Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Toš/21/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Haralda Stiffela

v trestnej veci proti obžalovanému M. D. pre prečin podplácania podľa § 333 ods.1,

ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na verejnom zasadnutí konanom

29. novembra 2007 v Bratislave prejednal odvolanie obžalovaného M. D. proti

rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku z 21. augusta 2007, sp. zn. PK –

a rozhodol

t a k t o :

Podľa , , z r u š u j e sa

napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na podklade a podľa , , ,

§ 36 písm. d/, písm. l/, § 37 písm. m/, § 39 ods. 1 a § 49 ods. 2 Tr. zák.

sa obžalovanému M. D. u k l a d á trest odňatia slobody vo výmere

1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody

z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

O d ô v o d n e n i e :

Špeciálny súd v Pezinku (ďalej len špeciálny súd) rozsudkom

z 21. augusta 2007, sp. zn. PK , uznal obžalovaného M. D.

za vinného z prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.,

ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že

dňa 11. marca 2007 v čase okolo 01.55 hod. v M. na ulici M. potom, ako bol

spoločne so svojím bratom B. D. kontrolovaný dvoma hliadkami Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Martin po spáchaní dopravného priestupku, ktorého sa

dopustil ako vodič B. D., opakovane sľúbil štyrom členom oboch hliadok Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Martin počas vykonávania dychovej skúšky na alkohol

u vodiča B. D. a po nej úplatok

vo výške 2 000 Sk pre každého člena oboch hliadok, ak jeho i jeho brata prepustia

a dopravný priestupok nebudú ďalej riešiť, pričom peniaze im sľúbil odovzdať

na adrese svojho trvalého bydliska.

Špeciálny súd ho za to podľa § 333 ods. 2 písm. b/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36

písm. d/, písm. l/, § 37 písm. m/, § 43 a § 49 ods. 2 Tr. zák. odsúdil k trestu odňatia

slobody vo výmere 2 (dva) roky, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/

Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie

obžalovaný M. D., ktoré smerovalo len do výrokov o treste.

V konaní o odvolaní na verejnom zasadnutí pred Najvyšším súdom Slovenskej

republiky obžalovaný M. D. predložil listinné dôkazy preukazujúce jeho zdravotný

stav a osobné a rodinné pomery. Podaným odvolaním sa vzhľadom k tomu domáhal

uloženia trestu odňatia slobody za použitia mimoriadneho zmierňovacieho

ustanovenia podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., a to s poukazom na pomery páchateľa.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa

§ 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré

neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1.

Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom uvedeným v citovanom

ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku špeciálneho súdu podala procesná

strana na to oprávnená, proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla a urobila

tak v lehote ustanovenej v zákone.

Treba hneď úvodom uviesť, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim

podstatu súdeného trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania,

v ktorom sa postupovalo podľa a v ktorom nedošlo k žiadnym

chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide

o zistenie, že sa predmetný skutok stal spôsobom popísaným vo výrokovej časti

napadnutého rozsudku, že ho spáchal obžalovaný a že z jeho konania nastal tam

uvedený následok.

Na takomto základe potom špeciálny súd vyvodil z dôkazov skutkové zistenia,

ktoré sú správne.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný M. D. podaným odvolaním nenapádal výrok

o vine, Najvyšší súd Slovenskej republiky v otázke skutkových zistení odkazuje len

na podrobne rozvedené dôvody rozsudku špeciálneho súdu, s ktorými sa v plnom

rozsahu stotožňuje.

Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní obsahu

vyšetrovacieho a súdneho spisu dospel k záveru, že výrok o vine obžalovaného M.

D. bol založený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akejkoľvek pochybnosti

vylučujú akúkoľvek inú alternatívu toho skutkového deja, ktorý bol

na základe týchto dôkazov ustálený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že špeciálny súd správne zistené

konanie obžalovaného M. D. právne posúdil v súlade so zákonom

tak po stránke objektívnej aj po stránke subjektívnej, keď ho právne kvalifikoval

ako prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., ktorého

sa obžalovaný M. D. dopustil v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Tr. zák.

Rovnako v tomto prípade z tých istých dôvodov sa len odkazuje

na odôvodnenie právnej kvalifikácie, ktoré špeciálny súd podrobne rozviedol

v napadnutom rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však v rámci odvolacieho konania zistil,

že u obžalovaného M. D. boli splnené zákonné podmienky pre použitie

mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. vzhľadom

na pomery páchateľa, keďže použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej

týmto zákonom by bolo pre obžalovaného M. D. neprimerane prísne a účel trestu je

možné u neho dosiahnuť i trestom kratšieho trvania.

Podľa ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

za pomery páchateľa odôvodňujúce zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú

hranicu trestnej sadzby je možné považovať jeho vážnu chorobu, pri ktorej by výkon

trestu odňatia slobody bol pre páchateľa zvlášť obťažný, alebo by mal pre neho

zvlášť nepriaznivé následky.

Rovnako tak za pomery páchateľa odôvodňujúce vyššie uvedený postup treba

považovať stav, kedy sa páchateľ stará o osoby, ktoré sú na ňom závislé svojou

výživou alebo výchovou. Pritom zákon nevyžaduje, aby v týchto prípadoch išlo

o povinnosť páchateľa vyplývajúcu zo zákona. Môže ísť tiež o povinnosť vyplývajúcu

z morálnych zásad spoločnosti.

Z listinných dôkazov vzťahujúcich sa k tejto otázke Najvyšší súd Slovenskej

republiky zistil, že obžalovaný M. D. trpí od útleho veku ťažkým zdravotným

postihnutím, a to dystrofiou svalstva na nohách, v dôsledku ktorej má obžalovaný M.

D. aj zníženú pracovnú spôsobilosť. Nie bez významu pri posudzovaní tejto otázky je

aj skutočnosť, že obžalovaný M. D. sa stará o maloleté dieťa, pričom s družkou

narodenie ďalšieho dieťaťa očakávajú.

Keďže odvolanie obžalovaného M. D. bolo v tomto smere dôvodné, Najvyšší

súd Slovenskej republiky podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2

zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a na podklade

sám vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku s tým,

že uložený trest odňatia slobody je zo zákona trestom nepodmienečným, keďže

sa ho dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 29. novembra 2007

JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: