Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/9/2012

N a j v y š š í s ú d Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí v Bratislave

29. novembra 2012 v trestnej veci obžalovaného Mgr. M. V. pre trestný čin podvodu

spolupáchateľstvom podľa , , Tr.

v znení a iné o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Nitre z 23. novembra 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa , účinného do 1. januára 2006 napadnutý

rozsudok sa z r u š u j e v celom rozsahu.

Podľa účinného do 1. januára 2006 vec sa v r a c i a

Krajskému súdu v Nitre, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 23. novembra 2011 sp. zn. ako súdu

prvého stupňa bol obžalovaný Mgr. M. V. uznaný za vinného z návodu na trestný čin

podvodu podľa § 10 ods. 1 písm. b/ (v rozsudku nesprávne písm. d/), § 250 ods. 1, 4 Tr. zák.

č. v znení a trestného činu prijímania úplatku a inej

nenáležitej výhody podľa § 160 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

ako súkromný podnikateľ na základe živnostenských listov č. Ž.

zo dňa 20.11.1995 a č. Z. zo dňa 01.04.1997 vydaných bývalým Okresným úradom v Nitre,

oprávňujúcich ho na vykonávanie ohlasovanej živnosti v odbore vydavateľská činnosť,

sprostredkovateľská činnosť a iné, pod obchodným názvom

M. V. – S. A. P. P. P., so sídlom na N. M. číslo L., v N., v budove Okresného úradu práce

Nitra, v období od 01.07.1997 do 16.04.1999,

v roku 1997 v 76 prípadoch, v roku 1998 v 156 prípadoch a v roku 1999

v 33 prípadoch, naviedol k uzavretiu krátkodobého pracovného pomeru s firmou M. V. – S.

A. P. P. P. N., osoby uchádzajúce sa o zamestnanie (ďalej len uchádzač) s podmienkou, že sú

povinní pod zámienkou školenia vyplatiť mu sumu najmenej 3.500,- Sk, t.j. 116,18 eur, ktorú

určil obžalovaný v závislosti podľa toho, akú výšku mesačnej mzdy v rozmedzí od 8.000,- Sk,

t.j. 265,55 eur do 14.500,- Sk, t.j. 481,41 eur, danému uchádzačovi uviedol do pracovnej

zmluvy a následne týmto osobám vypracoval potrebnú dokumentáciu preukazujúcu

krátkodobý pracovný pomer a výplatu mzdy, ku ktorej však v skutočnosti nedošlo, pričom

mal vedomosť o tom, že vykonávali iba činnosť

za účelom získania ďalších osôb pre rovnaký postup obžalovaného a tieto doklady podľa jeho

usmernenia predkladali uchádzači k žiadosti o podporu v nezamestnanosti príslušným

okresným úradom práce, ktoré týmto vyplatili sumu najmenej 8.060.438,- Sk,

t.j. 267.557,52 eur ku škode Národného úradu práce, v súčasnosti jeho právneho nástupcu

Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta, Bratislava.

Krajský súd za to obžalovanému uložil podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. za použitia

§ 35 ods. 1 Tr. zák. a § 40 ods. 1, ods. 5 písm. c/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 2 (dvoch) rokov, pričom výkon uloženého trestu podľa § 58 ods. 1 písm. a/,

§ 59 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému podmienečne odložil na skúšobnú dobu 3 (troch) rokov.

Podľa § 53 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, § 54 odsek 1 Tr. zák. súd uložil

obžalovanému peňažný trest v sume 3.300,- eur.

Podľa § 54 ods. 2 Tr. zák. vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa pre prípad, že by výkon trestu mohol byť

úmyselne zmarený, ustanovil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere

jedného roku.

Podľa bola Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta,

Bratislava s nárokom na náhradu škody odkázaná na konanie o veciach občianskoprávnych.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný

Mgr. M. V., ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.

V písomných dôvodoch odvolania v prvom rade namietal, že výroková časť rozsudku

je prevzatá z obžaloby a nie je v nej zohľadnená jeho obrana ani okolnosti uvedené

v predchádzajúcich rozhodnutiach najvyššieho súdu. Z rozsudku vyplýva, že skutkový stav,

najmä výška škody, nebol zistený. Výška škody bola prevzatá z dokumentu vypracovaného

úradom práce, a ten ako škodu uvádza celú sumu nákladov na podpory v nezamestnanosti

u všetkých zamestnancov, ktorí požiadali o sprostredkovanie zamestnania a vznikol im

na ňu nárok. Namietal tiež závery znalca Ing. L. B. a vytýkal mu neznalosť zákonov

o nemocenskom poistení a sociálnom zabezpečení. Poukázal na rozpory

vo výpovediach svedkov, preto nemôže súhlasiť s odôvodnením uvedenom v napadnutom

rozsudku. Je presvedčený, že trestné činy v rozsahu, ako mu je kladené za vinu, neboli

preukázané a jeho obrana nebola vykonaným dokazovaním plnohodnotne vyvrátená. V závere

svojho odvolania poukázal, že trestné konanie sa vedie už 12 rokov, čo je neprimerane dlhý

čas, preto žiadal jeho odvolaniu vyhovieť, zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací postupujúc vzhľadom

na ustanovenie ( v znení neskorších predpisov),

účinného od 1. januára 2006, podľa predpisov dovtedy účinných, t.j.

o trestnom konaní súdnom () v znení neskorších predpisov, po zistení,

že neprichádza do úvahy rozhodnutie podľa , preskúmal podľa

zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať

odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc

i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil, že konanie, ktoré predchádzalo

napadnutému rozsudku, trpí podstatnou chybou, ktorú nemožno odstrániť na verejnom

zasadnutí a z toho dôvodu je potrebné o odvolaní obžalovaného rozhodnúť na neverejnom

zasadnutí ( ).

V prvom rade je potrebné uviesť, že v prerokúvanej veci bola obžaloba prvýkrát

podaná na krajskom súde ešte 21. júla 2000 pod č. , pričom skutok popísaný

v obžalobe bol v obžalobe právne posúdený ako trestný čin podvodu podľa

§ 250 ods. 1, 5 Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. a trestný

čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160 ods. 1 Tr. zák.

Súd prvého stupňa vo veci prvýkrát rozhodol uznesením z 8. februára 2001 pod sp. zn.

, ktorým podľa vrátil vec prokurátorovi

na došetrenie. Proti tomuto uzneseniu podal prokurátor sťažnosť, ktorú Najvyšší súd

Slovenskej republiky uznesením z 25. apríla 2001 sp. zn. na neverejnom

zasadnutí podľa zamietol. Vo svojom rozhodnutí poukázal

na nezrovnalosti vo výpovediach svedkov, nezrovnalosti v skutkových zisteniach a taktiež

poukazoval na nesprávnu právnu kvalifikáciu skutkov uvedených v obžalobe a dával

do pozornosti ustanovenie Tr. zák. o časovej pôsobnosti .

Po došetrení prokurátor podal na príslušnom súde 12. júna 2003 novú obžalobu

v podstate na nezmenenom skutkovom základe, pričom nezmenil ani právnu kvalifikáciu

konania obžalovaného. Po vykonanom dokazovaní krajský súd vo veci rozhodol rozsudkom

zo 17. mája 2007 pod sp. zn. , ktorým uznal obžalovaného za vinného z návodu

na trestný čin podvodu podľa , , Tr.

v znení a trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody

podľa § 160 ods. 1 Tr. zák., ktorej trestnej činnosti sa mal dopustiť na skutkovom základe, že

ako súkromný podnikateľ na základe živnostenských listov č. Ž.

zo dňa 20.11.1995 a č. Z. zo dňa 1.4.1997 vydaných bývalým Okresným úradom v Nitre,

oprávňujúcich ho na vykonávanie ohlasovanej živnosti v odbore vydavateľská činnosť,

sprostredkovateľská činnosť a iné, pod obchodným názvom M. V. – S. A. P. P. P., so sídlom

na N. M. číslo X., v N., v budove Okresného úradu práce Nitra, v období od 01.07.1997 do

16.04.1999,

v roku 1997 v 76 prípadoch, v roku 1998 v 156 prípadoch a v roku 1999

v 33 prípadoch, naviedol k uzavretiu krátkodobého pracovného pomeru s firmou M. V. – S.

A. P. P. P. N., osoby uchádzajúce sa o zamestnanie

(ďalej len uchádzač) s podmienkou, že sú povinní pod zámienkou školenia vyplatiť mu sumu

od 3.500,- Sk do 5.500,- Sk, ktorú určil obžalovaný v závislosti podľa toho, akú výšku

mesačnej mzdy v rozmedzí od 8.000,- Sk do 14.500,- Sk danému uchádzačovi uviedol

do pracovnej zmluvy a následne týmto osobám vypracoval potrebnú dokumentáciu

preukazujúcu krátkodobý pracovný pomer a výplatu mzdy, ku ktorej však v skutočnosti

nedošlo, pričom mal vedomosť o tom, že vykonávali iba činnosť za účelom získania ďalších

osôb pre rovnaký postup obžalovaného a tieto doklady podľa jeho usmernenia predkladali

uchádzači k žiadosti o podporu v nezamestnanosti príslušným okresným úradom práce, ktoré

týmto vyplatili sumu najmenej 8.060.438,- Sk ku škode Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul.

29. augusta, Bratislava.

Za uvedenú trestnú činnosť obžalovanému uložil podľa § 250 ods. 5 Tr. zák.

za použitia § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov

a 6 (šesť) mesiacov, pričom na výkon uloženého trestu zaradil obžalovaného podľa

§ 39a ods. 3 Tr. zák. do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Obžalovanému tiež uložil

peňažný trest a trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť na základe

živnostenského zákona a poškodená S. P. bola uvedeným rozsudkom odkázaná s nárokom na

náhradu škody na konanie o veciach občianskoprávnych.

Na základe odvolania obžalovaného vo veci rozhodol najvyšší súd uznesením

z 27. septembra 2007 sp. zn. , ktorým podľa ,

zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec podľa vrátil súdu

prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V dôvodoch svojho

rozhodnutia najvyšší súd opätovne vytkol súdu prvého stupňa, že vo veci nedostatočne zistil

skutkový stav, nevykonal vo veci všetky potrebné dôkazy, nevyrovnal sa s obranou

obžalovaného a najmä skutočnosť, že rozhodnutie bolo nepreskúmateľné, pretože jeho

odôvodnenie nezodpovedalo ustanoveniu

Po vrátení vecí krajský súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie na viacerých

hlavných pojednávaniach, ktorých sa obžalovaný spočiatku osobne zúčastňoval.

Dňa 5. novembra 2009 však prísediaci Mgr. M. H. oznámil súdu, že vážne ochorel, podrobuje

sa chemoterapii, a preto sa viac nezúčastní na zasadnutiach senátu. Z toho dôvodu bolo

potrebné vykonať celé hlavné pojednávanie od začiatku, v senáte zloženom iba

zo sudcov z povolania. Ďalšie hlavné pojednávania sa už vykonávali na žiadosť obžalovaného

v jeho neprítomnosti a po rozsiahlom dokazovaní senát rozhodol vo veci napadnutým

rozsudkom.

Podľa ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne vyloží,

ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými

úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú.

Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom

na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval

dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak boli

do rozsudku pojaté ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

Po preskúmaní rozsudku a postupu krajského súdu v konaní po jeho formálnej stránke

musí najvyšší súd, rovnako ako v ostatnom uznesení v predmetnej veci, ktorým zrušil

predchádzajúci rozsudok krajského súdu konštatovať, že napadnutý rozsudok je znovu

nepreskúmateľný, pretože odôvodnenie písomného vyhotovenia nezodpovedá ustanoveniu

V tejto súvislosti najvyšší súd pripomína, že ťažisko presvedčivosti rozsudku spočíva

v jeho odôvodnení. Len spravodlivý a presvedčivý rozsudok môže splniť výchovný účinok

na páchateľa a ostatných členov spoločnosti. Každý výrok rozsudku musí byť odôvodnený

síce stručne, ale zo znenia vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že aj presvedčivo tak,

aby rozhodnutie súdu bolo preskúmateľné. O tom, ktorú skutočnosť možno považovať

za dokázanú, rozhoduje súd na základe vykonaného dokazovania, pričom jednotlivé dôkazy

či už v prospech alebo neprospech obžalovaného, hodnotí podľa svojho vnútorného

presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo

i v ich súhrne. Len súd môže na základe vykonaného dokazovania v priebehu hlavného

pojednávania zistiť skutočnosti závažné pre rozhodnutie o vine obžalovaného. Tomuto

výhradnému právu však zodpovedá povinnosť súdu uložená ustanovením ,

v zmysle ktorého musí súd v odôvodnení rozsudku stručne ale jasne a výstižne uviesť, ktoré

skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami

sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Úlohou krajského súdu je na základe vykonaného dokazovania ustáliť, čo zo

skutkového deja uvedeného v obžalobe sa podľa jeho presvedčenia stalo a za akých okolností.

Následne zistené skutočnosti posudzuje z hľadiska hmotného práva. V odôvodnení rozsudku

sa musí táto činnosť a jej výsledky odzrkadliť, t.j. musia tu byť zhrnuté úvahy rozhodujúce

pri vyhodnocovaní dôkazov, v ktorých je nutné uviesť, čo mal súd po skutkovej stránke

za preukázané a prečo sa tak stalo. Rozsudok, ktorý nevyhovuje týmto zákonným

požiadavkám je zmätočný a nepreskúmateľný. Týmto podstatným nedostatkom je v celom

rozsahu postihnutý odsudzujúci výrok napadnutého rozsudku, pretože z jeho odôvodnenia

nie je zrejmé, čo vlastne súd po skutkovej stránke vzal za preukázané a na základe akých

vykonaných dôkazov. Fakticky až na malé zmeny je odôvodnenie rozsudku súdu prvého

stupňa totožné s tým, ktoré mu najvyšší súd vyčítal v ostatnom svojom rozhodnutí.

Znovu sa nedá zistiť, na základe čoho súd ustálil skutkový stav, preto námietky obžalovaného

uvedené v odvolaní sú opodstatnené.

V súvislosti s napadnutým rozsudkom je potrebné krajskému súdu vytknúť i ďalšie

pochybenia týkajúce sa právnej kvalifikácie konania obžalovaného. Už najvyšší súd

vo svojom uznesení z 25. apríla 2001 sp. zn. upriamoval pozornosť krajského

súdu na ustanovenie § 16 ods. 1 Tr. zák. o časovej pôsobnosti zákonov. V posudzovanej veci

krajský súd ustálil, že trestná činnosť obžalovaného bola ukončená 16. apríla 1999.

V tom čase bol účinný až do 31. augusta 1999

poznal pri trestnom čine podvodu podľa

iba štyri odseky, pričom škoda veľkého rozsahu bola upravená v odseku 4, podľa ktorého

bolo možné páchateľovi tohto trestného činu uložiť trest odňatia slobody od 5 do 12 rokov.

Krajský súd vo výroku odsudzujúceho rozsudku však právne posúdil konanie obžalovaného

ako návod na trestný čin podvodu podľa § 10 ods. 1 písm. d/ k § 250 ods. 1, 4 Tr. zák. v znení

Opomenul, že uvedený zákon účinný od 1. septembra 1999 doplnil

ustanovenie § 250 o nový odsek 3, čím sa zmenilo číslovanie nasledujúcich odsekov

a pôvodný odsek 4 (obsahujúci kvalifikovanú skutkovú podstatu dopadajúcu na konanie,

ktorým páchateľ trestným činom podvodu spôsobil škodu veľkého rozsahu) dostal nové

číselné označenie „ods. 5“. Následne bol obžalovanému ukladaný trest aj s použitím

, Tr. však

v ustanovení obsahoval iba štyri odseky. Až novela zákonom

č. účinná od 1. decembra 2003 zaviedla do tohto ustanovenia päť odsekov.

V dôvodoch napadnutého rozhodnutia (str. 8) však krajský súd uvádza, že konanie

obžalovaného posudzoval a trest ukladal podľa v znení zák.

č. s poukazom na Tr. zák. Odôvodnenie rozhodnutia je vzhľadom

na výrokovú časť potom zmätočné. Okrem toho aj odôvodnenie výroku o treste

je nedostatočné. V tomto smere chýbajú bližšie úvahy súdu o druhu a výmere trestu.

Vzhľadom na zistené pochybenia súdu prvého stupňa najvyšší súd zrušil napadnutý

rozsudok podľa , účinného do 1. januára 2006 a podľa

prikázal krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol. Úlohou krajského súdu bude znovu podrobnejšie vypočuť znalca

Ing. L. B. a závery jeho znaleckého posudku vyhodnotiť spolu s ostatnými dôkazmi, aby našli

odozvu aj v následnom odôvodnení rozhodnutia. Krajský súd je povinný vykonať aj prípadné

ďalšie úkony, vykonanie ktorých sa ukáže ako aktuálne v rámci prerokovávania veci, a to

v záujme náležitého zistenia skutkového stavu a svoje rozhodnutie tiež riadne v zmysle

požiadaviek zakotvených v ustanovení odôvodniť.

Nakoľko napadnutý rozsudok bol zrušený len na podklade odvolania obžalovaného,

nemôže v novom konaní dôjsť ku zmene rozhodnutia v jeho neprospech

( )

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je

prípustný.

V Bratislave 29. novembra 2012

JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová