Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/263/2006

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rudolfa Čirča

a sudcov JUDr. Evy Sakálovej a JUDr. Ľubora Šeba v právnej veci žalobcov 1/ A bývajúceho

v B a 2/ A bývajúceho v B, zastúpeného JUDr. E advokátkou so sídlom v P, proti žalovanej

K, so sídlom v B, zastúpenej JUDr. M advokátom so sídlom v B, o určenie neplatnosti

výpovede a náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn.

, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20. júna

2006 sp.zn. rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20. júna

2006 sp.zn. v zmeňujúcom výroku, ktorým bola určená neplatnosť výpovede

danej žalobcovi 2/ podľa listom žalovanej z 23.3.2002,

z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava I 28.8.2002 sa žalobcovia domáhali

určenia neplatnosti výpovede, danej každému z nich listom žalovanej z 22.3.2002 podľa § 46

ods. 1 písm.c/ Zák. práce v súvislosti s rozhodnutím o organizačnej zmene v likvidácii

poistných udalostí. Zároveň si uplatnili aj nárok na náhradu mzdy z neplatného skončenia

pracovného pomeru. Poukazovali na to, že napriek rozhodnutiu o organizačnej zmene sa

nestali nadbytočnými, lebo práce nimi vykonávané vo funkcii likvidátorov poistných udalostí

potrebovala žalovaná aj naďalej.

Okresný súd Bratislava I medzitýmnym (správne čiastočným, pretože u oboch

žalobcov rozhodol o jednom z uplatnených nárokov) rozsudkom z 30. júna 2005 č.k.

-387 určil neplatnosť výpovede danej žalobcovi 1/ a zamietol žalobu žalobcu

2/. Takto rozhodol poukazujúc na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého vyvodil

záver, že vzhľadom na rozhodnutie o organizačnej zmene, spočívajúcej v znížení počtu

likvidátorov poistných udalostí o jedného, bolo možné dať platnú výpoveď len jednému zo

žalobcov, pričom za platnú považoval výpoveď danú žalobcovi 2/, pretože mu bola doručená

ako prvému.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na odvolanie žalobcu 2/ a žalovanej

rozsudkom z 20. júna 2006 sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej

sa žalobcu 1/ potvrdil a v časti týkajúcej sa žalobcu 2/ ho zmenil tak, že určil neplatnosť

výpovede danej žalobcovi 2/ žalovanou listom z 22.3.2002 podľa § 46 ods. l písm.c/

Zák. práce. Na rozdiel od súdu prvého stupňa bol toho názoru, že nebolo preukázané, ktorému

zo žalobcov bola výpoveď doručená ako prvému. Preto vychádzajúc z organizačnej zmeny,

spočívajúcej v znížení počtu likvidátorov o jedného, treba považovať obe výpovede za

neplatné pre nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou

a nadbytočnosťou každého zo žalobcov.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná. Dovolaním

napadla zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu, teda výrok týkajúci sa žalobcu 2/.

Žiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v tomto výroku zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie. Namietala, že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté tzv. inou vadou

spočívajúcou v tom, že skutkové zistenie odvolacieho súdu, podľa ktorého organizačná zmena

sa mala týkať zníženia počtu likvidátorov o jedného zamestnanca, nemá v podstatnej časti

oporu vo vykonanom dokazovaní a nezodpovedá pravidlám hodnotenia dôkazov. Uviedla, že

z dokazovania vyplynulo, že funkciu likvidátorov v agentúre v Bratislave pred organizačnou

zmenou vykonávalo 11 zamestnancov a po tejto zmene 9 zamestnancov.

Žalobca 2/ vo vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok

ako neopodstatnený zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou

(účastníčkou konania) v zákonnej lehote ( ) a že ide o rozsudok, proti

ktorému je prípustné ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že ho treba zrušiť

( ).

V zmysle ustanovenia možno dovolanie odôvodniť len niektorým

alebo niektorými z dôvodov taxatívne v ňom určených. Z obsahu dovolania v predmetnej veci

vyplýva, že dovolateľ uplatnil dovolací dôvod podľa , t.j. tzv. inou

vadou konania a v súvislosti s tým aj podľa , t.j. že rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ku ktorému môže

dôjsť buď použitím iného právneho predpisu, než ktorý mal byť správne použitý, alebo síce

aplikáciou správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávnym výkladom. I keď dovolanie

v časti namietajúcej inú vadu konania pred odvolacím súdom nie je dôvodné, pretože

nedostatočné zistenie skutkového stavu samo osebe takúto vadu nezakladá a samostatným

dovolacím dôvodom nie je, je v tejto veci daný dovolací dôvod nesprávneho právneho

posúdenia veci odvolacím súdom. Skutkový stav, zistený dokazovaním vykonaným súdom

prvého stupňa, z ktorého vychádzal aj odvolací súd, totiž neumožňoval záver o neplatnosti

výpovede danej žalobcovi 2/ pre nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím

o organizačnej zmene a nadbytočnosťou zamestnanca.

Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, že odvolací súd pri právnom

posúdení veci vychádzal zo skutkového zistenia, podľa ktorého rozhodnutie žalovanej

o organizačnej zmene malo spočívať v znížení stavu likvidátorov poistných udalostí o jedno

pracovné miesto (v písomnom rozhodnutí o organizačnej zmene bol uvedený počet

likvidátorov v agentúre žalovanej v Bratislave pred organizačnou zmenou „10“ a po

organizačnej zmene „9“ – zatiaľ čo žalovaná tvrdila a navrhovaním dôkazov preukazovala, že

išlo o chybu v písaní, keď správny údaj o počte likvidátorov pred zmenou mal byť „11“).

Z obsahu spisu však vyplýva, že uvedené skutkové zistenie nebolo jediným skutkovým

zistením o obsahu rozhodnutia o organizačnej zmene. Z písomného vyhotovenia tohto

rozhodnutia, ktoré bolo predmetom dokazovania, bolo totiž tiež zistené, že dôvodom

organizačnej zmeny bolo zvýšenie efektívnosti likvidácie poistných udalostí motorových

vozidiel v havarijnom i povinnom zmluvnom poistení, že jej podstatou bolo odčlenenie časti

činností vykonávaných v rámci likvidácie poistných udalostí (vykonávanie ohliadok

motorových vozidiel, zdokumentovanie a výpočet výšky škody) a ich zabezpečenie

dodávateľským spôsobom, a že v súvislosti s tým boli od 1.4.2002 zrušené všetky funkčné

miesta v agentúrach žalovanej označené názvami funkcií „manažér likvidácie“, „likvidátor“

a „škodová administratíva“ a boli vytvorené funkčné miesta s určením nových pracovných

náplní a s názvami funkcií „dispečer pre likvidáciu“, „likvidátor“ a „škodová administratíva“.

Ďalej bolo zistené (tento údaj nebol nikým spochybnený), že celkový počet zamestnancov

v agentúre žalovanej v Bratislave sa mal znížiť zo sedemnástich na štrnásť, teda o troch.

Odvolací súd na tieto ďalšie skutkové zistenia neprihliadol, hoci práve tie, na rozdiel od

zistenia, z ktorého vychádzal, boli pre správne právne posúdenie veci rozhodujúce. Pokiaľ

totiž likvidátor poistných udalostí pred organizačnou zmenou z hľadiska novej pracovnej

náplne (po odčlenení určitých činností a rozhodnutí o ich zabezpečovaní dodávateľským

spôsobom) už nebol totožný s likvidátorom po organizačnej zmene, údaj o počte likvidátorov

po tejto zmene pre posúdenie nadbytočnosti žalobcu 2/ nebol rozhodujúci. I keď celkový

počet zamestnancov ako efektívny dôsledok odčlenenia niektorých činností sa mal znížiť,

podstatou organizačnej zmeny nebola nadbytočnosť zamestnancov v súvislosti so znížením

ich stavu, ale ich nadbytočnosť v súvislosti s potrebou žalovanej zabezpečiť plnenie nových

pracovných úloh, v novom rozsahu a kvalite a s prípadnými novými požiadavkami na rozsah

pracovného času určeného na ich plnenie a na kvalifikačné predpoklady či profesijné zloženie

zamestnancov.

Pretože v preskúmavanej veci odvolací súd vychádzal z právneho názoru, ktorý

zistený skutkový stav neumožňoval, dovolací súd jeho rozsudok zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie ( ). V ďalšom konaní je právny názor dovolacieho súdu

záväzný ( veta druhá ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. decembra 2007

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :