Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/3/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obţalovanému P. G.,

pre trestný čin vraţdy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. na verejnom

zasadnutí 03. mája 2007 v Bratislave, o odvolaní obţalovaného P. G. proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. júna 2006, sp. zn.

rozhodol

t a k t o:

Podľa v znení účinnom do 01. januára 2006 sa odvolanie

obţalovaného P. G. z a m i e t a.

O d ô v o d n en i e:

Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. júna 2006, sp. zn.

bol obţalovaný P. G. uznaný za vinného v bode 1/ trestným činom vraţdy

podľa , Tr. a v bode

2/ trestným činom vraţdy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. v znení zák. č.

na tom skutkovom základe, ţe

1/ v presne nezistenej dobe, pravdepodobne 11. januára 1995 asi 50 m

za záhradou rodinného domu na N. S. č. X. v S., v úmysle usmrtiť V. S., nar. X.. J.

X., tohto viackrát bodol motýlikovým noţom s dĺţkou čepele cca 10 – 15 cm do

oblasti brucha, hrudníka a chrbta, čím mu

spôsobil zranenia, ktorým na mieste podľahol a následne spolu s V. G., nar. X.. S.

X., tam vykopali jamu, vloţili do nej telo V. S. a zahrabali.

Tohto konania sa dopustil po tom, čo bol rozsudkom Krajského súdu

v Banskej Bystrici, sp. zn. z 26. marca 1992 uznaný vinným z trestného činu

vraţdy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. a iné, za čo mu bol uloţený trest odňatia slobody

v trvaní štyroch rokov, so zaradením pre výkon trestu v nápravnovýchovnom ústave

pre mladistvých, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený Okresným súdom

v Martine, sp. zn. Pp 131/94 dňa 09. júna 1994 a bola určená skúšobná doba v trvaní

štyroch rokov, pričom výkon zvyšku trestu mu bol nariadený 02. januára 1996,

2/ v presne nezistenej dobe pravdepodobne 25. júla 2002 v lesnom poraste

v katastri turistickej oblasti Š., okres B., v úmysle usmrtiť Ľ. T., nar. X.. J. X., pod

vplyvom alkoholu, tomu z perkusného revolveru – 6 výstrelového, zn. LLIPIETTA,

talianskej výroby, kalibru 44 mm, výrobného čísla R., z tesnej blízkosti vystrelil jednu

ranu do oblasti jeho krku a druhú ranu do oblasti jeho hlavy, čím mu spôsobil

zranenia, ktorým na mieste podľahol a následne s V. G., nar. X.. S. X., tam vykopali

jamu, vloţili do nej telo Ľ. T. a jamu zahrabali, tohto konania sa dopustil po tom, čo

bol rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.

z 26. marca 1992, uznaný vinným z trestného činu vraţdy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák.

a iné, za čo mu bol uloţený trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov, so zara-

dením pre výkon trestu v nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých, z výkonu

ktorého bol podmienečne prepustený Okresným súdom v Martine, sp. zn. Pp 131/94

dňa 09. júna 1994 a bola mu určená skúšobná doba v trvaní štyroch rokov, pričom

výkon zvyšku trestu mu bol nariadený 02. januára 1996.

Za to bol odsúdený za skutky pod bodmi 1/ a 2/ podľa § 219 ods. 2 Tr. zák.

v znení v znení neskorších zmien a doplnkov s pouţitím

ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a Tr. v znení neskorších

zmien a doplnkov na výnimočný trest odňatia slobody na doţivotie, pričom tento trest

je trestom súhrnným vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/.

Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. bol zaradený na výkon trestu odňatia

slobody do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

Zároveň bol zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného súdu v Banskej

Bystrici, sp. zn. zo dňa 03. augusta 1995, ktorým bol obţalovanému

uloţený podľa § 247 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka

so zaradením do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny, ako aj všetky ďalšie

rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu,

ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa Tr. v znení

Z.z. bol zhabaný 1 ks perkusný revolver zn. LLIPIETTA, kal. 44 mm, výr. č.

R. aj s príslušenstvom, pričom podľa § 83 ods. 2 Tr. zák. sa jeho vlastníkom stáva

štát.

Podľa obţalovaný bol zaviazaný nahradiť M. G.

spôsobenú škodu 7 265 Sk a M. T. vo výške 7 225 Sk, pričom zo zvyškom na

náhradu škody boli obe poškodené podľa (správne malo byť

podľa ) odkázané na konanie o veciach občianskoprávnych.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obţa-

lovaný P. G. a to aj prostredníctvom svojej obhajkyne.

V písomných dôvodoch svojho odvolania poukázal predovšetkým na to,

ţe zo spáchania skutkov kladených mu za vinu sa necíti byť vinným. Celé trestné

stíhanie bolo zaloţené len na výpovedi svedka V. G., ktorý paradoxne „asistoval“ pri

oboch skutkoch, ale tým, ţe oznámil vec na polícii sa dostal do výhodného

postavenia.

Celé dokazovanie je tak poznačené bezvýhradnou dôverou v jeho výpoveď.

Pritom vo viacerých svojich výpovediach uvádzal rozdielne skutočnosti, či uţ ohľadne

spútania poškodeného S., vlastníctve motýlikového noţíka a o spôsobe jeho

napadnutia. Nebolo tieţ zisťované napriek jeho námietkam a ţiadostiam, aké bolo

počasie a terén v čase spáchania skutku, kto podhodil občiansky preukaz poško-

deného do dvora domu poškodeného, súd nevypočul svedka K. na otázku,

kde skončilo video, ktoré malo byť motívom činu a nebola preverená doba, kedy

mala zhorieť chatka, ktorej skelet komína mal vidieť svedok V. G. v čase vraţdy.

Pritom chatka podľa jeho vedomia zhorela v mesiaci február 1995 a skutok sa mal

stať 11. januára 1995.

Rovnako dôkazná situácia týkajúca sa skutku popísanom pod bodom 2/

obţaloby nesie znaky plnej dôvery vo výpoveď svedka V. G.. Pritom práve V. G.

vyzval v inkriminovaný deň poškodeného, aby išiel s nimi v aute. Boli zabezpečené

dôkazy, ţe tento svedok s poškodeným páchali trestnú činnosť aj mimo územia

republiky a dokonca on sám, tzn. obţalovaný, podával informácie polícii o páchaní

trestnej činnosti T.. Poškodený mal pritom kontakt na mobilný telefón V. G.. Súd

nedostatočne prihliadol na to, ţe svedok P., ktorý označil obţalovaného ako osobu,

z ktorej mal poškodený strach, je vlastne nevieryhodná osoba. Bol totiţ aj s T.

odsúdený za závaţnú trestnú činnosť - vykrádanie kostolov v Rakúskej republike. Ak

T. mal z niečoho obavu rozhodne to nemohlo byť z neho, t.j. obţalovaného, ale

z prezradenia zdrojov príjmu, tzn. z osôb, ktoré o tom vedeli, teda zo svedkov P.

a G..

Napokon aj keď náš právny poriadok nepripúšťa dôkaz na detektore lţi,

svedok G. aj obţalovaný absolvovali vyšetrenie a z neho vyplývajú minimálne

pochybnosti o vierohodnosti tohto svedka. Okrem toho súd nesprávne postupoval

aj pokiaľ sa týka stanovenia trestu, keď nezohľadnil závery znalcov, ktorí nevylúčili

nápravu obţalovaného a napriek tomu v rozpore s ustanovením § 29 ods. 3 Tr. zák.

mu uloţili trest odňatia slobody na doţivotie.

Ţiadal preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok

a vrátil vec krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Generálny prokurátor v rámci svojho záverečného návrhu poukázal, ţe vyko-

naným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bola vina obţalovaného bez akých-

koľvek pochybností preukázaná. Pochybil však krajský súd pokiaľ neskúmal,

či vo vzťahu ku skutku 1/ nešlo aj o naplnenie znakov obzvlášť nebezpečnej recidívy.

Vo výroku o treste nesprávne citoval prvostupňový súd ustanovenie § 35 ods. 3

Tr. zák., pričom správne malo byť § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania

skutku a pri zaradení do príslušnej nápravnovýchovnej skupiny ustanovenie § 39a

ods. 3 Tr. zák. Pri rozhodovaní o náhrade škody zrejme nedopatrením pri odkázaní

poškodených so zostatkom nároku na náhradu škody uviedol krajský súd ustano-

venie miesto správneho

Navrhol preto, aby najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 258 ods. 1

písm. d/ a písm. f/ a napravil tak uvedené pochybenie krajského súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal podľa § 254

ods. 1 zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku,

proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania,

ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané a zistil, ţe odvolanie obţalovaného P. G. nie je dôvodné.

Všetky výroky rozsudku krajského súdu majú oporu v riadne zistenom skut-

kovom stave podľa vyvodenom zo správneho hodnotenia dôkazov

v zmysle , ktoré boli zákonným spôsobom vykonané na hlavnom

pojednávaní.

Z takto vykonaných dôkazov nepochybne vyplýva, ţe obţalovaný P. G. bol

páchateľom skutkov kladených mu za vinu a tohto konania sa dopustil spôsobom

popísaným v skutkových vetách rozsudku súdu prvého stupňa.

Krajský súd v tomto smere svoje skutkové zistenia a závery správne oprel

predovšetkým o výpoveď svedka V. G..

Uvedený svedok uviedol ku skutku pod bodom 1/, ţe v tom čase v zime, bol

na návšteve u obţalovaného G. v S.. Vtedy mu G. povedal, ţe príde za ním V. S.

s videoprehrávačom. Neskôr, keď tento prišiel a čakal ho za svojou záhradou

poţiadal ho (V. G.), aby mu pomohol poškodeného zbiť, lebo má s ním nevybavené

účty. Následne svedok podrobne popísal spôsob a okolnosti akými poškodeného V.

S. zbili a predovšet-kým, ako ho obţalovaný po páde na zem udrel asi dvojmetrovým

drúkom po kolene a neskôr pichol do hrude a brucha motýlikovým noţíkom.

Podrobne popísal, ako vykopali hrob, do ktorého poškodeného zakopali, pričom

predtým vzal obţalovaný poškodenému nejaké doklady.

Rozpory, na ktoré vo výpovedi svedka V. G. poukazuje vo svojich odvolacích

námietkach obţalovaný a z ktorých dovodzuje jeho nedôveryhodnosť, najvyšší súd

vyhodnotil ako nepodstatné. Tieto sa týkali jednotlivých detailov v priebehu

samotného deja, t.j., či uţ ide o miesto vykopania hrobu vľavo, či vpravo od miesta

zavraţdenia poškodeného, toho či obţalovaný pichal poškodeného leţiaceho na

boku, či so skrčenými kolenami a či videl skelet komína a pod. O rozho-dujúcich

fázach deja však svedok vypovedal stále rovnako a vzhľadom k dlhému časovému

odstupu odchýlky v detailoch, nemôţu mať vplyv na jeho dôveryhodnosť. Napokon

výpoveď poškodeného korešponduje aj s výpoveďou matky poškodeného V. S., ţe

kritického dňa jej syn oznámil, ţe ide za obţalovaným

do S. pozerať videokazety. Korešponduje tieţ s ohliadkou a nálezom nielen miesta

hrobu, ale aj kostrových pozostatkov tak, ţe zodpovedajú samotnému deju, ktorý

predchádzal usmrteniu V. S., t.j. roztriešteniu jabĺčka kolena, nálezu rozrezaných

častí oblečenia poškodeného, zodpovedajúcich podľa zna-leckých posudkov

vpichom jednobritným nástrojom – noţom ako to tieţ popísal svedok V. G. vo svojej

výpovedi.

Napokon Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje a to vzhľadom

na uplatnené odvolacie námietky obţalovaného, ţe poškodeného mohol zavraţdiť

práve svedok V. G., ţe v tomto prípade sa jedná len o ničím nepodloţenú domnienku

obţalovaného. Svedok V. G. sa s poškodeným prakticky nepoznal na rozdiel od

obţalovaného, ktorý sa s ním poznal ešte z čias prvého výkonu trestu v Ústave na

výkon trestu pre mladistvých v Martine. Okrem toho matka poškodeného

jednoznačne potvrdila, ţe poškodený odcestoval za obţalovaným

do S. ako aj skutočnosť, ţe neskôr našla vo dvore pohodený občiansky preukaz

s vystrihnutou fotografiou syna (časové detaily vzhľadom k odstupu času ani najvyšší

súd nepovaţuje za podstatné). Závaţná je aj skutočnosť, ţe V. S. bol zavraţdený

práve za záhradou rodinného domu obţalova-ného, čo v prípade, ak by páchateľom

skutku (ako tvrdí obţalovaný) mal byť svedok G., bolo úplne nelogické. Na záver

najvyšší súd zdôrazňuje, ţe skutočnosti zodpovedá výpoveď svedka G. aj v tom

smere, ţe v tom čase bol napadnutý sneh. Túto okolnosť potvrdzuje aj správa

Slovenského hydrometeorologického ústavu, ktorý si vyţiadal obţalovaný a predloţil

ju v rámci svojich odvolacích ná-mietok. Aj z tejto správy plynie, ţe skutočne 11.

januára 1995 a v neskorších dňoch sa nachádzala na mieste činu snehová pokrývka

cca 20 cm.

Aj pokiaľ sa týka skutku uvedeného v bode 2/ napadnutého rozsudku svedok

V. G. podrobne popísal okolnosti a spôsob jeho spáchania. V tomto prípade sa

dokonca jeho výpoveď v podstate zhoduje aj s výpoveďou samotného obţalo-vaného

a to aţ do momentu, pokiaľ prišli spolu s poškodeným, motorovým vozidlom na Š..

V tomto časovom úseku na rozdiel od svedka G. obţalovaný tvrdil, ţe zostal v aute

počúvať hudbu, a napokon svedok G. odišiel s poškodeným T. a tohto zastrelil, čo

mu neskôr aj priznal.

Tejto obrane obţalovaného však neuveril ani najvyšší súd.

Predovšetkým v tejto súvislosti najvyšší súd konštatuje, ţe svedok V. G. vo

svojej výpovedi veľmi presvedčivo a detailne popísal okolnosti a priebeh celého

skutku. Okrem toho jeho výpoveď na rozdiel od obhajobných tvrdení obţalo-vaného,

má reálnu oporu aj v ďalších vykonaných dôkazoch, ktoré sú obsahom spisu.

Neakceptovateľnosti obhajoby obţalovaného P. G. nasvedčuje

aj motív konania, ktorý sa spája so zaobstarávaním a najmä distribúciou drog a nie

ako vo svojich odvolacích námietkach (predaj sošiek v Rakúsku) bez bliţších dô-

kazov naznačuje obţalovaný.

Z výpovedí svedkov O. M., A. K., ale aj samotného obţalovaného vyplýva, ţe

sa zaoberal uvedenou činnosťou, a to aj v Rakúsku

(č.l. 855) a v jej rámci dokonca aj spolupracoval s políciou. Aj svedok Ľ. P. potvrdil

tieto okolnosti s tým, ţe poškodený Ľ. T. bol napokon oznámiť túto činnosť na polícii

v Banskej Bystrici. Aj manţelka poškodeného potvrdila, ţe jej manţel mal strach

a chcel niektoré veci oznámiť na polícii. Sám obţalovaný vo svojej výpovedi potvrdil,

ţe príslušník polície Policajného zboru Slovenskej republiky p. K. ho informoval, ţe

poškodený bol skutočne nahlásiť,

ţe obţalovaný ho núti predávať drogy. Vzájomný konflikt obţalovaného

s poškodeným v tomto smere vyplýva aj z výpovede K. S.,

ktorá počula, ţe poškodený sa vyhráţal obţalovanému, ţe oznámi na neho niektoré

veci na polícii. Významné z tohto hľadiska je aj tvrdenie obţalovaného na č.l. 571,

ktorý pri konfrontácii so svedkom G. uviedol, ţe zbraň (pištoľ), ktorou bol zavraţdený

Ľ. T. utrel (zbavil daktyloskopických stôp) práve on, pričom v rámci odvolacích

námietok sa domáhal a argumentoval stotoţnením daktylosko-pických stôp, pričom

ich nedostatok pripisoval na ťarchu svedkovi G..

Skutočnosti nezodpovedá ani obhajobné tvrdenie obţalovaného, prečo

kritického dňa ušiel pred políciou. Zo spisového materiálu totiţ vyplýva, ţe v tom

čase nemohol vôbec vedieť (a ani to netvrdí), ţe svedok V. G. oznámil spáchanie

predmetných skutkov na polícii. Túto skutočnosť sa nemohol dozvedieť ani od svojho

suseda D. P., ako uvádzal obţalovaný, pretoţe ten bol v tom čase v Holandsku

a odvtedy sa s obţalovaným uţ nevidel, čo aj vo svojej výpovedi potvrdil.

K ostatným odvolacím námietkam obţalovaného zvlášť, ţe medzi kostrovými

zostatkami sa našiel fragment lebečnej kosti, ktorý imitoval strelné poranenie,

najvyšší súd dodáva, ţe znalci MUDr. M. a MUDr. K. konštatovali,

ţe k roztriešteniu ostatných kostí mohlo dôjsť pôsobením strely a to na drobné

čiastočky, ktoré uţ v čase vyberania pozostatkov nebolo moţné rozoznať od ostat-

ného materiálu. Aj znalec z odvetvia balistiky Ing. P. K. potvrdil, ţe k takému

devastačnému zraneniu by mohlo dôjsť, ak by zbraň bola v blízkosti, resp. priloţená

k hlave obeti, čo práve vyplýva aj z výpovedí svedka G.. Poţiadavka obţalovaného

na rekonštrukciu tohto deja (ale aj v prípade poškodeného S.) je ne-reálna, pretoţe

aj znalci vylučujú moţné ďalšie prínosy z jej prípadného vykonania.

V neposlednom rade v neprospech obţalovaného vyznieva aj výsledok zna-

leckého dokazovania, skúmania šatstva poškodeného Ľ. T., keď na jeho nohaviciach

bol zaznamenaný v zadnej časti vpich po bodnoreznom nástroji – noţi, čo tieţ

súhlasí s výpoveďou svedka G.. Ten uviedol, ţe ešte pred príchodom

na Š. sa obaja muţi hádali, obţalovaný vyčítal Ľ. T.,

ţe oznámil veci na polícii, ţiadal ho o stiahnutie výpovede a hlavne uviedol svedok

G., ţe obţalovaný pichol noţom poškodeného do zadnej časti tela.

Obhajobné námietky obţalovaného nepodporujú ani znalecké posudky

znalcov z odvetvia psychiatrie a psychológie, ktoré na rozdiel od svedka V. G., P. G.

hodnotia ako osobu s agresívnymi črtami, disociálnu osobu, ktorej pobyt na slobode

môţe byť nebezpečný. Napokon uvedené črty osobnosti potvrdzovali aj svedkovia A.

K., O. M., M. B.,ale aj M. S.. Záverom ešte najvyšší súd zdôrazňuje aj tú skutočnosť,

ţe z výpovede obţalovaného, pokiaľ by bola pravdivá, by vyplývalo, ţe telo

poškodeného zostalo na mieste činu bez toho, aby bolo uloţené (skryté) do hrobu,

pretoţe s V. G. mali odísť preč z miesta činu dokonca bez toho,

aby obţalovaný ešte vedel o zastrelení poškodeného. To je úplne nelogické

vzhľadom k tomu, ţe k ukrytiu tela bolo treba aspoň dvoch ľudí (bolo treba svietiť

a kopať a pre nástroje išli podľa výpovede svedka G. práve ku G.).

Na základe uvedeného, preto aj najvyšší súd po preskúmaní veci dospel

k záveru, ţe skutky sa stali tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého

rozsudku a tieto spáchal obţalovaný P. G.. Krajský súd po právnej stránke konania

obţalovaného P. G. v bode 1/ a v bode 2/ kvalifikoval ako trestný čin vraţdy podľa §

219 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. Po subjektívnej stránke obţalovaný konal

v priamom úmysle podľa § 4 písm. a/ Tr. zák. a tohto konania

sa dopustil opakovane, t.j. potom, čo bol rozsudkom Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 26. marca 1992, sp. zn. právoplatne odsúdený pre trestný čin

vraţdy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov

a zaradený pre jeho výkon do nápravnovýchovného ústavu pre mladistvých. Z výko-

nu tohto trestu bol podmienečne prepustený 09. júna 1994 a uvedené odsúdenie

nebolo zahladené.

Krajský súd (ale aj krajský prokurátor pri podaní obţaloby) v Banskej Bystrici

však opomenul, ţe konanie obţalovaného po formálnej, ale aj po materiálnej stránke

naplnilo znaky obzvlášť nebezpečnej recidívy podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. Bolo preto

povinnosťou krajského súdu po predchádzajúcom upozornení na prísnejšiu kvali-

fikáciu konania obţalovaného ( ) uznať ho za vinného

zo spáchania uvedených skutkov, ako obzvlášť nebezpečného recidivistu podľa § 41

ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., pretoţe znak opätovnosti a obzvlášť

nebezpečnej recidívy sa navzájom nevylučujú, môţu byť dané popri. Kaţdý z týchto

znakov totiţ vyjadruje iný okruh skutočnosti – opätovnosť len jednoduchý fakt,

ţe predchádzajúci skutok sa stal, kdeţ to recidíva aj to, ţe bol aspoň sčasti vykonaný

za predchádzajúci a v ustanovení § 41 ods. 1 Tr. zák. predpokladaný trestný čin

uloţený trest.

Uvedený nedostatok však najvyšší súd uţ odstrániť nemohol vzhľadom

k tomu, ţe odvolanie bolo podané len obţalovaným, t.j. v jeho prospech.

Na druhej strane správne a v súlade so zákonom postupoval krajský súd,

pokiaľ obţalovanému P. G. podľa § 219 ods. 2 Tr. zák., § 29 ods. 1,

ods. 3 Tr. zák. uloţil výnimočný trest odňatia slobody na doţivotie, pričom tento trest

vo vzťahu ku skutku v bode 1/ uloţil ako trest súhrnný podľa § 35 ods. 3 Tr. zák.

(formálne správne malo byť citované ustanovenie § 35 ods. 2 Tr. zák., pretoţe

trestnosť činu posudzoval podľa účinného do 31. mája 1995).

V tomto ohľade aj najvyšší súd v súlade s odôvodnením prvostupňového súdu

dospel k záveru, ţe uvedený trest zodpovedá mimoriadne vysokému stupňu

nebezpečnosti činu, vyţaduje ho tieţ účinná ochrana spoločnosti s tým, ţe nie je ani

nádej, aby páchateľa bolo moţné napraviť trestom odňatia slobody od pätnásť

do dvadsaťpäť rokov. V tejto súvislosti neobstojí ani odvolacia námietka obţalo-

vaného, ţe znalci moţnosť jeho nápravy pripúšťali. Posúdenie tejto otázky,

t.j., či by bolo moţné páchateľa napraviť aj trestom odňatia slobody nad pätnásť

rokov do dvadsaťpäť rokov, ktorej riešenie patrí do výlučnej právomoci súdu. Ide síce

o otázku právnu a súd musí vychádzať aj zo znaleckých posudkov znalcov z odboru

zdravotníctva, odvetia psychológie a psychiatrie, avšak na druhej strane formuláciou

tejto podmienky (t.j. nie je nádej) dáva zákon najavo, ţe nestačí nedostatok istoty,

ţe sa páchateľ napraví trestom kratšieho trvania, ale naopak, vyţaduje sa rozumná

istota vychádzajúca zo súčasných znalostí o moţnosti nápravy páchateľa trestom

odňatia slobody časovo obmedzeným.

V tomto ohľade najvyšší súd v súlade s rozhodnutím krajského súdu na zákla-

de dôkazov obsiahnutých v spise vyhodnotil prognózu prevýchovy obţalovaného

trestom od pätnásť do dvadsaťpäť rokov ako nereálnu. Najdôleţitejšiu úlohu pritom

zohráva predovšetkým osobnostná charakteristika obţalovaného, v ktorej dominuje

psychologická štruktúra s prejavujúcimi sa dominantnými rysmi egocentrizmu.

V takomto prípade ide o trvalú poruchu, ktorá sa nedá liečiť. Zakladá tak aj podľa

znalcov vzhľadom k doterajšej jeho kriminogenéze moţnosť ďalšej recidívy, takţe

aj pobyt obţalovaného na slobode môţe byť nebezpečný. Napokon závery znalcov

z odvetvia psychiatrie potvrdzujú v tomto smere aj ďalšie dôkazy obsiahnuté v spise.

Predovšetkým register trestov, z ktorého je evidentné, ţe obţalovaný sa prakticky

priebeţne dopúšťal trestnej činnosti bez ohľadu, ţe vykonal tresty odňatia slobody

kratšieho trvania. Charakteristické črty psychopatickej osobnosti obţalovaného

tak potvrdzujú aj svedkovia, ktorí sa dostali s ním do kontaktu aj v tejto veci a ktorým

sa vyhráţal váţnymi následkami na zdraví a ţivote v podstate z banálnych príčin,

či uţ išlo o S. S. a jej brata T., ale aj M. B. a v neposlednom rade aj A. K..

Z uvedených dôvodov preto uloţenie iného trestu ako ho uloţil krajský súd

ani nepripadalo do úvahy. Krajský súd pri zaradení obţalovaného do príslušnej,

t.j. tretej nápravnovýchovnej skupiny, ktoré je v tomto prípade správne, mal však

formálne uviesť ustanovenie a nie Tr. zák.

Rovnako tak vo výroku, ktorým poškodené strany so zvyškom nároku na náhradu

škody odkázal krajský súd na konanie o veciach občianskoprávnych bolo správne

namiesto treba citovať ustanovenie

Uvedené pochybenia sú však pochybeniami rýdzo formálnymi, ktoré nemali ţiaden

vplyv na vecnú správnosť uvedených výrokov, a preto najvyšší súd nepovaţoval

za potrebné tieto formálne nedostatky naprávať.

Pretoţe Najvyšší súd Slovenskej republiky v ďalšom nezistil ţiadne pochybe-

nie prvostupňového súdu, ani čo sa týka výroku o zhabaní veci – perkusného

revolvera LLIPIETTA a ani čo do výšky náhrady škody poškodeným stranám,

ktoré si škodu riadne a včas uplatnili a táto do výšky priznanej v rozsudku bola

aj riadne preukázaná, odvolanie obţalovaného P. G. ako nedôvodné podľa § 256 Tr.

por. zamietol.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je

prípustný.

V Bratislave 03. mája 2007

JUDr. Juraj M a j c h r á k, v.r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík

Za správnosť vyhotovenia: