Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
db7/377871.47ff34.pdf
PDF · 105.11 KB
No categories available
2cdo/179/2007
Najvyšší súd 2 Cdo 179/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Š. M., bývajúceho v T.,
proti žalovanému J. H., bývajúcemu v T., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde
v Trenčíne pod sp. zn. 7 C 1697/1999, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Trenčíne z 18. apríla 2007 sp. zn. 5 Co 88/2006, takto
rozhodol:
D ovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 18. apríla 2007
sp. zn. 5 Co 88/2006 o d m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Trenčín rozsudkom z 15. novembra 2005 č.k. 7 C 1697/1999–78 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.900 Sk do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a vo zvyšku (v časti nároku nad sumu 3.900 Sk do sumy 7.470 Sk) žalobu zamietol.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok v sume 500 Sk
a obom účastníkom uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu. Súčasne vyslovil, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie vo veci samej
odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 444 a § 441
Občianskeho zákonníka. Žalobcovi priznal náhradu škody vo forme bolestného v sume
2.850 Sk a vo forme sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 1.050 Sk. Neakceptoval
odškodnenie požadované žalobcom za sťaženie spoločenského uplatnenia týkajúce sa poruchy
úchopovej funkcie palca a ďalších dvoch prstov pravej ruky.
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 18. apríla 2007 sp. zn. 5 Co 88/2006 na
odvolanie oboch účastníkov (odvolanie žalobcu smerovalo len proti výroku o trovách
konania) rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 7.440 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti
(nad priznanú sumu do sumy 7.470 Sk) žalobu zamietol. Žalobcovi náhradu trov konania
nepriznal a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok
a náhradu trov konania štátu. Zhodne s názorom súdu prvého stupňa ustálil, že žalovaný
zodpovedá za škodu na zdraví, ktorú spôsobil žalobcovi pri konflikte dňa 6.9.1997.
Po doplnení dokazovania výsluchom znalca MUDr. F. J., CSc. dospel, na rozdiel od súdu
prvého stupňa k záveru, že žalobcovi patrí náhrada škody vo forme bolestného
v sume 3.540 Sk (bolestné ohodnotené 118 bodmi) a sťaženia spoločenského uplatnenia
v sume 3.900 Sk (sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené 130 bodmi), čo spolu
predstavuje náhradu škody v sume 7.440 Sk. Rozsudok okresného súdu preto zmenil tak,
že žalobe po túto sumu vyhovel a v časti nároku nad túto sumu žalobu zamietol.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie žalovaný. Navrhol
rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že odvolací
súd zaťažil konanie vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p., keď neodstránil nedostatok
v postupe okresného súdu, ktorý sa vôbec nezaoberal ním vznesenou námietkou premlčania.
Jeho rozhodnutie je preto pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Odvolací súd nesprávne
vec po právnej stránke posúdil, lebo žalobcovi priznal nárok na náhradu škody na zdraví,
hoci tento bol premlčaný a on sa v konaní premlčania riadne dovolal. Navyše, odvolací súd
sa dopustil aj inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci spočívajúcej
v tom, že rozhodol nad rámec odvolania žalovaného, keďže odvolanie žalobcu nesmerovalo
proti výroku, ktorým okresný súd žalobu nad sumu 3.900 Sk zamietol.
Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného uviedol, že považuje rozhodnutie
krajského súdu za vecne správne. Považoval preto dovolanie žalovaného za neopodstatnene
podané.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal účastník konania, skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom
k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné,
preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239
O.s.p. V ustanovení § 237 O.s.p. sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie
§ 238 O.s.p. upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu
vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení § 239 O.s.p. sú uvedené dôvody prípustnosti
dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
vydaného vo forme rozsudku upravuje ustanovenie § 238 O.s.p., podľa ktorého je dovolanie
prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa
vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo proti rozsudku,
ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku
svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po
právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Výnimku z uvedenej prípustnosti dovolania, t.j. aj dovolania smerujúceho proti
rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci
samej, predstavujú (okrem vecí uvedených v ustanovení § 238 ods. 4 O.s.p.) tiež veci,
v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení
neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy
je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde (§ 238 ods. 5 O.s.p. v znení
zákona č. 353/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2003), pričom neprípustnosť
dovolania v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa vzťahuje iba na konania, v ktorých
súd rozhodol po nadobudnutí účinnosti tohto zákona (§ 372i ods. 7 O.s.p.).
V posudzovanej veci žalovaný napadol dovolaním právoplatný rozsudok odvolacieho
súdu vydaný 18. apríla 2007 (t.j. vydaný po 1. septembri 2003), ktorým bolo napadnuté
právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sume 7.440 Sk (zmena
oproti rozsudku súdu prvého stupňa sa však týkala len sumy 4.540 Sk). Keďže minimálna
mzda ku dňu podania žaloby (žaloba bola podaná 29.9.1999) činila sumu 3.600 Sk (§ 2
ods. 1 písm. b/ zákona č. 90/1996 Z.z.), peňažné plnenie neprevyšuje trojnásobok minimálnej
mzdy (sumu 10.800 Sk). Na uvedenú vec sa preto vzťahuje ustanovenie § 238 ods. 5 O.s.p.
v znení zákona č. 353/2003 Z.z., z ktorého dôvodu je dovolanie žalovaného proti rozsudku
krajského súdu neprípustné.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie
nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j., či
v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom
konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Pritom
dôraz kládol na skúmanie tej vady, ktorej existenciu dovolateľ priamo namietal. Dovolací
súd však vady uvedené v § 237 písm. f/ O.s.p. nezistil.
Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup
súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho
súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany
ich práv a právom chránených záujmov.
Pokiaľ žalovaný vytýkal odvolaciemu súdu, že nezjednal nápravu v postupe okresného
súdu, keď sa ani on nezaoberal námietkou premlčania, ktorej sa dovolal pred súdom prvého
stupňa a že rozsudky súdov nižších stupňov sú v tejto časti pre nedostatok dôvodov
nepreskúmateľné (v tomto postupe žalovaný videl odňatie možnosti konať pred súdom)
treba uviesť, že žalovaný v odvolaní proti rozsudku okresného súdu a ani na pojednávaní
pred odvolacím súdom vôbec nenamietal jeho nesprávnosť z hľadiska premlčania žalobcom
uplatneného nároku. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1
O.s.p.), nemal zákonný podklad preskúmavať rozsudok okresného súdu z hľadiska jeho
správnosti v otázke premlčania. Za tejto procesnej situácie mu preto nemožno spravodlivo
vyčítať, že sa touto otázkou nezaoberal a že jeho rozsudok je v tejto časti pre nedostatok
dôvodov nepreskúmateľný. V jeho postupe dovolací súd nevzhliadol žiadne pochybenie,
ktorým by žalovanému znemožnil realizáciu jeho procesných práv priznaných mu
Občianskym súdnym poriadkom. Žalovaný preto neopodstatnene namietal, že odvolací súd
zaťažil konanie vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p.
Za dôvod prípustnosti dovolania podľa § 236 a nasl. O.s.p. nie je možné považovať
ani tzv. inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ani omyl
pri aplikácii práva. Tieto skutočnosti môžu byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241
ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho
prípustnosti.
Dovolací súd nezistil ani existenciu žiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého v
taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ až d/, e/ a g/ § 237 O.s.p. Dovolanie
v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon
dovolateľ vady uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietal.
Pre úplnosť treba dodať, že pokiaľ žalovaný napáda dovolaním aj výrok rozsudku
odvolacieho súdu o trovách konania, tento výrok sa síce stáva súčasťou výroku rozsudku,
ale nestráca povahu rozhodnutia vydaného vo forme uznesenia (§ 167 ods. 1 O.s.p., v spojení
s § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia, treba prípustnosť
dovolania žalovaného smerujúceho proti výroku o trovách konania, posudzovať podľa
ustanovení § 239 O.s.p., ktoré upravujú prípustnosť dovolania proti uzneseniu. V treťom
odseku tohto zákonného ustanovenia sú však vymenované prípady, ktoré vylučujú prípustnosť
dovolania. Jedným z nich je aj uznesenie o trovách konania. Dovolanie proti takémuto
rozhodnutiu preto nie je prípustné.
So zreteľom na vyššie uvedené dôvody možno uzavrieť, že dovolanie žalovaného
smerovalo proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je (§ 238 ods. 5
O.s.p. a § 239 ods. 3 O.s.p.); keďže neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237
O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 4 veta prvá O.s.p.), bez toho, aby mohla byť
preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
Žalobca mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov
konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 veta prvá O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalobcovi v dovolacom konaní žiadne trovy
nevznikli, preto mu neboli priznané.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. decembra 2007
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: