Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
9a3/378949.443252.pdf
PDF · 96.06 KB
No categories available
1Toš/21/2007
N a j v y š š í s ú d 1 Toš 21/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Haralda Stiffela
v trestnej veci proti obžalovanému M. D. pre prečin podplácania podľa § 333 ods.1,
ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na verejnom zasadnutí konanom
29. novembra 2007 v Bratislave prejednal odvolanie obžalovaného M. D. proti
rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku z 21. augusta 2007, sp. zn. PK – 2 T 16/2007
a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa
napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por. a podľa § 333 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 3,
§ 36 písm. d/, písm. l/, § 37 písm. m/, § 39 ods. 1 a § 49 ods. 2 Tr. zák.
sa obžalovanému M. D. u k l a d á trest odňatia slobody vo výmere
1 (jeden) rok.
Podľa § 48 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody
z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
O d ô v o d n e n i e :
Špeciálny súd v Pezinku (ďalej len špeciálny súd) rozsudkom
z 21. augusta 2007, sp. zn. PK 2 T 16/2007, uznal obžalovaného M. D.
za vinného z prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.,
ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že
dňa 11. marca 2007 v čase okolo 01.55 hod. v M. na ulici M. potom, ako bol
spoločne so svojím bratom B. D. kontrolovaný dvoma hliadkami Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Martin po spáchaní dopravného priestupku, ktorého sa
dopustil ako vodič B. D., opakovane sľúbil štyrom členom oboch hliadok Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Martin počas vykonávania dychovej skúšky na alkohol
u vodiča B. D. a po nej úplatok
vo výške 2 000 Sk pre každého člena oboch hliadok, ak jeho i jeho brata prepustia
a dopravný priestupok nebudú ďalej riešiť, pričom peniaze im sľúbil odovzdať
na adrese svojho trvalého bydliska.
Špeciálny súd ho za to podľa § 333 ods. 2 písm. b/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36
písm. d/, písm. l/, § 37 písm. m/, § 43 a § 49 ods. 2 Tr. zák. odsúdil k trestu odňatia
slobody vo výmere 2 (dva) roky, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/
Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie
obžalovaný M. D., ktoré smerovalo len do výrokov o treste.
V konaní o odvolaní na verejnom zasadnutí pred Najvyšším súdom Slovenskej
republiky obžalovaný M. D. predložil listinné dôkazy preukazujúce jeho zdravotný
stav a osobné a rodinné pomery. Podaným odvolaním sa vzhľadom k tomu domáhal
uloženia trestu odňatia slobody za použitia mimoriadneho zmierňovacieho
ustanovenia podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., a to s poukazom na pomery páchateľa.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa
§ 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1.
Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom uvedeným v citovanom
ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku špeciálneho súdu podala procesná
strana na to oprávnená, proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla a urobila
tak v lehote ustanovenej v zákone.
Treba hneď úvodom uviesť, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim
podstatu súdeného trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania,
v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym
chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide
o zistenie, že sa predmetný skutok stal spôsobom popísaným vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku, že ho spáchal obžalovaný a že z jeho konania nastal tam
uvedený následok.
Na takomto základe potom špeciálny súd vyvodil z dôkazov skutkové zistenia,
ktoré sú správne.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný M. D. podaným odvolaním nenapádal výrok
o vine, Najvyšší súd Slovenskej republiky v otázke skutkových zistení odkazuje len
na podrobne rozvedené dôvody rozsudku špeciálneho súdu, s ktorými sa v plnom
rozsahu stotožňuje.
Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní obsahu
vyšetrovacieho a súdneho spisu dospel k záveru, že výrok o vine obžalovaného M.
D. bol založený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akejkoľvek pochybnosti
vylučujú akúkoľvek inú alternatívu toho skutkového deja, ktorý bol
na základe týchto dôkazov ustálený.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že špeciálny súd správne zistené
konanie obžalovaného M. D. právne posúdil v súlade so zákonom
tak po stránke objektívnej aj po stránke subjektívnej, keď ho právne kvalifikoval
ako prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., ktorého
sa obžalovaný M. D. dopustil v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Tr. zák.
Rovnako v tomto prípade z tých istých dôvodov sa len odkazuje
na odôvodnenie právnej kvalifikácie, ktoré špeciálny súd podrobne rozviedol
v napadnutom rozsudku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však v rámci odvolacieho konania zistil,
že u obžalovaného M. D. boli splnené zákonné podmienky pre použitie
mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. vzhľadom
na pomery páchateľa, keďže použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej
týmto zákonom by bolo pre obžalovaného M. D. neprimerane prísne a účel trestu je
možné u neho dosiahnuť i trestom kratšieho trvania.
Podľa ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
za pomery páchateľa odôvodňujúce zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú
hranicu trestnej sadzby je možné považovať jeho vážnu chorobu, pri ktorej by výkon
trestu odňatia slobody bol pre páchateľa zvlášť obťažný, alebo by mal pre neho
zvlášť nepriaznivé následky.
Rovnako tak za pomery páchateľa odôvodňujúce vyššie uvedený postup treba
považovať stav, kedy sa páchateľ stará o osoby, ktoré sú na ňom závislé svojou
výživou alebo výchovou. Pritom zákon nevyžaduje, aby v týchto prípadoch išlo
o povinnosť páchateľa vyplývajúcu zo zákona. Môže ísť tiež o povinnosť vyplývajúcu
z morálnych zásad spoločnosti.
Z listinných dôkazov vzťahujúcich sa k tejto otázke Najvyšší súd Slovenskej
republiky zistil, že obžalovaný M. D. trpí od útleho veku ťažkým zdravotným
postihnutím, a to dystrofiou svalstva na nohách, v dôsledku ktorej má obžalovaný M.
D. aj zníženú pracovnú spôsobilosť. Nie bez významu pri posudzovaní tejto otázky je
aj skutočnosť, že obžalovaný M. D. sa stará o maloleté dieťa, pričom s družkou
narodenie ďalšieho dieťaťa očakávajú.
Keďže odvolanie obžalovaného M. D. bolo v tomto smere dôvodné, Najvyšší
súd Slovenskej republiky podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2
Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a na podklade § 322 ods. 3
Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku s tým,
že uložený trest odňatia slobody je zo zákona trestom nepodmienečným, keďže
sa ho dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 29. novembra 2007
JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: