Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/2/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí v Bratislave

27. septembra 2007 v trestnej veci obžalovaného Mgr. M

pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 5

Tr. v znení neskorších predpisov a iné o odvolaní obžalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 17. mája 2007, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa , účinného do 1.januára 2006

napadnutý rozsudok sa z r u š u j e v celom rozsahu.

Podľa účinného do 1. januára 2006 vec sa v r a c i a

Krajskému súdu v Nitre, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo 17. mája 2007, sp. zn. ,

ako súdu prvého stupňa bol obžalovaný Mgr. M uznaný za vinného

z návodu k trestnému činu podvodu podľa § 10 ods. 1 písm. b/, § 250 ods. 1, ods. 5

Tr. v znení a trestného činu prijímania

úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160 ods. 1 Tr. zák. v podstate na tom

skutkovom základe, že

ako súkromný podnikateľ na základe živnostenských listov

č. Ž zo dňa 20. novembra 1995 a č. Z zo dňa

1. apríla 1997 vydaných bývalým Okresným úradom v Nitre, oprávňujúcich

ho na vykonávanie ohlasovanej živnosti v odbore vydavateľská činnosť,

sprostredkovateľská činnosť a iné, pod obchodným názvom M – S v období od 1. júla

1997 do 16. apríla 1999,

v roku 1997 v 76 prípadoch, v roku 1998 v 156 prípadoch a v roku 1999 v 33

prípadoch, naviedol k uzavretiu krátkodobého pracovného pomeru s firmou M –

Slovenská agentúra pre pomoc a podporu Nitra, osoby uchádzajúce

sa o zamestnanie (ďalej len uchádzač) s podmienkou, že sú povinní pod zámienkou

školenia vyplatiť mu sumu od 3 500 Sk do 5 500 Sk, ktorú určil obžalovaný

v závislosti podľa toho, akú výšku mesačnej mzdy v rozmedzí od 8 000 Sk

do 14 500 Sk danému uchádzačovi uviedol do pracovnej zmluvy a následne týmto

osobám vypracoval potrebnú dokumentáciu preukazujúcu krátkodobý pracovný

pomer a výplatu mzdy, ku ktorej však v skutočnosti nedošlo, pričom mal vedomosť o

tom, že vykonávali iba činnosť za účelom získania ďalších osôb pre rovnaký postup

obžalovaného a tieto doklady podľa jeho usmernenia predkladali uchádzači k žiadosti

o podporu v nezamestnanosti príslušným okresným úradom práce, ktoré týmto

vyplatili sumu najmenej 8 060 438 Sk ku škode Sociálnej poisťovne.

Krajský súd za to obžalovanému uložil podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. za použitia

§ 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť)

mesiacov. Na výkon uloženého trestu zaradil obžalovaného podľa § 39a ods. 3

Tr. zák. do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 54 ods. 1 Tr. zák. súd uložil

obžalovanému peňažitý trest v sume 100 000 Sk.

Podľa § 54 ods. 2 Tr. zák. vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa pre prípad, že by výkon trestu mohol

byť úmyselne zmarený ustanovil mu náhradný trest odňatia slobody vo výmere

jedného roku.

Podľa § 49 ods. 1 a § 50 ods. 1 Tr. zák. mu uložil trest zákazu činnosti

vykonávať podnikateľskú činnosť podľa živnostenského zákona na dobu 3 (troch)

rokov.

Podľa bola S s nárokom na náhradu škody odkázaná na

konanie

o veciach občianskoprávnych.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

obžalovaný Mgr. M a odvolanie podal aj prostredníctvom svojho obhajcu.

Obžalovaný Mgr. M v písomných dôvodoch svojho odvolania

v prvom rade poukazoval na rozporné vyjadrenia týkajúce sa tej istej veci

v napadnutom rozsudku uvedené na strane 4, kde je uvedené, že obsahom školenia

bolo poučenie, akým spôsobom má tento zamestnanec získavať ďalších uchádzačov

o takýto pracovný pomer. Na strane 7 rozsudku je vyjadrenie, že týmto školením boli

faktické pokyny obžalovaného, akým spôsobom sa majú svedkovia správať voči

okresnému úradu práce a ďalším osobám. To značí, že išlo o odovzdávanie

informácii, za ktoré požadoval úhradu o čom svedčia zmluvy o poskytnutí služby

a nie za to, že niekoho zamestnal. Každý si bol vedomý, že mu platí za školenie,

ktorého faktickým obsahom bol obsah brožúrky „Z kuchyne úradu práce“

a vyjadrenia svedkov, že úhradu požadoval za to, že ich zamestnal, považuje

za nepresné a v horšom prípade za zmanipulované. Ďalej uviedol, že väčšina ľudí

(156) bola zamestnaná v roku 1998 a ich úlohou bolo získavanie podpisov

pod petičné listiny (sú vo veciach doličných) a propagácia jeho osoby ku kandidatúre

v primátorských voľbách. Pracovníkom pridelil prácu a požadoval jej vykonanie.

Nik nebol prijatý do pracovného pomeru s tým, že nemá vykonať žiadnu činnosť

ako tvrdí obžaloba. Vypracovanie dokumentácie je povinnosťou každého

zamestnávateľa, aj vystavenie zápočtového listu po skončení pracovného pomeru

a vydať pracovníkovi potvrdenia, ktoré požaduje pre iné právnické, či fyzické osoby.

Nikdy neboli v potvrdeniach zavádzajúce alebo klamlivé údaje. Všetky tieto

skutočnosti svedčia o tom, že nemal v úmysle uviesť niekoho do omylu. Znalec

Ing. L nemal vôbec za úlohu určiť výšku škody a pokiaľ ju určil,

tak automatickým prepisom zo záznamu úradu práce, ktorý je súčasťou posudku

a nie je spôsobom, ktorý požadoval najvyšší súd vo svojom uznesení. Je toho

názoru, že so svedkami bolo istým spôsobom manipulované, čo sa najlepšie ukázalo

pri výpovedi svedka P. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na nové konanie.

V písomných dôvodoch odvolania, ktoré podal prostredníctvom obhajcu

uviedol, že sa nemôže stotožniť so závermi súdu uvedenými v napadnutom

rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení. Krajský súd

sa vôbec neriadil závermi uvedenými v uznesení najvyššieho súdu zo dňa

25. apríla 2001 pod. č. a rozhodol bez náležitého zistenia skutkového

stavu a bez objasnenia veci. Samotná obžaloba nie je pravdivá, pretože z výpovedí

jednotlivých zamestnancov vyplýva, že dohodnutú prácu skutočne vykonávali, bola

im za ňu vyplácaná mzda, a preto im vznikol aj podľa názoru najvyššieho súdu reálny

pracovný pomer a nárok na vyplatenie mzdy a tiež podpory v nezamestnanosti.

Vykonaným dokazovaním mu nebola vina preukázaná, preto je potrebné,

aby ho súd v celom rozsahu oslobodil. Ďalej poukazoval, že v obžalobe je nesprávne

uvedený počet osôb 256, ktorým mali vyplatiť príslušné miestne okresné úrady práce

podporu v nezamestnanosti. Týchto osôb nebolo 256 a za tým účelom navrhol

vykonať doplnenie dokazovania, čo mu súd zamietol. Uvedený počet osôb neobstojí,

pretože Národný úrad práce ako poškodená organizácia uviedla niektoré osoby

viackrát, napr. J je v zozname uvedený trikrát.

Súd dostatočným spôsobom nepreskúmal a nevykonal dokazovanie

na ustálenie otázky, aká mzda patrila zamestnancom, ktorí reálne vykonávali prácu

a boli zamestnaní. Bolo potrebné znaleckým dokazovaním ustáliť primeranú mzdu

za vykonanú prácu. V tejto súvislosti poukazuje na znalecký posudok č. 3/2002, ktorý

vyhotovil Ing. Ľ pre Okresný súd v Nitre v konaní vedenom

pod sp. zn. , kde sa znalec vyjadril, že na daný druh a množstvo práce

je to neobvykle vysoká mzda, ale nie je v rozpore so zákonom. Žiadny predpis totiž

nestanovuje maximálnu výšku mzdy, preto jeho konanie nemôže byť chápané

ako podvodné konanie. Veľmi starostlivo treba vyhodnotiť škodu, nakoľko

prokuratúra žiadala zaviazať ho v plnej výške. Dáva do pozornosti, že časť ľudí z 265

bola trestne stíhaná, vo väčšine prípadov boli trestné stíhania podmienečne

zastavené a tieto osoby úradom práce vrátili vyplatenú podporu v nezamestnanosti

a tým pádom sa súd mal s tým vysporiadať. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol

napadnutý rozsudok zrušiť, oslobodiť ho spod obžaloby, alternatívne navrhol vec

vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací postupujúc vzhľadom

na ustanovenie ( v znení zákona

č. ), účinného od 1. januára 2006, podľa predpisov dovtedy účinných,

t. j. o trestnom konaní súdnom () v znení

neskorších predpisov, po zistení, že neprichádza do úvahy rozhodnutie podľa § 253,

preskúmal podľa zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov

napadnutého rozsudku proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc pritom

aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil, že odvolanie obžalovaného

bolo dôvodne podané. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je založené na neúplnom

skutkovom zistení vyplývajúcom z nedostatočne vykonaného dokazovania, vznikli

pochybnosti o správnosti skutkových zistení. Na objasnenie veci bude treba dôkazy

vykonať opakovane zákonom predpísaným spôsobom, prípadne vykonať ďalšie

dôkazy, pričom ich vykonanie pred odvolacím súdom by znamenalo nahrádzať

činnosť súdu prvého stupňa.

Podľa účinného do 1. januára 2006 orgány činné v trestnom

konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu

nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti

svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech,

a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy, nečakajúc na návrh strán.

Podľa orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy

podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarali orgány

činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Orgány činné v prípravnom konaní, ani krajský súd ako súd prvého stupňa

nepostupovali dôsledne v intenciách týchto ustanovení, ktoré obsahujú

najdôležitejšiu zásadu činnosti všetkých orgánov trestného konania, a to správne

zistiť skutkový stav veci. Krajský súd na hlavnom pojednávaní nevykonal všetky

potrebné dôkazy a následne pri hodnotení vykonaných dôkazov nepostupoval

v súlade s vyššie citovanou zásadou.

V prvom rade je potrebné uviesť, že v predmetnej trestnej veci podal krajský

prokurátor prvýkrát obžalobu dňa 21. júla 2000 v podstate na tom istom skutkovom

základe, ako je uvedené v obžalobe toho istého prokurátora z 12. júna 2003, o ktorej

rozhodol súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom.

Krajský súd vo veci rozhodol o prvej obžalobe na neverejnom zasadnutí

uznesením z 8. februára 2001, sp. zn. , kedy podľa § 188 ods. 1 písm. e/

vrátil trestnú vec obžalovaného prokurátorovi na došetrenie.

Na základe sťažnosti krajského prokurátora proti tomuto uzneseniu rozhodoval

vo veci Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 25. apríla 2001, sp. zn.

, pričom podľa sťažnosť krajského

prokurátora zamietol.

V tomto rozhodnutí najvyšší súd dal v podstate za pravdu súdu prvého stupňa,

že obžaloba bola predčasne podaná, nakoľko nebol náležite zistený skutkový stav

veci. Taktiež vytýkal pochybenie v právnom posúdení skutku z hľadiska časovej

účinnosti . V tomto smere bolo potrebné doplniť dokazovanie

a zamerať sa na otázku, kedy vlastne boli oba trestné činy dokonané. V spise sa totiž

nachádzali výpovede svedkov, ktorí uvádzali, že ich obžalovaný podobným

spôsobom zamestnával aj po 1.septembri 1999 (str. 21 uznesenia), ktoré prípady

obžaloba nezahŕňala. Už v tomto uznesení však najvyšší súd konštatuje, že konanie

obžalovaného vykazuje formálne i materiálne znaky trestného činu prijímania úplatku

aj podľa v znení platnom do 31. augusta 1999. Bude

však potrebné vypočuť svedkov, pretože vlastne nebolo zistené, akú sumu

obžalovaný od svedkov získal. Zistenie tejto sumy je potrebné pre posúdenie stupňa

nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť. Neobstojí tvrdenie prokurátora,

že peniaze poskytlo celkom 265 osôb, pretože na základe zadovážených dôkazov

je možné predbežne ustáliť, že obžalovanému v spojitosti so zamestnaním v jeho

firme dalo peniaze cca 203 osôb, pričom dve z nich dokonca tvrdili, že obžalovaný

im peniaze vrátil (viď str. 22 uznesenia). Oporu vo vykonaných dôkazoch nemá

ani výška poskytnutých finančných prostriedkov, ktorá sa podľa obžaloby pohybovala

od 3 500 do 6 278 Sk. V ďalšej časti rozhodnutia (č. l. 37-46) najvyšší súd veľmi

podrobne rozobral pochybenia, ktorých sa dopustili orgány činné v prípravnom

konaní, pričom konkrétne poukázal na jednotlivé svedecké výpovede, chýbajúce

listinné dôkazy a prikázal vykonať určité procesné úkony smerujúce k náležitému

zisteniu skutkového stavu.

Po vrátení veci do prípravného konania postupoval vyšetrovateľ podľa

pokynov dozorujúceho prokurátora, pričom sa snažil vykonať všetky dôkazy v zmysle

zrušujúceho uznesenia. Napriek tomu je potrebné orgánom činným v prípravnom

konaní vytknúť, že nepostupovali dôsledne v zmysle pokynov najvyššieho súdu

najmä v súvislosti s pribratím znalca z odboru ekonomiky (č. l. 43 uznesenia ).

Po doplnení dokazovania bola vo veci podaná nová obžaloba 12. júna 2003

v podstate na rovnakom skutkovom základe.

V novom konaní krajský súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie

okrem výsluchu obžalovaného, výsluchom znalca z odboru ekonomiky a podnikania

Ing. L, z množstva svedkov vypočutých v prípravnom konaní vypočul iba 20 svedkov

a oboznámil listinné dôkazy nachádzajúce sa v spisovom materiály. Z odôvodnenia

rozsudku sa však nedá zistiť, o ktoré svedecké výpovede svoje skutkové zistenia

oprel, čo je v príkrom rozpore s ustanovením V dôvodoch rozsudku

súd prvého stupňa (strana 4 odstavec tretí) iba stroho konštatuje, že konanie

obžalovaného potvrdzujú výsluchy svedkov – zamestnancov obžalovaného. V ďalšej

časti odôvodnenia uvádza mená svedkov, ktorí mali potvrdiť tvrdenia obžaloby.

Niektoré mená svedkov sa tam opakovane uvádzajú (napr. J, M). Súd poukazuje i na

výpovede svedkýň M a M, pritom ide o jednu a tú istú osobu, nakoľko svedkyňa D

sa medzičasom vydala , čím došlo k zmene jej priezviska.

Samotný obžalovaný od začiatku trestného stíhania akúkoľvek vinu popieral.

Tu treba vytknúť súdu prvého stupňa, že v rámci dokazovania nevenoval žiadnu

pozornosť obrane obžalovaného a skutkový stav prevzal z obžaloby. Pritom

už vo vyššie citovanom uznesení najvyššieho súdu sa konštatuje, že viacerí

svedkovia pracovali a bola im vyplatená mzda za vykonanú prácu, ďalší zase

pracovali, ale nedostali mzdu. Taktiež nie všetci zamestnanci poskytli obžalovanému

finančný príspevok. Napriek tomu súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí

vychádzal z obžaloby, ktorá sa opierala hlavne o prílohu č. 1 k protokolu z kontroly

č. l. 85 - 93. V tomto protokole sa skutočne objavuje svedok J až trikrát, ktorej

skutočnosti napriek obrane obžalovaného nebola venovaná žiadna pozornosť.

Pravdou je, že niektorí zamestnanci pri opätovnom výsluchu v prípravnom konaní

pozmenili svoju výpoveď a uviedli, že nevykonali pre obžalovaného žiadnu prácu

(napr. L a ďalší), pričom pôvodne tvrdili, že pracovali. Práve preto bolo potrebné

v záujme odstránenia rozporov a náležitého zistenia skutkového stavu týchto

svedkov, ktorí pozmenili svoje výpovede, podrobne vypočuť na hlavnom

pojednávaní. Niektorí zo svedkov boli dokonca vypočutí na hlavnom pojednávaní

napr. Pčl. 7229 zápisnice o hlavnom pojednávaní z 24. marca 2007) a v zápisnici sa

konštatuje, že svedok vypovedá zhodne ako na č. l. 925 - 926 zv. III. a 3941 - 3942

zv. VIII., avšak jeho výpovede sú odlišné, keď v prvej výpovedi tvrdí, že pracoval

a v druhej už tvrdí,

že nerobil. Nemožno potom do zápisnice uviesť, že vypovedajú zhodne. Tu súd

postupoval veľmi nezodpovedne. Presné ustálenie počtu zamestnancov, ktorí vôbec

pre obžalovaného nepracovali a napriek tomu im vystavil potrebné doklady

na uchádzanie sa o podporu v nezamestnanosti, môže mať vplyv na výšku

spôsobenej škody a tým aj na právnu kvalifikáciu konania obžalovaného.

Ďalej treba súdu prvého stupňa vytknúť, že v spise sa nachádzajú svedecké

výpovede svedkov, ktorí boli pôvodne v prípravnom konaní vypočutí, avšak

po vrátení veci na došetrenie už znovu vypočutí neboli. V spise sa nachádzajú

iba doklady vzťahujúce sa na svedkov (P a ďalší). Súd sa uspokojil so záznamom

vyšetrovateľa a žiadny konkrétny úkon na zabezpečenie ich účasti

na hlavnom pojednávaní nevykonal.

Čo sa týka výšky poskytnutých finančných prostriedkov tu treba taktiež uviesť,

že súd prvého stupňa tejto otázke nevenoval náležitú pozornosť, hoci mu to uložil

najvyšší súd vo vyššie spomínanom rozhodnutí. Rozpätie prijatých prostriedkov

prevzal z obžaloby od 3 500 Sk do 5 500 Sk. Pritom na č. l. 4486 zv. X. sa nachádza

doklad podpísaný svedkyňou H, že za poskytnuté služby zaplatí obžalovanému sumu

6 278 Sk. V tejto súvislosti treba uviesť, že ani znalec

Ing. B výške prijatých finančných prostriedkov nevenoval náležitú pozornosť. Podľa

zistenia najvyššieho súdu znalec vo svojom posudku vychádzal iba z výpovedí

jednotlivých svedkov, ktoré urobili v prípravnom konaní. Pritom v spisovom materiály

sa nachádzajú doklady – zmluvy o poskytnutej službe, kde sa uvádzajú konkrétne

sumy. Z toho dôvodu bude potrebné opätovne vypočuť znalca Ing. B a vyzvať ho na

odstránenie nedostatkov v jeho posudku. Znalec bude musieť opätovne ustáliť výšku

prijatých finančných prostriedkov zo strany obžalovaného a túto výšku je potrebné

v zmysle rozhodnutia najvyššieho súdu pojať do skutkovej vety. Tejto skutočnosti zo

strany súdu prvého stupňa nebola venovaná žiadna pozornosť. V súvislosti so

znaleckým posudkom treba pripomenúť, že ide o jeden z viacerých zadovážených

dôkazov, preto pri jeho hodnotení treba postupovať v súlade s ustanovením § 2 ods.

6

Vzhľadom na zistené pochybenia súdu prvého stupňa najvyšší súd zrušil

napadnutý rozsudok podľa , účinného

do 1. januára 2006 a podľa prikázal krajskému súdu, aby vec

v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Úlohou krajského súdu bude

vykonať úkony, nevykonanie ktorých je v tomto rozhodnutí vytknuté (t. j. vykonať

hlavné pojednávanie podľa ustanovení trinástej hlavy ) a rozhodnúť (

). K tomu najvyšší súd poznamenáva, že krajský súd je povinný vykonať

aj prípadné ďalšie úkony, vykonanie ktorých sa ukáže ako aktuálne v rámci

prerokovávania veci, a to v záujme náležitého zistenia skutkového stavu a svoje

rozhodnutie tiež riadne v zmysle požiadaviek zakotvených v ustanovení § 125

odôvodniť.

Nakoľko napadnutý rozsudok bol zrušený len na podklade odvolania

obžalovaného, nemôže v novom konaní dôjsť ku zmene rozhodnutia v jeho

neprospech ( )

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok

nie je prípustný.

V Bratislave 27. septembra 2007

JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.

predseda senátu

Vypracoval : JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: