Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 10 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (17)dc2/378348.d8f807.pdf
PDF · 114.52 KB
No categories available
4To/18/2007
N a j v y š š í s ú d 4 To 18/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí v Bratislave dňa
16. januára 2008 v trestnej veci obžalovaného E. D. a spol. pre trestný čin vraždy
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. j/ Tr. zák.
(zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinných do 31. decembra 2005)
ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaniach
obžalovaných E. D., A. H., S. C. a krajského prokurátora v Košiciach proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach zo 16. januára 2007, č. k. 6 T 1/05-1638, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 256 Tr. por. (zákon č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov)
odvolania obžalovaných E. D., A. H., S. C. a krajského prokurátora v Košiciach
sa z a m i e t a j ú.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo 16. januára 2007, č. k.
6 T 1/05–1638, boli obžalovaní E. D., J. H., A. H., S. C. a M. K. uznaní za vinných
zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2,
§ 222 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., obžalovaní E. D., J. H. a A. H. ako obzvlášť nebezpeční
recidivisti podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. (skutok v bode 1/ rozsudku) a obžalovaní E. D., J.
H. a A. H. z trestného činu vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1,
ods. 2 písm. b/, písm. j/ Tr. zák. ako obzvlášť nebezpeční recidivisti podľa § 41 ods. 1
Tr. zák. a obžalovaná S. L. z trestného činu neoznámenia trestného činu podľa § 168
ods. 1 Tr. zák. (skutok v bode 2/ rozsudku), na tom skutkovom základe, že
1/ obžalovaní E. D., J. H. a A. H., S. C. a M. K. dňa 23. decembra 2003
v popoludňajších hodinách v chatovej oblasti časti K., v chate V. B., postupne dlhší čas
striedavo fyzicky napádali L. K., narodeného v r. X. tak, že ho E. D. bil päsťami
do hlavy, J. H. ho bil polenami a päsťami do hlavy, kopal mu do hlavy a celého tela,
skákal po ňom, A. H. ho kopal do hlavy a celého tela, S. C. ho bila topánkou po hlave
a kopala doňho a M. K. mu kopala do hlavy, čím L. K. spôsobili ťažký opuch mozgu
pri pomliaždení mozgu a vnútrolebečnom krvácaní zranenia, ktorým poškodený
bezprostredne podľahol na mieste činu,
2/ obžalovaní E. D., J. H. a A. H. dňa 26. decembra 2003 v dopoludňajších
hodinách v chatovej oblasti časti K. po predchádzajúcom dohovore v úmysle odstrániť
svedka usmrtenia L. K. usmrtili S. Š., narodeného v r. X. tak, že potom ako S. L.
zakúpila leptavú látku (bez vedomosti na účel použitia), vylákali ho do lesa, kde ho E. D.
ponúkol touto chemikáliou v úmysle ho otráviť a následne J. H. s E. D. ho zvalili
na zem, násilím mu liali chemikáliu do úst a potom za prítomnosti A. H. a S. L. mu E. D.
kuchynským nožom prerezal veľkou silou spoločnú krčnú tepnu. S. Š. utrpel poleptanie
tváre i vnútorných orgánov a bezprostredne po úplnom prerezaní veľkej spoločnej tepny
vykrvácal, pri čine prítomná S. L. čin neoznámila prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo
policajnému orgánu.
Krajský súd za to obžalovaným E. D., J. H. a A. H. podľa § 219 ods. 2, § 35
ods. 2, § 29 ods. 1, § 42 ods. 1 Tr. zák. uložil každému úhrnný výnimočný trest odňatia
slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov, pre výkon ktorého všetkých zaradil podľa
§ 39a ods. 3 Tr. zák. do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.
Obžalovaným M. K. a S. C. podľa § 222 ods. 3 Tr. zák. uložil každej trest odňatia
slobody vo výmere 5 (päť) rokov, pre výkon ktorého obe zaradil podľa § 39a ods. 1
písm. a/ Tr. zák. do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Obžalovanej S. L. podľa § 168 ods. 1 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody
vo výmere 3 (tri) roky, pre výkon ktorého ju zaradil podľa § 39a ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Poškodenú O. Š. s jej uplatneným nárokom na náhradu škody krajský súd
odkázal podľa § 229 ods. 1 Tr. por. na konanie o občianskoprávnych veciach.
Proti rozsudku krajského súdu podali odvolania obžalovaní E. D., J. H., A. H.
a S. C. proti výrokom o vine a treste, ktoré sa ich priamo dotýkajú a krajský prokurátor
v Košiciach proti výroku o vine a treste obžalovanej L.. Rozsudok ohľadne obžalovanej
M. K. sa stal právoplatným.
Na verejnom zasadnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo 16. januára 2008 bola trestná vec obžalovaného J. H. (pôvodne vedená
pod spoločnou spisovou značkou 4 To 18/2007) vylúčená z predmetného (spoločného)
konania na samostatné konanie. Táto je ďalej vedená najvyšším súdom pod spisovou
značkou 6 To 1/2008. Predmetom tohto konania tak bolo rozhodovanie
len o odvolaniach obžalovaných E. D., A. H., S. C. a krajského prokurátora v Košiciach.
Obžalovaný E. D. podal odvolanie ihneď po vyhlásení predmetného rozsudku,
teda priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 16. januára 2007
(č. l. 1453 spisu). Toto neskôr zdôvodnil vlastným písomným podaním z 24. júna 2007
(č. l. 1677 až 1699 spisu). V odvolaní poprel spáchanie skutku v bode 2/ napadnutého
rozsudku, pričom podrobne analyzoval dôkazy vykonané v predmetnom trestnom
konaní. Tieto podľa neho vyvracajú, že by uvedený čin spáchal. Nebol ani jeho
svedkom, nakoľko v inkriminovanom čase sa nachádzal na úplne inom mieste
ako je miesto činu. Pokiaľ v konaní vypovedal ohľadne vraždy poškodeného Š., toto
vedel iba z počutia od A. H.. Práve obžalovaný H. mal podľa neho podrezať
poškodeného Š., čo potvrdzuje aj obžalovaná C.. Obe vraždy podľa neho spáchali
obžalovaní H. a H.. A nakoľko práve títo usmrtili poškodeného K., len oni mali motív
usmrtiť aj poškodeného Š. ako svedka skoršej vraždy. Tvrdenie A. H., že práve
on (obžalovaný D.) mal poškodenému Š. prerezať krčnú tepnu, je podľa neho
nepravdivé. Dôvodom takéhoto tvrdenia obžalovaného H. je ich skorší konflikt – jeho
trestné stíhanie pre znásilnenie priateľky obžalovaného D., pre ktorý sa ho v minulosti
menovaný aj pokúsil usmrtiť. Poukázal aj na to, že poškodeného nemohol podrezať
pravou rukou (ako uvádza H.), nakoľko túto mal v inkriminovanom čase v podstate
nefunkčnú. V ďalšom podrobne poukázal na rozpory obžalovaných H. a L.. Na základe
toho žiadal, aby ho Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vzťahu k skutku v bode 2/
napadnutého rozsudku oslobodil a vo vzťahu k skutku v bode 1/ tohto rozsudku jeho
konanie prekvalifikoval podľa § 221 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.
Obžalovaný A. H. podal odvolanie ihneď po vyhlásení predmetného rozsudku,
teda priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 16. januára 2007
(č. l. 1453 spisu). Toto neskôr zdôvodnil vlastným písomným podaním z 28. júna 2007
(č. l. 1735 až 1741 spisu). Obžalovaný primárne poprel, že by sa dopustil žalovaných
trestných činov. Vo vzťahu k skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku uviedol,
že páchateľmi sú obžalovaní D., H., K. a C.. Samotné výpovede menovaných podľa
neho vylučujú, že by sa na predmetných trestných činoch zúčastnil, hoci vo forme
spolupáchateľstva. Jeho vinu pritom nepreukazuje ani výpoveď obžalovanej L..
Namietol, že v konaní neboli vypočutí ním navrhnutí svedkovia (bez toho,
aby ich konkretizoval). Vo vzťahu k skutku v bode 2/ napadnutého rozsudku uviedol,
že poškodeného Š. usmrtili spoločne obžalovaní D. a H.. Menovaní pritom chceli
v skutočnosti zabiť aj jeho. Uvedené trestné činy chcel aj oznámiť na polícii, čo neurobil
len pre vyhrážky zo strany obžalovaného D.. V ďalšom poukázal na v konaní vykonané
dôkazy, predovšetkým na výpovede ostatných obžalovaných, a namietal nesprávne
hodnotenie dôkazov zo strany súdu prvého stupňa, keď dospel k záveru o jeho vine.
Preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Obžalovaná S. C. podala odvolanie prostredníctvom svojej obhajkyne písomným
podaním z 8. júla 2007 (č. l. 1784 spisu). Namietala v ňom nesprávne hodnotenie
dôkazov súdom prvého stupňa, keď podľa jej názoru dokazovaním nebolo preukázané,
že ak aj ona udierala poškodeného K., že práve tieto údery boli smrteľné, pričom
poukázala na svoje fyzické predispozície. Ďalej poukázala na výsledky znaleckého
dokazovania, ktoré nepotvrdili, že by oko poškodeného malo byť vypichnuté práve
jej dreveným opätkom, nakoľko podľa znalkyne mohlo byť takéto zranenie spôsobené
aj iným mechanizmom, napr. dreveným polenom. Ak ju aj súd uznal
za vinnú, mal jej konanie kvalifikovať podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. účinného v čase
spáchania trestného činu. Ďalej poukázala na to, že súd prvého stupňa nezistil
v požadovanom rozsahu jej osobné pomery a preto tieto ani nezohľadnil pri ukladaní
trestu. Obžalovaná bola totiž počas celého hlavného pojednávania v pracovnom
pomere, napriek tomu sa v napadnutom rozsudku uvádza, že je nezamestnaná. Taktiež
pri vyhlásení tohto rozsudku nebola prítomná len preto, že práve rodila, pričom
skutočnosť, že sa jej narodilo dieťa súd neoveril a pri uložení trestu nezohľadnil. Preto
žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na nové konanie a rozhodnutie.
Krajský prokurátor podal odvolanie písomným podaním z 25. júna 2007
(č. l. 1718 spisu) len vo vzťahu k obžalovanej S. L.. Odvolaním napadol výrok o vine
a treste. Vyslovil názor, že na základe vykonaného dokazovania mala byť obžalovaná
L. uznaná za vinnú z trestného činu vraždy v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 219
ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. j/ Tr. zák. a nie z trestného činu neoznámenia trestného
činu podľa § 168 ods. 1 Tr. zák. Vyslovil názor, že ak obžalovaná nebola uznaná
za vinnú z trestného činu vraždy, mala byť spod obžaloby oslobodená podľa § 226
písm. a/ Tr. zák. Trestný čin neoznámenia trestného činu podľa neho nemohla spáchať,
nakoľko oznámenie nemohla urobiť bez toho, aby neuviedla seba do nebezpečenstva
trestného stíhania (§ 168 ods. 2 Tr. zák.). Napriek uvedenému však vyjadril
presvedčenie, že vina menovanej zo spáchania trestného činu vraždy bola preukázaná,
a to predovšetkým výpoveďami obžalovaných D. a H. v kontexte s ostatnými
okolnosťami prípadu. Obžalovaná nepoprela, že kupovala chemikáliu, ktorá bola
použitá pri usmrtení poškodeného Š. a pri jeho usmrtení bola aj prítomná. Obžalovaný
D. potvrdil, že o príprave vraždy poškodeného bola obžalovaná L. informovaná. Bolo
ďalej preukázané, že táto bola prítomná aj pri usmrtení poškodeného K., pričom
aj asistovala pri odstraňovaní jeho mŕtvoly a vždy sa pohybovala v spoločnosti svojho
druha A. H., ktorý priznal, že vedel o príprave vraždy poškodeného Š.. Obžalovaná
preto musela vedieť, že odchod do neidentifikovanej chaty na K. bola len zámienka
na vylákanie poškodeného Š. za účelom jeho usmrtenia.
Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu v časti
týkajúcej sa obžalovanej S. L. zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, na podklade odvolaní
obžalovaných a prokurátora preskúmal podľa § 254 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohli
odvolatelia podať odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo
rozsudku, prihliadajúc pritom i na prípadné chyby, ktoré v odvolaniach neboli vytýkané
a zistil, že odvolania nie sú dôvodné.
Krajský súd v súlade s výsledkami dokazovania vykonaného na hlavnom
pojednávaní zistil skutkový stav uvedený vo výrokovej časti rozsudku. V odôvodnení
rozsudku v zmysle § 125 Tr. por. jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané
a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval
pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si vzájomne odporujú. Z odôvodnenia
rozsudku je tiež zrejmé, ako sa krajský súd vyrovnal s obhajobnými tvrdeniami
obžalovaných, ktorí v odvolaní popreli účasť na usmrtení poškodených a akými
právnymi úvahami sa spravovoval pri posudzovaní zisteného konania jednotlivých
obžalovaných v otázke viny a pri ukladaní trestu.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový súd
vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci a tieto
vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti podľa § 2 ods. 6 Tr. por.
Nemá preto pochybnosti, že skutkové zistenie uvedené v skutkovej vete
napadnutého rozsudku pod bodmi 1/ a 2/ sú v súlade so stavom veci a zákonom
a je nimi nepochybne preukázané, že obžalovaní v kritickej dobe za okolností
a spôsobom, ako to ustálil súd prvého stupňa napadli a usmrtili poškodených L. K. a S.
Š.. Krajský súd svoje skutkové zistenia správne oprel o výpovede obžalovaných, ktoré
sú podrobne rozvedené na str. 4 až 12 napadnutého rozsudku a v ktorých jednotliví
obžalovaní síce popierajú priamu účasť na usmrtení poškodených, no na druhej strane
usvedčujú zo spáchania žalovaných skutkov ostatných obžalovaných. Popisujú ich
konanie, jeho motív, ako aj ostatné okolnosti odohrávajúce sa na mieste činu. Odvolací
súd, rovnako ako súd prvého stupňa neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaných,
v ktorých sami seba vyviňovali a svoju pasivitu voči násilnému konaniu ostatných
obžalovaných, ktoré smerovalo proti osobám poškodených, odôvodňovali strachom
z ostatných spoluobžalovaných, ktorí sa im mali vyhrážať ublížením na zdraví, resp.
smrťou, keď niečo podniknú, prezradia, resp. oznámia, čo sa tam stalo. Tieto obhajobné
tvrdenia krajský súd správne hodnotil ako účelové, vedené snahou zbaviť sa trestnej
zodpovednosti za spáchané žalované skutky.
Konanie obžalovaných je tiež nepriamo preukázané výpoveďami svedkov,
ako J. H. st. a jeho družky M. C., ktorí potvrdili, že ich syn, obž. J. H., ako i jeho družka
obžalovaná S. C. pred nimi hovorili, že obžalovaní zabili dvoch bezdomovcov –
poškodených, čomu však nechceli veriť.
Z výpovede ďalších svedkov, ktorých krajský súd vypočul na hlavnom
pojednávaní, vyplýva, že o posudzovaných činoch vedeli len nepriamo,
sprostredkovane – z rečí obžalovaných, ktorí zvaľovali vinu jeden na druhého.
Zo znaleckých posudkov z odboru zdravotníctva – súdneho lekárstva je zrejmé,
aké zranenie utrpeli dvaja poškodení a čo bolo bezprostrednou príčinou ich smrti. Tieto
objektívne zistenia znalcov korešpondujú z výpoveďami obžalovaných, ktorí popisovali
priebeh útokov na poškodených.
Z vyjadrenia znalcov, ktorí podali psychiatrické posudky na jednotlivých
obžalovaných vyplýva, že ani jeden z obžalovaných netrpí a ani v čase činu netrpel
duševnou chorobou, resp. poruchou. Vykonané dôkazy – výpovede jednotlivých
obžalovaných, ktorí navzájom usvedčujú výpovede vyššie uvedených svedkov, ktorí
nepriamo usvedčujú obžalovaných, znalecké posudky, spolu s ďalšími listinnými
dôkazmi, ako sú zápisnice o ohliadke miesta činu, fotodokumentácia, závery
kriminalistických expertíz, záznam z rekonštrukcie, vo svojom súhrne vytvárajú ucelenú
reťaz dôkazov, ktorá preukazuje, že obžalovaní spáchali predmetné žalované skutky,
tak ako sú uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku.
Vzhľadom na správne zistený skutkový stav a plnú trestnoprávnu zodpovednosť
jednotlivých obžalovaných nepochybil krajský súd, keď konanie obžalovaných E. D., A.
H., S. C. (a už právoplatne odsúdenej M. K.) v bode 1/ skutkovej vety napadnutého
rozsudku právne posúdil ako spolupáchateľstvo trestného činu ublíženia na zdraví
podľa § 9 ods. 2 k § 222 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., ktorého sa obžalovaní E. D. a A. H.
dopustili ako obzvlášť nebezpeční recidivisti podľa § 41 ods. 1 Tr. zák.; a v bode 2/
skutkovej vety napadnutého rozsudku posúdil konanie obžalovaných E. D. a A. H.
ako spolupáchateľstvo trestného činu vraždy podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1, ods. 2
písm. b/, písm. j/ Tr. zák., ktorého sa dopustili ako obzvlášť nebezpeční recidivisti podľa
§ 41 ods. 1 Tr. zák. a konanie obžalovanej S. L. ako trestný čin neoznámenia trestného
činu podľa § 168 ods. 1 Tr. zák.
Odvolací súd dospel k rovnakému skutkovému zisteniu a právnej kvalifikácii
konania jednotlivých obžalovaných ako súd prvého stupňa, a preto si tiež osvojil dôvody
a úvahy, ktorými tieto svoje zistenia a závery rozviedol a vysvetlil, a tak odkazuje
na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku (str. 5 až 29).
Správnosť právneho posúdenia zistených skutkov v napadnutom rozsudku
tak vylučuje ich inú právnu kvalifikáciu tak, ako sa to domáhali obžalovaní a prokurátor
v podaných odvolaniach, preto odvolací súd tieto námietky neakceptoval.
Krajský súd nepochybil ani vo výrokoch o trestoch u jednotlivých obžalovaných.
Uložené výnimočné úhrnné tresty odňatia slobody obžalovaným E. D. a A. H., každému
vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov, zodpovedajú všetkým zákonným kritériám uvedeným
v § 29 ods. 1, § 42 ods. 1 a § 35 ods. 2 Tr. zák., ako aj požiadavkám § 23 ods. 1
Tr. zák. ohľadne účelu trestu a jeho výmery v zmysle § 31, ods. 1, ods. 2 písm. a/
Tr. zák.
Rovnako zaradenie uvedených obžalovaných na výkon uložených trestov odňatia
slobody do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny zodpovedá ustanoveniu § 39a ods. 3
Tr. zák., pretože ide o páchateľov, ktorým bol uložený výnimočný trest.
Rovnako tresty uložené obžalovaným S. L. a S. C. zodpovedajú všetkým
zákonným ustanoveniam, ktoré sú rozhodné pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.
Zákonu tiež zodpovedá aj výrok o ich zaradení na výkon uložených trestov odňatia
slobody do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Prvostupňový súd náležite vyhodnotil spoločenskú nebezpečnosť konania
jednotlivých obžalovaných, okolnosti za ktorých boli trestné činy spáchané, podiel
jednotlivých obžalovaných na ich spáchaní a vykonaní, osoby páchateľov a možnosti
ich nápravy. Uložené tresty s prihliadnutím na potreby individuálnej a generálnej
prevencie sú primerané.
Odvolací súd preto tiež odkazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého
rozsudku, v ktorej krajský súd odôvodnil výrok o uložených trestoch a spôsobe
ich výkonu.
Vzhľadom na uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,
že krajský súd rozhodol správne a v súlade so zákonom, preto rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 16. januára 2008
JUDr. Štefan M i ch á l i k , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: