Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/10/2007

Najvyšší súd 1 Obdo V 10/2007

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v senáte zloženom

z predsedu senátu JUDr. Juraja Semana a z členov senátu JUDr. Petra Dukesa,

JUDr. Anny Markovej, JUDr. Jany Zemaníkovej a JUDr. Margity Fridovej, v konkurznej

veci úpadcu S, o nútenom vyrovnaní, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp.

zn. , na dovolanie úpadcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 27. septembra 2006 č. k. -392 rozhodol

t a k t o :

Uznesenie odvolacieho súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 27.9.2006 č. k.

-392 odvolanie úpadcu ako oneskorene podané odmietol. Odvolací

súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

bolo úpadcovi doručované poštou, a to dňa 22. mája 2006. Tento deň doručovateľ

úpadcu nezastihol, nechal mu odkaz, že písomnosť bude doručovať opakovane

23.5.2006. Keď ani pri opakovanom doručení úpadcu nezastihol, uložil zásielku

na pošte 23.5.2006. Tretí deň nasledujúci po uložení sa považuje podľa § 47 ods. 2

za deň doručenia. Zásielka sa preto považuje za doručenú dňom 26.5.2006. Nič

21 Obdo V 10/2007

na tom nemení skutočnosť, že úpadca zásielku prevzal 9.6.2006. Posledný deň lehoty

na podanie odvolania pripadol na sobotu 10.6.2006 a úpadca mohol podať odvolanie

najneskôr 12.6.2006 (pondelok). Odvolanie bolo podané na pošte 23.6.2006, teda

po uplynutí lehoty.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie úpadca a navrhol

ho zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. V dovolaní uviedol, že postupom

odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ),

a preto dovolanie je prípustné. Na jeho zdôvodnenie uviedol, že úpadca je právnickou

osobou, a preto doručovanie písomnosti sa riadi ustanovením a nie

ustanovením, na ktoré poukazuje odvolací súd, ktoré upravuje doručovanie fyzickým

osobám.

Predovšetkým bolo treba zachovať pri doručovaní postup podľa

a skúmať, či boli naplnené podmienky, ktoré zákon vyžaduje pri tomto doručovaní.

Podľa citovaného ustanovenia „Písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo

právnickým osobám, doručujú sa pracovníkom oprávneným za orgány alebo právnické

osoby prijímať písomnosti. Ak ich niet, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená

do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať,

ostatné písomnosti ktorémukoľvek ich pracovníkovi, ktorý písomnosti prijme“.

Podľa tohto ustanovenia písomnosť určená do vlastných rúk mala byť

doručovaná konateľovi (J) a nie adresátovi – úpadcovi, ako to realizoval prvostupňový

súd. Pokiaľ je potrebné preukážeme, že konateľ úpadcu v uvedenom čase doručovania

sa dočasne nezdržiaval na území SR a hneď po návrate, akonáhle zistil, že úpadca má

uloženú zásielku na pošte, tú si vyzdvihol a od tohto dňa doručenia konal v mene

úpadcu, teda podal odvolanie. Zákon jasne stanovuje, ktorej fyzickej osobe za

právnickú osobu zásielku určenú do vlastných rúk treba doručovať, čo prvostupňový

súd nerešpektoval. Podmienky pre použitie ustanovenia naplnené

neboli a s nimi nekalkuloval ani prvostupňový súd.

31 Obdo V 10/2007

Konečne uvádzame hlavný argument, ktorý spočíva v tom, že úpadca (jeho

konateľ) nemal záujem na tom, aby rozhodnutie neprevzal, pretože jedine odvolaním

sa mohol dovolať jeho zmeny a nápravy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ),

po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania, dovolanie prejednal bez

nariadenia dovolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho

súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie je

dôvodné.

V zmysle ust. súd doručuje písomnosť sám alebo poštou.

Písomnosť môže tiež doručiť prostredníctvom súdneho exekútora, orgánu obce alebo

príslušného útvaru Policajného zboru a v prípadoch ustanovených osobitným

predpisom aj prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

V prípade ak súd písomnosť doručuje poštou, pri doručovaní musí byť dodržaný

postup stanovený , a to predovšetkým v ustanoveniach

§ 46, § 47 a § 48. V zmysle týchto ustanovení postup pri doručovaní písomností

sa mení podľa toho, či ide o zásielku doručovanú do vlastných rúk alebo nie

do vlastných rúk a tiež podľa toho, či sa zásielka doručuje osobe fyzickej alebo osobe

právnickej.

V danom prípade súd prvého stupňa odvolaním napadnuté uznesenie doručoval

poštou, pričom išlo o uznesenie, ktoré bolo potrebné doručiť do vlastných rúk a išlo

o uznesenie, ktoré sa doručovalo právnickej osobe. Z uvedeného vyplýva, že pri

doručovaní tejto zásielky poštou bolo potrebné postupovať podľa ustanovenia § 48

. Teda túto zásielku poštový doručovateľ mal doručiť pracovníkovi úpadcu, ktorý

bol oprávnený za túto právnickú osobu prijímať písomnosti. Ak takej osoby niet,

písomnosť bolo potrebné doručiť osobe, ktorá je oprávnená za úpadcu konať, napr.

konateľovi.

41 Obdo V 10/2007

Ustanovenie určuje právne následky, ak vyššie uvedeným spôsobom

písomnosť nebolo možné doručiť. V takomto prípade, za splnenia aj ďalších podmienok

(nie je súdu známa iná adresa), písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia

nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať

za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.

V danom prípade odvolací súd pri posudzovaní včasnosti podaného odvolania

nepostupoval podľa ustanovenia , ale fikciu doručenia nesprávne vyvodil

z ust. .

Ustanovenie , ale ani iné ustanovenie bližšie nešpecifikuje,

v ktorých prípadoch je potrebné vychádzať z toho, že písomnosť doručiť nie je možné.

Vzhľadom na závažnosť písomností doručovaných do vlastných rúk, je potrebné

vychádzať z toho, že zmyslom zákonnej úpravy doručovania týchto písomností je to,

aby takéto zásielky boli skutočne adresátovi doručené. Iba výnimočne by malo dôjsť

k situácii, že sa vychádza z fikcie doručenia uvedenej v ustanovení .

Preto pri doručovaní písomností právnickej osobe, určených do vlastných rúk, je

potrebné, aby doručovateľ vhodným spôsobom preveril, či písomnosť skutočne nie je

možné doručiť. Za tým účelom môže napr. pokúsiť sa o opakované doručenie, pričom

môže urobiť vhodné opatrenie, aby opakované doručenie bolo úspešné. Tento postup

však ale nie je postupom podľa ustanovenia . Teda aj v prípade,

ak by zásielka určená na doručenie právnickej osobe bola následne uložená na pošte,

fikcia doručenia nenastáva podľa tohto ustanovenia, teda tretím dňom od jej uloženia

na pošte alebo orgáne obce, ale fikciu doručenia je nutné posúdiť podľa ust. § 48 ods. 2

, ktorá nastáva po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu.

V prejednávanej veci však zásielka súdu vôbec nebola vrátená, ale adresát si ju

prevzal na pošte dňa 9.6.2006. Za tohto stavu mal odvolací súd v zmysle ust. § 48

ods. 1 vychádzať z toho, že táto písomnosť bola úpadcovi riadne doručená týmto

dňom, t.j. dňom 9.6.2006, keď fikcia doručenia podľa ust. sa na toto

doručovanie nevzťahuje a fikcia doručenia podľa § 48 ods. 2 nevznikla, keďže zásielka

nebola vrátená súdu. Teda, ak úpadca podal odvolanie na pošte dňa 23.6.2006, nepo-

51 Obdo V 10/2007

chybne ho podal včas, a preto odvolací súd pochybil, ak toto odvolanie ako oneskorene

podané odmietol.

Na základe uvedených dôvodov dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho

súdu podľa ust. , zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie, pričom pre odvolací súd právny názor dovolacieho súdu, vyslovený v tomto

rozsudku, je záväzný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 25. októbra 2007

JUDr. Juraj Seman, v. r.

predseda senátu