Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
59c/372650.94c9c6.pdf
PDF · 106.47 KB
No categories available
4MCdo/11/2006
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Rudolfa Čirča v právnej veci
žalobkyne E. C., bývajúcej v K., proti žalovaným 1/ B., K., 2/ B.-I., s.r.o., so sídlom S.,
o určenie neplatnosti právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn.
15 C 721/2002, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti
rozsudku Okresného súdu Košice I z 28. septembra 2004 č.k. 15 C 721/02-88 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo 17. januára 2006 sp.zn. 17 Co 368/2004,
rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo
17. januára 2006 sp.zn. 17 Co 368/2004 a rozsudok Okresného súdu Košice I z 28. septembra
2004 č.k. 15 C 721/02-88 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Košice I na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Košice I rozsudkom z 28. septembra 2004 č.k. 15 C 721/02-88 rozhodol,
že zmluva o nájme nebytových priestorov z 1. marca 1998 č. X. k nebytovým priestorom na
2
Z. v K., prízemie a suterén, katastrálne územie K., súpisné č. X., o celkovej výmere X. ma
zmluva o nájme nebytových priestorov č. X. z 1. marca 1998 k nebytovým priestorom na H.
2
(správne má byť H.), prízemie, katastrálne územie K., súpisné č. X., o celkovej výmere X. m
sú neplatné. Žalovaných 1/, 2/ súčasne zaviazal na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že citované zmluvy o nájme nebytových priestorov, nachádzajúcich sa
v nehnuteľnosti, ktorej podielovou spoluvlastníčkou sa právna predchodkyňa žalobkyne stala
v roku 2000 sú absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka a to pre porušenie § 9
zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách.
Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, na odvolanie žalovaných 1/, 2/ rozsudkom
zo 17. januára 2006 sp.zn. 17 Co 368/2004 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Svoje rozhodnutie odôvodnil vecnou správnosťou napadnutého rozsudku, stotožniac sa
s názorom súdu prvého stupňa, že uzavreté nájomné zmluvy sú v rozpore s § 9 ods. 1 zák.
č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách účinného od 1. apríla 1991. Žalobkyni priznal
proti žalovaným 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania.
Na základe podnetu žalovaných 1/, 2/ podal proti rozsudku okresného súdu v spojení
s rozsudkom krajského súdu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej
republiky. Navrhol, aby dovolací súd oba uvedené rozsudky zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že
právna predchodkyňa žalobkyne (M. M.) si včas uplatnila nárok na vydanie nehnuteľnosti
podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. O vydanie nehnuteľnosti,
v ktorej sa dotknuté nebytové priestory nachádzajú, sa viedlo od roku 1993 súdne konanie,
ktoré bolo právoplatne skončené na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach
z 26. novembra 1996 sp.zn. 13 Co 349/96. Týmto rozsudkom bol v odvolacom konaní návrh
právnej predchodkyne žalobkyne zamietnutý a výlučným a jediným vlastníkom nehnuteľnosti
sa tak stalo Mesto K.. Povinná osoba, t.j. Mesto K. tak odo dňa účinnosti zákona č. 87/1991
Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách (1. apríl 1991) až do právoplatného skončenia súdneho
konania na bývalom Obvodnom súde Košice 2 pod sp.zn. 12 C 316/93 týkajúceho sa
reštitučného nároku právnej predchodkyne žalobkyne plne rešpektovalo zákaz disponovania
s dotknutým majetkom a predmetnú nehnuteľnosť a ani jej časť nepreviedlo do vlastníctva
iného ani neprenechalo inému do užívania. K uzavretiu zmlúv o nájme nebytových priestorov
došlo až v roku 1998, t.j v čase, keď tzv. blokačné ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 87/1991
Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách sa už na predmetnú vec nevzťahovalo, nakoľko
o uplatnenom reštitučnom nároku M. M. bolo právoplatne rozhodnuté. Aj napriek tejto
skutočnosti však konajúce súdy posúdili uzatvorené nájomné zmluvy ako absolútne neplatné
z dôvodu porušenia § 9 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách.
Vychádzali zo skutočnosti, že právna predchodkyňa žalobkyne využila mimoriadny opravný
prostriedok – dovolanie, na základe ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím
z 27. mája 1998 sp.zn. Cdo 15/97 zrušil rozsudok odvolacieho súdu sp.zn. 13 Co 349/96
a vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie. Právna predchodkyňa žalobkyne
sa stala spoluvlastníčkou dotknutej nehnuteľnosti v polovici až na základe právoplatného
rozsudku Okresného súdu Košice II z 20. apríla 2000 č.k. 12 C 1549/98-95 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo 14. septembra 2000 sp.zn. 16 Co 285/00. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 4. októbra 2000, teda dva roky po uzavretí zmlúv
o nájme nebytových priestorov. Nájomné zmluvy boli uzatvorené 1. marca 1998, teda v čase,
keď podľa právoplatného rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 13 Co 349/96 z 26.
novembra 1996 bolo jediným a výlučným vlastníkom nehnuteľností Mesto K.. Žalovaný 1/,
ktorý mal majetok mesta v správe, bol oprávnený v tom čase s nehnuteľnosťou nakladať a
nemal už povinnosť stanovenú v § 9 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych
rehabilitáciách. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že rozsudok bol napadnutý dovolaním
a či o tom žalovaný 1/ vedel. Súd prvého stupňa ako aj odvolací súd predmetnú vec
nesprávne právne posúdili, nakoľko na ňu aplikovali ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 87/1991
Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, a to aj napriek tomu, že ani doslovný výklad tohto
ustanovenia nemôže znamenať snahu o absolútne “zakonzervovanie“ možnosti nakladať
s majetkom, na ktorý sa uplatnil reštitučný nárok a o ktorom sa v súdnom konaní už
právoplatne rozhodne. Skutočnosť, že na základe mimoriadneho opravného prostriedku
neskôr dôjde k vydaniu veci podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách
nemôže spätne spôsobovať neplatnosť pôvodne platného právneho úkonu.
Žalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu toto žiadala odmietnuť.
Žalovaný 1/ sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril a žalovaný 2/ žiadal vo svojom
vyjadrení mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky vyhovieť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že
boli splnené podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom
Slovenskej republiky a že je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského a okresného
súdu, ako aj konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo a dospel k záveru, že
mimoriadne dovolanie je dôvodné.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách povinná osoba
je povinná s vecami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho
hospodára; odo dňa účinnosti tohto zákona nemožno tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo
previesť do vlastníctva iného ani prenechať inému do užívania s výnimkou dohôd
o odovzdaní a prevzatí bytu, uzavretých na podklade dohôd o výmene bytu. Také právne
úkony sú neplatné.
V preskúmavanej veci bolo vyhovené žalobe a zmluvy o nájme nebytových priestorov
z 1. marca 1998 špecifikované v úvode odôvodnenia tohto rozsudku boli určené za absolútne
neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, z dôvodu porušenia § 9 zákona č. 87/1991 Zb.
o mimosúdnych rehabilitáciách. Takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa, s ktorého závermi sa
stotožnil aj odvolací súd je nesprávne. V tejto súvislosti teda námietka generálneho
prokurátora Slovenskej republiky v mimoriadnom dovolaní, že tak súd prvého stupňa ako aj
odvolací súd predmetnú vec nesprávne právne posúdili, nakoľko na danú vec aplikovali
ustanovenie § 9 ods. 1 zákona o mimosúdnych rehabilitáciách, je dôvodná. Ako totiž vyplýva
z citovaného ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách,
povinnosť povinnej osoby nakladať s vecami so starostlivosťou riadneho hospodára trvá až do
ich vydania oprávnenej osobe s tým, že odo dňa účinnosti tohto zákona t.j. od 1. apríla 1991
pod sankciou neplatnosti nemožno tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do
vlastníctva iného, ani prenechať inému do užívania s výnimkou dohôd o odovzdaní a prevzatí
bytu uzavretých na podklade dohôd o výmene bytu. To potom znamená, že porušenia tohto
tzv. blokačného ustanovenia zákona o mimosúdnych rehabilitáciách by sa povinná osoba
(v danom prípade Mesto K.) dopustila v prípade, ak by v čase od 1. apríla 1991 až do
uzavretia dohody s oprávnenou osobou o vydaní veci alebo do právoplatnosti súdneho
rozhodnutia o vydaní veci oprávnenej osobe, nerešpektovala zákaz disponovania s dotknutým
majetkom a predmetnú nehnuteľnosť alebo jej časť previedla do vlastníctva iného alebo ju
prenechala inému do užívania. O takýto prípad však v preskúmavanej veci nejde. Nezvratným
faktom je, že právna predchodkyňa žalobkyne (M. M.) si včas uplatnila nárok na vydanie
nehnuteľnosti podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. O vydanie
nehnuteľnosti, v ktorej sa dotknuté nebytové priestory nachádzajú, sa viedlo súdne konanie od
roku 1993. Toto súdne konanie bolo právoplatne skončené na základe rozsudku Krajského
súdu v Košiciach z 26. novembra 1996 sp.zn. 13 Co 349/96, ktorým bola v odvolacom
konaní žaloba právnej predchodkyne žalobkyne zamietnutá a výlučným a jediným
vlastníkom nehnuteľnosti sa tak stalo Mesto K.. Aj keď je pravdou, že následne, na základe
dovolania podaného právnou predchodkyňou žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudkom z 27. mája 1998 sp.zn. Cdo 15/97 posledne citovaný rozsudok Krajského súdu v
Košiciach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a právna predchodkyňa žalobkyne sa v
konečnom dôsledku stala spoluvlastníčkou dotknutej nehnuteľnosti v polovici na základe
rozsudku Okresného súdu Košice II z 20. apríla 2000 č.k. 12 C 1549/98-95 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo 14. septembra 2000 sp.zn. 16 Co 285/00, ktorý
nadobudol právoplatnosť 4. októbra 2000, táto skutočnosť žiadnym spôsobom neovplyvnila
platnosť sporných nájomných zmlúv. Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so
zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. Sporné
nájomné zmluvy boli uzavreté 1. marca 1998, teda v čase, keď podľa právoplatného rozsudku
Krajského súdu v Košiciach z 26. novembra 1996 sp.zn. 13 Co 349/96 (ako už je vyššie
uvedené) bolo jediným a výlučným vlastníkom nehnuteľnosti Mesto K.. Žalovaný 1/, ktorý
mal majetok mesta v správe, bol tak oprávnený v tom čase s nehnuteľnosťou nakladať bez
toho, aby toto jeho dispozičné oprávnenie bolo dotknuté podľa § 9 ods. 1 zákona č. 87/1991
Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, a to aj v prípade, že rozsudok odvolacieho súdu bol
napadnutý dovolaním, a že žalovaný 1/ o tejto skutočnosti vedel.
Z vyššie uvedených dôvodov dovolací súd mimoriadnemu dovolaniu generálneho
prokurátora Slovenskej republiky vyhovel, oba napadnuté rozsudky zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. decembra 2007
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :