodoch obţaloby v celom rozsahu spod obţaloby
oslobodil.
Obţalovaný J. F. odôvodnil svoje odvolanie prostredníctvom písomného
podania tým, ţe od roku 1996 bol tajným spolupracovníkom SIS a pomáhal štátnym
orgánom odhaľovať trestnú činnosť v zmysle zákona o SIS. Dodrţiaval pritom
príslušné nariadenia. Aby mohol získavať informácie o osobách, musel
sa pohybovať v prostredí kriminálne závadových osôb. Z tohto dôvodu mal byť
v kontakte s obţalovaným M. K. a niektorými ďalšími osobami z jeho okolia. V tejto
súvislosti uviedol, ţe aţ do spáchania skutku sa nedozvedel, čo presne, kedy
a s kým mieni obţalovaný K. vykonať. Pochopil, ţe obţalovaný K. chce získať nejaké
peniaze, no nevedel akým spôsobom, a preto nemohol príslušníka SIS informovať
dopredu o podrobnostiach, pričom hneď, ako sa dozvedel, ţe lúpeţné prepadnutie
vykonal obţalovaný K. s ďalšími osobami, mal o tom bezodkladne podať správu
príslušníkovi SIS. Toto má preukázať výpoveď JUDr. M. I., ako aj správy, ktoré podal,
pričom poukázal na správu, v ktorej vopred informoval o ďalšej pripravovanej lúpeţi.
Keďţe bol poučený o dodrţiavaní zásad mlčanlivosti, vo svojich prvotných
výpovediach ako obvinený, neuvádzal skutočnosti o jeho vzťahu k SIS. Predpokladal
však, ţe po výpovediach ostatných obvinených, prípadne ďalších svedkov sa
preukáţe, ţe v jeho prípade ide o omyl, a bez toho, aby sa prezradil, bude voči nemu
trestné stíhanie zastavené a nebude sa tak vystavovať nebezpečenstvu odplaty zo
strany podsvetia. O zbavenie mlčanlivosti poţiadal riaditeľa SIS aţ potom, keď sa
dozvedel, ţe nikto z obvinených nevypovedá a svedok P. CH. tvrdil, ţe aj on bol pri
páchaní skutku. Ďalej poukázal na to, ţe výpovede svedkov F. B. a Ing. J. S.,
ktorí vo svojich výpovediach potvrdzujú, ţe sa nachádzal s nimi v deň spáchania
lúpeţného prepadnutia na inom mieste. Krajský súd však ich výpovede vyhodnotil
ako účelové v snahe pomôcť mu, s čím nesúhlasí, lebo oboch svedkov povaţuje,
na rozdiel od svedka P. CH., za slušných a bezúhonných občanov. Svedok CH.
tvrdil, ţe on sa mal nachádzať na mieste pri L. M. v deň lúpeţe, kde mal
zabezpečovať odvoz časti páchateľov z miesta činu, nevedel však uviesť, koho mal
odviezť a kam. V ďalšom dokazovaní sa tieto tvrdenia nepreukázali, lebo jeho, ani
jeho vozidlo nevidela ani posádka prepadnutého vozidla a ani ţiaden iný svedok.
Obţalovaný Ing. Ţ. potvrdil, ţe on - obţalovaný F. u neho na chate nikdy nebol,
zároveň viacerých obvinených vôbec nepozná. V týchto súvislostiach poukázal na to,
ţe zo spáchania trestného činu, z ktorého bol uznaný za vinného ho neusvedčuje
ţiaden priamy ani nepriamy dôkaz, okrem tvrdenia svedka CH. Tvrdenia tohto
svedka, ale nie sú ničím podloţené, sú nepresné, neúplné, meniace sa a plné
nejasností, pričom naopak jeho výpoveď je potvrdená svedeckými výpoveďami
a listinnými dôkazmi, ktoré krajský súd nebral do úvahy, navyše keď on mal sám
pomáhať štátnym orgánom odhaľovať trestnú činnosť a ako jediný z obţalovaných
označil páchateľov lúpeţe. Na základe týchto skutočností navrhol, aby odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok a jeho v celom rozsahu oslobodil spod obţaloby.
Obţalovaný Ing. M. I. odôvodnil svoje odvolanie prostredníctvom písomných
podaní tým, ţe výsluch jeho osoby bol vykonaný v prípravnom konaní
po viac ako piatich mesiacoch odo dňa, kedy sa mala uskutočniť lúpeţ v P. B.,
pričom nie je moţné, aby si pamätal, kde bol v deň lúpeţe, navyše keď mu nebolo
umoţnené nahliadnuť do svojich poznámok, ani do firemnej dokumentácie. Pri
výsluchu nebol prítomný ustanovený obhajca. Zápisnica o výsluchu z prípravného
konania bola napísaná pod nátlakom vyšetrovateľa, a preto ju on upresňoval
na základe dokladov nájdených obhajcom v jeho účtovníctve. Odmieta výpoveď
svedka J. C., pričom si nevie vysvetliť, prečo svedok vypovedal tak, ako vypovedal.
Poukázal na to, ţe svedok mal o ňom informácie iba z počutia od
nekonkretizovaného Ukrajinca. Výpoveď svedka je nehodnoverná, pretoţe viackrát
menil náplň činnosti, ktorú mal on ako obţalovaný vykonávať, v dôsledku čoho by sa
mal naraz nachádzať na viacerých miestach súčasne, pričom tieto miesta boli
značne vzdialené. Obţalovaný I. vo svojom odvolaní ďalej spochybnil vykonanie
dôkazu prostredníctvom skúmania pachových stôp, pretoţe vzorky pachových stôp
boli u neho odobrané aţ o dvadsaťdva mesiacov po spáchaní ţalovaného skutku,
pričom pachové stopy zaistené na mieste činu, boli zaslané do Bratislavy a vzorky
jemu odobraných pachových stôp boli zaslané do B. B.. Poukázal aj na to, ţe
pachová stopa bola odobraná zo sedadla prepadového vozidla, kde, ako uviedol
svedok J. CH., vţdy sedával tento svedok. Krajský súd nebral do úvahy listinné
dôkazy a výpovede svedkov, ktorí dokazujú, ţe obţalovaný bol dňa 19. januára
1999, t.j. v deň lúpeţe, od 8.30 hod. v Bratislave a bol teda viac ako 165 km od
miesta činu, čo by mali preukazovať hovory so svedkom J. a doklad z registračných
pokladní v Bratislave. Krajský súd neprihliadol ani na skutočnosť, ktorú uvádza
prokuratúra, ţe v prípade lúpeţe v P. B. nebola preukázaná vedomosť o výške
preváţanej finančnej čiastky, a preto prokuratúra kvalifikovala trestný čin podľa § 234
Tr. zák. podľa odseku 2 a nie podľa odseku 3, ako to napokon súd prekvalifikoval.
Obţalovaný, prostredníctvom písomného podania svojho obhajcu ďalej uviedol, ţe
napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste povaţuje za nesprávny v podstate
z dôvodov, ţe krajský súd svoje rozhodnutie o vine zaloţil na nesprávne
vyhodnotených dôkazoch a sčasti na skutočnostiach, ktoré nezodpovedajú
vykonanému dokazovaniu. Krajský súd nevzal do úvahy ţiadne z vytýkaných
pochybení, na ktoré obţalovaní v priebehu hlavného pojednávania opakovane
poukazovali a to najmä v súvislosti s výsluchom utajených svedkov, opoznaním
obţalovaných a podobne. Krajský súd sa ani nevyporiadal s obhajobou
obţalovaných a nevykonal všetky potrebné dôkazy, a preto rozhodol na základe
neúplne zisteného skutkového stavu. Krajský súd význam a vypovedaciu hodnotu
svedka J. CH. a utajeného svedka č. 1 precenil. Samotná výpoveď svedka J. CH.
a utajeného svedka č. 1 nemôţe byť jediným a usvedčujúcim dôkazom proti
obţalovaným, pričom poukázal na to, ţe na hlavnom pojednávaní bolo preukázané
dôvodné podozrenie z manipulácie s ich výpoveďami. Obhajca obţalovaného ďalej
napadol hodnovernosť a pravdivosť výpovede svedka CH. v trestnom konaní
a taktieţ jeho spôsobilosť vypovedať na hlavnom pojednávaní. Výsluch svedka J.
CH. a utajeného svedka č. 1 krajským súdom povaţuje za vykonaný v rozpore
s § 202 ods. 1 Tr. por., pretoţe svedkovia boli vypočúvaní mimo pojednávaciu
miestnosť, bez prítomnosti niektorého člena senátu, bez prítomnosti obhajcov
obţalovaných. Tento výsluch sa pritom uskutočnil za prítomnosti sudcov, ktorí neboli
členmi senátu ani náhradníkmi. Ako rozporné sa javí tvrdenie svedka CH., ale aj
ostatné vykonané dôkazy a obsah výrokovej časti rozsudku v bode 3, kde sa vo
výroku rozsudku tvrdí, ţe obţalovaný D. bol v P. B. s vozidlom značky Octavia
Combi, lebo svedok J. CH. tvrdí, ţe obţalovaný D. tam bol s vozidlom Fiat Croma,
ktoré bolo havarované a nepojazdné. Rozporné je aj tvrdenie súdu o tom, kto mal
komu odovzdať odcudzené zbrane, prípadne peniaze, pretoţe na jednej strane tvrdí,
ţe peniaze mal prevziať obţalovaný Ing. I. na parkovisku pred hotelom M., ale na
druhej strane tvrdí, ţe pri garáţach na ulici L. boli zbrane odovzdané obţalovanému
Mgr. Ţ. a obţalovanému P. a odcudzené vrecia obţalovanému Ing. I. Krajský súd
nebral do úvahy písomné dôkazy, napr. vyjadrenie polície, ţe obţalovaný P. v januári
1999 nevlastnil vozidlo Peugeot 405, u obţalovaného Ing. I. sa nedostatočne
vyporiadal s predloţenými dokladmi o čerpaní benzínu a výpoveďami svedkov B., N.
a H.H. ktoré vyhodnotil, ako účelové a nedôveryhodné. V rozpore s vykonaným
dokazovaním má byť aj konštatovanie v rozsudku, ţe sa prepadu mali zúčastniť aj
rusky hovoriaci muţi, pričom ani jeden z vypočutých svedkov nepotvrdil, ţe by
niektorí z útočníkov hovorili po rusky. Obdobne obhajca obţalovaného napáda
hodnovernosť a pravdivosť výpovede utajeného svedka č. 1. Povaţuje ju za
rozporuplnú a nepresvedčivú, lebo svedok nevysvetlil, z akých súvislostí si jednotlivé
závery vyvodil, pretoţe sám tvrdil, ţe sa jednotliví účastníci prepadu nachádzali na
rôznych miestach mesta P., nemohol teda vidieť, či tam ním popisované osoby
skutočne boli, čo robili alebo, kto sa na týchto miestach nachádzal. Za rozporné
povaţuje aj tvrdenia utajeného svedka č. 1 ohľadne pouţitých vozidiel a dátumu
prepadu. So zreteľom na nevyvrátené tvrdenia obţalovaného, ţe skutkov, ktoré sú
mu kladené za vinu, sa nedopustil a napadnutý rozsudok je zaloţený na
skutočnostiach, ktoré nevyplývajú z dokazovania, pričom súd niektoré precenil,
alebo dokonca nesprávne interpretoval, navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a obţalovaného I. v celom rozsahu oslobodil spod obţaloby.
Obţalovaný J. D. odôvodnil svoje odvolanie prostredníctvom písomného
podania v ktorom uviedol, ţe sa necíti byť vinným zo spáchania skutkov,
ktoré sú mu kladené za vinu. Celé obvinenie povaţuje za vykonštruované
a v priebehu prípravného konania a súdneho konania nepreukázané, čo má potvr-
dzovať fakt, ţe na hlavnom pojednávaní na otázku prokurátorky, či videl svedok
J. CH. obţalovaného D. dňa 19. januára 1999 v P. B. odpovedal, ţe tohto nevidel,
iba podpísal to, čo mu policajti dali podpísať. To by malo byť zaznamenané na
videozázname výsluchu svedka J. C., čo predsedníčka senátu nezaznamenala do
zápisnice a týmto vyjadrením svedka v prospech obţalovaného sa krajský súd
nezaoberal. Obţalovaný, prostredníctvom písomného podania svojho obhajcu ďalej
uviedol, ţe napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste povaţuje za nesprávny
v podstate z dôvodov, ţe krajský súd svoje rozhodnutie o vine zaloţil na nesprávne
vyhodnotených dôkazoch a sčasti na skutočnostiach, ktoré nezodpovedajú
vykonanému dokazovaniu. Krajský súd nevzal do úvahy ţiadne z vytýkaných
pochybení, na ktoré obţalovaní v priebehu hlavného pojednávania opakovane
poukazovali a to najmä v súvislosti s výsluchom utajených svedkov, opoznaním
obţalovaných a podobne. Krajský súd sa nevysporiadal s obhajobou obţalovaných
a nevykonal všetky potrebné dôkazy a tak rozhodol na základe neúplného zistenia
skutkového stavu. Význam a vypovedaciu hodnotu svedka J. CH. a utajeného
svedka č. 1 súd precenil. Samotná výpoveď svedka J. CH. a utajeného svedka č. 1
nemôţe byť jediným a usvedčujúcim dôkazom proti obţalovaným. Obhajca poukázal
aj na to, ţe na hlavnom pojednávaní bolo preukázané dôvodné podozrenie
z manipulácie s ich výpoveďami a napadol ich hodnovernosť a pravdivosť v trestnom
konaní a spôsobilosť vypovedať svedka CH. na hlavnom pojednávaní. Výsluch
svedka J. CH. a utajeného svedka č. 1 krajským súdom povaţuje za vykonaný
v rozpore s § 202 ods. 1 Tr. por., pretoţe svedkovia boli vypočúvaní mimo
pojednávaciu miestnosť, bez prítomnosti niektorého člena senátu, bez prítomnosti
obhajcov obţalovaných, pričom sa výsluch uskutočnil za prítomnosti sudcov, ktorí
neboli členmi senátu ani náhradníkmi. Ako rozporné sa javí tvrdenie svedka CH., ale
aj ostatné vykonané dôkazy a obsah výrokovej časti rozsudku v bode 3, kde vo
výroku rozsudku sa tvrdí, ţe obţalovaný D. bol v P. B. s vozidlom značky Octavia
Combi, lebo svedok J. CH. tvrdí, ţe obţalovaný D. tam bol s vozidlom Fiat Croma,
ktoré bolo havarované a nepojazdné. Rozporné je aj tvrdenie súdu o tom, kto mal
komu odovzdať odcudzené zbrane, prípadne peniaze, pretoţe na jednej strane tvrdí,
ţe peniaze mal prevziať obţalovaný Ing. I. na parkovisku pred hotelom M., ale na
druhej strane tvrdí, ţe pri garáţach na ulici L. boli zbrane odovzdané obţalovanému
Mgr. Ţ. a obţalovanému P. a odcudzené vrecia obţalovanému Ing. I.. Krajský súd
nebral do úvahy písomné dôkazy, napr. vyjadrenie polície, ţe obţalovaný P. v januári
1999 nevlastnil vozidlo Peugeot 405, u obţalovaného Ing. I. sa nedostatočne
vyporiadal s predloţenými dokladmi o čerpaní benzínu a výpoveďami svedkov B., N.
a H.H. ktoré vyhodnotil, ako účelové a nedôveryhodné. V rozpore s vykonaným
dokazovaním má byť aj konštatovanie v rozsudku, ţe sa prepadu mali zúčastniť aj
rusky hovoriaci muţi, pričom ani jeden z vypočutých svedkov nepotvrdil, ţe by
niektorí z útočníkov hovorili po rusky. Obdobne obhajca napadol hodnovernosť
a pravdivosť výpovede utajeného svedka č. 1, povaţuje ju za rozporuplnú
a nepresvedčivú, lebo svedok nevysvetlil, z akých súvislostí si jednotlivé závery
vyvodil, pretoţe sám tvrdil, ţe sa jednotliví účastníci prepadu nachádzali na rôznych
miestach mesta P., nemohol teda vidieť, či tam ním popisované osoby skutočne boli,
čo robili alebo, kto sa na týchto miestach nachádzal. Rozporné povaţuje aj tvrdenia
utajeného svedka č. 1 ohľadne pouţitých vozidiel a dátumu prepadu. Obţalovaný
tvrdí, ţe skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu, sa nedopustil, napadnutý rozsudok je
zaloţený na skutočnostiach, ktoré nevyplývajú z dokazovania, súd ich niektoré
precenil, alebo dokonca nesprávne interpretoval, je nezákonný, a preto navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a obţalovaného v celom rozsahu oslobodil
spod obţaloby.
Obţalovaný V. P. odôvodnil svoje odvolanie prostredníctvom písomného
podania tým, ţe v jeho prípade bolo porušené právo obţalovaného na obhajobu,
nakoľko po vypovedaní plnomocenstva o zastupovaní JUDr. L., mu Okresný súd
v Trenčíne ustanovil JUDr. D. O., pričom jej obhajobu nemal moţnosť vyuţívať do
13. júla 2000, kedy mu bol ustanovený obhajca JUDr. M. K. Ďalej uviedol, ţe po jeho
obvinení ho vo vyšetrovacej väzbe dňa 19. augusta 1999 navštívili dvaja kriminalisti,
ktorí ho pod psychickým nátlakom nútili, aby usvedčil spoluobvinených K. a Mgr. Ţ.
Bola mu predostretá vykonštruovaná výpoveď, ktorú mal podpísať a tak usvedčiť
menovaných, čím si mal zaručiť prepustenie z vyšetrovacej väzby a stal by sa vo
veci svedkom. Ďalej namietal vykonanie rekognície ako neodkladný úkon, bez
prítomnosti obhajcu a len z fotoalbumu a to aj napriek tomu, ţe bol vo vyšetrovacej
väzbe, a teda bol dostupný orgánom činným v trestnom konaní na vykonanie tohto
úkonu. Svedok ho opoznal formou rekognície podľa fotografií po dvoch rokoch,
pričom pouţitá fotografia nie je portrétová fotografia, hoci ako sám svedok na
hlavnom pojednávaní uviedol, nikdy sa s obţalovaným nestretol ani pred ani po
skutku a nepozná ho. Svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, ţe v prípravnom
konaní bol ku skutku vypočutý asi štyri alebo päťkrát krát, no v spise sa nachádzajú
z prípravného konania len dve jeho výpovede. Svedok ďalej vypovedal, ţe nevedel,
čo bolo úlohou ostatných členov skupiny, no v ďalšom uţ popisuje jednotlivé úlohy,
pričom súdu nevysvetlil, ako sa k týmto informáciám dostal a akými zmyslami ich
vnímal. Fakty a skutočnosti prezentované na hlavnom pojednávaní sú prekrútené
a neúplne zaznamenané v zápisniciach z hlavných pojednávaní a to v tendencii
podporiť obţalobu a spochybniť obhajobu. Poukázal na výsluchy svedkýň B. B.
a V. B., kde dodatočne predsedníčka senátu krajského súdu upravila zápisnicu
z výsluchu s odôvodnením, ţe označenie Slovenská Pošta bolo zle zaznamenané
a správne má byť „Českoslovenká pošta“, čo by potvrdilo nájdenie plátenného vreca
u obţalovaného doma, pri domovej prehliadke dňa 25. marca 1999 - a toto by malo
byť totoţné s odcudzeným vrecom, čo ale odporuje skutočnosti, nakoľko odcudzené
vrece malo nápis Slovenská Pošta. Konkrétne v zápisnici sa uvádza, ţe svedkyňa B.
opoznáva vrece s nápisom Slovenská pošta s trikolórou a u obţalovaného bolo
nájdené staré vrece s nápisom Československá pošta. V tejto súvislosti povaţuje za
nelogické, aby si vrece pochádzajúce z trestnej činnosti bral domov. V ďalšej časti
odvolania poprel, ţe by v roku 1998 aţ 1999 vlastnil osobné motorové vozidlo
Peugeot 405, bielej farby. Uvedené vozidlo vlastnil v rokoch 1995 aţ 1996, čo
dokazuje výpis z evidencie motorových vozidiel OR PZ M. Nie je pravdou,
ţe si aţ dodatočne spomenul na fyzickú kontrolu hnuteľného majetku exekútorom
v jeho firme v M. dňa 19. januára 1999. Tento poznatok zistil vyšetrovateľ pri
previerke výpovede obţalovaného, o čom je zápis v spise spolu s kópiou zápisu
o vykonanej kontrole. Podotkol, ţe v spise chýba výpis volaní z jeho mobilného tele-
fónu zo dňa 19. januára 1999, z ktorého by bolo zrejmé, ţe bol v dopoludňajších
hodinách v telefonickom kontakte s pracovníkom exekútorského úradu, ktorý ho
poţiadal, aby sa zúčastnil fyzickej kontroly hnuteľného majetku v colnom sklade,
pričom na základe tohto telefonátu zo svojej firmy odišiel, o čom svedčí aj doklad
o vykonaní dennej uzávierky v registračnej pokladni. Krajský súd ignoroval skutoč-
nosť, ţe osobné motorové vozidlo BMW, striebornej farby, jeho syna, bolo v čase
skutku po dopravnej nehode značne poškodené a nepojazdné, o čom svedčí aj zápis
z nehodového oddelenia DI v M., ako aj záznam o poistnej udalosti zo Slovenskej
poisťovne. Ďalej poukázal na výpoveď svedka, ţe pokus o lúpeţ sa uskutočnil aj 20.
decembra 1998, pričom v uvedený deň bola nedeľa pred Vianocami a pošta ani
finančné inštitúcie nepracovali. Namietal tieţ protizákonnosť vykonania výsluchov
utajených svedkov prostredníctvom videoprojekcie a to preto, lebo boli vykonané
v prítomnosti sudcu krajského súdu, ktorý nebol členom senátu a tento priamo
zasahoval do výsluchu svedkov tým spôsobom, ţe na poloţenú otázku svedkovi
reagoval otázkou predsedníčke senátu, či pripúšťa takúto otázku, aj keď po jej
poloţení predsedníčka senátu túto nezamietla. Zároveň otázky, ktoré boli na
hlavnom pojednávaní kladené svedkom a obţalovaným, nie sú zaznamenané
v zápisniciach z hlavného pojednávania a tak nie je zrejmé, na aké otázky vypočú-
vaní odpovedali. Namietal aj to, ţe nebol oboznámený s výpoveďami spoluobvi-
nených, a preto nemohol na ne reagovať vo svojich výpovediach na hlavnom pojed-
návaní, čím mu bolo upreté právo na obhajobu. Ďalej obţalovaný, prostredníctvom
písomného podania svojho obhajcu uviedol, ţe napadnutý rozsudok vo výroku o vine
a treste povaţuje za nesprávny v podstate z dôvodov, ţe krajský súd svoje rozhod-
nutie o vine zaloţil na nesprávne vyhodnotených dôkazoch a sčasti na skutočno-
stiach, ktoré nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu. Krajský súd nevzal do úvahy
ţiadne z vytýkaných pochybení, na ktoré obţalovaní v priebehu hlavného pojedná-
vania opakovane poukazovali a to najmä v súvislosti s výsluchom utajených svedkov,
opoznaním obţalovaných a podobne. Krajský súd sa nevyporiadal s obhajobou
obţalovaných a nevykonal všetky potrebné dôkazy a rozhodol na základe neúplného
zistenia skutkového stavu. Krajský súd význam a vypovedaciu hodnotu svedka
J. CH. a utajeného svedka č. 1 precenil. Samotná výpoveď svedka J. CH.
a utajeného svedka č. 1 nemôţe byť jediným a usvedčujúcim dôkazom proti
obţalovaným, pričom obhajca poukázal na to, ţe na hlavnom pojednávaní bolo
preukázané dôvodné podozrenie z manipulácie s ich výpoveďami. V ďalšej časti odô-
vodnenia odvolania obhajca napadol hodnovernosť a pravdivosť výpovede v trest-
nom konaní a taktieţ spôsobilosť vypovedať svedka CH. na hlavnom pojednávaní.
Výsluch svedka J. C. a utajeného svedka č. 1 krajským súdom povaţuje za vykonaný
v rozpore s § 202 ods. 1 Tr. por., pretoţe svedkovia boli vypočúvaní mimo
pojednávaciu miestnosť, bez prítomnosti niektorého člena senátu, bez prítomnosti
obhajcov obţalovaných, pričom sa výsluch uskutočnil za prítomnosti sudcov, ktorí
neboli členmi senátu ani náhradníkmi. Ako rozporné sa javí tvrdenie svedka CH., ale
aj ostatné vykonané dôkazy a obsah výrokovej časti rozsudku v bode 3, kde vo
výroku rozsudku tvrdí, ţe obţalovaný D. bol v P. B. s vozidlom značky Octavia
Combi, lebo svedok J. CH. tvrdí, ţe obţalovaný D. tam bol s vozidlom Fiat Croma,
ktoré bolo havarované a nepojazdné. Rozporné je aj tvrdenie súdu o tom, kto mal
komu odovzdať odcudzené zbrane, prípadne peniaze, pretoţe na jednej strane tvrdí,
ţe peniaze mal prevziať obţalovaný Ing. I. na parkovisku pred hotelom M., ale na
druhej strane tvrdí, ţe pri garáţach na ulici L. boli zbrane odovzdané obţalovanému
Mgr. Ţ. a obţalovanému P. a odcudzené vrecia obţalovanému Ing. I. Krajský súd
nebral do úvahy písomné dôkazy, napr. vyjadrenie polície, ţe obţalovaný P. v januári
1999 nevlastnil vozidlo Peugeot 405, u obţalovaného Ing. I. sa nedostatočne
vyporiadal s predloţenými dokladmi o čerpaní benzínu a výpoveďami svedkov B., N.
a H.H. ktoré vyhodnotil, ako účelové a nedôveryhodné. V rozpore s vykonaným
dokazovaním má byť aj konštatovanie v rozsudku, ţe sa prepadu mali zúčastniť aj
rusky hovoriaci muţi, pričom ani jeden z vypočutých svedkov nepotvrdil, ţe by
niektorí z útočníkov hovorili po rusky. Obdobne obhajca napadol hodnovernosť
a pravdivosť výpovede utajeného svedka č. 1. Povaţuje ju za rozporuplnú
a nepresvedčivú, lebo svedok nevysvetlil z akých súvislostí si jednotlivé závery
vyvodil, pretoţe sám tvrdil, ţe sa jednotliví účastníci prepadu nachádzali na rôznych
miestach mesta P., nemohol teda vidieť, či tam ním popisované osoby skutočne boli,
čo robili alebo, kto sa na týchto miestach nachádzal. Za rozporné povaţuje aj
tvrdenia utajeného svedka č. 1 ohľadne pouţitých vozidiel a dátumu prepadu.
Obţalovaný tvrdí, ţe skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu, sa nedopustil, napadnutý
rozsudok je zaloţený na skutočnostiach, ktoré nevyplývajú z dokazovania, súd ich
niektoré precenil, alebo dokonca nesprávne interpretoval, je nezákonný, a preto
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a obţalovaného P. v celom
rozsahu oslobodil spod obţaloby.
Zástupca generálneho prokurátora Slovenskej republiky navrhol po zhodno-
tení vykonaného dokazovania krajským súdom a po doplnení dokazovania Naj-
vyšším súdom Slovenskej republiky, odvolania všetkých obţalovaných ako nedô-
vodné, podľa § 256 Tr. por. zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal v zmysle
§ 254 ods. 1, ods. 2 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov
napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo
a po doplnení dokazovania na verejnom zasadnutí zistil, ţe odvolania obţalovaných
M. K., Mgr. M. Ţ., K. Ţ., Ing. M. I., J. D. a V. P. neboli dôvodné, pričom odvolanie
obţalovaného J. F. bolo dôvodné sčasti. (Vec obţalovanej E. Ţ. bola vylúčená
na samostatné konanie).
Pri plnení tejto revíznej povinnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil,
ţe trestné skutky týkajúce sa vyššie uvedených obţalovaných - uvedené v rozsudku
krajského súdu pod bodmi 1, 3 a 4 – boli ustálené na základe dôkazov vykonaných
na hlavnom pojednávaní pri dodrţaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti
pri ich vykonávaní, ako aj pri plnom rešpektovaní práva obţalovaných na obhajobu.
Vykonané dôkazy a ďalšie dôkazné prostriedky boli krajským súdom vyhodnotené
v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 5, ods. 6 Tr. por.
Krajský súd súčasne v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a jasne
vyloţil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvod-
nenia rozsudku je tieţ zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obţalovaných
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu, resp. v otázke náhrady
škody. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto v týchto smeroch stotoţňuje
s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom krajského súdu a v podrobno-
stiach naň odkazuje.
V tejto súvislosti treba dodať, ţe toto konštatovanie sa v celom rozsahu týka
aj odvolacích námietok všetkých obţalovaných v rozsahu, v akom sú dôvody obţalo-
vaných uvedené vyššie, lebo dôvody odvolania obţalovaných sú súhrnom ich obha-
joby, ktorú prezentovali v celom doterajšom konaní.
Z tohto dôvodu vo vzťahu k bodu 1 rozsudku treba iba pripomenúť hodnover-
nú výpoveď chráneného svedka P. CH., ktorý bez akýchkoľvek pochybností usvedčil
obţalovaných M. K., Mgr. M. Ţ., K. Ţ. a J. F., ako aj právoplatne odsúdených M. H.
a D. M., zo spáchania tohto skutku. Tento svedok na základe vlastných poznatkov
i na základe rozhovoru s obţalovaným M. K. veľmi podrobne vypovedal o troch
cvičných akciách na jeseň 1997 na prepadnutie peňaţného transportu S. S., a. s., L.
M., ako aj o vykonaní tohto prepadnutia dňa 11. novembra 1997. Práve od
obţalovaného K. sa dozvedel, ţe deň pred akciou navštívil všetkých zúčastnených,
ktorí sa 11. novembra 1997 o 7.30 hod. stretli na benzínovom čerpadle O. v L. M.
Všetci mali vysielačky a K. im pridelil čísla. Na toto stretnutie priviezli manţelia Ţ.
krátke guľové zbrane, kukly, plastikové putá a chirurgické rukavice. Po akcii mali tieto
prostriedky odviezť. (Ešte predtým Ţ. doniesol na ich chatu odstreľovaciu pušku,
s poznámkou, ţe ich je k dispozícii viac a nakupuje ich od F.). Dôvodom
bola skutočnosť, ţe obţalovaný Ţ. bol policajtom – mal preukaz policajta –
pre prípad kontroly pri preprave. Priamy prepad vozidla preváţajúceho peniaze mal
vykonať v Mercedese 124 K. s Ukrajincami menom I. a M. tak, ţe vytlačili vozidlo
S. mimo vozovky (K. mal byť v druhom tmavom vozidle zn. BMW, ktoré zozadu
narazilo do tohto vozidla; akcie sa mal zúčastniť aj M. H. na svojom vozidle zn. Audi
čiernej farby). Obţalovaný Ţ., ktorý mal pri sebe pištoľ, mobilný telefón a vysielačku
dal signál o odchode vozidla S.. Obţalovaný F. sa zúčastnil na cvičných akciách a pri
ostrej akcii mal na starosti odvoz ľudí, konkrétne Ukrajinca I. (v prípravnom konaní sa
ho na túto skutočnosť nikto nepýtal, preto o úlohe F. vypovedal aţ na pojednávaní).
Obţalovaný M. (s ním - CH.) mali čakať v P. na parkovisku a odviezť K. Na výzvu K.
prostredníctvom mobilného telefónu miesto opustili a pokračovali v ceste na L. M..
Na to sa K. na jednu hodinu odmlčal. Celá akcia údajne neprebiehala tak, ako mala
(ako bola naplánovaná), a preto K. sám začal akciu riadiť.
V podrobnostiach vyhodnotil výpoveď svedka P. C. krajský súd. Správne
pritom – vzhľadom na niektoré odlišnosti – poukázal na to, ţe všetky jeho výpovede
sa zhodujú v najpodstatnejších okolnostiach tohto skutku, pričom navyše jeho
výpoveď korešponduje aj s výpoveďami ďalších spoluobţalovaných, a to Miroslava
Ţ., D. M., M. H. z prípravného konania, ktorý na ţiadosť R. K. odcudzil pre neho dňa
10. novembra 1997 v P. vozidlo zn. BMW na túto akciu, ďalej s výpoveďou
obţalovaného J. F., ako aj s výpoveďami svedkov – pracovníkov Slovenskej S., a. s.,
L. M., Ing. A. M., ktorý zabezpečoval ostrahu banky i prevozu peňazí, J. B., člena
bankovej ochrany, vodiča V. D. a R. D., ktorá o. i. identifikovala svoj podpis na
siedmich páskach na peniaze a parafu svojho podpisu na deviatich takých páskach,
ktoré sa našli v kufríku vylovenom z priehrady pri G..
Krajský súd správne poukázal aj na objektívne dôkazy, resp. dôkazné pro-
striedky, ktoré preukázali hodnovernosť výpovede svedka P. CH. Patrí k nim
previerka jeho výpovede pokiaľ ide o miesto, kde bol vo vodnej nádrţi K.
pri G. nájdený odcudzený kufrík S. na ktorom sa našiel na bočnej stane vyrezaný
otvor, tak ako ho popísal svedok J. CH. a v ktorom sa našli obaly S. v ktorých boli
peniaze prepravované a ďalšie veci. Medzi objektívne dôkazné prostriedky patria aj
doklady o čerpaní dovolenky obţalovaným Ţ. dňa 11. novembra 1997 (ale aj jeho
manţelkou), ďalej doklady z hotelov o ubytovaní obţalovaných v kritických dňoch,
vrátane vyšetrovacieho pokusu s obţalovaným J. F. pokiaľ ide o parkovisko na
ktorom za obcou P. čakal na obţalovaného K., ktorý tam doviezol rusky hovoriace
osoby, ktoré si presadli do jeho vozidla a on ich odviezol za K. do L. M. a neskôr
k hotelu na Podbanské. Krajský súd správne vyhodnotil cestovný príkaz, ktorý
si vyhotovil obţalovaný K. Ţ. a mal preukázať, ţe sa nemohol nachádzať
na mieste činu, keď podľa výpisu ubytovaných hostí v hoteli R. v T. Š. je preukázané,
ţe tam spal z 10. na 11. novembra 1997 a ráno tohto dňa z hotela
aj odchádzal. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe návrhu obhajcu tohto
obţalovaného doplnil dokazovanie na verejnom zasadnutí výsluchom svedka M. B.
a prečítal obhajcom predloţené listinné dôkazy o údajných sluţobných cestách
obţalovaného K. Ţ. v inkriminovanom čase a aj týmto spôsobom zistil,
ţe predloţený zošit s názvom „Kniha príchodov a odchodov počas pracovnej doby“,
ku ktorej mal prístup kaţdý zamestnanec firmy C., ani ďalšie písomnosti,
ktoré si vypisoval sám obţalovaný nemohli zmeniť vyššie uvedený skutkový záver
krajského súdu. So zreteľom na všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy, ktoré boli
vyhodnotené jednotlivo i v ich súhrne, nemohol potom ani odvolací súd prihliadať
na skutočnosti, ktoré všetci uvedení obţalovaní, vo vzťahu ku skutku uvedenom
v bode 1 rozsudku, uvádzali, resp. interpretovali na svoju obhajobu, vo svojich
odvolaniach.
Z rovnakých dôvodov - pokiaľ ide o plnenie revíznej povinnosti - vo vzťahu
k bodu 3 rozsudku treba pripomenúť hodnovernú výpoveď pôvodne chráneného
svedka J. C., ktorý bez akýchkoľvek pochybností usvedčil obţalovaných M. K., Mgr.
M. Ţ., K. Ţ., M. I., J. D. a V. P. (M. K. je stíhaný v samostatnom konaní),
zo spáchania tohto skutku. Tento svedok ako priamy účastník na základe vlastných
poznatkov i na základe rozhovoru s obţalovaným M. K. a s nestotoţnenými dvomi
Ukrajincami veľmi podrobne vypovedal o dvoch cvičných akciách - 20. decembra
1998 a 18. januára 1999 - na prepadnutie peňaţného transportu Slovenskej pošty v
P. B., ako aj o vykonaní tohto prepadnutia dňa 19. januára 1998 v P. B. Svedok J.
CH. opakovane podrobne popísal aj na hlavnom pojednávaní, ako bol v súvislosti
s týmto prepadom oslovený M. K., ktorý akciu organizoval. Zároveň ho odsúdený M.
H. poţiadal, aby ho zastúpil ako vodič jedného z prepadových vozidiel (zelené
BMW). Podľa sprostredkovanej informácie obţalovaný J. D. mal stáť pri kostole a
dávať pozor, kedy sa otvorí brána S. a bude z neho vychádzať vozidlo zn. Škoda
1203 (svedok vysvetľoval, ţe z jeho pohľadu nemohol vidieť na miesto pri kostole,
ale túto úlohu mal D. aj v decembri 1998). Obţalovaný M. I. zabezpečil garáţe pre
vozidlá (mal od nich aj kľúče). Od jedného z Ukrajincov sa dozvedel, ţe I. mal po
akcii previezť vrecia s peniazmi, nevedel ale kam. Obţalovaný K. Ţ. mal odviezť
Ukrajincov, ale to priamo nevidel. Odvoz mal zabezpečovať aj obţalovaný V. P.,
nevie však presne ako. Obţalovaný M. Ţ. mal sedieť v BMW a preváţať veci.
Obţalovaného J. D., ktorého poznal od polovice roka 1999 identifikoval na
predloţenom fotoalbume ako J. H.. Svedok na hlavnom pojednávaní konanom dňa
29. novembra 2001, keď mu bolo umoţnené, aby si prezrel jednotlivých
obţalovaných uviedol, ţe pri cvičnej akcii dňa 20. decembra 1998 sa pri hoteli M. v P.
B. zišli obţalovaní M. K., M. Ţ., V. P., M. I., J. D. (H.) a K. Ţ. (to uvádzal uţ
v prípravnom konaní). Boli tam aj M. K. a Ukrajinci. V tejto zostave, ktorá sa
nezmenila sa zišli na akcii aj dňa 19. januára 1999.
Tak ako v bode 1 aj v súvislosti s bodom 3 Najvyšší súd Slovenskej republiky
na základe návrhu obhajcu obţalovaného K. Ţ. doplnil dokazovanie na verejnom
zasadnutí výsluchom svedka M. B. a prečítal obhajcom predloţené listinné dôkazy
o údajnej sluţobnej ceste obţalovaného K. Ţ. v inkriminovanom čase a aj týmto
spôsobom zistil, ţe predloţený zošit s názvom „Kniha príchodov a odchodov počas
pracovnej doby“, ku ktorej mal prístup kaţdý zamestnanec firmy CH., nie je
hodnoverným dokladom o prítomnosti obţalovaného 19. januára 1999 v Bratislave.
Navyše, keď na liste, ktorý začína dátumom 19. januára 1999 je na prvých dvoch
riadkoch, kde sú uvedené odchody z pracoviska, práve táto časť vytrhnutá. Ani
ďalšie písomnosti, ako napríklad cestovný rozkaz, ktorý si vypisoval sám obţalovaný
a ktorý ako celok overovala a schvaľovala vo všetkých údajoch jedna osoba „T.“
(pričom dátumy na prednej i zadnej strane príkazu sú prepisované), nemohli zmeniť
skutkový záver krajského súdu o účasti tohto obţalovaného na spáchaní skutku.
Krajský súd kriticky vyhodnotil výpoveď svedka J. C.. S poukazom na
výpovede obţalovaných M. Ţ. a M. I. z prípravného konania, v kontexte s obsahom
listinných dôkazov o obhliadke predmetných motorových vozidiel (vrátane nájdenej -
zabudnutej - vysielačky vo vozidle Audi 100), vyhodnotenia pachových stôp (K., CH.)
a všetkých súvisiacich dôkazných prostriedkov, najmä výsledkov domových
prehliadok, pri ktorých sa našli doličné veci, sa potom krajský súd logicky vysporiadal
s obhajobou všetkých obţalovaných. Na tomto skutkovom základe a na základe
svojho vnútorného presvedčenia dospel bez akýchkoľvek pochybností k správnemu
záveru, ţe je preukázaná účasť všetkých obţalovaných na spáchaní predmetného
trestného skutku.
Obdobná situácia je na základe vykonaného dokazovania – pokiaľ ide o plne-
nie revíznej povinnosti – aj vo vzťahu k bodu 4 rozsudku. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na hodnovernú a podrobnú výpoveď utajeného svedka č. 1, ktorý
bez akýchkoľvek pochybností usvedčil obţalovaných M. K., K. Ţ., J. D. a V. P. (ako
aj M. K., ktorý je stíhaný v samo-statnom konaní), zo spáchania tohto skutku. Utajený
svedok č. 1, ktorý sa na výsluch v prípravnom dostavil dobrovoľne (obţalovaného M.
K. poznal dlhšiu dobu, osobne poznal aj obţalovaných J. D. a nebohého R. K.), ako
priamy účastník prepadu peňaţného transportu S. S., a. s., pobočka P., na základe
vlastných poznatkov a na základe rozhovorov so spoluobţalovanými v rozsahu
uvedenom v rozsudku krajského súdu popísal tak prípravnú akciu na tento skutok,
ktorá stroskotala, lebo vo vozidle Audi padol výstrel (nechcený), ako aj priamy
prepad transportu dňa 29. apríla 1999. Obţalovaný M. K. bol šéfom skupiny
a zároveň vodičom prepadového vozidla zn. Audi 100 čiernej metalízy, v ktorom bol
aj nebohý R. K.. M. K. zabezpečil zbrane a ďalšie pomôcky pouţité pri prepade.
Svedok ďalej podrobne popísal osádky ďalších vozidiel zn. Fiat Tipo, Peugeot
a Renault 19, ktoré sa na prepade zúčastnili. Tohto prepadu sa zúčastnilo celkom
deväť aţ desať páchateľov (okrem neho) a to M. K., J. D., R. K., K. Ţ., M. K., V. P.,
rusky hovoriaci muţ, ďalší asi 35 ročný neidentifikovaný muţ (nebol to cudzinec),
muţ vo veku 25 – 30 rokov z okolia M. Vodiča vozidla Peugeot vo veku 45 – 50 rokov
opoznal v prípravnom konaní – jeho meno však nepozná, V. P. a K. Ţ. taktieţ
opoznal v prípravnom konaní pri rekognícii. Svedok zhodne v prípravnom konaní
vypovedal o úlohách jednotlivých členov skupiny. Vyvrátil tak v celom rozsahu
obhajobu všetkých obţalovaných. Z jeho výpovede vyplýva aj úloha K. Ţ., ktorý
odviezol dvoch členov prepadového vozidla do P. a K. ku garáţam, kde bolo toto
vozidlo zaparkované a mal čakať na povel („akcia“) o začatí prepadu, presunúť sa do
priestoru ţelezničného priecestia a po čine odviezť posádku prepadového vozidla. V.
P. mal za úlohu zabrániť prípadnému prenasledovaniu vozidla Audi 100.
Okrem hodnovernej výpovede utajeného svedka č. 1, krajský súd správne
poukázal aj na podpornú súvislosť výpovedí obţalovaných, napr. V. P., či M. Ţ.,
vrátane citovaných listinných dôkazov, ktoré preukázali hodnovernosť výpovede
tohto svedka a vyvrátili obhajobu všetkých obţalovaných, osobitne však, napr. V. P.
a K. Ţ.
So zreteľom na všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy, ktoré boli krajským
súdom vyhodnotené jednotlivo i v ich súhrne, nemohol potom ani odvolací súd
prihliadať na skutočnosti, ktoré všetci štyria obţalovaní, vo vzťahu ku skutku uvede-
nom v bode 4 rozsudku, uvádzali, resp. interpretovali na svoju obhajobu vo svojich
odvolaniach.
Pri právnom posúdení konania všetkých obţalovaných krajský súd v čase
svojho rozhodovania správne interpretoval ustanovenie § 16 ods. 1 Tr. zák. o pôsob-
nosti Trestných zákonov. Z dôvodov uvedených v jeho rozsudku je zrejmé,
ţe Trestný zákon v znení novely č. 171/2003 Z. z. účinný od 1. septembra 2003,
vzhľadom na účinnosť nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 400/2003 Z. z.
od 1. októbra 2003, ktorým sa stanovila výška minimálnej mzdy bol ako celok
pre obţalovaných najpriaznivejší. Toto konštatovanie sa týka ako rozpätia trestných
sadzieb, tak aj výšky spôsobenej škody v zmysle interpretačného kritéria uvedeného
v § 89 ods. 13 Tr. zák., podľa ktorého značnou škodou bola škoda v sume najmenej
608 000 Sk a škodou veľkého rozsahu škoda v sume najmenej 3 040 000 Sk.
Vychádzajúc z tohto základu správne krajský súd právne posúdil konanie
obţalovaných v bodoch 1, 3 a 4 rozsudku, ktoré odôvodnil v súlade so skutkovými
zisteniami a v súlade s pouţitým zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky
sa preto aj v tejto časti v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením rozsudku kraj-
ského súdu, vrátane odôvodnenia pouţitia kvalifikovaných skutkových podstát
trestného činu lúpeţe podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), písm. c),
resp. ods. 3 Tr. zák. pri jednotlivých skutkoch, pokiaľ ide o naplnenie tam uvedených
pojmových znakov týkajúcich sa organizovanej skupiny, spáchania trestného činu
so zbraňou, ako aj spôsobenia značnej škody, resp. škody veľkého rozsahu (§ 89
ods. 4, ods. 13, ods. 26 Tr. zák.). K tomuto konštatovaniu treba dodať, ţe na okol-
nosti, ktoré podmienili pouţitie uvedených vyšších trestných sadzieb bolo treba
prihliadnuť, lebo pre svoju závaţnosť podstatne zvýšili stupeň nebezpečností
trestných činov pre spoločnosť (§ 88 Tr. zák.). Tento záver sa prirodzene vzťahuje
aj na právnu kvalifikáciu skutku v bode 3, kde išlo o sčasti dokonaný trestný čin
lúpeţe podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. a sčasti nedokonaný
trestný činu lúpeţe – v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák., § 234 ods. 1, ods. 2
písm. a), písm. b), ods. 3 Tr. zák., lebo obţalovaní urobili všetko, čo bolo nutné
na dokonanie trestného činu, ale pre okolnosti na ich vôli nezávislé, k jeho dokonaniu
nedošlo. Išlo teda o ukončený pokus trestného činu, ktorý je z hľadiska spoločenskej
nebezpečnosti na rovnakej úrovni ako dokonaný trestný čin. Pri úmyselnom poško-
dení motorového vozidla S. S., a. s., L. M., ktoré vykonávalo peňaţný transport,
v rozsahu uvedenom v bode 1 rozsudku, je aj právne posúdenie tohto konania ako
trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1 Tr. zák. v súlade so
zákonom. Zavinenie členov organizovanej skupiny, ktorí sa bezprostredne na jeho
poškodení nepodielali je dané uzrozumením s takým následkom v zmysle § 4 písm.
b) Tr. zák.
Závery o správnom pouţití zákona z hľadiska § 16 ods. 1 Tr. zák. však platili
aj v čase rozhodovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu odvola-
cieho, ale vzhľadom na plynutie času z iných dôvodov. Predovšetkým treba uviesť,
ţe pouţitie Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. účinného od 1. januára 2006
neprichádzalo do úvahy pre výrazne prísnejšie trestné sadzby za trestný čin lúpeţe
podľa § 188 ods. 3, resp. 4 Tr. zák. – pri značnej škode desať – pätnásť rokov,
pri škode veľkého rozsahu pätnásť – dvadsaťpäť rokov alebo doţivotie. Z týchto
dôvodov bol pre obţalovaných najpriaznivejší Trestný zákon účinný do 1. januá-
ra 2006, vzhľadom na posledné nariadenie vlády Slovenskej republiky stanovujúce
výšku minimálnej mzdy č. 428/2005 Z. z., účinné od 1. októbra 2005, v zmysle
ktorého značnou škodou bola suma najmenej 690 000 Sk a škodou veľkého rozsahu
suma 3 450 000 Sk. Napriek zvýšeniu minimálnej mzdy a tým aj hranice trestnej
zodpovednosti, najmä pri kvalifikovaných podstatách trestných činov proti majetku,
na postavení obţalovaných sa nič nezmenilo, lebo výška spôsobenej škody,
ktorú v jednotlivých skutkoch spôsobili niekoľkonásobne presahuje stanovené sumy.
Vzhľadom na toto materiálne zistenie nepovaţoval Najvyšší súd Slovenskej republiky
za nutné formálne meniť výrokovú časť rozsudku krajského súdu, lebo zmena
by sa týkala iba uvedenia dátumu účinnosti Trestného zákona, ktorý bol pouţitý,
keďţe stále ide o Trestný zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov
a posledná zmena výšky minimálnej mzdy v zmysle násobkov stanovených
v ustanovení § 89 ods. 13 Tr. zák. nemala ţiadny význam nielen pre pouţitú právnu
kvalifikáciu, ale ani pre hodnotenie prípadne niţšej intenzity, akou boli znaky
kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu naplnené, pri ukladaní trestu.
Krajský súd uloţil jednotlivým obţalovaným zákonné tresty, keď prihliadol
na všetky zákonné kritériá uvedené v § 3 ods. 4, § 23 ods. 1 a § 31 ods. 1, resp.
ods. 2 písm. b) Tr. zák., t.j., ţe u jednotlivých obţalovaných, ako členov organizo-
vanej skupiny diferencoval význam a povahu ich účasti na trestnej činnosti. U obţa-
lovaného M. K. preto správne vyhodnotil jeho vedúcu úlohu v organizovanej skupine,
ktorá sa týkala všetkých troch trestných skutkov. Hoci sa na jeho odsúdenia
Okresným súdom v Michaloviciach vo veciach sp. zn. 4 T 416/93 pre trestný čin
podielnictva podľa § 251 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a sp. zn. 2 T 78/99 pre pomoc
k trestnému činu sprenevery so značnou škodou podľa § 10 ods. 1 písm. c), § 248
ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. účinného v čase spáchania činu, vzťahuje fikcia
neodsúdenia, bolo treba pri hodnotení jeho osoby skutočnosť, ţe má sklon
k páchaniu majetkových trestných činov, vyhodnotiť v jeho neprospech.
Zákonná fikcia neodsúdenia sa vzťahuje aj na predchádzajúce odsúdenia
obţalovaných K. Ţ., V. P. a J. D. z rokov 1996 a 1998 pričom nešlo o majetkovú
trestnú činnosť (obţalovaný D. bol však odsúdený za trestný čin skrátenia dane).
So zreteľom na všetky ďalšie listinné dôkazy a skutočnosti charakterizujúce
osoby obţalovaných, vrátane psychiatrického znaleckého posudku u obţalovaného
K. Ţ., uloţil potom krajský súd v rámci trestnej sadzby ustanovenia § 234 ods. 2 Tr.
zák. (päť – dvanásť rokov), resp. § 234 ods. 3 Tr. zák. (desať – pätnásť rokov)
jednotlivým obţalovaným za pouţitia zásad § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnné tresty (okrem
obţalovaného I., ktorý spáchal iba jeden trestný čin) diferencovane tak, ako sú
uvedené vo výrokovej časti jeho rozsudku. Aj zaradenie všetkých obţalovaných na
výkon trestu odňatia slobody so zreteľom na zásady uvedené v § 39a ods. 2 písm.
c) Tr. zák., resp. u obţalovaného I. a M. na zmierňovacie pouţitie § 39a ods. 3 Tr.
zák. je v súlade so zisteným skutkovým stavom a zákonom.
Sčasti odlišná situácia pri ukladaní trestu bola u obţalovaného J. F. Krajský
súd v zásade správne pouţil pri ukladaní trestu tomuto obţalovanému ustanovenie §
40 ods. 3 Tr. zák., ale nesprávne pouţil ustanovenie § 35 ods. 1 Tr. zák. o úhrnnom
treste, lebo obţalovaný F. sa zúčastnil len na spáchaní trestného činu v bode 1
rozsudku. Ako však ďalej zistil Najvyšší súd Slovenskej republiky z utajených príloh
k trestnému spisu, obţalovaný J. F. bol ako vedomý spolupracovník skutočne SIS
úkolovaný, aby vnikol do skupiny obţalovaného M. K., pričom včas poskytol veľmi
cenné informácie. Hoci sa zúčastňoval aj cvičných akcií, jeho účasť na spáchaní
trestného činu v bode 1 nebola rozhodujúca. Po novom zhodnotení obsahu vyššie
uvedených príloh dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe zníţenie
trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby z dôvodov pouţitia ustanovenia § 40 ods. 3
Tr. zák. u tohto obţalovaného musí byť výraznejšie. Preto mu na základe § 234 ods.
2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, uloţil trest odňatia slobody v trvaní 18
(osemnástich) mesiacov a na výkon tohto trestu ho zaradil – zhodne ako krajský súd
– za pouţitia zmierňovacieho ustanovenia § 39a ods. 3 Tr. zák. do I. ( prvej )
nápravnovýchovnej skupiny.
Krajský súd v súlade so skutkovými zisteniami a preukázaným zavinením
obţalovaných uvedených v bode 1 rozsudku, správne podľa § 228 ods. 1 Tr. por.
zaviazal, aby nahradili škodu Univerzálnej bankovej poisťovni, a. s., Bratislava,
Slovenskej poisťovni, a. s., B. a S. S., a. s., B., v sumách uvedených v prvom výroku
o náhrade škody. Podľa rovnakého ustanovenia taktieţ správne zaviazal
obţalovaných uvedených v bode 3 rozsudku krajského súdu nahradiť aj škodu
spôsobenú I. Š. a Slovenskej pošte v B. B. v sumách uvedených v druhom výroku
o náhrade škody.
Obţalovaných uvedených v bode 4 rozsudku krajského súdu taktieţ podľa
§ 228 ods. 1 Tr. por. správne zaviazal nahradiť škodu S. S., a. s., B., odštepný závod
S. S., a. s., Mestská pobočka v P. a S.P., a. s., B., pobočka v P., v sumách
uvedených v treťom výroku o náhrade škody.
Vo vzťahu k všetkým trom výrokom o náhrade škody (a vo vzťahu k tam
uvedeným poškodeným stranám) treba pre úplnosť uviesť, ţe táto povinnosť je
spoločná, teda solidárna. Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak škodu
spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. To znamená, ţe
poškodený môţe poţadovať náhradu škody od ktoréhokoľvek škodcu (§ 511 ods. 1
Vzhľadom na výsledky dokazovania je aj odkázanie poškodeného J. U. H.
v celom rozsahu s nárokom na náhradu škody na konanie o veciach
občianskoprávnych (§ 229 ods. 1 Tr. por.) a Univerzálnej bankovej poisťovne, a. s.,
Bratislava, so zvyškom nároku (§ 229 ods. 2 Tr. por.) na toto konanie, správne.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolania obţalovaných M. K., M. Ţ., K. Ţ., M. I.,
J. D. a V. P. nebolo dôvodné, a preto ich musel Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 256 Tr. por. zamietnuť.
Odvolanie obţalovaného J. F. bolo dôvodné iba v časti týkajúcej sa výroku
o treste. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto vo vzťahu k nemu rozhodol
spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. októbra 2006
JUDr. Harald S t i f f e l, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: