Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/77/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P., so sídlom v T.,

zastúpeného JUDr. Ľ. H., advokátom v B., proti žalovanému T., so sídlom v Ž., o zaplatenie

85 019,66 €, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu

proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo 16. februára 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Čadca uznesením z 3. novembra 2010 č.k. -103 konanie

zastavil a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 1 354,30 €

na účet právneho zástupcu žalovaného advokáta JUDr. S. Z. v lehote do troch dní od

právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa v konaní

domáhal voči žalovanému zaplatenia 85 019,66 € titulom nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia podľa a nasl. . Pretože žalobca vzal

návrh na začatie konania v celom rozsahu späť pred prvým pojednávaním, súd postupoval

podľa a O trovách konania súd rozhodol podľa veta prvá

a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania za tri úkony

právnej služby podľa , , vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (prevzatie a príprava

veci, podanie odporu voči platobnému rozkazu, zastupovanie na pojednávaní 3. novembra

2010 vo výške 1/4 zo základnej sadzby tarifnej odmeny). Súd vychádzal zo zásady

procesného zavinenia zastavenia konania. Uviedol, že nemožno považovať za osvedčené také

2

správanie žalovaného, pre ktoré by bol dôvodne podaný návrh vzatý späť. Ďalej poukázal

na to, že nezistil ani dôvod hodný osobitného zreteľa pre aplikáciu

Krajský súd v Žiline uznesením zo 16. februára 2011 sp. zn. uznesenie

prvostupňového súdu vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania potvrdil. Vyslovil, že

nedotknutým zostáva odvolaním nenapadnutý výrok o zastavení konania vo veci samej.

Účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol, že okresný súd správne vychádzal zo zásady procesného zavinenia, ktorá je

rozhodujúca pri posudzovaní nárokov na náhradu trov v prípade zastavenia (sporového)

konania. Súdna prax už dlhodobo rešpektuje právny záver, že ak žalobca vezme návrh späť

a nejde o prípad podľa veta druhá , z procesného hľadiska platí, že žalobca

zavinil zastavenie konania, preto je povinný nahradiť trovy konania žalovanému (R 49/93).

Krajský súd, zhodne so súdom prvého stupňa konštatoval, že v danom prípade neboli dané

(bez ohľadu na to, že žalobcom neboli fakticky ani konkrétne uvedené) okolnosti, ktoré by

bolo možné vyhodnotiť ako okolnosti hodné osobitného zreteľa a nepriznať žalovanému

náhradu trov prostredníctvom aplikácie Pre úplnosť krajský súd dodal, že

konkrétnou výškou prisúdených trov konania sa nezaoberal, pretože odvolateľ túto výšku

nespochybnil. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 151 ods. 1

v spojení s

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Navrhol uznesenie

odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval

z a jeho dôvodnosť z , , Uviedol, že

krajský súd napriek tomu, že bol napadnutý celý výrok o náhrade trov konania správnosť

výpočtu neskúmal. Rozhodnutie pokladá preto za nepreskúmateľné. Poukázal na to, že súd

priznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkon – účasť na pojednávaní – aj keď

pojednávanie nariadené nebolo. Rozhodnutie odvolacieho súdu pokladá za rozhodnutie

v rozpore s Je názoru, že návrh na začatie konania bol vzatý späť pre správanie

žalovaného (žalovaný prestal vykonávať ekonomickú činnosť). Ďalej uviedol, že v danom

prípade boli splnené podmienky na postup podľa , čo namietal aj

v odvolaní. Odvolací súd sa s touto námietkou nevysporiadal.

Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom

napadnúť ( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Žalobca v prejednávanej veci napadol dovolaním uznesenie krajského súdu, ktorým

bolo potvrdené uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku o trovách konania.

Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie

odvolacieho súdu ( ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239

ods. 1 písm. b/ veta prvá ). V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide

o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (§ 239 ods. 3

).

Pretože v prejednávanej veci je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu,

ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení

ako rozhodnutie, kde dovolanie nie je prípustné, je nepochybné, že

prípustnosť dovolania z ustanovenia nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závažných procesných v zmysle neobmedzil sa dovolací súd len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie

nie je postihnuté vadou vymenovanou v V zmysle je dovolanie

prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia pritom nie je založená už

tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou

uvedenou v , ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou

uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí. Vady v zmysle § 237 písm. a/ až

e/, g/ dovolateľ nenamietal, tieto nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.

So zreteľom na dovolateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania dovolací súd

osobitne skúmal, či v prejednávanej veci nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred

súdom ( ). Dovolateľ túto vadu videl v nedostatočnom odôvodnení

rozhodnutia, resp. v jeho nepreskúmateľnosti.

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré

mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov.

Zo spisu je zrejmé, že na základe späťvzatia návrhu na začatie konania prvostupňový

súd konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa prvá veta

vychádzajúc z toho, že žalobca zavinil zastavenie konania. Žalobca ako dôvod späťvzatia

návrhu uviedol, že žalovaný prestal vyvíjať podnikateľskú činnosť a jeho pohľadávka by bola

nedobytná. Krajský súd rozhodnutie okresného súdu v časti výroku o trovách konania

potvrdil. Rovnako ako súd prvého stupňa bol názoru, že v tomto prípade žalobca zavinil

zastavenie konania. Výškou priznaných trov konania sa nezaoberal, pretože táto nebola

namietaná. Konštatoval, že v prejednávanom prípade neboli dané okolnosti, ktoré by bolo

možné vyhodnotiť ako okolnosti hodné osobitného zreteľa a nepriznať žalovanému náhradu

trov prostredníctvom aplikácie Námietka dovolateľa o nevysporiadaní sa

odvolacím súdom s jeho námietkou pokiaľ ide o aplikáciu nie je

opodstatnená.

Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), nemal

zákonný podklad preskúmavať rozhodnutie okresného súdu z hľadiska jeho správnosti

v otázke výšky trov prvostupňového konania (tak ako sa mylne dovolateľ domnieval). Za tejto

procesnej situácie mu preto nemožno spravodlivo vyčítať, že sa touto otázkou nezaoberal a že

jeho rozhodnutie je v tejto časti pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. V jeho postupe

dovolací súd nevzhliadol žiadne pochybenie, ktorým by dovolateľovi znemožnil realizáciu

jeho procesných práv priznaných mu (porovnaj napr.

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. decembra 2007 sp. zn.

). Pre úplnosť sa dodáva, že za úkon – účasť na pojednávaní 3. novembra

2010, ktorého sa právny zástupca žalovaného zúčastnil – a za ktorý bola žalovanému

priznaná náhrada, bola táto priznaná v správnej výške (592,53/4 + režijný paušál 7,21 €

v zmysle , , vyhlášky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).

Dovolací súd nepovažuje vzhľadom na uvedené za dôvodnú námietku dovolateľa

o nedostatku odôvodnenia napadnutého uznesenia. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil

v súlade s , v spojení s Rozhodnutie

odvolacieho súdu nie je svojvoľné, zjavne neodôvodnené, pretože odvolací súd sa pri výklade

a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich

účel a význam. Iba skutočnosť, že sa dovolateľ nestotožňuje s právnym názorom vysloveným

v napadnutom rozhodnutí, nemôže viesť k záveru o jeho nepreskúmateľnosti, zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (pozri napr.

).

K obsahu dovolania žalobcu, ktorý ďalej namietal, že uznesenie odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) treba uviesť, že

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

6

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je

síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

Žalobca v dovolaní tiež namietal, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p). Iná vada konania je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v rovnako

prípustnosť dovolania nezakladá.

Pretože dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť

dovolania podľa a keďže je dovolanie žalobcu v danom prípade vylúčené

ustanovením , dospel k záveru, že ide o opravný prostriedok smerujúci

proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré dovolaním nemožno napadnúť. Vzhľadom na to

dovolací súd odmietol dovolanie žalobcu podľa v spojení s

písm. c/ Najvyšší súd Slovenskej republiky, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho

konania, nemohol sa zaoberať napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho

vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania

voči žalobcovi, ktorý úspech nemal (, , ).

Dovolací súd mu však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo v dovolacom konaní

mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2011 JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová