Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/18/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí v Bratislave dňa

16. januára 2008 v trestnej veci obžalovaného E. D. a spol. pre trestný čin vraždy

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. j/ Tr. zák.

( v znení neskorších predpisov účinných do 31. decembra 2005)

ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaniach

obžalovaných E. D., A. H., S. C. a krajského prokurátora v Košiciach proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach zo 16. januára 2007, č. k. -1638, rozhodol

t a k t o :

Podľa ( v znení neskorších predpisov)

odvolania obžalovaných E. D., A. H., S. C. a krajského prokurátora v Košiciach

sa z a m i e t a j ú.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo 16. januára 2007, č. k.

6 T 1/05–1638, boli obžalovaní E. D., J. H., A. H., S. C. a M. K. uznaní za vinných

zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2,

§ 222 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., obžalovaní E. D., J. H. a A. H. ako obzvlášť nebezpeční

recidivisti podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. (skutok v bode 1/ rozsudku) a obžalovaní E. D., J.

2

H. a A. H. z trestného činu vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1,

ods. 2 písm. b/, písm. j/ Tr. zák. ako obzvlášť nebezpeční recidivisti podľa § 41 ods. 1

Tr. zák. a obžalovaná S. L. z trestného činu neoznámenia trestného činu podľa § 168

ods. 1 Tr. zák. (skutok v bode 2/ rozsudku), na tom skutkovom základe, že

1/ obžalovaní E. D., J. H. a A. H., S. C. a M. K. dňa 23. decembra 2003

v popoludňajších hodinách v chatovej oblasti časti K., v chate V. B., postupne dlhší čas

striedavo fyzicky napádali L. K., narodeného v r. X. tak, že ho E. D. bil päsťami

do hlavy, J. H. ho bil polenami a päsťami do hlavy, kopal mu do hlavy a celého tela,

skákal po ňom, A. H. ho kopal do hlavy a celého tela, S. C. ho bila topánkou po hlave

a kopala doňho a M. K. mu kopala do hlavy, čím L. K. spôsobili ťažký opuch mozgu

pri pomliaždení mozgu a vnútrolebečnom krvácaní zranenia, ktorým poškodený

bezprostredne podľahol na mieste činu,

2/ obžalovaní E. D., J. H. a A. H. dňa 26. decembra 2003 v dopoludňajších

hodinách v chatovej oblasti časti K. po predchádzajúcom dohovore v úmysle odstrániť

svedka usmrtenia L. K. usmrtili S. Š., narodeného v r. X. tak, že potom ako S. L.

zakúpila leptavú látku (bez vedomosti na účel použitia), vylákali ho do lesa, kde ho E. D.

ponúkol touto chemikáliou v úmysle ho otráviť a následne J. H. s E. D. ho zvalili

na zem, násilím mu liali chemikáliu do úst a potom za prítomnosti A. H. a S. L. mu E. D.

kuchynským nožom prerezal veľkou silou spoločnú krčnú tepnu. S. Š. utrpel poleptanie

tváre i vnútorných orgánov a bezprostredne po úplnom prerezaní veľkej spoločnej tepny

vykrvácal, pri čine prítomná S. L. čin neoznámila prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo

policajnému orgánu.

Krajský súd za to obžalovaným E. D., J. H. a A. H. podľa § 219 ods. 2, § 35

ods. 2, § 29 ods. 1, § 42 ods. 1 Tr. zák. uložil každému úhrnný výnimočný trest odňatia

slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov, pre výkon ktorého všetkých zaradil podľa

§ 39a ods. 3 Tr. zák. do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

Obžalovaným M. K. a S. C. podľa § 222 ods. 3 Tr. zák. uložil každej trest odňatia

slobody vo výmere 5 (päť) rokov, pre výkon ktorého obe zaradil podľa § 39a ods. 1

písm. a/ Tr. zák. do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

3

Obžalovanej S. L. podľa § 168 ods. 1 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody

vo výmere 3 (tri) roky, pre výkon ktorého ju zaradil podľa § 39a ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Poškodenú O. Š. s jej uplatneným nárokom na náhradu škody krajský súd

odkázal podľa na konanie o občianskoprávnych veciach.

Proti rozsudku krajského súdu podali odvolania obžalovaní E. D., J. H., A. H.

a S. C. proti výrokom o vine a treste, ktoré sa ich priamo dotýkajú a krajský prokurátor

v Košiciach proti výroku o vine a treste obžalovanej L.. Rozsudok ohľadne obžalovanej

M. K. sa stal právoplatným.

Na verejnom zasadnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo 16. januára 2008 bola trestná vec obžalovaného J. H. (pôvodne vedená

pod spoločnou spisovou značkou ) vylúčená z predmetného (spoločného)

konania na samostatné konanie. Táto je ďalej vedená najvyšším súdom pod spisovou

značkou . Predmetom tohto konania tak bolo rozhodovanie

len o odvolaniach obžalovaných E. D., A. H., S. C. a krajského prokurátora v Košiciach.

Obžalovaný E. D. podal odvolanie ihneď po vyhlásení predmetného rozsudku,

teda priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 16. januára 2007

(č. l. 1453 spisu). Toto neskôr zdôvodnil vlastným písomným podaním z 24. júna 2007

(č. l. 1677 až 1699 spisu). V odvolaní poprel spáchanie skutku v bode 2/ napadnutého

rozsudku, pričom podrobne analyzoval dôkazy vykonané v predmetnom trestnom

konaní. Tieto podľa neho vyvracajú, že by uvedený čin spáchal. Nebol ani jeho

svedkom, nakoľko v inkriminovanom čase sa nachádzal na úplne inom mieste

ako je miesto činu. Pokiaľ v konaní vypovedal ohľadne vraždy poškodeného Š., toto

vedel iba z počutia od A. H.. Práve obžalovaný H. mal podľa neho podrezať

poškodeného Š., čo potvrdzuje aj obžalovaná C.. Obe vraždy podľa neho spáchali

obžalovaní H. a H.. A nakoľko práve títo usmrtili poškodeného K., len oni mali motív

usmrtiť aj poškodeného Š. ako svedka skoršej vraždy. Tvrdenie A. H., že práve

on (obžalovaný D.) mal poškodenému Š. prerezať krčnú tepnu, je podľa neho

nepravdivé. Dôvodom takéhoto tvrdenia obžalovaného H. je ich skorší konflikt – jeho

trestné stíhanie pre znásilnenie priateľky obžalovaného D., pre ktorý sa ho v minulosti

menovaný aj pokúsil usmrtiť. Poukázal aj na to, že poškodeného nemohol podrezať

4

pravou rukou (ako uvádza H.), nakoľko túto mal v inkriminovanom čase v podstate

nefunkčnú. V ďalšom podrobne poukázal na rozpory obžalovaných H. a L.. Na základe

toho žiadal, aby ho Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vzťahu k skutku v bode 2/

napadnutého rozsudku oslobodil a vo vzťahu k skutku v bode 1/ tohto rozsudku jeho

konanie prekvalifikoval podľa § 221 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.

Obžalovaný A. H. podal odvolanie ihneď po vyhlásení predmetného rozsudku,

teda priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 16. januára 2007

(č. l. 1453 spisu). Toto neskôr zdôvodnil vlastným písomným podaním z 28. júna 2007

(č. l. 1735 až 1741 spisu). Obžalovaný primárne poprel, že by sa dopustil žalovaných

trestných činov. Vo vzťahu k skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku uviedol,

že páchateľmi sú obžalovaní D., H., K. a C.. Samotné výpovede menovaných podľa

neho vylučujú, že by sa na predmetných trestných činoch zúčastnil, hoci vo forme

spolupáchateľstva. Jeho vinu pritom nepreukazuje ani výpoveď obžalovanej L..

Namietol, že v konaní neboli vypočutí ním navrhnutí svedkovia (bez toho,

aby ich konkretizoval). Vo vzťahu k skutku v bode 2/ napadnutého rozsudku uviedol,

že poškodeného Š. usmrtili spoločne obžalovaní D. a H.. Menovaní pritom chceli

v skutočnosti zabiť aj jeho. Uvedené trestné činy chcel aj oznámiť na polícii, čo neurobil

len pre vyhrážky zo strany obžalovaného D.. V ďalšom poukázal na v konaní vykonané

dôkazy, predovšetkým na výpovede ostatných obžalovaných, a namietal nesprávne

hodnotenie dôkazov zo strany súdu prvého stupňa, keď dospel k záveru o jeho vine.

Preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Obžalovaná S. C. podala odvolanie prostredníctvom svojej obhajkyne písomným

podaním z 8. júla 2007 (č. l. 1784 spisu). Namietala v ňom nesprávne hodnotenie

dôkazov súdom prvého stupňa, keď podľa jej názoru dokazovaním nebolo preukázané,

že ak aj ona udierala poškodeného K., že práve tieto údery boli smrteľné, pričom

poukázala na svoje fyzické predispozície. Ďalej poukázala na výsledky znaleckého

dokazovania, ktoré nepotvrdili, že by oko poškodeného malo byť vypichnuté práve

jej dreveným opätkom, nakoľko podľa znalkyne mohlo byť takéto zranenie spôsobené

aj iným mechanizmom, napr. dreveným polenom. Ak ju aj súd uznal

za vinnú, mal jej konanie kvalifikovať podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. účinného v čase

spáchania trestného činu. Ďalej poukázala na to, že súd prvého stupňa nezistil

v požadovanom rozsahu jej osobné pomery a preto tieto ani nezohľadnil pri ukladaní

5

trestu. Obžalovaná bola totiž počas celého hlavného pojednávania v pracovnom

pomere, napriek tomu sa v napadnutom rozsudku uvádza, že je nezamestnaná. Taktiež

pri vyhlásení tohto rozsudku nebola prítomná len preto, že práve rodila, pričom

skutočnosť, že sa jej narodilo dieťa súd neoveril a pri uložení trestu nezohľadnil. Preto

žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský prokurátor podal odvolanie písomným podaním z 25. júna 2007

(č. l. 1718 spisu) len vo vzťahu k obžalovanej S. L.. Odvolaním napadol výrok o vine

a treste. Vyslovil názor, že na základe vykonaného dokazovania mala byť obžalovaná

L. uznaná za vinnú z trestného činu vraždy v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 219

ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. j/ Tr. zák. a nie z trestného činu neoznámenia trestného

činu podľa § 168 ods. 1 Tr. zák. Vyslovil názor, že ak obžalovaná nebola uznaná

za vinnú z trestného činu vraždy, mala byť spod obžaloby oslobodená podľa § 226

písm. a/ Tr. zák. Trestný čin neoznámenia trestného činu podľa neho nemohla spáchať,

nakoľko oznámenie nemohla urobiť bez toho, aby neuviedla seba do nebezpečenstva

trestného stíhania (§ 168 ods. 2 Tr. zák.). Napriek uvedenému však vyjadril

presvedčenie, že vina menovanej zo spáchania trestného činu vraždy bola preukázaná,

a to predovšetkým výpoveďami obžalovaných D. a H. v kontexte s ostatnými

okolnosťami prípadu. Obžalovaná nepoprela, že kupovala chemikáliu, ktorá bola

použitá pri usmrtení poškodeného Š. a pri jeho usmrtení bola aj prítomná. Obžalovaný

D. potvrdil, že o príprave vraždy poškodeného bola obžalovaná L. informovaná. Bolo

ďalej preukázané, že táto bola prítomná aj pri usmrtení poškodeného K., pričom

aj asistovala pri odstraňovaní jeho mŕtvoly a vždy sa pohybovala v spoločnosti svojho

druha A. H., ktorý priznal, že vedel o príprave vraždy poškodeného Š.. Obžalovaná

preto musela vedieť, že odchod do neidentifikovanej chaty na K. bola len zámienka

na vylákanie poškodeného Š. za účelom jeho usmrtenia.

Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu v časti

týkajúcej sa obžalovanej S. L. zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, na podklade odvolaní

obžalovaných a prokurátora preskúmal podľa zákonnosť

a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohli

odvolatelia podať odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo

6

rozsudku, prihliadajúc pritom i na prípadné chyby, ktoré v odvolaniach neboli vytýkané

a zistil, že odvolania nie sú dôvodné.

Krajský súd v súlade s výsledkami dokazovania vykonaného na hlavnom

pojednávaní zistil skutkový stav uvedený vo výrokovej časti rozsudku. V odôvodnení

rozsudku v zmysle jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané

a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval

pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si vzájomne odporujú. Z odôvodnenia

rozsudku je tiež zrejmé, ako sa krajský súd vyrovnal s obhajobnými tvrdeniami

obžalovaných, ktorí v odvolaní popreli účasť na usmrtení poškodených a akými

právnymi úvahami sa spravovoval pri posudzovaní zisteného konania jednotlivých

obžalovaných v otázke viny a pri ukladaní trestu.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový súd

vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci a tieto

vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti podľa

Nemá preto pochybnosti, že skutkové zistenie uvedené v skutkovej vete

napadnutého rozsudku pod bodmi 1/ a 2/ sú v súlade so stavom veci a zákonom

a je nimi nepochybne preukázané, že obžalovaní v kritickej dobe za okolností

a spôsobom, ako to ustálil súd prvého stupňa napadli a usmrtili poškodených L. K. a S.

Š.. Krajský súd svoje skutkové zistenia správne oprel o výpovede obžalovaných, ktoré

sú podrobne rozvedené na str. 4 až 12 napadnutého rozsudku a v ktorých jednotliví

obžalovaní síce popierajú priamu účasť na usmrtení poškodených, no na druhej strane

usvedčujú zo spáchania žalovaných skutkov ostatných obžalovaných. Popisujú ich

konanie, jeho motív, ako aj ostatné okolnosti odohrávajúce sa na mieste činu. Odvolací

súd, rovnako ako súd prvého stupňa neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaných,

v ktorých sami seba vyviňovali a svoju pasivitu voči násilnému konaniu ostatných

obžalovaných, ktoré smerovalo proti osobám poškodených, odôvodňovali strachom

z ostatných spoluobžalovaných, ktorí sa im mali vyhrážať ublížením na zdraví, resp.

smrťou, keď niečo podniknú, prezradia, resp. oznámia, čo sa tam stalo. Tieto obhajobné

tvrdenia krajský súd správne hodnotil ako účelové, vedené snahou zbaviť sa trestnej

zodpovednosti za spáchané žalované skutky.

7

Konanie obžalovaných je tiež nepriamo preukázané výpoveďami svedkov,

ako J. H. st. a jeho družky M. C., ktorí potvrdili, že ich syn, obž. J. H., ako i jeho družka

obžalovaná S. C. pred nimi hovorili, že obžalovaní zabili dvoch bezdomovcov –

poškodených, čomu však nechceli veriť.

Z výpovede ďalších svedkov, ktorých krajský súd vypočul na hlavnom

pojednávaní, vyplýva, že o posudzovaných činoch vedeli len nepriamo,

sprostredkovane – z rečí obžalovaných, ktorí zvaľovali vinu jeden na druhého.

Zo znaleckých posudkov z odboru zdravotníctva – súdneho lekárstva je zrejmé,

aké zranenie utrpeli dvaja poškodení a čo bolo bezprostrednou príčinou ich smrti. Tieto

objektívne zistenia znalcov korešpondujú z výpoveďami obžalovaných, ktorí popisovali

priebeh útokov na poškodených.

Z vyjadrenia znalcov, ktorí podali psychiatrické posudky na jednotlivých

obžalovaných vyplýva, že ani jeden z obžalovaných netrpí a ani v čase činu netrpel

duševnou chorobou, resp. poruchou. Vykonané dôkazy – výpovede jednotlivých

obžalovaných, ktorí navzájom usvedčujú výpovede vyššie uvedených svedkov, ktorí

nepriamo usvedčujú obžalovaných, znalecké posudky, spolu s ďalšími listinnými

dôkazmi, ako sú zápisnice o ohliadke miesta činu, fotodokumentácia, závery

kriminalistických expertíz, záznam z rekonštrukcie, vo svojom súhrne vytvárajú ucelenú

reťaz dôkazov, ktorá preukazuje, že obžalovaní spáchali predmetné žalované skutky,

tak ako sú uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku.

Vzhľadom na správne zistený skutkový stav a plnú trestnoprávnu zodpovednosť

jednotlivých obžalovaných nepochybil krajský súd, keď konanie obžalovaných E. D., A.

H., S. C. (a už právoplatne odsúdenej M. K.) v bode 1/ skutkovej vety napadnutého

rozsudku právne posúdil ako spolupáchateľstvo trestného činu ublíženia na zdraví

podľa § 9 ods. 2 k § 222 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., ktorého sa obžalovaní E. D. a A. H.

dopustili ako obzvlášť nebezpeční recidivisti podľa § 41 ods. 1 Tr. zák.; a v bode 2/

skutkovej vety napadnutého rozsudku posúdil konanie obžalovaných E. D. a A. H.

ako spolupáchateľstvo trestného činu vraždy podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1, ods. 2

písm. b/, písm. j/ Tr. zák., ktorého sa dopustili ako obzvlášť nebezpeční recidivisti podľa

§ 41 ods. 1 Tr. zák. a konanie obžalovanej S. L. ako trestný čin neoznámenia trestného

činu podľa § 168 ods. 1 Tr. zák.

8

Odvolací súd dospel k rovnakému skutkovému zisteniu a právnej kvalifikácii

konania jednotlivých obžalovaných ako súd prvého stupňa, a preto si tiež osvojil dôvody

a úvahy, ktorými tieto svoje zistenia a závery rozviedol a vysvetlil, a tak odkazuje

na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku (str. 5 až 29).

Správnosť právneho posúdenia zistených skutkov v napadnutom rozsudku

tak vylučuje ich inú právnu kvalifikáciu tak, ako sa to domáhali obžalovaní a prokurátor

v podaných odvolaniach, preto odvolací súd tieto námietky neakceptoval.

Krajský súd nepochybil ani vo výrokoch o trestoch u jednotlivých obžalovaných.

Uložené výnimočné úhrnné tresty odňatia slobody obžalovaným E. D. a A. H., každému

vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov, zodpovedajú všetkým zákonným kritériám uvedeným

v § 29 ods. 1, § 42 ods. 1 a § 35 ods. 2 Tr. zák., ako aj požiadavkám § 23 ods. 1

Tr. zák. ohľadne účelu trestu a jeho výmery v zmysle § 31, ods. 1, ods. 2 písm. a/

Tr. zák.

Rovnako zaradenie uvedených obžalovaných na výkon uložených trestov odňatia

slobody do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny zodpovedá ustanoveniu § 39a ods. 3

Tr. zák., pretože ide o páchateľov, ktorým bol uložený výnimočný trest.

Rovnako tresty uložené obžalovaným S. L. a S. C. zodpovedajú všetkým

zákonným ustanoveniam, ktoré sú rozhodné pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.

Zákonu tiež zodpovedá aj výrok o ich zaradení na výkon uložených trestov odňatia

slobody do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Prvostupňový súd náležite vyhodnotil spoločenskú nebezpečnosť konania

jednotlivých obžalovaných, okolnosti za ktorých boli trestné činy spáchané, podiel

jednotlivých obžalovaných na ich spáchaní a vykonaní, osoby páchateľov a možnosti

ich nápravy. Uložené tresty s prihliadnutím na potreby individuálnej a generálnej

prevencie sú primerané.

Odvolací súd preto tiež odkazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého

rozsudku, v ktorej krajský súd odôvodnil výrok o uložených trestoch a spôsobe

ich výkonu.

9

Vzhľadom na uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,

že krajský súd rozhodol správne a v súlade so zákonom, preto rozhodol

tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 16. januára 2008

JUDr. Štefan M i ch á l i k , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: