Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Nc/1/2008

Najvyšší súd 5

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa L. B. bývajúceho

v B, zastúpeného JUDr. M. F. advokátom v B., proti odporcovi Doc. Ing. B.B. CSc.,

bývajúcemu v B., zastúpenému Mgr. M. T., advokátom v B., o zvýšenie vyživovacej

povinnosti, ktorá vec je vedená na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. a na

Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. , o vylúčení sudcov Krajského súdu

v Bratislave takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Bratislave Elena Talapková, JUDr. Juraj Považan,

JUDr. Elena Ďuranová, JUDr. Bianka Gelačíková, JUDr. Katarína Štrignerová, JUDr. Viera

Schubertová, JUDr. Martin Murgaš, JUDr. Juraj Mateja, Anna Benešová, JUDr. Roman

Huszár, JUDr. Martina Mišovicová, JUDr. Magdaléna Floreková, JUDr. Mária Palenčárová,

JUDr. Mária Hajdinová, JUDr. Oľga Csémyová, JUDr. Marcela Řepková, JUDr. Valéria

Kleinová, JUDr. Alica Olijášová, JUDr. Edita Bakošová, JUDr. Janka Gažovičová,

JUDr. Ľuboš Sádovský, JUDr. Mária Šramková, JUDr. Jana Cisárová, JUDr. Zuzana

Posluchová, JUDr. Beáta Jurgošová, JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Zuzana Korčeková

n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod

sp.zn. (vec Okresného súdu Bratislava II sp.zn. ).

O d ô v o d n e n i e :

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na odvolacom pojednávaní

a podaním zo 4. decembra 2007 (č.l. 416 spisu) uplatnil námietku zaujatosti voči sudcom

Krajského súdu v Bratislave Uviedol, že jeho bývalá manželka JUDr. S.B. matka

navrhovateľa, je sudkyňou Okresného súdu Bratislava I, ktorý sídli v tej istej budove ako

odvolací súd, a preto je presvedčený, že zo strany JUDr. B. došlo k ovplyvňovaniu

nezaujatosti sudcov, rozhodujúcich o odvolaní v predmetnej veci. Tieto skutočnosti nedávajú

odporcovi objektívne záruky, že jeho vec bude ktorýmkoľvek sudcom Krajského súdu

v Bratislave posudzovaná nestranne. Poukázal na možné porušenie jeho práva na spravodlivý

proces zaručený podľa článku 46 ods. 1 (ústavný zákon č.

v znení neskorších predpisov), Listiny základných práv a slobôd

(ústavný ) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd. Preto žiadal, aby nadriadený súd sudcov Krajského súdu v Bratislave

vylúčil z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci a prikázal vec na prejednanie inému

súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle posudzoval

opodstatnenosť tvrdenia odporcu o zaujatosti sudcov Krajského súdu v Bratislave z aspektu

existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.

Vychádzal pritom z ustanovenia , v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,

k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením, zodpovedá aj

právna úprava skutočností, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne

relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to : 1/ k veci,

v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania

a rozhodnutia o veci, alebo 2/ k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom

alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo 3/ k zástupcom

účastníkov konania, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného

pod 2/.

Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46

ods. 1 nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho

konania, ktorý podal takýto návrh podľa a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho

prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie

veci nestranným súdom je iba povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na

35

vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom

(viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. marca 1998).

I keď zákon v spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania

vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len

pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre

ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež

javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be done")],

nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa ods. l predstavuje

výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému

sudcovi ( ). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu

z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne

závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne,

nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre

ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné

presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii

dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva

de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto

k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah

k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní

nezávisle a nestranne rozhodovať (, Sbírka nálezú a usnesení ÚS ČR, sv. 23,

nález č. 98, str. 11).

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že

sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne

predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2

ods. 2 v znení zmien a doplnkov a je povinný prejednať a rozhodnúť

všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu. Obsah tohto

práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môžu

vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom

prípade splnené.

Sudcovia Krajského súdu v Bratislave sa k námietke odporcu vyjadrili tak, že k veci,

k účastníkom alebo k ich zástupcom nemajú žiaden vzťah. Účastníkov konania nepoznajú

45

a vo veci sa necítia byť zaujatí. Takýto vzťah uvedeným sudcom k veci, k účastníkom alebo

k ich zástupcom nepreukázal ani odporca a taký vzťah nevyplýva ani z obsahu spisu súdu

prvého stupňa.

Opodstatnenosť námietky zaujatosti sudcov Krajského súdu v Bratislave nemožno

vyvodiť len z tvrdenia odporcu, keďže dôvodom vylúčenia sudcu môžu byť len objektívne

existujúce zákonné dôvody, nie však iba ničím nepreukázaná a ani nespravdepodobnená

domnienka účastníka o možnej neobjektívnosti sudcov. Také dôvody odporca v uplatnenej

námietke nepreukázal.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že sudcovia Krajského súdu

v Bratislave uvedení vo výrokovej časti tohto uznesenia, nie sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania danej veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. januára 2008

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :