Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2cdo/179/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Š. M., bývajúceho v T.,

proti žalovanému J. H., bývajúcemu v T., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde

v Trenčíne pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Trenčíne z 18. apríla 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

D ovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 18. apríla 2007

sp. zn. o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 15. novembra 2005 č.k. 7 C 1697/1999–78 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.900 Sk do troch dní od právoplatnosti

rozsudku a vo zvyšku (v časti nároku nad sumu 3.900 Sk do sumy 7.470 Sk) žalobu zamietol.

Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok v sume 500 Sk

a obom účastníkom uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu. Súčasne vyslovil, že

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie vo veci samej

odôvodnil s poukazom na ustanovenie , a

. Žalobcovi priznal náhradu škody vo forme bolestného v sume

2.850 Sk a vo forme sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 1.050 Sk. Neakceptoval

odškodnenie požadované žalobcom za sťaženie spoločenského uplatnenia týkajúce sa poruchy

úchopovej funkcie palca a ďalších dvoch prstov pravej ruky.

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 18. apríla 2007 sp. zn. na

odvolanie oboch účastníkov (odvolanie žalobcu smerovalo len proti výroku o trovách

konania) rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 7.440 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti

(nad priznanú sumu do sumy 7.470 Sk) žalobu zamietol. Žalobcovi náhradu trov konania

nepriznal a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok

a náhradu trov konania štátu. Zhodne s názorom súdu prvého stupňa ustálil, že žalovaný

zodpovedá za škodu na zdraví, ktorú spôsobil žalobcovi pri konflikte dňa 6.9.1997.

Po doplnení dokazovania výsluchom znalca MUDr. F. J., CSc. dospel, na rozdiel od súdu

prvého stupňa k záveru, že žalobcovi patrí náhrada škody vo forme bolestného

v sume 3.540 Sk (bolestné ohodnotené 118 bodmi) a sťaženia spoločenského uplatnenia

v sume 3.900 Sk (sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené 130 bodmi), čo spolu

predstavuje náhradu škody v sume 7.440 Sk. Rozsudok okresného súdu preto zmenil tak,

že žalobe po túto sumu vyhovel a v časti nároku nad túto sumu žalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie žalovaný. Navrhol

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že odvolací

súd zaťažil konanie vadou uvedenou v , keď neodstránil nedostatok

v postupe okresného súdu, ktorý sa vôbec nezaoberal ním vznesenou námietkou premlčania.

Jeho rozhodnutie je preto pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Odvolací súd nesprávne

vec po právnej stránke posúdil, lebo žalobcovi priznal nárok na náhradu škody na zdraví,

hoci tento bol premlčaný a on sa v konaní premlčania riadne dovolal. Navyše, odvolací súd

sa dopustil aj inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci spočívajúcej

v tom, že rozhodol nad rámec odvolania žalovaného, keďže odvolanie žalobcu nesmerovalo

proti výroku, ktorým okresný súd žalobu nad sumu 3.900 Sk zamietol.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného uviedol, že považuje rozhodnutie

krajského súdu za vecne správne. Považoval preto dovolanie žalovaného za neopodstatnene

podané.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal účastník konania, skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom

k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné,

preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239

V ustanovení sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie

upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu

vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení sú uvedené dôvody prípustnosti

dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

vydaného vo forme rozsudku upravuje ustanovenie , podľa ktorého je dovolanie

prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa

vo veci samej ( ), alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu v tejto veci ( ), alebo proti rozsudku,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu ( ).

Výnimku z uvedenej prípustnosti dovolania, t.j. aj dovolania smerujúceho proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci

samej, predstavujú (okrem vecí uvedených v ustanovení ) tiež veci,

v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení

neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy

je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde ( v znení

, ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2003), pričom neprípustnosť

dovolania v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa vzťahuje iba na konania, v ktorých

súd rozhodol po nadobudnutí účinnosti tohto zákona ( ).

V posudzovanej veci žalovaný napadol dovolaním právoplatný rozsudok odvolacieho

súdu vydaný 18. apríla 2007 (t.j. vydaný po 1. septembri 2003), ktorým bolo napadnuté

právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sume 7.440 Sk (zmena

oproti rozsudku súdu prvého stupňa sa však týkala len sumy 4.540 Sk). Keďže minimálna

mzda ku dňu podania žaloby (žaloba bola podaná 29.9.1999) činila sumu 3.600 Sk (§ 2

ods. 1 písm. b/ ), peňažné plnenie neprevyšuje trojnásobok minimálnej

mzdy (sumu 10.800 Sk). Na uvedenú vec sa preto vzťahuje ustanovenie

v znení , z ktorého dôvodu je dovolanie žalovaného proti rozsudku

krajského súdu neprípustné.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j., či

v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Pritom

dôraz kládol na skúmanie tej vady, ktorej existenciu dovolateľ priamo namietal. Dovolací

súd však vady uvedené v nezistil.

Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup

súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho

súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany

ich práv a právom chránených záujmov.

Pokiaľ žalovaný vytýkal odvolaciemu súdu, že nezjednal nápravu v postupe okresného

súdu, keď sa ani on nezaoberal námietkou premlčania, ktorej sa dovolal pred súdom prvého

stupňa a že rozsudky súdov nižších stupňov sú v tejto časti pre nedostatok dôvodov

nepreskúmateľné (v tomto postupe žalovaný videl odňatie možnosti konať pred súdom)

treba uviesť, že žalovaný v odvolaní proti rozsudku okresného súdu a ani na pojednávaní

pred odvolacím súdom vôbec nenamietal jeho nesprávnosť z hľadiska premlčania žalobcom

uplatneného nároku. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1

), nemal zákonný podklad preskúmavať rozsudok okresného súdu z hľadiska jeho

správnosti v otázke premlčania. Za tejto procesnej situácie mu preto nemožno spravodlivo

vyčítať, že sa touto otázkou nezaoberal a že jeho rozsudok je v tejto časti pre nedostatok

dôvodov nepreskúmateľný. V jeho postupe dovolací súd nevzhliadol žiadne pochybenie,

ktorým by žalovanému znemožnil realizáciu jeho procesných práv priznaných mu

. Žalovaný preto neopodstatnene namietal, že odvolací súd

zaťažil konanie vadou uvedenou v

Za dôvod prípustnosti dovolania podľa a nasl. nie je možné považovať

ani tzv. inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ani omyl

pri aplikácii práva. Tieto skutočnosti môžu byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ a c/ v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho

prípustnosti.

Dovolací súd nezistil ani existenciu žiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého v

taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ až d/, e/ a g/ Dovolanie

v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon

dovolateľ vady uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietal.

Pre úplnosť treba dodať, že pokiaľ žalovaný napáda dovolaním aj výrok rozsudku

odvolacieho súdu o trovách konania, tento výrok sa síce stáva súčasťou výroku rozsudku,

ale nestráca povahu rozhodnutia vydaného vo forme uznesenia ( , v spojení

s veta prvá ). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia, treba prípustnosť

dovolania žalovaného smerujúceho proti výroku o trovách konania, posudzovať podľa

ustanovení , ktoré upravujú prípustnosť dovolania proti uzneseniu. V treťom

odseku tohto zákonného ustanovenia sú však vymenované prípady, ktoré vylučujú prípustnosť

dovolania. Jedným z nich je aj uznesenie o trovách konania. Dovolanie proti takémuto

rozhodnutiu preto nie je prípustné.

So zreteľom na vyššie uvedené dôvody možno uzavrieť, že dovolanie žalovaného

smerovalo proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je (§ 238 ods. 5

a ); keďže neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v

, Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (

ods. 1 písm. c/ v spojení s veta prvá ), bez toho, aby mohla byť

preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

Žalobca mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov

konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( veta prvá v spojení

s a ). Žalobcovi v dovolacom konaní žiadne trovy

nevznikli, preto mu neboli priznané.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. decembra 2007

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: