Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
76f/380439.8fbd97.pdf
PDF · 96.95 KB
No categories available
1ObdoV/10/2007
Najvyšší súd 1 Obdo V 10/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v senáte zloženom
z predsedu senátu JUDr. Juraja Semana a z členov senátu JUDr. Petra Dukesa,
JUDr. Anny Markovej, JUDr. Jany Zemaníkovej a JUDr. Margity Fridovej, v konkurznej
veci úpadcu S, o nútenom vyrovnaní, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp.
zn. 9 K 15/03, na dovolanie úpadcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 27. septembra 2006 č. k. 3 Obo 237/2006-392 rozhodol
t a k t o :
Uznesenie odvolacieho súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 27.9.2006 č. k.
3 Obo 237/2006-392 odvolanie úpadcu ako oneskorene podané odmietol. Odvolací
súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
bolo úpadcovi doručované poštou, a to dňa 22. mája 2006. Tento deň doručovateľ
úpadcu nezastihol, nechal mu odkaz, že písomnosť bude doručovať opakovane
23.5.2006. Keď ani pri opakovanom doručení úpadcu nezastihol, uložil zásielku
na pošte 23.5.2006. Tretí deň nasledujúci po uložení sa považuje podľa § 47 ods. 2
OSP za deň doručenia. Zásielka sa preto považuje za doručenú dňom 26.5.2006. Nič
21 Obdo V 10/2007
na tom nemení skutočnosť, že úpadca zásielku prevzal 9.6.2006. Posledný deň lehoty
na podanie odvolania pripadol na sobotu 10.6.2006 a úpadca mohol podať odvolanie
najneskôr 12.6.2006 (pondelok). Odvolanie bolo podané na pošte 23.6.2006, teda
po uplynutí lehoty.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie úpadca a navrhol
ho zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. V dovolaní uviedol, že postupom
odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ OSP),
a preto dovolanie je prípustné. Na jeho zdôvodnenie uviedol, že úpadca je právnickou
osobou, a preto doručovanie písomnosti sa riadi ustanovením § 48 OSP a nie
ustanovením, na ktoré poukazuje odvolací súd, ktoré upravuje doručovanie fyzickým
osobám.
Predovšetkým bolo treba zachovať pri doručovaní postup podľa § 48 ods. 1 OSP
a skúmať, či boli naplnené podmienky, ktoré zákon vyžaduje pri tomto doručovaní.
Podľa citovaného ustanovenia „Písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo
právnickým osobám, doručujú sa pracovníkom oprávneným za orgány alebo právnické
osoby prijímať písomnosti. Ak ich niet, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená
do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať,
ostatné písomnosti ktorémukoľvek ich pracovníkovi, ktorý písomnosti prijme“.
Podľa tohto ustanovenia písomnosť určená do vlastných rúk mala byť
doručovaná konateľovi (J) a nie adresátovi – úpadcovi, ako to realizoval prvostupňový
súd. Pokiaľ je potrebné preukážeme, že konateľ úpadcu v uvedenom čase doručovania
sa dočasne nezdržiaval na území SR a hneď po návrate, akonáhle zistil, že úpadca má
uloženú zásielku na pošte, tú si vyzdvihol a od tohto dňa doručenia konal v mene
úpadcu, teda podal odvolanie. Zákon jasne stanovuje, ktorej fyzickej osobe za
právnickú osobu zásielku určenú do vlastných rúk treba doručovať, čo prvostupňový
súd nerešpektoval. Podmienky pre použitie ustanovenia § 48 ods. 2 OSP naplnené
neboli a s nimi nekalkuloval ani prvostupňový súd.
31 Obdo V 10/2007
Konečne uvádzame hlavný argument, ktorý spočíva v tom, že úpadca (jeho
konateľ) nemal záujem na tom, aby rozhodnutie neprevzal, pretože jedine odvolaním
sa mohol dovolať jeho zmeny a nápravy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 OSP),
po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania, dovolanie prejednal bez
nariadenia dovolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho
súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie je
dôvodné.
V zmysle ust. § 45 ods. 1 OSP súd doručuje písomnosť sám alebo poštou.
Písomnosť môže tiež doručiť prostredníctvom súdneho exekútora, orgánu obce alebo
príslušného útvaru Policajného zboru a v prípadoch ustanovených osobitným
predpisom aj prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
V prípade ak súd písomnosť doručuje poštou, pri doručovaní musí byť dodržaný
postup stanovený Občianskym súdnym poriadkom, a to predovšetkým v ustanoveniach
§ 46, § 47 a § 48. V zmysle týchto ustanovení postup pri doručovaní písomností
sa mení podľa toho, či ide o zásielku doručovanú do vlastných rúk alebo nie
do vlastných rúk a tiež podľa toho, či sa zásielka doručuje osobe fyzickej alebo osobe
právnickej.
V danom prípade súd prvého stupňa odvolaním napadnuté uznesenie doručoval
poštou, pričom išlo o uznesenie, ktoré bolo potrebné doručiť do vlastných rúk a išlo
o uznesenie, ktoré sa doručovalo právnickej osobe. Z uvedeného vyplýva, že pri
doručovaní tejto zásielky poštou bolo potrebné postupovať podľa ustanovenia § 48
OSP. Teda túto zásielku poštový doručovateľ mal doručiť pracovníkovi úpadcu, ktorý
bol oprávnený za túto právnickú osobu prijímať písomnosti. Ak takej osoby niet,
písomnosť bolo potrebné doručiť osobe, ktorá je oprávnená za úpadcu konať, napr.
konateľovi.
41 Obdo V 10/2007
Ustanovenie § 48 OSP určuje právne následky, ak vyššie uvedeným spôsobom
písomnosť nebolo možné doručiť. V takomto prípade, za splnenia aj ďalších podmienok
(nie je súdu známa iná adresa), písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia
nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať
za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.
V danom prípade odvolací súd pri posudzovaní včasnosti podaného odvolania
nepostupoval podľa ustanovenia § 48 OSP, ale fikciu doručenia nesprávne vyvodil
z ust. § 47 ods. 2 OSP.
Ustanovenie § 48 ods. 2 OSP, ale ani iné ustanovenie bližšie nešpecifikuje,
v ktorých prípadoch je potrebné vychádzať z toho, že písomnosť doručiť nie je možné.
Vzhľadom na závažnosť písomností doručovaných do vlastných rúk, je potrebné
vychádzať z toho, že zmyslom zákonnej úpravy doručovania týchto písomností je to,
aby takéto zásielky boli skutočne adresátovi doručené. Iba výnimočne by malo dôjsť
k situácii, že sa vychádza z fikcie doručenia uvedenej v ustanovení § 48 ods. 2 OSP.
Preto pri doručovaní písomností právnickej osobe, určených do vlastných rúk, je
potrebné, aby doručovateľ vhodným spôsobom preveril, či písomnosť skutočne nie je
možné doručiť. Za tým účelom môže napr. pokúsiť sa o opakované doručenie, pričom
môže urobiť vhodné opatrenie, aby opakované doručenie bolo úspešné. Tento postup
však ale nie je postupom podľa ustanovenia § 47 ods. 2 OSP. Teda aj v prípade,
ak by zásielka určená na doručenie právnickej osobe bola následne uložená na pošte,
fikcia doručenia nenastáva podľa tohto ustanovenia, teda tretím dňom od jej uloženia
na pošte alebo orgáne obce, ale fikciu doručenia je nutné posúdiť podľa ust. § 48 ods. 2
OSP, ktorá nastáva po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu.
V prejednávanej veci však zásielka súdu vôbec nebola vrátená, ale adresát si ju
prevzal na pošte dňa 9.6.2006. Za tohto stavu mal odvolací súd v zmysle ust. § 48
ods. 1 OSP vychádzať z toho, že táto písomnosť bola úpadcovi riadne doručená týmto
dňom, t.j. dňom 9.6.2006, keď fikcia doručenia podľa ust. § 47 ods. 2 OSP sa na toto
doručovanie nevzťahuje a fikcia doručenia podľa § 48 ods. 2 nevznikla, keďže zásielka
nebola vrátená súdu. Teda, ak úpadca podal odvolanie na pošte dňa 23.6.2006, nepo-
51 Obdo V 10/2007
chybne ho podal včas, a preto odvolací súd pochybil, ak toto odvolanie ako oneskorene
podané odmietol.
Na základe uvedených dôvodov dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho
súdu podľa ust. § 243b ods. 1, 2 OSP zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie
konanie, pričom pre odvolací súd právny názor dovolacieho súdu, vyslovený v tomto
rozsudku, je záväzný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. októbra 2007
JUDr. Juraj Seman, v. r.
predseda senátu