Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tost/35/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

odsúdeného P. G., pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28. októbra 2010 v Bratislave,

o sťažnosti odsúdeného P. G. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 22. septembra 2010, sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Podľa sťažnosť odsúdeného P. G. s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. júna 2006, sp. zn. ,

bol obžalovaný P. G. uznaný za vinného v bode 1/ z trestného činu vraždy podľa § 219

ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. a v bode 2/ z trestného činu

vraždy podľa , Tr.

na tom skutkovom základe, že :

1/ v presne nezistenej dobe, pravdepodobne 11. januára 1995 asi 50 m za záhradou

rodinného domu na N., v úmysle usmrtiť V. S., nar. X., tohto viackrát bodol motýlikovým

nožom s dĺžkou čepele cca 10 - 15 cm do oblasti brucha, hrudníka a chrbta, čím mu spôsobil

zranenia, ktorým na mieste podľahol a následne spolu s V. G., nar. X., tam vykopali jamu,

vložili do nej telo V. S. a zahrabali. Tohto konania sa dopustil po tom, čo bol rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. z 26. marca 1992, uznaný vinným

z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. a iné, za čo mu bol uložený trest odňatia

slobody v trvaní štyroch rokov, so zaradením pre výkon trestu v nápravnovýchovnom ústave

pre mladistvých, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený Okresným súdom v Martine,

2

sp. zn. Pp 131/94 dňa 09. júna 1994 a bola určená skúšobná doba v trvaní štyroch rokov,

pričom výkon zvyšku trestu mu bol nariadený 2. januára 1996,

2/ v presne nezistenej dobe pravdepodobne 25. júla 2002 v lesnom poraste v katastri

turistickej oblasti Š., okres B., v úmysle usmrtiť Ľ. T., nar. X., pod vplyvom alkoholu,

tomu z perkusného revolveru - 6 výstrelového, zn. LLIPIETTA, talianskej výroby, kalibru 44

mm, výrobného čísla R., z tesnej blízkosti vystrelil jednu ranu do oblasti jeho krku a druhú

ranu do oblasti jeho hlavy, čím mu spôsobil zranenia, ktorým na mieste podľahol a následne

s V. G., nar. X., tam vykopali jamu, vložili do nej telo Ľ. T. a jamu zahrabali. Tohto konania

sa dopustil po tom, čo bol rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.

z 26. marca 1992, uznaný vinným z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. a iné,

za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov, so zaradením pre výkon

trestu v nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých, z výkonu ktorého bol podmienečne

prepustený Okresným súdom v Martine, sp. zn. Pp 131/94 dňa 09. júna 1994

a bola mu určená skúšobná doba v trvaní štyroch rokov, pričom výkon zvyšku trestu mu bol

nariadený 2. januára 1996.

Za skutky pod bodmi 1/ a 2/ bol P. G. odsúdený podľa § 219 ods. 2 Tr. zák.

v znení v znení neskorších zmien a doplnkov s použitím ,

ods. 3 Tr. zák. a Tr. v znení neskorších zmien a doplnkov

na výnimočný trest odňatia slobody na doživotie, pričom tento trest je trestom súhrnným

vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/.

Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. bol zaradený na výkon trestu odňatia slobody

do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa Tr. v znení bol

zhabaný 1 ks perkusný revolver zn. LLIPIETTA, kal. 44 mm, výr. č. R. aj s príslušenstvom,

pričom podľa § 83 ods. 2 Tr. zák. sa jeho vlastníkom stáva štát.

Zároveň bol zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.

zo dňa 3. augusta 1995, ktorým bol obžalovanému uložený podľa § 247 ods. 2

Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka so zaradením do II. (druhej)

nápravnovýchovnej skupiny, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

3

Podľa bol P. G. zaviazaný nahradiť M. P. spôsobenú škodu

7 265 Sk a M. T. vo výške 7 225 Sk, pričom so zvyškom nárokov na náhradu škody boli

obe poškodené podľa odkázané na konanie o veciach

občianskoprávnych.

Odvolanie P. G. proti vyššie citovanému rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesením zo dňa 3. mája 2007, sp. zn. , podľa v znení účinnom

do 1. januára 2006 zamietol.

Dňa 11. mája 2010 podal odsúdený P. G. na Krajský súd v Banskej Bystrici návrh

na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. ,

a to vo vzťahu k obom skutkom, pre ktoré bol právoplatne odsúdený. Podľa názoru

odsúdeného P. G. sú v jeho prípade podmienky pre povolenie obnovy konania podľa § 394

ods. 1 splnené, lebo sú tu nové dôkazy a nové skutočnosti súdu skôr neznáme, ktoré

by mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine. Odsúdený P. G. tvrdí, že je nevinný, že on oba

skutky nespáchal, čo chcel preukázať novými skutočnosťami a dôkazmi. Najmä chcel

dokázať to, že očitý svedok oboch vrážd V. G. pri svojej výpovedi ohľadne vraždy

poškodeného Ľ. T. klamal. Túto „novú skutočnosť“ chcel súdu preukázať konfrontáciou

v pôvodnom konaní vypočutých znalcov z odboru súdneho lekárstva a z odboru balistiky

s obsahom videozáznamu z previerky výpovede na mieste činu vraždy poškodeného Ľ. T.,

keďže znalci nemali možnosť tento videozáznam pred vypracovaním svojich posudkov

vzhliadnuť, v dôsledku čoho dospeli vo svojich posudkoch k nesprávnym záverom.

Výsluchom svedkyne M. P. ohľadne nálezu občianskeho preukazu jej syna poškodeného V. S.

na dvore ich rodinného domu a potvrdením z Obecného úradu S. o vyhorení chaty v katastri

tejto obce chcel odsúdený P. G. zase preukázať, že svedok V. G. klamal aj ohľadne vraždy

poškodeného V. S.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 22. septembra 2010, sp. zn.

, podľa z dôvodov ust. zamietol návrh

odsúdeného P. G. na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Krajskom súde

v Banskej Bystrici pod sp. zn. konštatujúc, že odsúdený P. G. vo svojom návrhu

ani jeho písomnom doplnení, ani na verejnom zasadnutí, neuviedol žiadne nové skutočnosti

ani dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami

a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste. V odôvodnení

krajský súd uviedol, že odsúdený P. G. žiadal len opätovne prehodnotiť skutkový stav

4

a dôkazné konanie, pretože sa cíti byť nevinný, pričom fakticky namietal už predtým známe

a oboznámené znalecké posudky, ktorých obsah poznal už počas samotného prvostupňového

konania a teda mal možnosť vtedy poukazovať na skutočnosti týkajúce sa jeho súčasných

námietok, a to až do právoplatného skončenia veci. Krajský súd nezistil z písomných podaní

ani z ústnych vyjadrení odsúdeného žiadne nové skutočnosti súdu skôr neznáme, ktoré

by mohli mať vplyv na jeho uznanie viny a určenie trestu. Pričom naopak zistil, že odsúdený

sa len snaží doplniť dokazovanie o opakovanie dôkazov a o získanie odpovedí na otázky,

ktoré v čase pôvodného konania nepoložil, napriek tomu, že mal na to možnosť. Krajský súd

v odôvodnení ďalej uviedol, že konanie o povolení obnovy konania ani samotné konanie

o obnove konania nenahrádza ani neopakuje pôvodné konanie ani jeho dokazovanie,

a preto ani nie dôvod na opätovné vypočutie navrhovanej svedkyne a ďalšieho znalca,

keďže títo už riadne vypovedali v pôvodnom trestnom konaní, že tiež nie je dôvod

na prehranie si videozáznamu z previerky výpovede na mieste činu, pretože s príslušnou

zápisnicou o danej previerke sa už oboznámil súd v pôvodnom konaní, preto tieto návrhy

na doplnenie dokazovania krajský súd v tomto konaní zamietol.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu zahlásil odsúdený P. G. na verejnom zasadnutí

do zápisnice o ňom sťažnosť. V písomnom odôvodnení sťažnosti odsúdený G. uviedol,

že uznesenie krajského súdu považuje za nedôvodné, predčasné a najvyšší súd žiada,

aby toto uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Opätovne obšírne

poukázal na skutočnosti a dôkazy, ktoré uviedol už v návrhu na povolenie obnovy konania,

pričom ale nesúhlasil s tým, ako tieto vyhodnotil krajský súd a trval na tom,

že tieto skutočnosti a dôkazy by mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine.

Ustanovený obhajca odsúdeného P. G. JUDr. Š. L. v písomnom odôvodnení sťažnosti

doplnil, že krajský súd nevykonal dôkazy, ktoré jeho klient navrhol vykonať na verejnom

zasadnutím, preto žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie

konanie.

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený P. G.

podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil,

že sťažnosť odsúdeného P. G. nie je dôvodná.

5

Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, preto akýkoľvek zásah

do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu je prípustný iba vo výnimočných

prípadoch striktne stanovených v .

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným

rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti

alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo

vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo

k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu,

alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného

trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo

by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Krajský súd správne v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že konanie

o povolení obnovy konania v zmysle sa obmedzuje predovšetkým

na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy,

ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Za nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno považovať

také skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisu, a to aj vtedy, keď sa súd

s nimi v rozhodnutí nevysporiadal, alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení

vykonaných dôkazov, prípadne ich vyhodnotil nesprávne (R 6/1997, R 32/1992).

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloženého spisového materiálu

zhodne s krajským súdom dospel k záveru, že odsúdený P. G. nepredložil s výnimkou

oznámenia z Obecného úradu S. (v spise na č. l. 1433) žiaden dôkaz, ktorý

by nebol súdu známy už v pôvodnom konaní. Rovnako tak neuviedol žiadne nové skutočnosti

súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi

už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste. Odsúdený P. G. tak v návrhu

na povolenie obnovy konania, ako aj v sťažnosti podanej proti uzneseniu krajského súdu

poukazuje predovšetkým na to, čo tvrdí od začiatku trestného konania, že skutky nespáchal

a očitý svedok V. G. nehovorí pravdu. V tomto kontexte potom poukazovaním na jednotlivé

detaily, akými sú pri skutku pod bodom 1/ rozsudku prvostupňového súdu dátum vyhorenia

chaty v katastri obce S. a pri skutku pod bodom 2/ rozsudku prvostupňového súdu uhol,

pod ktorým strela vnikla do hlavy poškodeného Ľ. T., sa snaží spochybniť priebeh

skutkového deja a závery znaleckých posudkov oboch znalcov. Už v pôvodnom konaní však

6

odvolací súd v rámci vyporiadavania sa s obhajobnými námietkami odsúdeného, ktoré boli

v podstate rovnakého charakteru, konštatoval, že svedok V. G. o rozhodujúcich fázach deja

u oboch skutkov vypovedal stále rovnako a vzhľadom k dlhému časovému odstupu odchýlky

v detailoch, nemôžu mať vplyv na dôveryhodnosť svedka V. G. Správny bol preto záver

krajského súdu, že sa odsúdený P. G. snaží len doplniť dokazovanie o opakovanie dôkazov,

ktoré už boli riadne vykonané v pôvodnom konaní a o získanie odpovedí na otázky, ktoré

v čase pôvodného konania nepoložil napriek tomu, že mal na to možnosť. Úlohou obnovy

konania ako mimoriadneho opravného prostriedku nie je doplňovať dokazovanie z pôvodného

konania, ale rozhodnúť, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré

by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi

odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného P. G. Ich existenciu ale ani najvyšší súd

nezistil.

Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje,

že krajský súd postupoval procesne a vecne správne, keď o návrhu odsúdeného P. G.

na povolenie obnovy konania rozhodol tak, že tento z dôvodov uvedených v § 399 ods. 2

zamietol. Z uvedených dôvodov preto aj Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť

odsúdeného P. G. proti napadnutému uzneseniu ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/

zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave dňa 28. októbra 2010

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová